Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-9C/4/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudkyňou JUDr. Helenou Dudzíkovou, v právnej veci žalobcu: SPP- distribúcia, a.s., IČO: 35 910 739, so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy č. 44/b, právne zastúpený Jakubčák, Advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Bratislava, Michalská 14, IČO: 47 255 706, proti žalovanému: V. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., H. XXXX/XX, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Slávik a partneri, s.r.o. so sídlom nám. M.R. Štefánika 3, 955 01 Topoľčany, o zaplatenie 1.224,47 eur s prísl. takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podaným návrhom domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 1.224,47 eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.224,47 eur od 11.05.2015 do zaplatenia z dôvodu, že zamestnancom žalobcu na odbernom mieste, I., H. XXXX/XX v mieste bydliska žalovaného bolo zistené poškodenie plynomeru, konkrétne porušenie overovacej značky na počítadle (v. č.: 8373650). Poškodenie meradla bolo potvrdené znaleckým posudkom č.193/PL-2013 zo dňa 31.05.2013 vypracovaným znalcom H.. V. J.. V dôsledku uvedeného v období od 19.11.2012 do 15.05.2013 dochádzalo na uvedenom odbernom mieste k neoprávnenému odberu zemného plynu, v zmysle ustanovenia § 2 písm. c/ bod 15/ Zákona o energetike č.251/2012 Z.z. V takomto prípade zákon o energetike ukladá odberateľovi povinnosť uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu. Žalobcovi týmto vznikla škoda v žalovanej výške, žalobca vystavil faktúru č. 9000159751 zo dňa 15.06.2013 na sumu 1.224,47 eur splatnú 02.07.2013 , ktorú žalovaný neuhradil.

2. Vo veci súd vydal platobný rozkaz dňa 11.06.2015 pod sp.zn. 9C/4/2015, voči ktorému podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že obdržal od žalobcu list zo dňa 12.06.2013- Vyfakturovanie škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu spolu s faktúrou č. 9000159751 - vyfakturovanie škody. Túto faktúru v odpovedi žalobcovi neuznal, pretože žiaden zásah do merača spotreby plynu nevykonával, či už on alebo iná osoba, o ktorej by vedel, a preto toto vyčíslenie škody považuje za neoprávnené. Nie je taktiež preukázané, že by žalobcovi vôbec nejaká škoda bola vznikla. Aký merač plynu dostal namontovaný, v takom stave tento aj bol až kým ho žalobca z odberného miesta odmontoval. Žalobca v návrhu neuvádza žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali, že mu akákoľvek škoda vznikla. Žalobca v liste tvrdil, že bola poškodená plomba plynomeru podľa priloženého posudku. Považuje za nemožné, aby vedel zhodnotiť, aký plynomer mu bol namontovaný a či tento spĺňa zákonné požiadavky a je riadne zaplombovaný. Taktiež aj znalec vo svojom posudku uvádza len mieru pravdepodobnosti, že môže predpokladať, že bolo porušené zabezpečenie meradla

proti neoprávnenému zásahu. Povinnosť zabezpečiť meradlo má podľa zákona o energetike § 51 ods.2 prevádzkovateľ distribučnej siete, namontovaný merač je verejne prístupný, on nemal možnosť zistiť akúkoľvek manipuláciu s plynomerom. V návrhu a priložených dokladoch žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že mu skutočne akákoľvek škoda vznikla. Povinnosťou žalobcu je preukázať, že mu skutočne škoda vznikla, až po tomto preukázaní má nárok na náhradu skutočne vzniknutej škody. Len v prípadoch, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu, je žalobca oprávnený postupovať podľa § 59 ods.3 zák.č.656/2004 Z.z. a vyhl.č. 155/2005 Z.z. Je nelogické a proti ekonomickému rozumu, aby robil akékoľvek zásahy na merači.

3. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, preto súd podľa § 31 prejednal vec v jeho neprítomnosti, prihliadol pritom na obsah spisu a vykonané dokazovanie.

4. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava návrhu zo dňa 07.05.2015 s tým, že požadovali zaplatiť sumu 1.224,47 eur s prísl. na základe toho, že bolo zamestnancami žalobcu v mieste bydliska žalovaného zistené poškodenie plynomeru, poškodenie overovacej značky, na základe toho bola vyúčtovaná žalovanému uvedená čiastka. Na základe toho nastáva objektívna zodpovednosť žalovaného, ak súd dospeje k záveru, že túto otázku treba objasniť, navrhuje, aby bol predvolaný znalec H.. J.. Plyn, ktorý je natlakovaný v potrubí patrí distribútorovi. Dochádza k neoprávnenému odberu jeho plynu, ten plyn sa nedá zúčtovať s jeho odberateľom, pretože prechádza cez meradlo, ktoré nie je overeným meradlom a nedá sa odmerať tým pádom. On nemá k dispozícii faktúry, ktoré vystavil dodávateľ plynu žalovanému, ale toto obdobie od 19.11.2012 do 15.05.2013 určite nemal u svojho dodávateľa účtované. Týmito faktúrami nedisponujú.

5.Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že žalovaný nesúhlasí s návrhom, považuje ho za nedôvodný, navrhuje ho zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania. Čiastočná argumentácia je obsiahnutá v odpore na tejto argumentácii trvajú a ešte ju dopĺňa v nasledovných bodoch: 1/ namietajú aktívnu legitimáciu žalobcu v tejto žalobe, keďže ani zo zákona o energetike nemožno priamo vyvodiť túto ich aktívnu legitimáciu. Ak sa uplatňuje právo na náhradu škody otázka je, z čoho vyvodiť, že táto škoda vznikla práve žalobcovi, 2/znalecký posudok, o ktorý sa celá žaloba opiera je nepreukazný, ako text tak aj jeho záver napádajú, obsahuje jednak vecné nepresnosti, napríklad cituje také označenie plomby, ktoré nekorešponduje s obrazovou časťou a ani so skutočným označením plomby na sňatom plynomere. Zo záveru nemožno vyvodiť jednoznačný záver o tom, že došlo k poškodeniu pôvodného zabezpečenia, zmene alebo výmene zabezpečovacej značky a zistené poškodenie, či je v príčinnej súvislosti s údajným poškodením značky. Znalec vyslovuje iba buď možnosť alebo predpoklad, nerobí záver rezolútny, je toho názoru, že na základe takéhoto nemožno postaviť záver o neoprávnenom odbere plynu, 3/znalec H.. V. J. nie je oprávneným znalcom v odbore metrológie. Je oprávneným znalcom v odbore strojárstvo, odvetvie mechanické zabezpečovacie systémy a v odbore kriminalistika, odvetvie mechanoskopia, 4/na vykonanie jednoznačných záverov v tom smere, ktorý je pre toto konanie podstatný je podľa nich oprávnený Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR, tu poukazuje na znenie ustanovenia § 15 a § 19 zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológii

6. Odber na tomto odbernom mieste o niekoľko predchádzajúcich rokov nevykazoval podstatné výkyvy, malé výkyvy, ktoré medziročne tam sú, sú spôsobené počasím, žalovaný do merača nerobil zásahy či už sám alebo cez tretiu osobu, žiadnym osobitným spôsobom merač neevidoval a preto vyčíslenie škody, ktorá údajne žalobcovi vznikla považuje za nedôvodné. Celkom nepochopil vysvetlenie aktívnej legitimácie, ak žalobca dodáva plyn SPP ostatným predajcom plynu, otázka znie v akom právnom vzťahu so žalobcom , pokiaľ ide o dodávku plynu, je žalovaný. Žalobca je prevádzkovateľom distribučnej siete, ak sa nemýli a § 82 ods.2 zákona č.251/2012, predtým to bol zákon z roku 2004, ktorý má také isté znenie, že odberateľ, ktorý neoprávnene odoberá plyn je povinný uhradiť dodávateľovi plynu prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Žalobca nie je vo vzťahu k žalovanému dodávateľom plynu, týmto dodávateľom je SPP. Je prevádzkovateľom distribučnej siete, jeho otázka znie, keď ide o aktívnu legitimáciu, prečo práve žalobca si uplatňuje škodu na plyne, keď ju žalovanému nedodáva, len zabezpečuje distribúciu. Pokiaľ ide o skutkový stav v tejto chvíli, myslí si, že nie sú zatiaľ v tej fáze, aby bolo možné jednoznačným spôsobom uzavrieť, že došlo k neoprávnenému odberu plynu a teda k nástupu objektívnej zodpovednosti. To, že

došlo k narušeniu zabezpečenia meradla je tvrdenie žalobcu zatiaľ nepreukázané z dôvodov, že ani takýto jednoznačný záver nedáva. Až pre fázu, ak by skutkový stav mal byť hodnotený ako neoprávnený odber, tak namieta, že žalobca nepreukázal, že mu skutočne akákoľvek škoda vznikla. Až preukázanie vzniku škody a nemožnosť jej zistenia spôsobí, že možno použiť na výpočet spotrebovaného plynu vyhlášku.

7. Svedok X. Q. na pojednávaní uviedol, že pracuje pre žalobcu ako kontrolór neoprávnených odberov. Pokiaľ by sa mal vyjadriť k tomuto neoprávnenému odberu kontrola bola námatkovo vykonaná na odbernom mieste dňa 15.05.2013, pričom bolo zistené podozrenie na manipuláciu s overovacou a zabezpečovacou značkou meradla. Prítomná pri výmene bola p. A. S., ktorá sa prestavila ako manželka odberateľa a za jej prítomnosti bola vykonaná výmena plynomeru a bol vyhotovený zápis a montážny list. Pôvodný plynomer bol za prítomnosti p. S. daný do krabice a zabezpečený páskou a následne bol postúpený znalcovi na znalecké posúdenie. Na základe žiadosti znalec vypracoval znalecký posudok, kde uviedol, že môže jednoznačne potvrdiť, že sporný odtlačok čelustí plombovacích klieští a kontrolný odtlačok neboli vytvorené čelusťami tohto istého nástroja. Na základe tohto zistenia bola vystavená faktúra za neoprávnený odber zemného plynu za obdobie od 19.11.2012 do 15.05.2013 spôsobom typového diagramu, pričom tento diagram zohľadňuje predchádzajúce spotreby typovým diagramom, kde množstvo spotreby je určené odhadom na základe predchádzajúcich spotrieb. Ďalej uviedol, že pokiaľ ide o odtlačky klieští, to bol plynomer v tomto prípade, ktorý bol po overení a tie kliešte vlastní príslušná ciachovňa, ktorá vykonáva overovanie plynomeru. Ciachovňa v tom čase patrila pod SPP distribúciu. Ciachovanie , ak si dobre pamätá, tak bolo vykonané v roku 2003. Toto platí 10 rokov. Fyzicky, keď kliešte nemali k dispozícii, tak porovnávanie sa v teréne sa robí na základe skúseností, ako má overovacia značka vyzerať, kvôli tomu sa to potom dáva na znalecké posúdenie, lebo v tej fáze, keď to oni zisťujú, tak je to len podozrenie na pozmeňovanie. Aj v tomto prípade vychádzal zo svojich znalosti. Keď majú u nejakého plynomeru podozrenie, tak to vymenia a pošlú znalcovi na a stáva sa, že podozrenie znalec aj nepotvrdí.

8. Vo veci bolo vykonané dokazovanie výsluchom zástupcu žalobcu, zástupcu žalovaného, svedka X. Q., H.. V. J., oboznámením s dokladom o vyfakturovaní škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu, výpočtom škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, znaleckým posudkom č. 193/PL -2013, faktúrou č. 9000159751, zápisom o vykonanej kontrole dňa 15.05.2013 ako aj s ostatným spisovým materiálom a bol zistený tento skutkový stav:

9. Dňa 15.05.2013 bol vyhotovený zápis o vykonanej kontrole na odbernom mieste H. XXXX/XX, I., t.j. v mieste bydliska žalovaného. V zápise bolo uvedené, že sa zistili skutočnosti na odbernom mieste: podozrenie na pozmeňovanie overovacej a zabezpečovacej značky, podozrenie na manipuláciu s overovacou značkou, pri výmene prítomná p.S., meradlo bude zaslané na znalecké posúdenie znalcovi, podpísané A. S. - manželkou.

10. Podľa záverov znaleckého posudku č. 193/PL-2013 vypracovaného H.. V. J. na základe požiadavky žalobcu vyplýva, že na počítadle meradla bolo pôvodné zabezpečenie meradla nahradené plombou so znakmi vytvorenými čeľusťami klieští, ktoré neboli oprávnené na plombovanie meradla. Na telese plynomera sa nenachádzala žiadna plomba. Optickým skúmaním označení, ktoré boli vytvorené čeľusťami plombových klieští znalec zistil obsahovú o zhodu, tovarovú a rozmerovú nezhodu sporného a kontrolného odtlačku. Vzhľadom na zistené skutočnosti znalec predpokladal, že pôvodné zabezpečenie meradla výrobcom bolo odstránené a nahradené zabezpečením, ktoré bolo označené znakmi, ktoré sú nezhodné so znakmi označenia výrobcu a tieto neboli vyhotovené kliešťami oprávnenými na zabezpečenie meradla.

11. Dňa 15.05.2013 vyhotovil kontrolór žalobcu výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu podľa vyhlášky č. 155/2005 Z.z., z ktorého vyplýva, že výpočet škody bol od 19.11.2012 do 15.05.2013 určený vo výške 1.224,47 eur za odobratý plyn neoprávneného odberu a náklady spojené so zisťovaním.

12. Faktúrou č. 9000159751 zo dňa 15.06.2013, splatnou 02.07.2013, vyfakturoval žalobca žalovanému škodu za neoprávnený odber plynu za obdobie od 19.11.2012 do 15.05.2013 v sume 1.224,47eur.

13. Žalobca vyčíslil škodu za obdobie od 19.11.2012 až 15.05.2013 sumou 1.224,47 eur.

14. Zákonné splnomocnenie pre ministerstvo dané v ust. §-59 ods.3 zák.č. 656/2004Z.z. sa vzťahuje iba na výpočet výšky škody, neobsahuje v sebe aj oprávnenie na udelenie sankcie, pokuty alebo akéhokoľvek iného postihu. Spôsob výpočtu tejto škody by teda mal byť taký, aby všeobecne vzaté, takto ustálená škoda približne konvenovala s tou sumou, o ktorej možno pri podrobnom skúmaní skutkového stavu v konkrétnom prípade povedať, že je zrejme škodou, ktorá bez ohľadu na spôsob výpočtu vyhláškou, ale s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu vznikla. Takýmito okolnosťami môžu byť napríklad história spotreby na tomto odbernom mieste, spôsob stavebnej úpravy objektu, ktorý môže ovplyvniť spotrebu (vykurovaná nadstavba, prístavba, ktoré by zvýšili spotrebu alebo zateplenie, efektívnejší kotol, zabudovanie krbu, ktoré by znížili skutočnú spotrebu). Každá odchýlka od takto ustálenej spotreby, najmä smerom hore, by mala byť náležite doložená skutkovými zisteniami, inak by nešlo o ustálenie skutočnej škody, ale o druh sankcie. Keď porovná spôsob výpočtu škody žalobcom, musí povedať, že sa od týchto zásad diametrálne odchyľuje, za obdobie 8 mesiacov, po ktoré odber plynu posúdil ako neoprávnený odber. Domnieva sa , že úprava obsiahnutá vo vyhl.č. 155/2005 Z.z. je v rozpore sa ustanoveniami čl.4 ods.1 a čl.11 ods.1 Listiny základných práv a slobôd a s čl. 123 Ústavy, ak aj s ust. §59 ods.3 zák.č. 656/2004 Z.z., preto navrhol v prípade, ak súd dôjde k záveru, že došlo k neoprávnenému odberu plynu a mala by byť použitá vyhl. č. 155/2005 Z.z., aby konanie podľa §-u 144 ods.2 Ústavy SR prerušil a podal návrh na Ústavný súd SR na začatie konania na základe čl. 125 ods.1Ústavy SR.

15.Podľa § 59 ods.1 písm.d/ Zák.č.656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov, neoprávneným odberom plynu je odber bez určeného meradla alebo s meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete, alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.

16. Podľa ods.2 odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

17. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu na zaplatenie sumy 1.224,47 eur spolu s úrokmi z omeškania z titulu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu nie je dôvodná a preto ju súd zamietol. Je nesporné, že žalovaný odoberal plyn na odbernom mieste , kde má žalovaný trvalé bydlisko a pri kontrole meradla pracovníkmi žalobcu dňa 15.05.2013 vzniklo podozrenie na pozmenenie overovacej a zabezpečovacej značky meradla, v dôsledku čoho bolo uvedené meradlo demontované a predložené znalcovi, ktorý vo svojom znaleckom posudku vyslovil predpoklad, že pôvodné zabezpečenie meradla výrobcom bolo odstránené a nahradené zabezpečením, ktoré bolo označené znakmi, ktoré sú nezhodné so znakmi označenia výrobcu a tieto neboli vytvorené kliešťami oprávnenými na zabezpečenie meradla. Na základe tohto záveru znaleckého posudku žalobca vyčíslil škodu, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku neoprávneného odberu plynu zo strany žalovaného, a keďže žalovaný takto vyčíslenú škodu neuhradil, tak žalobca sa domáhal jej zaplatenia súdnou cestou.

18. Prevedeným dokazovaním bolo síce preukázané, že je predpoklad odstránenia pôvodného zabezpečenia meradla u žalovaného a jeho nahradenia novým zabezpečením, ktorého znaky neboli vytvorené kliešťami oprávnenými na zabezpečenie meradla, čo samo o sebe je možné hodnotiť ako neoprávnený odber plynu v zmysle § 59 ods.1 písm.d/ Zák.č.656/2004 Z.z. a spôsobuje objektívnu zodpovednosť odberateľa plynu za prípadnú škodu. Samotná skutočnosť, že došlo k neoprávnenému odberu plynu však nepostačuje k tomu, aby súd mohol zaviazať odberateľa na náhradu škody bez preukázania toho, či dodávateľovi plynu škoda skutočne aj vznikla. Žalobca taktiež nepreukázal základ, t.j., že u žalovaného nastúpila objektívna zodpovednosť. Z výsluchu svedka X. Q. aj iných svedkov v obdobných veciach v iných konaniach tohto súdu je zrejmý skutkový stav, pokiaľ ide o pohyby sporných meračov v dobe od ich ciachovania až do namontovania a zistilo sa, že žalobca vôbec nemá vizuálnu evidenciu ciach u meračov, ktoré sú po nejakom časovom odstupe od ciachovania montované. Preto základ pre vznik objektívnej zodpovednosti nemožno ustáliť.

19. Taký dôkaz, že ide o jednu a tú istú ciachu žalobca neprodukoval, naopak, vypočutý svedok X. Q. potvrdil, že takýto dôkaz nejestvuje. Dôkaz o porušenosti ciachy, t.j. že ide pri demontáži meradla

o inú ciachu, než tá, ktorá bola na ňom pri jeho montáži, žalobca nepreukázal, nemožno preto prísť k záveru, že u žalovaného treba vec posudzovať z hľadiska objektívnej zodpovednosti. Tento dôkaz pritom zaťažuje žalobcu.

20. Ustanovenie § 132 CSP, výslovne uvádza, že účastníci sú povinní uviesť pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

21. Na základe uvedeného bolo teda povinnosťou žalobcu preukázať, že v dôsledku neoprávneného odberu plynu zo strany žalovaného mu vznikla škoda, pretože nie je možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že škoda mu vznikne ak odberateľ odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nakoľko zákon vyslovene uvádza, že odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť škodu dodávateľovi, ak táto vznikla. Žalobca však neuniesol dôkazné bremeno na svoje tvrdenie, že mu vznikla škoda v dôsledku neoprávneného odberu plynu a v tomto smere nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by súd mohol zistiť, či žalobcovi škoda vznikla a v akom rozsahu. Zo samotného znaleckého posudku je možné zistiť iba to, že existuje predpoklad odstránenia zabezpečenia na meradle a jeho nahradenie iným zabezpečením, ale z tohto posudku nie je možné jednoznačným spôsobom vyvodiť záver, že v dôsledku porušenia zabezpečenia na meradle došlo na strane žalobcu ku vzniku škody, a to či už neoprávnenou manipuláciou so samotným meradlom prípadne iným spôsobom. Tvrdenie žalobcu, že neoprávneným odberom plynu zo strany žalovaného mu bola spôsobená škoda nebolo žiadnym spôsobom bezpečne preukázané a podľa názoru súdu ide len o jeho dohady, na potvrdenie ktorých chýbajú ďalšie dôkazy napr. porovnanie množstva odberu plynu zo strany žalovaného pred zistením neoprávneného odberu s odberom, ktorý bol nameraný v spornom období poškodeným meradlom a prípadne aj s odberom po výmene meradla dňa 16.05.2013. Žalobca však neprejavil žiadnu snahu preukázať svoje tvrdenie o vzniknutej škode a preto súd nemohol vychádzať iba z toho, že bol zistený neoprávnený odber plynu a z vyčíslenia výšky škody podľa vyhlášky, keďže povinnosťou žalobcu bolo preukázať, že mu skutočne škoda vznikla a to už aj z toho dôvodu, že žalobca nie je v žiadnom zmluvnom vzťahu so žalovaným a podľa zákona si nárok na náhradu škody okrem žalobcu mohol uplatniť aj dodávateľ plynu a prevádzkovateľ prepravnej siete, avšak ani jeden z nich si náhradu škody doposiaľ voči žalovanému neuplatnil a urobil tak len žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej siete bez toho, aby hodnoverným spôsobom preukázal, že mu v súvislosti s neoprávneným odberom škoda vznikla.

22.Povinnosť nahradiť škodu podľa názoru súdu nemôže byť zamieňaná s povinnosťou zaplatiť sankciu za porušenie plomby na meradle spotreby plynu. Ustanovenie § 59 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z.z. jednoznačne v súlade s realitou predpokladá, že nie každý neoprávnený odber plynu, za ktorý sa považuje aj odber s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, má za následok vznik škody a nadväzujúci ods. 3 tohto zákonného ustanovenia na úpravu výpočtu škody všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným ministerstvom odkazuje pre prípad nemožnosti vyčíslenia skutočne vzniknutej škody, nie pre prípad nemožnosti zistenia, či škoda skutočne vznikla. V prejednávanom prípade bolo zistené, že originálna plomba bola zamenená za inú plombu, avšak nebolo preukázané, že bol týmto vykonaný zásah do meradla, čo by spôsobil vznik škody. Žalobca svoj nárok uplatnený v konaní identifikoval ako nárok na náhradu škody, za podmienku vzniku ktorého zákonná úprava občianskoprávnych i osobných vzťahov logicky označuje okrem iného aj vznik škody a príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Z iných predpokladov nemôže vychádzať a nevychádza ani zákon č. 656/2004Z.z., z ktorého žalobca svoj nárok vyvodzoval, a ktorý iba pre prípad nemožnosti vyčíslenia skutočne vzniknutej škody, nie pre prípad nemožnosti zistenia, či škoda skutočne vznikla, odkazuje na úpravu výpočtu škody všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným príslušným ministerstvom. Podľa názoru súdu vznik škody nemožno vyvodzovať z každého poškodenia plomby meradla ( a povinnosť nahradiť škodu nemôže byť zamieňaná s povinnosťou zaplatiť sankciu za porušenie bomby), ale iba zo zásahu do meradla, následkom ktorého by meradlo nezaznamenávalo alebo nesprávne zaznamenávalo množstvo odobratého plynu. Odber plynu žalovaným pred zistením poškodenia plomby v období od predchádzajúcej kontroly bol vykonávaný na základe zmluvného vzťahu s dodávateľom plynu a nie je preto dôvod považovať ho za škodu, ktorá by bola v príčinnej súvislosti t.j. vo vzťahu príčiny a následku, s porušením povinnosti odoberať plyn iba s meradlom s nepoškodenou overovacou značkou.

23. Žalobca súdu nepredložil žiadne dôkazy, z ktorých by bolo zrejmé, aká škoda žalobcovi vznikla porušením plomby meracieho zariadenia žalovaného, či takéto meracie zariadenie bolo v určitom

období nefunkčné alebo jeho funkčnosť bola obmedzená. Tieto skutočnosti nevyplynuli ani zo žalobcom predloženého znaleckého posudku, z ktorého nie je zrejmé, či plomba bola dočasne odstránená, prípadne či aj bez jej úplného odstránenia bol na meradle vykonaný zásah do tohto zariadenia, ktorý by spôsobil jeho nefunkčnosť, alebo nesprávnu funkčnosť. Žalobca nepredložil žiadne hodnoverné dôkazy preukazujúce tieto skutočnosti a preto je potrebné konštatovať, že neuniesol dôkazné bremeno, keďže z vykonaného dokazovania nebolo možné ustáliť, že jeho tvrdenia o existencii škody, za ktorú by zodpovedal žalovaný sú pravdivé, prípadne, že pravdivými nie sú. Nato, aby mohol byť žalobca v tomto konaní ,čo i len čiastočne úspešným, musel by preukázať, že skutočne vznikla škoda, to sa mu však nepodarilo.

24. Z uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenia o vzniku škody a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

25. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 a žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).