Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_9P-156-2015.pdf
PDF · 95.06 KB
No categories available
9P/156/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Lečkom, v právnej veci navrhovateľa
- manžela A.. J. G., rod. G., nar. X.X.XXXX, trvalé bydlisko Y., ul. Z. XXXX/XX, občana Slovenskej republiky a manželky Z.. D. G., rod. S., nar. X.X.XXXX, trvalé bydlisko Y., ul. P. XXXX/XX, občianky Slovenskej republiky, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletej S. G., nar. XX.X.XXXX, trvalé bydlisko Y., ul. P. XXXX/XX, občianky Slovenskej republiky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, na čas po rozvode, na pojednávaní konanom na Okresnom súde Žilina dňa 3. 10. 2016, takto
rozhodol:
M a n ž e l s t v o účastníkov konania: navrhovateľa - manžela A.. J. G., rod. G., nar. X.X.XXXX a manželky Z.. D. G., rod. S., nar. X.X.XXXX, ktoré bolo uzavreté dňa 11. 12. XXXX v Y. - Y., zapísané v knihe manželstiev Mesta Y., Matričného úradu, zväzok XX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XXX, sa
r o z v á d z a .
Súd s c h v a ľ u j e nasledovnú r o d i č o v s k ú d o h o d u, uzavretú medzi rodičmi maloletého dieťaťa: Súd maloletú S. G., nar. XX.X.XXXX, z v e r u j e, na čas po rozvode, do osobnej starostlivosti matky Z.. D. G.. Obidvaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec A.. J. G., sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletej S. G. sumou 260 EUR mesačne, vždy do 10. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletého dieťaťa, od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Rodičia sa d o h o d l i na tom, že n e p o ž i a d a j ú súd, aby upravil s t y k otca a matky s maloletými deťmi. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 7. 5. 2013, ktorý bol doručený Okresnému súdu Žilina dňa 7. 5. 2013 domáhal, aby súd rozviedol manželstvo, uzavreté s manželkou dňa 11. 12. XXXX v Y. - Y., zapísané v knihe manželstiev A. Y., A. úradu, zväzok XX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XXX.
2. Otec navrhol maloleté dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky a zaviazal sa prispievať na jeho výživu sumou 100 EUR mesačne.
3. Manželka sa k návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode v určenej lehote nevyjadrila.
4. Na pojednávanie bol riadne a včas predvolaný kolízny opatrovník, ktorý svoju neúčasť neospravedlnil a nepožiadal, aby sa pojednávanie vykonalo v jeho neprítomnosti. Súd preto podľa § 180 CSP, s poukázaním na ust. § 2 CMP rozhodol, že sa pojednávanie vykoná v neprítomnosti kolízneho opatrovníka.
5. Navrhovateľ - otec na pojednávaní vo výpovedi uviedol, že manželstvo uzavreli dňa 11.12.2010. Z manželstva sa narodila dcéra S. G., dňaXX.X.XXXX. V roku 2013 sa po pretrvávajúcich nezhodách odsťahoval zo spoločnej domácnosti. Odvtedy sa spoločná domácnosť neobnovila. Dôvodom nezhôd bola jeho nevera. Manželke sa priznal. Neskôr sa pokúsili manželstvo udržať, čo sa nepodarilo. Odsťahoval sa do prenajatého bytu. V súčasnosti priateľku nemá. Manželstvo považuje za trvalo a vážne rozvrátené a nie je možné ho obnoviť. Rozvod manželstva bude v záujme aj maloletého dieťaťa, pretože nebude vyrastať v konfliktom prostredí.
6. Navrhol schváliť rodičovskú dohodu tak, že maloleté dieťa bude zverené do osobnej starostlivosti matky a zaviazal sa prispievať na jeho výživu sumou 2560 EUR mesačne. Doteraz platím výživné 260 EUR mesačne. Styk z dcérou nenavrhol upraviť. S dcérou sa stretáva tri krát do týždňa. Keď niečo potrebuje, tak jej to kúpi. Býva v prenajatej garsónke. Za bývanie platí 185 EUR. Okrem nákladov na bývanie sú jeho osobné výdavky asi 300 EUR. Pracuje ako plánovač, s čistým mesačným príjmom asi 750 EUR. Iný príjem nemá. Je nemajetný. Inú vyživovaciu povinnosť nemá.
7. Manželka - matka na pojednávaní vo výpovedi uviedla, že to, čo je uvedené v návrhu na rozvod manželstva a čo uviedol navrhovateľ vo výpovedi na pojednávaní je pravda. V roku 2013 prišla na manželovu neveru. Stratila k nemu dôveru. Manžel sa rozhodol, že odíde so spoločnej domácnosti a s dcérou zostal bývať v dva a pol izbovom byte, kde býva doteraz. Priateľa nemá. Manželstva sa už obnoviť nedá.
8. Navrhla schváliť rodičovskú dohodu tak, ako ju predniesol manžel. Pred manželstvom si zobrali spoločne hypotekárny úver vo výške asi 80 000 EUR na kúpu bytu, kde býva s dieťaťom. Mesačná splátka je 300 EUR. Túto splátku platí už asi dva roky sama. Okrem toho mesačné náklady na bývanie sú 115 EUR. Pracuje ako projektový manager, s čistým mesačným príjmom 700 EUR. Iný príjem nemá. Vlastní polovicu z bytu, v ktorom býva s dcérou a manžel daroval dcére svoju polovicu bytu. Iný majetok nemá. Jej osobné výdavky, okrem nákladov na bývanie, sú asi 200 EUR. Dcéra chodí do škôlky. Náklady spojené s jej výchovou a výživou sú mesačne asi 250 EUR. Jej zdravotný stav aj dcéry je dobrý. Otec sa stretáva s dcérou niekoľko krát do týždňa. Naposledy prispel dcére na topánky. Kupuje jej hračky a podobne. Inú vyživovaciu povinnosť nemá.
9. Z vykonaných listinných dôkazov vyplýva, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 11. 12. XXXX v Y. - Y., zapísané v knihe manželstiev Mesta Y., Matričného úradu, zväzok XX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XXX. Z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa - S. G., nar. XX. 5. XXXX. Zo správy od zamestnávateľov vyplýva, že priemerný príjem otca je cca 720 EUR netto a matky od 7,12,22 EUR do 938,04 EUR. Zo správy zo šetrenia pomerov v rodine vyplýva, že maloleté dieťa býva s matkou v trojizbovom byte. V starostlivosti o maloleté dieťa neboli zistené nedostatky.
10. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
Podľa § 94 CMP, účastníkmi konania o rozvod manželstva sú manželia.
Podľa § 100 CMP s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletých, možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 18 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 19 ods. 2 Zákona o rodine, o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne.
Podľa § 22 § Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. V zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19 Zákona o rodine.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 Zákona o rodine sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti, alebo schváli dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
11. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že:
· vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, · manželstvo nemôže plniť svoj účel a dlhodobo ho neplní a · od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, · rozvod manželov nie je v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa,
a preto ho rozviedol.
Manželia spolu dlhodobo nebývajú. Manželstvo je len formálne, bez materiálneho obsahu.
Rozvod manželstva nebude ani v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa, pretože nebudú vyrastať v disfunkčnej rodine.
12. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že navrhnutá rodičovská dohoda o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva je v jeho záujme, preto ju schválil. Otec si plní vyživovaciu povinnosť pravidelne a maloletej dcére kupuje aj potrebné veci. S dcérou sa stretáva pravidelne, niekoľkokrát do týždňa.
13. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 49 ods. 1 CMP, účastník platí trovy konania, ktoré vznikli jemu a jeho zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát.
Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
Súd nezistil v rámci dokazovania také okolnosti, pre ktoré by bolo potrebné náhradu trov konania priznať, preto o trovách konania rozhodol tak, že z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné o d v o l a n i e, a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Žilina.
V odvolaní je potrebné:
· uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, spisová značka,
· označiť rozhodnutie, proti ktorému odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie musí byť podpísané.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde prvej inštancie a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.
Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 122 CMP, ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať proti výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.