Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_30S-178-2019.pdf
PDF · 132.54 KB
Case nature
Area
Subarea
30S/178/2019
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a členov senátu JUDr. Martiny Brniakovej a Mgr. Silvie Tisovej, v právnej veci žalobcu: Okresná prokuratúra Liptovský Mikuláš, so sídlom Tomášikova 5, 031 80 Liptovský Mikuláš 1, proti žalovanému: Mesto Liptovský Mikuláš, so sídlom Štúrova 1989/41, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 00 315 524, právne zastúpený: HADBÁBNY a spol., advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Prielohy 1012/1C, 010 07 Žilina, IČO: 47 249 722, v konaní o preskúmanie Uznesenia Mestského zastupiteľstva mesta Liptovský Mikuláš č. 19/2018 zo dňa 15.02.2018, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline z r u š u j e uznesenie Mestského zastupiteľstva mesta Liptovský Mikuláš č. 19/2018 zo dňa 15. februára 2018 v časti II. bod 1.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou podľa § 45 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej SSP) v spojení s § 348 a nasl. Správneho súdneho poriadku žalobca žiadal zrušiť uznesenie Mestského zastupiteľstva mesta Liptovský Mikuláš zo dňa 15. februára 2018 č. 19/2018, ktoré bolo prijaté na zasadnutí Mestského zastupiteľstva mesta Liptovský Mikuláš konanom dňa 15.02.2018, ktorým mestské zastupiteľstvo v bode II. schválilo vklad nehnuteľného majetku pozostávajúceho z pozemkov registra „C“ s prideleným parcelným číslom: 773/2014, o výmere 3 724 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, č. 773/2015, o výmere 17 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, č. 774/4, o výmere 12 278 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, č. 774/5, o výmere 441 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zastavaného stavbou prevádzkovej budovy s prideleným súpisným číslom: XXX, v hodnote podľa znaleckého posudku vo výške 512.418,08 Eur, č. 774/6, o výmere 351 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, č. 774/7, o výmere 13 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, č. 774/12, o výmere 7 419 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, č. 774/13, o výmere 9 703 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, č. 774/14, o výmere 1 036 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, teda v celkovej pôvodne deklarovanej výmere 37 173 m2, aktuálne vo výmere 34 982 m2 a stavby prevádzkovej budovy s prideleným súpisným číslom: XXX, v hodnote podľa znaleckého posudku vo výške 1.389.898,47 Eur, zapísaných pôvodne na liste vlastníctva č. XXX, v súčasnosti na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Katastrálnym odborom Okresného úradu Liptovský Mikuláš pre okres Liptovský Mikuláš, obec Liptovský Mikuláš, katastrálne územie Y., do obchodného imania obchodnej spoločnosti Mestské športové zariadenia, s.r.o., IČO: 51 317 290, Štúrova 1989/41, Liptovský Mikuláš. Na postup mesta Litovský Mikuláš reagoval prokurátor Okresnej prokuratúry v Liptovskom Mikuláši prijatím opatrenia v podobe protestu prokurátora zo dňa 04.07.2019, č. k. Pd 72/19/5505-3, smerujúceho proti bodu č. II. uznesenia Mestského zastupiteľstva mesta Liptovský Mikuláš zo dňa 15.02.2018, č. 19/2018. Prokurátorom prijatému opatreniu bolo mestským zastupiteľstvom mesta Liptovský Mikuláš dňa 19.09.2019 vyhovené, a to uznesením č. 55/2019, ktorým bolo uznesenie č. 19/2018 zo dňa 15.02.2018 zrušené. Primátor mesta však s odkazom na znenie § 13 ods. 6 zákona o obecnom zriadení
využil sistačné právo a k predmetnému uzneseniu nepripojil svoj podpis, čím došlo k pozastaveniu jeho výkonu. Prokurátor ďalej uvádza, že aj napriek skutočnosti, že mestské zastupiteľstvo s odkazom na znenie § 13 ods. 8 zákona o obecnom zriadení prípadne môže potvrdiť uznesenie ním prijaté a primátorom mesta nepodpísané, s odkazom na obsah ustanovenia § 252 SSP (poznámka správneho súdu: správne malo byť uvedené § 352 SSP) sa tak doposiaľ nestalo, a prokurátorovi by mohla v tejto súvislosti márne uplynúť zákonná lehota pre podanie správnej žaloby. Podľa žalobcu mestské zastupiteľstvo mesta Liptovský Mikuláš rozhodlo spôsobom rozporným so znením § 6 ods. 5 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o majetku obcí“) a § 8 ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“). Zo znenia § 6 ods. 5 zákona o majetku obcí totiž vyplýva, že jednotka územnej samosprávy môže svoj majetok vložiť ako vklad do základného imania obchodnej spoločnosti alebo môže zo svojho majetku založiť právnickú osobu. Postup mesta Liptovský Mikuláš v predmetnej veci však nespočíval ani v jednom zo zákonodarcom aprobovaných spôsobov, keď nešlo o vklad majetku do základného imania a obchodná spoločnosť (právnická osoba) v čase vkladu nehnuteľného majetku mesta do nej už existovala. Ku vkladu nehnuteľného majetku jednotky územnej samosprávy do majetku obchodnej spoločnosti došlo mimo základného imania Mestských športových zariadení, s.r.o., teda objektívne bez získania akejkoľvek relevantnej protihodnoty na strane mesta Liptovský Mikuláš, čo bezprostredne vyplýva aj z výpisu z Obchodného registra Slovenskej republiky, v rámci ktorého základné imanie obchodnej spoločnosti, teda miera vyjadrenia účasti spoločníka na majetku obchodnej spoločnosti zostalo aj po prijatí uznesenia zo dňa 15.02.2018, č. 19/2018, nedotknuté. Vyššie konkretizovaný postup jednotky územnej samosprávy tak podľa žalobcu vykazuje znaky darovania, čo však zákonodarca s odkazom na znenie § 8 ods. 3 zákona o obecnom zriadení nepripúšťa. Predmetný nedostatok na strane mesta Liptovský Mikuláš v súvislosti s nakladaním s majetkom jednotky územnej samosprávy vzhliadol aj ústredný orgán štátnej správy v osobe Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorý ho prezentoval vo svojom písomnom stanovisku zo dňa 07.08.2018, č. MF/015398/2018-352. Návrhom na povolenie vkladu vlastníckeho práva k vyššie konkretizovaným nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností v prospech obchodnej spoločnosti Mestské športové zariadenia, s.r.o. zo dňa 07.05.2018 č. MsÚ/Práv.2018/4787/MJav, doručeným Katastrálnemu odboru Okresného úradu Liptovský Mikuláš dňa 18.05.2018, vedeným ním pod sp. zn. V 1965/2018 sa mesto Liptovský Mikuláš domáhalo jeho povolenia. O návrhu dňa 08.06.2018, podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“), pod číslom vkladom: V 1965/2018, rozhodol Katastrálny odbor Okresného úradu Liptovský Mikuláš tak, že vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností ku vyššie konkretizovaným pozemkom a stavbe, povolil. Nakoľko došlo k preukaznému a preukázateľnému porušeniu ustanovenia § 6 ods. 5 zákona o majetku obcí a § 8 ods. 3 zákona o obecnom zriadení, keďže postup mesta Liptovský Mikuláš v predmetnej veci nespočíval ani v jednom zo zákonodarcom aprobovaných spôsobov, pretože nešlo o vklad o majetku do základného imania a obchodná spoločnosť (právnická osoba) v čase vkladu nehnuteľného majetku mesta do nej už existovala, obchodná spoločnosť Mestské športové zariadenia, s.r.o. nemôže byť vlastníkom vyššie konkretizovaných nehnuteľností (pozemkov registra „C“). Žalobca vzhliada zásadné pochybenie v tom, že k prevodu vlastníckeho práva došlo spôsobom rozporným so zákonom. Jednotka územnej samosprávy totiž v predmetnej veci nevolila ani jeden zo zákonodarcom v § 6 ods. 5 zákona o majetku obcí aprobovaný postup, teda či už v podobe vkladu majetku do základného imania obchodnej spoločnosti alebo založenia obchodnej spoločnosti (právnické osoby) zo svojho majetku. S odkazom na obsah znenia § 8 ods. 3 zákona o obecnom zriadení sa podľa žalobcu javí byť pre evidentný rozpor so zákonom neprípustným, aby jednotka územnej samosprávy nakladala so svojim majetkom spôsobom majúcim za následok prevod vlastníckeho práva k nemu bez akejkoľvek protihodnoty, ak právny poriadok Slovenskej republiky neustanovuje inak. Prípustnosť odchýlky v tomto prípade však priamo vylučuje obsah úpravy § 6 ods. 5 zákona o majetku obcí. Napriek uvádzanému mesto Liptovský Mikuláš postupovalo tretím, zákonom o majetku obcí neupraveným spôsobom, keď cestou mestského zastupiteľstva, formou uznesenia zo dňa 15.02.2018, č. 19/2018 schválilo a následne realizovalo vklad nehnuteľného majetku do obchodného, nie do základného imania už existujúcej, teda nie mestom týmto spôsobom zakladanej obchodnej spoločnosti (právnickej osoby). Vyššie uvádzané pritom podľa žalobcu nenašlo svoj pozitívny následok v podobe nárastu výšky základného imania obchodnej spoločnosti Mestské športové zariadenia, s.r.o. o čom svedčí výpis z Obchodného registra Slovenskej republiky. Pôvodný stav, čo sa mieri účasti spoločníka na majetku obchodnej spoločnosti týka, tak zostal nedotknutý, a to aj napriek tomu, že jeden zo spoločníkov obchodnej spoločnosti Mestské športové zariadenia, s.r.o., v osobe mesta Liptovský
Mikuláš, limitovaného v tejto súvislosti znením § 6 ods. 5 zákona o majetku obcí realizoval vklad svojho majetku do majetku obchodnej spoločností. Žalobca sa s odkazom na znenie § 6 ods. 5 zákona o majetku obcí, v spojení s obsahom úpravy § 9 ods. 2 písm. f) zákona o majetku obcí domnieva, že ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f) zákona o majetku obcí je potrebné vo vzťahu k § 6 ods. 5 zákona o majetku obcí vykladať reštriktívne a možnosť zákonným spôsobom vložiť majetok jednotky územnej samosprávy do majetku obchodnej spoločnosti viazať výlučne na dôvody konkretizované zákonodarcom v ustanovení § 6 ods. 5 zákona o majetku obcí. Je nevyhnutné dôsledne a striktne rozlišovať medzi pojmom vyjadreným slovným spojením: „základné imanie obchodnej spoločnosti“ a pojmom vyjadreným slovným spojením: „majetok obchodnej spoločnosti“. Hoci obsah úpravy § 9 ods. 2 písm. f) zákona o majetku obcí nedôsledne a nedostatočne rozlišuje medzi základným imaním obchodnej spoločnosti a majetkom obchodnej spoločnosti, s odkazom na znenie § 6 ods. 5 zákona o majetku obcí sa žalobca domnieva, že žalovaný mal a mohol v predmetnej veci postupovať výlučne spôsobom, v rámci ktorého by vklad svojho nehnuteľného majetku realizoval do výlučne základného imania obchodnej spoločnosti Mestské športové zariadenia, s.r.o., ktoré je majoritným spoluvlastníkom, čo sa však nestalo. Aj postup Katastrálneho odboru Okresného úradu Liptovský Mikuláš v predmetnej veci bol prokurátorom vyhodnotený ako nesúladný so zákonom, čo viedlo k podaniu upozorneniu prokurátora zo dňa 19.07.2019, č. k. Pd 95/19/5505-6, nakoľko prijatie protestu prokurátora nebolo možné realizovať, keďže medzičasom došlo k zaťaženiu nehnuteľnosti záložným právom v prospech záložného veriteľa ich aktuálneho vlastníka. Protestu Mestské zastupiteľstvo mesta Liptovský Mikuláš v podobe uznesenia zo dňa 19.09.2019, č. 55/2019 vyhovelo, avšak primátor mesta Liptovský Mikuláš využil svoje sistačné právo a predmetné uznesenie nepodpísal. S poukazom na uvedené žalobca navrhol, aby súd uznesenie Mestského zastupiteľstva Mesta Liptovský Mikuláš zo dňa 15.02.2018, č. 19/2018 zrušil a tiež rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 14.08.2020, v ktorom okrem iného uviedol, že s podanou žalobou nesúhlasí a zastáva názor, že prokurátor vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a výklad zákona, na ktorom je žalobná argumentácia postavená, nemôže obstáť. Prokurátor vykladá príslušné ustanovenia zákona selektívne, formalisticky, neberúc do úvahy všetky výkladové metódy a systematiku príslušných právnych predpisov. Právny názor prokurátora o nemožnosti vkladu majetku mesta mimo základného imania obchodnej spoločnosti, v ktorej je mesto spoločníkom, je založený na formálnom a gramatickom výklade zákona. V otázke výkladu § 6 ods. 5 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov prokurátor selektívne vychádza z gramatického a neudržateľne reštriktívneho výkladu zákona. Neberie do úvahy úpravu Obchodného zákonníka ani oprávnenie obce stať sa spoločníkom obchodných spoločností. Podľa názoru žalovaného je nutné zohľadniť historický výklad, pričom záveru prokurátora nenasvedčuje ani systematický výklad. Nemôže byť opomenuté, že zákon o majetku obcí neupravuje všetky otázky súvisiace s priamymi či nepriamymi plneniami, na ktoré môže byť obec ako spoločník povinná voči spoločnosti a rovnako neupravuje všetky majetkové dispozície obce ako spoločníka spoločnosti - t.j. ako má napríklad postupovať pri rozdelení zisku. Tým, že zákonodarca umožnil obci stať sa spoločníkom v obchodnej spoločnosti, nepochybne akceptoval, že obec bude plniť aj ostatné práva a povinnosti spoločníka. Ak sa spoja oba výkladové postupy - systematický i historický - potom je zrejmé, že úmyslom zákonodarcu pri koncipovaní § 6 ods. 5 zákona o majetku obcí nemohlo byť zamedzenie vkladu majetku mimo základného imania, konkrétne formou príspevku do kapitálového fondu spoločnosti. V čase prijímania tejto úpravy totiž právna úprava kapitálových fondov neexistovala. Aj za použitia účelového výkladu je zrejmé, že ak sú dodržané garancie ochrany obecného majetku pri vklade mimo základného imania obchodnej spoločnosti, potom nemožno paušálne odmietnuť vklad mimo základného imania spoločnosti, v ktorej je obec legitímne a legálne spoločníkom. Ak je účelom zákona, aby sa obec mohla stať spoločníkom obchodnej spoločnosti, potom je nelogické a v rozpore s účelom zákona, aby nemohla obec realizovať oprávnenia spoločníka v celom rozsahu. Podľa žalovaného oprávnenie mesta vložiť svoj majetok do kapitálového fondu je priamo potvrdené znením § 9 ods. 2 písm. f) zákona o majetku obcí aj v znení § 11 ods. 4 písm. l) zákona o obecnom zriadení. Zákonodarca v § 9 ods. 2 písm. f) zákona o majetku obcí na rozdiel od ustanovenia § 6 ods. 5 zákona o majetku obcí nepoužíva pojem „základné imanie“ ale „majetok spoločnosti“. Podobne v § 11 ods. 4 písm. l) zákona o majetku obcí sa spomína „majetková účasť“ bez toho, aby bolo vyjadrené, že musí ísť o účasť na základnom imaní. To nasvedčuje aj prezentovanému záveru, že môže ísť aj o iný vklad do majetku spoločnosti, než o vklad do základného imania. Ak sa vezme do úvahy ústavná a právne-teoretická požiadavka na zrozumiteľnosť zákona, prípadná nedôslednosť zákonodarcu pri formulovaní zákona nemôže byť na ťarchu subjektov práva. Požiadavka na reštriktívny výklad v tomto prípade nie je opodstatnená, pretože
nie je zrejmé, aký legitímny ciel by sa mal reštriktívnym výkladom sledovať a z čoho by mala vyplývať dôvodnosť a opodstatnenie reštriktívneho výkladu. Neobstojí argumentácia prokurátora prirovnávajúca vklad majetku mesta do kapitálového fondu obchodnej spoločnosti k darovaniu. Názor, že pri vklade do kapitálového fondu spoločnosti, v ktorej je mesto spoločníkom, mesto na rozdiel od vkladu do základného imania nezíska žiadnu protihodnotu, nemá podľa žalovaného oporu v právnej ani hospodárskej realite. Vkladom majetku mesta do kapitálového fondu stúpa obchodné imanie spoločnosti, teda dochádza i k zhodnoteniu samotného obchodného podielu mesta. Majetok vložený do kapitálového fondu sa rovnako ako majetok vložený do základného imania stáva majetkom spoločnosti - spoločnosť k nemu nadobúda vlastnícke právo. Spoločnosť je oprávnená s týmto majetkom ľubovoľne naložiť, teda ho scudziť, zaťažiť a podobne. Ani v prípade, ak obec vloží majetok do základného imania, nie je možné vylúčiť situáciu, že spoločnosť tento majetok spotrebuje, použije na úhradu svojich záväzkov a v konečnom dôsledku zostane nemajetná. Okrem majetku mesta v prípade vkladu do základného imania spoločnosti preto nie je v konečnom dôsledku nijako zásadne vyššia. Vnímať vklad do kapitálového fondu ako rizikovejší než je vklad do základného imania, je značne skresľujúce. Neobstojí ani argumentácia, že vklad do základného imania posilňuje pozíciu mesta ako spoločníka v podobe navýšenia počtu hlasov pri rozhodovaní valného zhromaždenia, resp. posilnenia nárokov na vyrovnací, či likvidačný zostatok. Súhlasiť s názorom prezentovaným v žalobe, že vklad do kapitálového fondu je z pohľadu mesta darovaním, možno len v prípade, ak ide o vklad do spoločnosti, v ktorej nie je mesto spoločníkom. V spoločenskej zmluve dotknutej spoločnosti, do ktorej bol majetok vložený, sú dôsledne upravené mechanizmy zabezpečujúce ochranu majetku mesta vloženého do kapitálového fondu. Žalovaný zároveň odmieta, aby názor Ministerstva financií SR bol dávaný do polohy jediného a správneho výkladu, obzvlášť za situácie, keď žalovaným prezentovaný výklad používajúci právnou teóriou akceptované výkladové metódy závery Ministerstva financií SR spochybňuje. V podmienkach právneho štátu je neprípustné, aby sa legislatívna nedôslednosť nahrádzala akceptovaním právne nezáväzných názorov, usmernení a stanovísk orgánov výkonnej moci. Žalovaný má za to, že postup mesta pri vklade majetku do obchodnej spoločnosti bol plne zákonný a nejde o neplatný právny úkon, a teda že uznesenie mesta nie je v rozpore so zákonom. S poukazom na uvedené žiada podanú žalobu v celom rozsahu zamietnuť a žalovanému priznať nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
3. Na vyjadrenie žalovaného žalobca reagoval replikou zo dňa 02.09.2020, v ktorej podrobnostiach odkázal na obsah a dôvody podanej žaloby, na ktorej zotrval bez akejkoľvek názorovej zmeny. Podľa žalobcu žalovaným prezentované tvrdenia nemajú žiadnu právnu relevanciu. Pre rozhodnutie vo veci samej nie je podstatným, akú formu, metódu, či spôsob výkladu relevantných zákonných ustanovení, ktorákoľvek zo strán zvolí. S odkazom na obsah úpravy § 6 ods. 5 zákona o majetku obcí má žalobca ďalej dôvod domnievať sa, že táto má kogentnú povahu a vykazuje znaky pravidelné pre taxatívny výpočet. Podľa žalobcu akékoľvek tvrdenia právneho zástupcu žalovaného prezentované v jeho vyjadrení k žalobe zo dňa 14.08.2020 zostávajú v rovine domnienok bez reálneho dosahu na meritum veci. Vychádzajúc z prezentovaného predpokladu, že obsah úpravy § 6 ods. 5 zákona o majetku obcí má kogentnú povahu a obsahuje taxatívny výpočet, obec (mesto) je pri nakladaní s vlastným majetkom v súvislosti s jeho vkladom do majetku obchodnej spoločnosti limitovaná priamo zákonom. Ani jedna z dvoch možností postupu obce (mesta) pritom s odkazom na ustanovenie § 6 ods. 5 zákona o majetku obcí nebola v danom prípade naplnená. Je zrejmé, že jednotky územnej samosprávy nie sú plnohodnotnými účastníkmi obchodnoprávnych, či súkromnoprávnych vzťahov pri porovnaní rozsahu ich práv a povinností s inými pravidelnými účastníkmi týchto vzťahov. Pripustenie akéhokoľvek iného výkladu v tomto smere je spôsobilé viesť výlučne k záveru, že existencia zákona o majetku obcí je obsoletnou. Ide pritom o právny predpis zo silou zákona, teda postavený na roveň zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, v znení neskorších predpisov, či akéhokoľvek iného právneho predpisu so silou zákona. Aj za predpokladu, že by úmysel, či záver zákonodarcu mohol byť totožný s prezentáciou právneho zástupcu žalovaného, sú aktuálne bez reálneho dosahu na platné a účinné znenie § 6 ods. 5 zákona o majetku obcí. Je nesporné, že v prípade, ak by zákonodarca mal záujem obci (mestu) poskytnúť možnosť realizovať jeho práva inak, než ako ich upravil v ustanovení § 6 ods. 5 zákona o majetku obcí, malo by predmetné ustanovenie iný obsah, prípadne by medzičasom došlo k zrušeniu zákona o majetku obcí ako celku, čo sa však doposiaľ nestalo. Práve naopak, zákonodarca predmetný právny predpis opakovane novelizoval s tým, aby eliminoval obchádzanie jeho ustanovení jednotkami územnej samosprávy. V súvislosti s písomným stanoviskom Ministerstva financií Slovenskej republiky zo dňa 07.08.2018 č. MF/015398/2018-352 žalobca poukázal na ustanovenie § 37 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, v znení neskorších predpisov, s tým, že v prípade Ministerstva financií Slovenskej republiky ide o ústredný orgán štátnej správy, ktorý s odkazom
na uvedené ustanovenie má na rozdiel od právneho zástupcu žalovaného nepochybne zákonný mandát pre zaujatie stanoviska v predmetnej právnej veci. Zotrval na návrhu v závere podanej žaloby, aby súd po výkone dokazovania vydal uznesenie, ktorým zruší uznesenie mestského zastupiteľstva mesta Liptovský Mikuláš zo dňa 15.02.2018, č. 19/2018 s tým, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
4. K replike žalobcu podal žalovaný dupliku zo dňa 01.10.2020, v ktorej okrem iného poukázal na skutočnosť, že zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v ustanovení § 9 ods. 2 písm. f) expressis verbis uvádza, že obecné zastupiteľstvo schvaľuje vklady majetku obce do majetku, nielen základného imania, zakladaných alebo existujúcich obchodných spoločností. Zdôraznil, že samotná skutočnosť, že majetok by bol vložený do základného imania neposkytuje žiadne efektívnejšie garancie ochrany vloženého majetku. Nie je možné tvrdiť, že ustanovenie § 6 ods. 5 je taxatívne v tom smere, že by obec vo vzťahu k obchodnej spoločnosti, ktorej je spoločníkom, nemohla dosiahnuť jej kapitálovú primeranosť aj príspevkom do kapitálového fondu, ako zákonom aprobovaného spôsobu majetkovej účasti spoločníka v spoločnosti. Žalobca pri svojom tvrdení o taxatívnom charaktere § 6 ods. 5 cielene ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f) opomína, pretože existencia tohto ustanovenia v spojení s normami Obchodného zákonníka narúša záver o taxatívnej povahe právnej úpravy § 6 ods. 5. Podľa žalovaného tvrdenie, že iba vkladom do základného imania obchodnej spoločnosti je možné dosiahnuť riadnu ochranu majetku, nie je správne, vecné a ani primerané. V súvislosti so stanoviskom Ministerstva financií Slovenskej republiky zo dňa 07.08.2018, č. MF/015398/2018-352 žalovaný poznamenal, že vyjadrenia a metodické usmernenia ministerstiev nie sú prameňmi práva a nie sú právne záväzné. Vo zvyšku sa žalovaný pridržiava písomného vyjadrenia k žalobe a žiada, aby súd podanú žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
5. Správny súd na základe žiadosti žalovaného nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom vec prejednal za účasti žalobcu i žalovaného, ktorí v celom rozsahu zotrvali na svojich stanoviskách a o veci samej rozhodol Uznesením v zmysle § 356 SSP.
6. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v zmysle žalobných bodov (§ 353 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z.) Správny súdny poriadok, (ďalej SSP) konštatuje, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť podľa § 356 ods. 3 SSP, pretože je v rozpore so zákonom z nasledovných dôvodov:
Podľa článku 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.
Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“ alebo zákon č. 369/1990 Zb.) majetok obce sa mal zveľaďovať a zhodnocovať a vo svojej celkovej hodnote zásadne nezmenšený zachovať. Darovanie nehnuteľného majetku obce je neprípustné, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa § 13 ods. 6 citovaného zákona starosta môže pozastaviť výkon uznesenia obecného zastupiteľstva, ak sa domnieva, že odporuje zákonu alebo je pre obec zjavne nevýhodné tak, že ho nepodpíše v lehote podľa § 12 ods. 10.
Podľa § 6 ods. 5 zákona 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o majetku obcí“ alebo „zákon č. 138/1991 Zb.“) obec môže svoj majetok vložiť ako vklad do základného imania obchodnej spoločnosti 19a) alebo môže zo svojho majetku založiť právnickú osobu.19b) 19a) § 56 Obchodného zákonníka. 19b) Napríklad § 56 Obchodného zákonníka, zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov.
Podľa § 9 ods. 2 písm. f) citovaného zákona obecné zastupiteľstvo schvaľuje vklady majetku obce do majetku zakladaných alebo existujúcich obchodných spoločností.
Podľa § 9a ods. 1 citovaného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, prevody vlastníctva majetku obce sa musia vykonať a) na základe obchodnej verejnej súťaže, 22b) b) dobrovoľnou dražbou 22c) (ďalej len „dražba“) alebo
c) priamym predajom najmenej za cenu vo výške všeobecnej hodnoty majetku stanovenej podľa osobitného predpisu. 22d) 22b) § 281-288 Obchodného zákonníka. 22c) Zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. 22d) Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov.
Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov obchodným majetkom na účely tohto zákona sa rozumie súhrn majetkových hodnôt (vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných iných hodnôt), ktoré patria podnikateľovi a slúžia alebo sú určené na jeho podnikanie.
Podľa § 6 ods. 2 Obchodného zákonníka na účely tohto zákona sa súbor obchodného majetku a záväzkov vzniknutých podnikateľovi v súvislosti s podnikaním označuje ako obchodné imanie (ďalej len „imanie“).
Podľa § 58 ods. 1 Obchodného zákonníka základné imanie spoločnosti je peňažné vyjadrenie súhrnu peňažných i nepeňažných vkladov všetkých spoločníkov do spoločnosti.
Podľa § 58 ods. 2 Obchodného zákonníka základné imanie sa vytvára povinne v spoločnosti s rušením obmedzeným, v akciovej spoločnosti a v jednoduchej spoločnosti na akcie. Jeho výška sa zapisuje do Obchodného registra.
Podľa § 59 ods. 1 Obchodného zákonníka vkladom spoločníka je súhrn peňažných prostriedkov (ďalej len „peňažný vklad“) a iných peniazmi oceniteľných hodnôt (ďalej len „nepeňažný vklad“), ktoré spoločník vkladá do spoločnosti a podieľa sa nimi na výsledku podnikania spoločnosti.
Podľa § 114 ods. 1 Obchodného zákonníka obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. Jeho výška sa určuje podľa pomeru vkladu spoločníka k základnému imaniu spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
Podľa § 348 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať zrušenia uznesenia zastupiteľstva, ak jeho obsahom alebo postupom pri jeho prijatí bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis.
Podľa § 350 SSP žalobcom je prokurátor, ktorého protestu proti uzneseniu zastupiteľstva nebolo vyhovené. Pod nevyhovením protestu prokurátora sa rozumie nezrušenie uznesenia zastupiteľstva alebo jeho napadnutej časti, prípadne nevykonanie zmeny uznesenia zastupiteľstva alebo jeho napadnutej časti v lehote podľa osobitného zákona.
Podľa § 352 SSP správna žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov, odkedy žalovaný písomne oznámil prokurátorovi, že jeho protestu proti uzneseniu zastupiteľstva nebolo vyhovené.
Podľa § 356 ods. 3 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením zruší napadnuté uznesenia zastupiteľstva. Vo výroku uvedie označenie žalovaného a číslo agendy podania zrušeného napadnutého uznesenia.
7. Správny súd najskôr zisťoval, či sú splnené procesné podmienky na preskúmanie napadnutého uznesenia mestského zastupiteľstva mesta Liptovský Mikuláš. Žalobu podal účastník, ktorý má procesnú legitimáciu na podanie takejto žaloby v zmysle § 350 SSP, t. j. prokurátor. Žaloba bola podaná v lehote podľa § 352 SSP, a to v lehote dvoch mesiacov, odkedy žalovaný písomne oznámil prokurátorovi, že bolo prijaté uznesenie č. 55/2019, ktorým sa protestu prokurátora sp. zn. Pd 72/2019/5505 zo dňa 04.07.2019 vyhovelo a zrušilo uznesenie č. 19/2018 zo dňa 15.02.2018, ale primátor mesta Liptovský Mikuláš v súlade s § 13 ods. 6 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v platnom znení využil svoje právo pozastaviť výkon uznesenia mestského zastupiteľstva Liptovský Mikuláš č. 55/2019 zo dňa 19.09.2019 (oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 01.10.2019 a žalobu podal dňa 02.12.2019). Formálne podmienky na preskúmanie napadnutého uznesenia boli splnené.
8. Z pripojeného spisového materiálu vyplýva, že pod spisovou značkou Pd 72/2019/5505 Okresná prokuratúra Liptovský Mikuláš podala dňa 04.07.2019 protest prokurátora proti bodu č. II. uznesenia mestského zastupiteľstva mesta Liptovský Mikuláš zo dňa 15.02.2018, č. 19/2018, ktoré je predmetom tohto súdneho prieskumu. Oznámením zo dňa 30.09.2019, doručeným žalobcovi dňa 01.10.2019 žalovaný prokurátorovi oznámil, že primátor mesta Liptovský Mikuláš v súlade s § 13 ods. 6 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v platnom znení využil svoje právo pozastaviť výkon uznesenia mestského zastupiteľstva Liptovský Mikuláš č. 55/2019 zo dňa 19.09.2019, ktorým sa protestu prokurátora vyhovelo a bolo zrušené uznesenie č. 19/2018 zo dňa 15.02.2018, nakoľko primátor mesta Liptovský Mikuláš sa domnieva, že je pre mesto zjavne nevýhodné. V oznámení sa ďalej uvádza, že mestské zastupiteľstvo na jednej strane vyhovuje protestom prokurátora a ruší uznesenia MsZ, ale na strane druhej nenavrhuje a neschvaľuje ďalší postup ako riešiť danú situáciu. Mesto Liptovský Mikuláš môže očakávať komplikácie v súvislosti so vzťahmi voči tretím osobám a zaznamenať značné škody. Protest prokurátora ani uznesenie MsZ o vyhovení protestu prokurátora nie sú rozhodnutia, ktoré by mohli absolútnu neplatnosť právneho úkonu záväzne potvrdiť.
9. Uznesením č. 19/2018 zo dňa 15.02.2018 mestské zastupiteľstvo v Liptovskom Mikuláši v časti II. pod bodom 1. schválilo vklad majetku do obchodného imania spoločnosti Mestské športové zariadenia, s.r.o., so sídlom Mestský úrad Liptovský Mikuláš, Štúrova 1989/41, 031 42 Liptovský Mikuláš, IČO: 51 317 290 väčšinovým spoločníkom, t.j. mestom Liptovský Mikuláš, pričom vkladom sú nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. Y., Obec R. V., okres Liptovský Mikuláš, a to stavba: „Šatne a sociálne zariadenia“ súp. č. XXX postavená na pozemku parc. č. KN-C 774/5 v hodnote 512 418,08 EUR podľa znaleckého posudku č. 4/2018 zo dňa 19.01.2018 vyhotoveného súdnym znalcom Ing. V. N. a pozemky, parc. č. KN-C 774/5 zastavané plochy a nádvoria o výmere 441 m2, parc. č. KN-C 774/6 zastavené plochy a nádvoria o výmere 351 m2, parc. č. KN-C 774/7 zastavané plochy a nádvoria o výmere 13 m2, parc. č. KN-C 773/214 zastavané plochy a nádvoria o výmere 3724 m2, parc. č. KN-C 773/215 zastavané plochy a nádvoria o výmere 17 m2 (LV č. XXX), parc. č. KN-C 774/4 zastavané plochy a nádvoria o výmere 12 286 m2, parc. č. KN-C 774/12 zastavané plochy a nádvoria o výmere 7419 m2, parc. č. KN- C 774/13 zastavané plochy a nádvoria o výmere 11 886 m2, parc. č. KN-C 774/14 zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 036 m2 podľa geometrického plánu č. 44523106-17/2017 zo dňa 27.12.2017 (pozemky spolu o výmere 37 173 m2) v hodnote 1 389 898,47 EUR podľa znaleckého posudku č. 4/2018 zo dňa 19.01.2018 vyhotoveného súdnym znalcom Ing. V. N..
10. Uznesením č. 55/2019 zo dňa 19.09.2019 mestské zastupiteľstvo Liptovský Mikuláš v bode II. 1. zobralo na vedomie protest prokurátora sp. zn. Pd 72/19/5505 zo dňa 04.07.2019 a v bode IV. písm. a) tohto uznesenia zrušilo prijaté uznesenie zo dňa 15.02.2018 č. 19/2018.
11. Primátor mesta Liptovský Mikuláš podľa § 13 ods. 6 zákona o obecnom zriadení výkon predmetného uznesenia mestského zastupiteľstva pozastavil. Uznesenie mestského zastupiteľstva Liptovský Mikuláš č. 55/2019 zo dňa 19.09. stratilo platnosť, keďže v zákonom stanovenej lehote poslanci zastupiteľstva predmetné uznesenie nepotvrdili potrebnou väčšinou hlasov.
12. Správny súd po preskúmaní napadnutého uznesenia v zmysle žalobných bodov (§ 353 ods. 1 písm. d) SSP) konštatuje, že napadnuté uznesenie mestského zastupiteľstva Liptovský Mikuláš č. 19/2018 zo dňa 15.02.2018 je potrebné zrušiť v časti II. bod 1. podľa § 356 ods. 3 SSP, pretože je v rozpore so zákonom, keď mestské zastupiteľstvo mesta Liptovský Mikuláš prijatím uznesenia č. 19/2018 z 15.02.2018 konalo a rozhodlo spôsobom, ktorý je v rozpore s ustanovením § 6 ods. 5 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov a ustanovením § 8 ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Správny súd má totiž na základe spisového materiálu v posudzovanej veci preukázané, že nešlo o vklad majetku špecifikovaného v časti II. bod 1. uznesenia mestského zastupiteľstva č. 19/2018 z 15.02.2018 do základného imania spoločnosti Mestské športové zariadenia, s.r.o. Liptovský Mikuláš, čo má preukázané aj výpisom z Obchodného registra, keďže vkladom nehnuteľného majetku do obchodného imania predmetnej spoločnosti Mestské športové zariadenia, s.r.o. Liptovský Mikuláš mesto nezískalo žiadnu relevantnú protihodnotu, keď účasť spoločníka (mesta Liptovský Mikuláš) na majetku obchodnej spoločnosti zostala aj po prijatí uznesenia rovnaká a nezmenila sa.
13. Z ustanovenia § 6 ods. 5 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí jednoznačne vyplýva, že obec je oprávnená vložiť svoj majetok ako vklad len do základného imania obchodnej spoločnosti. Vkladom majetku do základného imania obchodnej spoločnosti obec totiž získava majetkovú účasť na tejto obchodnej spoločnosti, teda získava protihodnotu za vložený majetok. Obchodná spoločnosť aj so stopercentnou majetkovou účasťou obce je samostatným subjektom vlastníckeho práva, odlišným od obce. Ak chce obec previesť do vlastníctva obchodnej spoločnosti ďalší majetok, okrem vkladu do základného imania, potom tak môže urobiť len niektorým zo spôsobov definovaným v ustanovení § 9a ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, podľa ktorého, ak tento zákon neustanovuje inak, prevody vlastníctva majetku obce sa musia vykonať a) na základe obchodnej verejnej súťaže, b) dobrovoľnou dražbou (ďalej len „dražba“) alebo c) priamym predajom najmenej za cenu vo výške všeobecnej hodnoty majetku stanovenej podľa osobitného predpisu. Podľa § 9a ods. 2 citovaného zákona obec zverejní zámer predať svoj majetok a jeho spôsob na svojej úradnej tabuli, na internetovej stránke obce, ak ju má obec zriadenú, a v regionálnej tlači. Ak ide o prevod podľa ods. 1 písm. a) a b), musí oznámenie v regionálnej tlači obsahovať aspoň miesto, kde sú zverejnené podmienky obchodnej verejnej súťaže alebo dražby.
14. Správny súd mal ďalej z pripojeného spisového materiálu Okresného úradu Liptovský Mikuláš, Katastrálny odbor sp. zn. V 1965/18 preukázané, že dňa 18.05.2018 pod č. MsÚ/Prav.218/4787/NJav mesto Liptovský Mikuláš doručilo katastrálnemu odboru Okresného úradu Liptovský Mikuláš návrh zo dňa 07.05.2018 na vklad vlastníckeho práva k vyššie konkretizovaným nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností v prospech obchodnej spoločnosti Mestské športové zariadenia, s.r.o., Liptovský Mikuláš. Katastrálny odbor Okresného úradu Liptovský Mikuláš o predmetnom návrhu rozhodol tak, že dňa 08.06.2018 pod číslom vkladu V 1965/2018 rozhodnutím podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k vyššie konkretizovaným pozemkom a stavbe v prospech spoločnosti Mestské športové zariadenia, s.r.o., Liptovský Mikuláš v podiele 1/1, na základe vyhlásenia vkladateľa o vložení nehnuteľností do majetku právnickej osoby uzavretej medzi účastníkmi Mesto Liptovský Mikuláš ako vkladateľ a Mestské športové zariadenia, s.r.o. Liptovský Mikuláš ako nadobúdateľ.
15. Z ustanovenia § 6 ods. 5 zákona o majetku obcí vyplýva, že jednotka územnej samosprávy môže svoj majetok vložiť ako vklad do základného imania obchodnej spoločnosti alebo môže zo svojho majetku založiť právnickú osobu. Postup mesta Liptovský Mikuláš v posudzovanej veci nespočíval ani v jednom z týchto zákonodarcom aprobovaných spôsobov, pretože nešlo o vklad majetku do základného imania a obchodná spoločnosť Mestské športové zariadenia, s.r.o., Liptovský Mikuláš v čase vkladu nehnuteľného majetku mesta do nej už existovala. Je nepochybné, že ku vkladu nehnuteľného majetku mesta Liptovský Mikuláš do majetku obchodnej spoločnosti došlo mimo základného imania Mestských športových zariadení, s.r.o, a teda objektívne bez získania akejkoľvek relevantnej protihodnoty na strane mesta Liptovský Mikuláš, čo nepochybne vyplýva aj z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Žilina spoločnosti Mestské športové zariadenia, s.r.o. so sídlom Štúrova 1989/41, Liptovský Mikuláš, podľa ktorého základné imanie predmetnej obchodnej spoločnosti, t. j. miera vyjadrenia účasti spoločníka na majetku obchodnej spoločnosti zostalo aj po prijatí uznesenia č. 19/2018 zo dňa 15.02.2018 bez zmeny.
16. Správny súd konštatuje, že zriadením inštitútu kapitálového fondu nie je možné poprieť ustanovenie § 6 ods. 5 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, ktoré má kogentnú povahu a obsahuje taxatívny výpočet. Obec (mesto) je pri nakladaní s vlastným majetkom v súvislosti s jeho vkladom do majetku obchodnej spoločnosti limitovaná priamo zákonom a v posudzovanom prípade ani jedna z dvoch uvedených možností naplnená nebola. Podľa názoru správneho súdu mesto Liptovský Mikuláš postupovalo v zákonom o majetku obcí neupraveným spôsobom, keď cestou mestského zastupiteľstva formou jeho uznesenia č. 19/2018 zo dňa 15.02.2018 schválilo a následne realizovalo vklad nehnuteľného majetku do obchodného, a nie základného imania už existujúcej, teda nie mestom týmto postupom zakladanej obchodnej spoločnosti (právnickej osoby). Pôvodný stav, pokiaľ ide o mieru účasti spoločníka na majetku obchodnej spoločnosti tak zostal nedotknutý, a to aj napriek tomu, že jeden zo spoločníkov obchodnej spoločnosti Mestské športové zariadenia, s.r.o. - mesto Liptovský Mikuláš v rozpore s ustanovením § 6 ods. 5 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov realizovalo vklad svojho majetku do majetku uvedenej obchodnej spoločnosti. Aj podľa názoru správneho súdu ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f) zákona o majetku obcí je potrebné vo vzťahu k § 6 ods. 5 zákona o majetku obcí vykladať reštriktívne a možnosť zákonným spôsobom vložiť
majetok jednotky územnej samosprávy do majetku obchodnej spoločnosti viazať výlučne na dôvody konkretizované zákonodarcom priamo v ustanovení § 6 ods. 5 zákona o majetku obcí. Je totiž potrebné rozlišovať medzi pojmom vyjadreným v ustanovení § 6 ods. 5 zákona o majetku obcí vyjadreným slovným spojením „základné imanie obchodnej spoločnosti“ a pojmom vyjadreným slovným spojením „majetok obchodnej spoločnosti“. I keď ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f) citovaného zákona dostatočne nerozlišuje medzi základným imaním obchodnej spoločnosti a majetkom obchodnej spoločnosti, s poukazom na znenie § 6 ods. 5 zákona o majetku obcí žalovaný mal a mohol v posudzovanej veci postupovať iba spôsobom, v rámci ktorého by vklad svojho nehnuteľného majetku realizoval výlučne do základného imania obchodnej spoločnosti Mestské športové zariadenia, s.r.o., Liptovský Mikuláš, ktorej je majoritným spoluvlastníkom, k čomu však nedošlo. Legálna definícia pojmu základné imanie je vyjadrená v ustanovení § 58 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého základné imanie (obchodnej spoločnosti) je peňažným vyjadrením súhrnu peňažných aj nepeňažných vkladov všetkých spoločníkov do spoločnosti. Základné imanie je základným počiatočným vlastným zdrojom financovania spoločnosti a krytím jej majetkových zložiek. Predstavuje peňažné vyjadrenie súhrnu vkladov všetkých spoločníkov počas existencie spoločnosti, pričom môže byť vytvorené vkladmi tak vo forme peňažnej ako aj nepeňažnej. Pokiaľ ide o vzťah základného kapitálu a majetku obchodnej spoločnosti, od základného imania je potrebné odlišovať imanie alebo čisté obchodné imanie obchodnej spoločnosti, resp. podobné ekonomické kategórie. Základné imanie je zdrojom financovania, a v účtovníctve vystupuje na strane pasív. Vyjadruje len hodnotu vkladov, ktoré spoločníci vložili do obchodnej spoločnosti odo dňa jej založenia, nie však jej hodnotu. Základné imanie na rozdiel od obchodného majetku je vo svojej podstate iba účtovnom veličinou, ktorá zväčša nezodpovedá reálnemu stavu majetku spoločnosti. Povinnú tvorbu základného imania zákon v ustanovení § 58 ods. 2 Obchodného zákonníka výslovne ustanovuje iba pre spoločnosť s ručením obmedzeným a pre akciovú spoločnosť, resp. pre jednoduchú spoločnosť na akcie. Pojem „obchodný majetok“ je vymedzený v ustanovení § 6 ods. 1 Obchodného zákonníka, pričom ide o súhrn majetkových hodnôt, t. j. všetkých aktív podniku. Pojem obchodné imanie je širší ako obchodný majetok, lebo zahŕňa tak obchodný majetok, ako aj záväzky vzniknuté v súvislosti s podnikaním (dlhy). Obchodný majetok predstavuje aktíva a záväzky podnikateľa prestavujú pasíva. Obchodné imanie je teda súhrnom aktív a pasív. Pasíva (záväzky) možno do obchodného imania zahrnúť len za predpokladu, že podnikateľovi vznikli v súvislosti s podnikaním. Pokiaľ takáto súvislosť absentuje, záväzky nemožno zahrnúť do obchodného imania. Tvrdenia žalovaného uvedené v jeho vyjadrení k žalobe zo dňa 14.08.2020 vrátane spôsobu použitia jednotlivých metód výkladu ustanovenia § 6 ods. 5 zákona o majetku obcí nemá právnu relevanciu ani oporu v zákone. Zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu je metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne treba vychádzať najprv z ich doslovného znenia a odchýliť sa od neho je potrebné v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, čo však nie je posudzovaný prípad. Naviac žalovaný ani v písomnom vyjadrení k žalobe a ani na súdnom pojednávaní, pokiaľ poukazoval na úpravu Obchodného zákonníka v súvislosti s možnosťou vložiť majetok do kapitálových fondov, neidentifikoval ustanovenie Obchodného zákonníka, ktoré to umožňuje.
17. Správny súd zdôrazňuje, že ustanovenie § 6 ods. 5 zákona o majetku obcí má kogentnú povahu a obsahuje taxatívny výpočet, preto obec (mesto) je pri nakladaní s vlastným majetkom v súvislosti s jeho vkladom do majetku obchodnej spoločnosti limitovaná priamo zákonom. Ani jedna z dvoch možností postupu mesta s poukazom na ustanovenie § 6 ods. 5 zákona o majetku obcí nebola v danom prípade naplnená.
18. Vzhľadom na zistenie, že obsahom napadnutého uznesenia Mestského zastupiteľstva Liptovský Mikuláš č. 19/2018 zo dňa 15.02.2018 v časti II. bod 1. bol porušený zákon tým, že Mestské zastupiteľstvo mesta Liptovský Mikuláš rozhodlo v rozpore s ustanovením § 6 ods. 5 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov a ustanovením § 8 ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, správny súd toto uznesenie v označenej časti podľa § 356 ods. 3 SSP zrušil.
19. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 170 písm. c) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora.
20. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote do 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.