Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17C-173-2013.pdf
PDF · 98.72 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/173/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobcu CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej Z. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX L., o zaplatenie zmenkovej sumy 281,- € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 281,- € spolu so 6 % ročným úrokom zo zmenkovej sumy 379,- € od 16.08.2010 do 17.08.2010, čo predstavuje sumu 0,12 €, zo sumy 330,- € od 18.08.2010 do 04.10.2010, čo predstavuje sumu 2,61 €, zo sumy 281,- € od 05.10.2010 do zaplatenia, tiež zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 1,26 €, a to všetko v pravidelných mesačných splátkach po 30,- €, pričom prvá splátka bude splatná k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, v ktorom bude doručený tento rozsudok a ďalšie splátky budú splatné vždy k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca. V prípade, ak žalovaná nezaplatí čo i len jednu splátku riadne a včas, stáva sa splatným celý dlh.
V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .
Žalovaná n e m á nárok na náhradu trov konania.
Žalobca je p o v i n n ý nahradiť trovy konania štátu vo výške 27,89 €, ktoré je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Zvolen do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Žalovaná je p o v i n n á nahradiť trovy konania štátu vo výške 11,95 €, ktoré je povinná zaplatiť na účet Okresného súdu Zvolen do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Dňa 28.03.2013 bola na tunajší súd doručená žaloba zo dňa 18.03.2013, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 281,- €, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne z postupne dlžných súm za príslušné obdobia, ako aj zo sumy 281,- € od 05.10.2010 do zaplatenia, 6 % ročný úrok z postupne dlžných súm za príslušné obdobia, ako aj zo sumy 281,- € od 05.10.2010 do zaplatenia, ako aj zmenkovú odmenu 1/3-ina % zmenkovej sumy, teda 1,26 € a náhradu trov konania, a to trov právneho zastúpenia vo výške 58,34 € s DPH, a tiež zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 €.
2. Žalobca podal žalobu na vzorovom tlačive A návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „nariadenie č. 861/2007“). Ako písomné dôkazy na
preukázanie svojej pohľadávky žalobca predložil originál zmenky, výpis z obchodného registra žalobcu, plnomocenstvo pre právneho zástupcu a osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty. Zároveň žalobca poznamenal, že nechce aby sa nariadilo pojednávanie.
3. Žalobca v žalobe uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 21.08.2009 na zmenkovú sumu 379,- €, pričom sa zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 31.05.2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa 21.08.2009 (dátum vystavenia) na sumu 379,- €, pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovanej zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od 31.05.2010. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil čiastku 98,- €, ktorá bola započítaná na zmenkovú sumu. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.
4. Dňa 16.07.2014 súd v zmysle článku 5 ods. 2 nariadenia č. 861/2007 doručoval žalovanej kópiu tlačiva (návrhu) na uplatnenie pohľadávky spolu s vyplnenou časťou I vzorového tlačiva C na odpoveď. Žalovaná zásielku prevzala dňa 18.08.2014, vyplnené tlačivo C na odpoveď ani iné písomné vyjadrenie však súdu nedoručila.
5. Podaním zo dňa 21.12.2015, súdu doručeným dňa 22.12.2015, žalobca vzal žalobu čiastočne späť v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne, teda naďalej si uplatňoval zmenkový úrok len vo výške 0,06 % denne. Na základe toho súd uznesením č.k. 17C/173/2013-123 zo dňa 10.02.2016 konanie zastavil v časti o zaplatenie zmenkového úroku presahujúceho sadzbu 0,06 % denne. 6. Keďže súd rozhodoval rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámil v lehote určenej v § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu.
7. Z predloženej zmenky súd zistil, že je na nej uvedené číslo 601100146, zmenka bola vystavená vo Zvolene dňa 21.08.2009 s tým, že „zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sro, vložka č. 23636/B“ zmenkovú sumu a zmenkový úrok 0,25 % denne, keď zmenka bola vystavená „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka obsahuje zmenkovú sumu 379,- € a dátum začiatku úročenia 31.05.2010. Ako vystaviteľ zmenky je uvedená Z. H., trvalé bydlisko: Ľ. Š. XXXX/XX, XXX XX L., a tiež je uvedené rodné číslo. Na druhej strane je uvedené „Namiesto nás na rad CD Consulting s.r.o., K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha, Česká republika, IČO: 264 29 705, POHOTOVOSŤ, s.r.o. Jaroslav Fuchs, konateľ“ a nečitateľný podpis.
8. Podľa článku I § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., zákon zmenkový a šekový (ďalej „zmenkový zákon“), majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané; 2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti; 3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy; 4.odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške. Podľa článku I § 75 zmenkového zákona, vlastná zmenka obsahuje : 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj sročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa. Podľa článku I § 11 ods. 1 zmenkového zákona, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom ( rubopisom). Podľa článku I § 17 ods. 1 zmenkového zákona v znení účinnom od 23.12.2015, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
9. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru, že žaloba je v rozsahu, v ktorom nebola vzatá späť, čiastočne dôvodná.
10. Súd v tomto konaní postupoval v súlade s nariadením č. 861/2007. S poukazom na znenie článku 19 nariadenia č. 861/2007 - Rozhodné procesné právo platí, že pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd v konaní postupoval aj v zmysle zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok. 11. Pokiaľ ide o rozhodné hmotné právo, súd použil právo Slovenskej republiky v súlade s ust. § 91 a nasl. zmenkového zákona, nakoľko zmenka bola vystavená na území SR a ako platobné miesto bolo uvedené sídlo pôvodného majiteľa zmenky - spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorá má sídlo v Slovenskej republike.
12. Predložená zmenka okrem údaju splatnosti obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zmenkového zákona pre vlastnú zmenku. Napriek tomu nie je neplatná, keďže v zmysle čl. I. § 76 ods. 2 zmenkového zákona o vlastnej zmenke, v ktorej nie je údaj splatnosti, platí, že je splatná na videnie. Zmenka na videnie je splatná pri predložení, na platenie musí byť predložená do jedného roku od dátumu vystavenia, ale vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu (čl. I. § 34 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona). V prípade žalovanej zmenky určil vystaviteľ pre predloženie zmenky na platenie lehotu 4 roky odo dňa vystavenia. Zo žaloby vyplýva, že žalovanej bola zmenka predložená na platenie dňa 16.08.2010.
13. V zmenkách splatných na videnie môže vystaviteľ v zmysle čl. I. § 5 v spojení s § 77 ods. 2 zmenkového zákona ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. Úroková miera bola v zmenke uvedená sadzbou 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročne. Zmenkový zákon výšku úrokovej miery, ktorú je možné ustanoviť vo vistazmenke, neupravuje, jej určenie ponecháva na vystaviteľa. Avšak aj napriek tomu, že zmenkový zákon výšku úrokovej miery nelimituje, nie je jej stanovenie ponechané len na ľubovôli vystaviteľa. Aj platnosť právnych úkonov, t.j. jednotlivých zápisov na zmenke, sa v prípade, ak zmenkový zákon ako osobitný predpis neobsahuje inú úpravu, spravuje všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch. Pri posudzovaní úrokovej miery v úrokovej doložke na zmenke treba vychádzať z ustanovenia § 39 OZ, najmä s prihliadnutím na to, či pre neprimeranú výšku úroku nie je právny úkon ako priečiaci sa dobrým mravom neplatný.
14. Z predloženej zmenky vyplýva, že jej vystaviteľom je fyzická osoba nepodnikateľ, zatiaľ čo remitentom obchodná spoločnosť, ktorej predmetom činnosti podľa Obchodného registra je okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Táto skutočnosť môže indikovať, že ich vyjednávacia pozícia nebola rovnaká alebo obdobná. Avšak bez ohľadu na to, aj keby sa jednalo o subjekty s rovnakou alebo obdobnou vyjednávacou pozíciou, je vždy nevyhnutné vziať do úvahy, že v oblasti súkromného práva platí obsahový korektív právnych úkonov v podobe dobrých mravov, ktorý je plne účinný v súkromnoprávnych vzťahoch bez ohľadu na povahu ich subjektov. Týmto korektívom je jednak modifikovaná zmluvná sloboda zúčastnených subjektov pri vzájomnej dohode o určení obsahu zmluvných dojednaní, jednak predstavuje podmienku platnosti súkromnoprávnych úkonov vo všeobecnosti. Preto aj pri úrokovej doložke na zmenke s ohľadom na zmysel a význam inštitútu zmenkového úroku jeho výška nemôže byť bezbrehá a neobmedzená, ale je obmedzená jednak korektívom dobrých mravov a jednak zmyslom a účelom predmetného inštitútu v systéme platného práva.
15. Všeobecne záväzné právne predpisy platné a účinné v SR neobsahujú vymedzenie pojmu dobré mravy. Ide o otvorený pojem, ktorého obsah súd určuje vždy s ohľadom na okolnosti konkrétnej posudzovanej veci. Dobré mravy nepredstavujú paušálne pravidlo správania sa, ale prostredníctvom toho, že sú obsiahnuté v hypotézach konkrétnych právnych noriem, dochádza týmto spôsobom k prepojeniu práva a neprávnych normatívnych systémov, najmä morálky. Prostredníctvom dobrých mravov je právo prepojené so systémom hodnôt, z ktorých pramení jeho existencia. Najvyšší súd ČR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 33 Cdo 1682/2007 uviedol, že „Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah ocitne v rozpore so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich konania, aby bolo v súlade so základnými zásadami mravného poriadku demokratickej spoločnosti. Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr meradlom etického hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám
slušnosti, poctivého jednania a pod. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.“
16. Zmenkový úrok, rovnako ako úrok z pôžičky alebo úveru, plní funkciu odmeny za poskytnuté peňažné prostriedky. Jeho výška preto musí zodpovedať danému účelu. Súd preto zameral svoju pozornosť na výšku zmenkového úroku, pričom zistil, že zmenkový úrok pri sadzbe 0,25 % denne predstavuje v danom prípade pri zmenkovej sume 379,- € za jeden kalendárny rok nárast dlhu žalovanej voči majiteľovi zmenky o 345,84 €. Z bankovej úrokovej štatistiky, vedenej Národnou bankou Slovenska a dostupnej na jej webovom sídle, vyplýva, že v čase vystavenia predmetnej zmenky bola priemerná úroková miera novoposkytnutých úverov v závislosti od začiatočnej doby fixácie pri spotrebiteľských úveroch v rozmedzí 7,80 - 15,35 % ročne a pri ostatných úveroch pre domácnosti v rozmedzí 5,85 - 6,76 % ročne. Predmetný zmenkový úrok tieto sadzby mnohonásobne prevyšuje.
17. Podľa názoru súdu je v danom kontexte nepochybné, že úroková doložka v zmenke ako právny úkon, ktorým vznikol záväzok dlžníka platiť majiteľovi zmenky odplatu zo zmenkovej sumy vo výške 91,25 % ročne, t.j. úrok, ktorý za obdobie jedného roka takmer dosiahne výšku zmenkovej sumy, je v rozpore s pravidlami slušnosti a poctivého konania. Úrokovú doložku na zmenke preto súd ako priečiacu sa dobrým mravom považuje v zmysle § 39 OZ za neplatnú. Na absolútnu neplatnosť úrokovej doložky na zmenke je súd povinný prihliadať ex offo, aj bez návrhu, čo vyplýva aj zo stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. R 93/2015, zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2015, podľa ktorého „Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.“ Z dôvodu neplatnosti úrokovej doložky na zmenke súd žalobu v časti, v ktorej sa žalobca domáhal od žalovanej zmenkového úroku, zamietol. Na tomto posúdení nič nemôže zmeniť skutočnosť, že žalobca vzal žalobu späť v časti zmenkového úroku presahujúceho sadzbu 0,06 % denne, nakoľko na základe absolútne neplatného právneho úkonu (v danom prípade úrokovej doložky na zmenke) nemožno priznať žiadne plnenie.
18. V zmysle čl. I. § 48 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona zostala žalobcovi možnosť postihom žiadať od žalovanej zmenkovú sumu, šesťpercentné úroky odo dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy. Súd preto zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 281,- € spolu so 6 % ročným úrokom zo zmenkovej sumy 379,- € od 16.08.2010 do 17.08.2010, zo sumy 330,- € od 18.08.2010 do 04.10.2010, zo sumy 281,- € od 05.10.2010 do zaplatenia, tiež zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 1,26 €.
19. Prisúdenú sumu súd umožnil žalovanej splácať žalobcovi v pravidelných mesačných splátkach v súlade s ust. § 232 ods. 4 CSP vzhľadom k tomu, že v priebehu konania bolo zistené, že žalovaná je osobou ťažkým zdravotným postihnutím a poberateľkou invalidného dôchodku. 20. O trovách konania súd rozhodol podľa čl. 16 nariadenia č. 861/2007, podľa ktorého trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech, v spojení s ust. § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, a tiež v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP. Čo sa týka zastavenia konania v časti zmenkového úroku prevyšujúceho sadzbu 0,06 % denne, toto procesne zavinil žalobca, nakoľko v tejto časti žalobu nevzal späť v dôsledku správania žalovanej. Súd následne zamietol žalobu v časti o zaplatenie zvyšných zmenkových úrokov. Žalobca bol teda neúspešný v celej časti uplatnených zmenkových úrokov, ktoré v kapitalizovanom vyjadrení ku dňu podania žaloby predstavovali čiastku 750,91 €. Žalovaná bola teda v konaní pri bránení svojho práva úspešná v prevažujúcej časti a ako úspešná strana by mala nárok na pomernú náhradu trov konania. Nakoľko jej však v konaní žiadne trovy nevznikli, súd jej náhradu trov konania nepriznal.
21. V prejednávanej veci vznikli štátu trovy konania v súvislosti s úkonmi znaleckej činnosti, ktoré neboli kryté preddavkom, a to vo výške 39,84 Eur, ako vyplýva z uznesenia č.k. 17C/173/2013-143 zo dňa 27.09.2016. Na náhradu uvedených trov súd zaviazal pomerne žalobcu aj žalovanú podľa pomeru ich úspechu, resp. neúspechu v konaní. Žalobca bol z celkovej uplatňovanej sumy prepočítanej ku dňu začatia konania 1.076,48 € úspešný v časti 325,57 €, t.j. v rozsahu približne 30 %, neúspešný bol teda
v rozsahu 70 %. Súd preto zaviazal žalobcu na náhradu trov konania štátu vo výške 70 %, t.j. 27,89 € a žalovanú vo výške 30 %, t.j. 11,95 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta prvá CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak 1. sa týkajú procesných podmienok, 2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, 3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo 4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.
Toto rozhodnutie je vykonateľné bez ohľadu na akýkoľvek možný opravný prostriedok (článok 15 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu).