Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2C/83/2016

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Viera Dubovinská, v právnej veci žalobcu, EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35724803, Pajštúnska 5, Bratislava, právne zast. TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému, Ľ. T., O.. X.X.XXXX, V. K. XXX, E., o zaplatenie 160,43 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi ll2,63 eur spolu s úrokom z omeškania ročný úrok z omeškania 8,75% zo sumy l5,89 eur od 26. 3. 20l3 do zaplatenia, ročný úrok z omeškania 8,75% zo sumy 20,88 eur od 26. 4. 20l3 do zaplatenia, ročný úrok z omeškania 8,5% zo sumy 35,l8 eur od 26. 6. 20l3 do zaplatenia, a to v pravidelných mesačných splátkach po 10 eur, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do 20. dňa v mesiaci až do úplného zaplatenia pod stratou výhody splátok.

II. Návrh žalobcu na zaplatenie sumy 47,80 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne od 26. 2. 20l4 do zaplatenia zamieta.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu Tomáš Kušnír s.r.o. Bratislava, náhradu trov konania vo výške 40,72%.

odôvodnenie:

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 9. 3. 2016 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 160,43 eur s príslušenstvom a k náhrade trov konania. V návrhu uviedol, že žalovaný uzavrel s právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou, Slovak Telecom, a.s., Zmluvu o pripojení, na základe ktorej boli žalovanému poskytované elektronické komunikačné služby. Právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby faktúrami v celkovej sume 160,43 eur. Žalovaný nesplnil svoju povinnosť a cenu riadne poskytnutých služieb neuhradil.

Žalovaný sa k návrhu na začatie konania písomne nevyjadril, na pojednávanie sa nedostavil, doručenie predvolania bolo riadne vykázané, preto súd v zmysle § 180 Civilného sporového poriadku pojednával v neprítomnosti žalovaného.

Vo veci súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to Zmluvou o pripojení, Dodatkom k zmluve o pripojení, Všeobecnými podmienkami, faktúrami, Zmluvou o postúpení pohľadávky, príslušnou časťou prílohy k Zmluve o postúpení pohľadávok a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Žalovaný uzavrel dňa 13. 12. 2011 so spoločnosťou Slovak Telecom, a.s. Bratislavu Zmluvu o pripojení č. 5383095. Žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytovaných komunikačných služieb predchodcom žalobcu, ktorá bola fakturovaná faktúrami splatnými:

- č. 7302318780 splatná 25. 3. 2013 na sumu 15,89 eur

- č. 7303450961 splatná 25. 4. 2013 na sumu 20,88 eur,

- č. 7304572861 splatná 25. 5. 2013 na sumu 40,68 eur,

- č. 7305705695 splatná 25. 6. 2013 na sumu 35,18 eur,

- č.7401324935 splatná 25. 2. 2014 na sumu 47,80 eur s uvedením zmluvná pokuta. Celkom žalobca uplatnil proti žalovanému sumu vo výške 160,43 eur s príslušenstvom.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 spoločnosť Slovak Telecom, a.s., Bratislava postúpila pohľadávku voči žalovanému žalobcovi.

Žalovaný sa v zmluve uzatvorenej s právnym predchodcom žalobcu podľa § 43 a nasl. Zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov zmluvne zaviazal riadne platiť úhrady za poskytované služby. Táto podmienka zmluvy však neplatením hovorného na základe splatných faktúr bola zo strany žalovaného porušená. Žalobca výšku žalovanej istiny preukázal predloženými listinnými dôkazmi, a preto súd žalovaného zaviazal na zaplatenie istiny 112,63 eur.

Predmetná zmluva o pripojení bola kvalifikovaná ako zmluva spotrebiteľská.

Podľa § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnou podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Žalobca žalobným návrhom si uplatnil nárok aj na zmluvnú pokutu vo výške 47,80 eur, ktorej výška bola dohodnutá v Zmluve o pripojení zo dňa 13. 12. 2011, resp. jej Dodatku v časti „Tabuľka č. 1“ a bližšie špecifikovaná v bode 4. predmetného Dodatku.

Zmluva o poskytovaní verejných služieb uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je spotrebiteľskou zmluvou a vzťahujú sa na ňu ustanovenia § 52 a násl. Občianskeho zákonníka. Z obsahu zmluvy je zrejme, že ide o formulovanú zmluvu pripravenú vopred predchodcom žalobcu, ktorý pri uzavretí zmluvy konal v rámci predmetu svojej činnosti. Žalovaný pri uzavretí zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej resp. podnikateľskej činnosti, zmluvu uzatvoril ako fyzická osoba. Spotrebiteľské zmluvy sú zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Uvedené je zjavné aj v prejednávanej veci.

Nárok na zmluvnú pokutu odvodzuje žalobca od Dodatku Zmluvy o pripojení bod 4, ktorý znie: „V prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b) alebo v bode 3 tohto Dodatku alebo čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany Podniku, je účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku. V prípade žiadosti účastníka o vypojenie SIM karty z prevádzky v zmysle tohto Dodatku je zmluvná pokuta podľa predchádzajúcej vety splatná okamihom doručenia žiadosti o vypojenie SIM karty z prevádzky Podniku. Zaplatením akejkoľvek zmluvnej pokuty podľa tohto Dodatku nezaniká právo podniku na náhradu škody v plnom rozsahu, ktorá mu vznikla porušením povinnosti, na ktorú je viazaná daná zmluvná pokuta. Účastník je povinný uhradiť Podniku náhradu škody presahujúcu sumu zmluvnej pokuty“.

Podľa názoru súdu z uvedeného nie je jednoznačne jasne a zrozumiteľne zrejme, pre prípad porušenia ktorej zmluvnej povinnosti je žalovaný povinný zaplatiť zmluvnú pokutu uvedenú v zmluve. Už vzhľadom k uvedenému má súd za to, že takto dojednaná zmluvná pokuta je uzatvorená neplatne pre jej neurčitosť a to podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Okrem toho súd uvádza, že v danom prípade ide o formulárovú zmluvu aj jej dodatok, do ktorých sa údaje len vpisovali a ich obsah žalovaný nemohol ovplyvniť. Mohol zmluvu s dodatkom iba ako celok odmietnuť alebo ju prijať a podrobiť sa tak aj dojednaniu o zmluvných pokutách. Táto skutočnosť spôsobuje neprijateľnosť zmluvných podmienok, pretože nie je možné akceptovať stav, v rámci ktorého jedna zo zmluvných strán zneužíva svoje postavenie na to, že diktuje spotrebiteľovi zmluvné podmienky, ktoré spotrebiteľ buď bezvýhradne prijme alebo s ním dodávateľ neuzavrie zmluvu. Spotrebiteľ má objektívne iba veľmi nejasnú predstavu o obsahu zmluvných podmienok a to nielen vzhľadom na drobné písmo, akými sú zmluva o pripojení a jej dodatok napísaný, ale aj pre komplikovanú slovnú formuláciu a množstvo zmluvných dojednaní, ktorých obsah spotrebiteľ nie je ani schopný v krátkom čase pochopiť a zvážiť. V dohodnutých zmluvných podmienkach navyše zaväzuje zmluvná pokuta žalovaného počas celej doby viazanosti a to aj v prípade, žeby žalovaný porušil zmluvné podmienky posledný deň doby viazanosti, aj vtedy by mal platiť zmluvnú pokutu v plnej výške. Takéto dojednanie poškodzuje spotrebiteľa, je dojednané v jeho neprospech. Taktiež takú istú vysokú zmluvnú pokutu musí zaplatiť podľa týchto podmienok aj v prípade, žeby dlhoval veľmi nízku čiastku za služby poskytované dodávateľom služieb. Vzhľadom na uvedené, dojednanie o zmluvnej pokute nemožno považovať za individuálne dojednané zmluvné ustanovenie, pretože aj keď žalovaný mal možnosť oboznámiť sa s nimi pred podpisom zmluvy, nemohol ovplyvniť ich obsah. Zo strany žalobcu v konaní nebol preukázaný opak.

Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Moderačné právo slúžiace k zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty sa uplatňuje v iných právnych vzťahoch ako spotrebiteľských, pretože vo vzťahu k ustanoveniam § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ide o všeobecnejšiu úpravu. Súd poukazuje na to, že všeobecné súdy už v obdobných veciach rozhodovali a vo viacerých veciach vyslovili neprijateľnosť a neplatnosť zmluvnej podmienky spoločnosti Slovak Telekom (predtým T Mobile), ktorá sa týka uvedenej zmluvnej pokuty (napr. rozsudok Okresného súdu Piešťany sp. zn. 9C/241/2011 zo dňa 21. 7. 2015).

Z uvedených dôvodov poukazujúc aj na ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, súd návrh žalobcu v časti zaplatenia zmluvnej pokuty s príslušenstvom zamietol.

Podľa § 215 ods. 1, 2 C.s.p. súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

Podľa § 232 ods. 2, 3, 4 C.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie

od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Úroky z omeškania boli žalobcovi priznané v zmysle citovaného ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Úrok z omeškania bol žalobcovi priznaný od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty splatnosti jednotlivých faktúr. Výška úroku z omeškania bola určená poukazujúc na vládne nariadenie č. 87/1995 Zb. platné v čase vzniku záväzkového vzťahu.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 40,72 %. Predmetom konania bolo zaplatenie istiny vo výške 160,43 eur. Žalobca bol v konaní úspešný vo výške 70,21 % (112,63 eur), žalovaný v pomere 29,79% (47,80 eur), a teda rozdiel na náhradu ktorého má žalobca vo vyčíslení trov právneho zastúpenia nárok, činí 40,72 % (70,21 % - 29,79 % = 40,72 %). Súčasne je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi na súdnom poplatku 40,72 % zo zaplateného súdneho poplatku.

Podľa § 262 ods.1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok /ďalej len ako " CSP"/).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané (§ 127 a § 363 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.