Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23T-86-2015.pdf
PDF · 160.63 KB
Case nature
Area
Subarea
23T/86/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin v konaní pred samosudcom JUDr. Jozefom Medveďom, na hlavnom pojednávaní dňa 3.10.2016, v trestnej veci proti obž. V. Q., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák., takto
rozhodol:
Obžalovaný V. Q.K., N.. XX.X.XXXX M. V., C. A. L.. V.Z. XXXX/XX, V.,
u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e
dňa 22.05.2011 v čase o 16.30 hod. viedol osobné motorové vozidlo Audi A4, evidenčné číslo V.-XXX E. po ceste III/1892 cez obec Turčianske Kľačany v smere jazdy od obce Lipovec k neoznačenej ulici v obci Turčianske Kľačany, kde chcel odbočiť doľava na vedľajšiu cestu, pričom začal odbočovať v čase, keď bol už predchádzaný motocyklistom poškodeným K. X., N.. XX.XX.XXXX, A. Y. XX, S., B. T. N., ktorý viedol motocykel zn. BMW evidenčného čísla X.-K., následkom čoho došlo v križovatke k vzájomnému stretu pravej prednej časti motocykla do ľavej zadnej časti vozidla AUDI A4, v dôsledku čoho poškodený K. X., N.. XX.XX.XXXX, A. Y. XX, S., B. T. N., utrpel zlomeninu v oblasti dolného konca vretennej kosti vľavo, pomliaždenie kolena vpravo, luxáciu malíčka pravej ruky, vyžadujúce si liečenie s práceneschopnosťou v trvaní 4-5 týždňov, pričom obžalovaný svojím konaním porušil povinnosti vodiča podľa § 4 ods. 1 písm. c/ a § 19 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke a pri odbočovaní neohroziť vodiča idúceho za ním,
t e d a
- inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona,
č í m s p á c h a l
- prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák..
Z a t o :
Podľa § 44 Tr. zák. súd upúšťa od uloženia súhrnného trestu odňatia slobody podľa § 42 Tr. zák., nakoľko pokladá súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 ( osemnásť ) mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu 2 roky a uložením probačného dohľadu ako i trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel vo výmere 3 ( tri ) roky, uložený obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 23T/66/2016 zo dňa 27.6.2016 právoplatným dňa 27.6.2016, na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenému : K. X., N.. XX.XX.XXXX, A. Y. XX, XXXXX S., B. T. N., škodu vo výške 4.179,22,-Eur.
Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. súd poškodeného : K. X., N.. XX.XX.XXXX, A. Y. XX, XXXXX S., B. T. N., odkazuje so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Martine podala dňa 26.6.2015 na tunajšom súde obžalobu pod sp. zn. 3 Pv 288/11 zo dňa 24.6.2015, na obv. V.P. Q., N.. XX.X.XXXX M. V., pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe ako je uvedený vo výroku o vine tohto rozsudku.
Samosudca Okresného súdu v Martine vykonal na hlavných pojednávaniach dokazovanie výsluchom obžalovaného V. Q.; výsluchom svedkov K. X., R. F., V. S., V. C., V. W., Q. C. P., Y.H. T. A. P. H. X.; prečítaním zápisnice o výsluchu svedka V. R., z prípravného konania podľa § 263 ods. 1 Tr. por. so súhlasom obžalovaného a prokurátora; prečítaním znaleckého posudku č. 12/2011 vypracovaného znalcom z odboru doprava cestná, odvetvia technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave a odhad hodnoty cestných vozidiel Ing. Michalom Furíkom; výsluchom súdneho znalca; prečítaním odborného vyjadrenia zo dňa 18.3.2015 znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia chirurgia a traumatológia MUDr. Petra Gémeša, podľa § 268 ods. 2 Tr. por. so súhlasom obžalovaného a prokurátora; oboznámením fotodokumentácie z miesta dopravnej nehody podľa § 270 ods. 2 Tr. por. a prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise podľa § 269 Tr. poriadku.
Obžalovaný V. Q. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení o svojich právach v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku vypovedal, že to bolo niekedy v máji. Bol pekný slnečný deň. Išiel s kamarátmi od jazierok na Lipovci okolo 17.00 hod. Viedol vozidlo značky Audi, ktoré bolo jeho matky. Vedľa neho ako spolujazdec sedel V. S., vzadu za ním V. W. a vedľa R. F.. Išiel po moste cez kanál, kde zabočil smerom doprava na Sučany. Prešiel asi 300 metrov, kde následne išiel odbočiť doľava. Išiel rýchlosťou možno do 45 km/h. Mal zaradenú trojku. Predtým ako išiel odbočiť, tak vyhodil blinker a podradil na dvojku. V čase, keď odbočoval, išiel tak 20 km/h. Pozrel sa pred seba, potom do spätného zrkadla. V spätnom zrkadle nevidel nič, žiadne vozidlo. Ako začal odbočovať, tak došlo k nárazu. Zľakli sa. Potom si pamätá, že z pravej strany ešte vybehol motorkár a vzadu videl ďalších dvoch motorkárov, ktorí to dobrzdili. Vie na 100 %, že smerovku dával. Myslí si, že mohlo dôjsť aj k tomu, že ako svietilo slnko odzadu, na zadnú časť jeho vozidla, tak je možné, že ten motorkár nemusel zaregistrovať smerovku. Po tom náraze vystúpili z vozidla. Zistili, že tí motorkári sú Nemci, tak si nerozumeli. Ten, čo do neho nabúral, pokiaľ si pamätá, mal vykĺbený malíček. Potom sedel na kraji pri ceste, fajčil a čakal na záchranku. Záchranku volal pán V. R.. Tento potom volal aj policajtov. V tom čase sa nachádzal v záhradke pred domom. Prišli policajti. Potom bol na mieste aj tlmočník s tým, že tých nemeckých vodičov policajti za prítomnosti tlmočníka vypočuli a volali si ich po jednom do auta. Jemu povedali, že stačí, keď príde na policajnú stanicu. Pred tou nehodou nemali v aute pustenú hudbu, nebolo zapnuté rádio ani sa nerozprávali. Nejaký hluk vozidla, motorky nepočul. Okno mal pootvorené. V protismere nešlo nič, bola prázdna cesta. Predtým ako išiel odbočiť, tak bol s vozidlom pri stredovej čiare. Teda ľavým kolesom bol pri stredovej čiare tak, aby v prípade, ak by išiel niekto za ním, mohol obísť sprava. Takto s vozidlom zostal po nehode stáť s tým, že potom tade prechádzal autobus, ktorý nemohol obísť, trúbil, tak vozidlo posunul dopredu. Smerovku dával asi tak 20-30 metrov pred križovatkou. Čo sa týka odbočovania, tak išiel plynulo. Pred odbočovaním s vozidlom nezastavil, nebrzdil. Pred nárazom nepočul, neregistroval, že by motorkár brzdil. Policajtom už na mieste hovoril, že vozidlo posunul. Nevie sa vyjadriť, či pred tou odbočkou je značka križovatky. V danom úseku je taká tiahlejšia zákruta, takže nie je vidieť celý úsek 300 metrov od toho mosta. Skôr by to odhadol tak 100-150 metrov. Čo sa týka smerovky, túto dal možno 8-10 sekúnd predtým ako išiel odbočiť. V čase nárazu už v podstate vykonával odbočovací manéver, teda ľavým predným kolesom už čiastočne bol v protismere. Zadným bol ešte pri stredovej čiare.
Svedok poškodený K. X. pred súdom vypovedal, že sa to stalo v máji roku 2011 asi o 15. hodine. Nemali vtedy nejaký pevný cieľ, išli do Tatier, chceli si vyjsť vyššie, hľadali hotel. Používali navigačný systém a tiež mapy. Odbočili na obec Kľačany, lebo chceli obísť mesto. Okrem neho išli ešte 3 motorky. On jazdil prvý v poradí. Za ním jazdil C. P. asi 50-100 metrov, potom A.. Vlastne tam zastali za ním, za tou nehodou. V čase, keď došlo k nehode, spozoroval motorové vozidlo pred ním 100 - 200 metrov. Išiel rýchlosťou medzi 50-60 km/h. Vie, že povolená rýchlosť v SR v obci bola 50 km/h, túto možno ľahko prekročil. Nespomína si, z ktorého miesta vtedy odchádzali a kedy. Išli spať okolo 22. hod. deň predtým. Mali o 8.00 hod. raňajky a krátko pred nehodou mali ešte prestávku. Nevie, v ktorej obci. To vozidlo - strieborné Audi, krátko predtým ako ho chcel predbehnúť, sa zdalo, že vodič chcel ísť pomaly. Preto vlastne vyhodil blinker a chcel to vozidlo predbehnúť. Chcel ho predbehnúť, odbočil doľava a narazil do ľavej zadnej strany vozidla. Vozidlo Audi nedávalo signalizáciu na odbočenie vľavo. Vozidlo už predbiehal a vtedy zjavne chcelo odbočiť doľava. Bola tam vedľajšia cesta. Po kolízii sa s motorkou prevrátil. Táto sa prevrátila na ceste a potom sa posunula trochu nižšie. Či sa potom vozidlo Audi posúvalo, aby mohli vozidlá po ceste prechádzať si nepamätá. Na mieste dopravnej nehody bol asi hodinu a potom ho odviezli sanitkou do nemocnice. Pri nehode utrpel zranenia - odreniny na pravej nohe, vykĺbený malíček, pravá ruka bola nalomená, daná do sadry. Dostal aj PN, ale túto nechcel. Je technický zamestnanec u firmy PLAS, pracuje pri počítači a spracováva podklady. Zobral si 14 dní dovolenky a potom išiel do práce. Nehodu podľa neho spôsobilo vozidlo Audi, lebo bez blinkeru odbočilo vľavo. Toho dňa bolo pekné počasie. Slnko svietilo, ale nebol oslepený. Zranenie ho obmedzovalo v bežnom živote. Pol roka asi tá noha a malíček je trocha krivý. Nemohol jazdiť na bicykli, žiadny šport robiť ani ťažké práce, napr. v záhrade, ale sa to veľmi rýchlo zlepšilo. Sadru na ruke mal 14 dní, v práci s tým už nebol. Na rehabilitačnej liečbe nebol. Po predložení fotografií počítačovej simulácie priebehu dopravnej nehody nachádzajúcich sa v znaleckom posudku ( č.l. 42 - 44 spisu ) sa vyjadril, že zodpovedajú priebehu nehody ako to vnímal.
Svedok Q. C. P. vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že išli vtedy po ceste druhej triedy v SR, pričom kolega K. chcel predbehnúť vozidlo. Keď už ho predbiehal, tak to auto začalo odbočovať vľavo. K. jazdil ako prvý, on bol za ním druhý, potom T. a napokon H.. Jazdil rýchlosťou asi 60 km/h, nepamätá si presne. Nie je ale pravda, že by išli veľkou rýchlosťou. Vzdialenosť v akej jazdil za K. bola približne 20 - 30 metrov. Jazdí na motorke už 15 rokov a vie ohodnotiť ako ďaleko sa môže zdržiavať. Keď došlo k nehode, zastavil so svojou motorkou napravo od toho vozidla ako tam stálo. Zastavil napravo od vozidla - 5 metrov vpred alebo vzad, nevie si už spomenúť. Vo vozidle Audi boli asi 4 osoby. On pomohol K., aby sa postavil. Bolo to kúsok od cesty, bolo tam niečo zelené vedľa cesty. Tam sa nachádzal vodič. Pred nehodou od rána prešli tak 100 - 150 kilometrov. Nespomína si kedy a kde si robili pred nehodou prestávku. Navigáciu na motorke nemal, túto mal len K.. Vozidlo Audi zbadal predtým keď prišli na cestu, uvidel ho v diaľke. Akou rýchlosťou išlo auto, keď sa k nemu približovali nevie odhadnúť, tak 50 km/h. V každom prípade išli rýchlejšie ako Audi. Nevidel, že by vozidlo vyhadzovalo smerovku doľava. Videl, že neblikalo a je o tom presvedčený na 90 %. Poškodený pred predbiehaním dával smerovku, bliká vždy. Keď niečo bolo na ceste, tak im K. dával znamenie, aby sa tomu vyhli. Na otázku či aj on sa vtedy rozhodoval, že ide predbiehať vozidlo odpovedal, že čaká, kým predbehne pred ním a až potom by predbiehal. Pred zrážkou bol už motocykel poškodeného celkom v protismere, už chcel vozidlo predbehnúť.
Svedok H. X. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že išiel na motorke v poradí ako posledný. Vyšli z takej dlho tiahnucej sa zákruty a ako vychádzal z tejto zákruty, videl ako nabúral poškodený do vozidla. Mohol byť asi 200 - 250 metrov za vozidlom od miesta, kde došlo k dopravnej nehode. Pokiaľ predtým uvádzal vzdialenosť 150 metrov, je to už 5 rokov, takže hovorí ako si to pamätá dnes. Potom zastavil s motorkou pred miestom nehody, teda za vozidlom. Nevie, či ostatní prešli okolo alebo nie, ale myslí, že všetci stáli za tým miestom nehody. Vozidlo Audi bolo skoro celé na ľavej strane stredovej čiary, prešlo cez stredovú čiaru. Auto bolo potom odsunuté z cesty von, do vedľajšej cesty vľavo. Motorka po nehode preletela. Nachádzala sa tam malá lúčka, nevie presne, či pred alebo za motorkou. Samotnú zrážku videl ako narazil do vozidla a preletel s motorkou. Tesne predtým ako došlo k zrážke bolo vozidlo najmenej polovicou už za stredovou čiarou, ale 100 % nevie povedať. Nemôže povedať, či K. dal blinker doľava, keď aj vodič osobného vozidla odbočoval vľavo. Nevie či vozidlo Audi dávalo blinker na odbočovanie. Videl už len tú samotnú zrážku. K. mal v každom prípade svetlo na motorke, vždy jazdili so svetlami.
Svedok T. Y. A. vypovedal, že vtedy išiel v poradí tretí na motorke. Išli cez zákrutu a mali pred sebou rovnú trasu. V diaľke videl nejaké auto, ktoré podľa neho išlo veľmi pomaly, pretože ho rýchlo dobehli. A potom už videl ako sa prvý jazdec prevrátil. Motorka sa potom prevrátila a on spadol z tej motorky. Chceli ísť do Vysokých Tatier. Nevie z akého miesta vychádzali, lebo nemá navigačný prístroj na motorke. Išli rýchlosťou okolo 60 km/h. Nie sú "piráti", nakoľko jazdia po krajine, aby ju aj videli, chcú si poobzerať okolie. Pred nehodou mohol byť za vozidlom Audi vo vzdialenosti asi 70 metrov. Po nehode zaparkoval motorku naľavo pri krajnici a išli za kolegom, čo mal dopravnú nehodu, ho zabezpečiť. Bola tam nejaká predzáhradka a tam poškodený ležal. Motorka niekde ďalej odletela. Vozidlo Audi stálo na ceste trochu nakrivo, prednú časť malo doľava. Nevšimol si stredovú čiaru, ale vozidlo presahovalo cez stred cesty.
Svedok R. F. vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že keď vychádzali z mosta cez kanál pred dedinou Turčianske Kľačany, odbočovali vpravo a obzeral sa na obe strany, no motorkárov nevidel. V. odbočil doprava, nestihol sa ani poriadne rozbehnúť na tých 50 km/h a následne chceli ísť vľavo. Vyhodil smerovku. Ucítil náraz už keď bol V. vlastne v ľavom pruhu v protismere, keď odbočovali. Otočil sa vľavo a uvidel ako preletel motorkár aj s motorkou. Skončil na ľavej strane mimo cesty. V. v tom momente zastal, ešte ich obehli jeden alebo dvaja motorkári, asi zľava. Auto posunuli von z križovatky, pretože prekážalo, boli v strede hlavnej cesty. V. bol vodič, on sedel vedľa neho ako spolujazdec. V. W. a S. sedeli na zadných sedadlách. Videl, že V. mal smerovku pri odbočovaní. Prichádzajúcu motorku nepočul. Pred nárazom sa dozadu neotáčal. V. odbočoval plynulo. Oproti nešlo žiadne auto. Keď zdvihli toho motorkára a postavili ho na nohy, všimol si, že mal dole rukavicu a mal zlomený malíček. Výstroj, kombinézu mal komplet všetko oblečené, tak viac si toho nevšimol. Na tvári poranený nebol. Motorka preletela až na ľavú stranu za krajnicu. Rýchlo určite nešli, ani 50 km/h, neponáhľali sa. Auto po zrážke bolo medzi pravým a ľavým pruhom, krížom cez ne, zhruba 45 stupňov. Nevie či sa V. pozrel do spätného zrkadla, keď odbočoval. Pred odbočovacím manévrom mohol zapnúť smerovku možno 50 m predtým. V aute v tej chvíli sa rozprávali, bola tam konverzácia priebežne celú cestu. Náraz bol nečakaný. V záhrade bol starší pán R., ako možný svedok. Ten úsek pred križovatkou, je tam taká mierna zákruta, ale myslí, že je dosť prehľadný. Motorkárov zaregistroval až počas toho nárazu. Kým do nich nenarazil, tak o nich nevedel.
Svedok V. S. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že sedel v aute vzadu za vodičom. Vedľa vodiča sedel R.Š.. Vedľa neho bol V.. Išli na kofolu ku krčme, chceli odbočiť doľava, vyhodil smerovku a zrazu náraz. Ešte si všimol piskot gúm a zrazu videl motorku ako letí popred nich. Motorka mala predok rozbitý, auto zase zadok. Očividne nešiel 50-tkou. Nevie čo ho k tomu viedlo, aby obiehal. Smerovku si pamätá. Vodič sa pozrel isto do spätného zrkadla. Rádio nepočúvali, rozprávali sa. Nevie v akej vzdialenosti zapínal smerovku pred odbočovaním, bolo to v predstihu, asi 20 m pred križovatkou. Pri odbočovacom manévri vyhodil smerovku, pribrzdil a auto bolo možno 1/3 k strednej deliacej čiare, takže nenadchádzal doprava. Počul písknutie a hneď bol náraz. Bol to šmyk proste. Zvuk motoriek nepočul. Po náraze videl motorku a až potom motorkára. Motorkár bol kúsok od motorky. Nevie, či ich nejaká motorka obehla. Na mieste bol ešte pán R.. Bolo to vedľa jeho dvora a on bol v záhrade. S autom sa hýbalo, ale už nevie ako. Hýbalo sa ním, lebo chodili autá, autobus. To auto bolo krížom cez stredovú čiaru, čiže by nič neprešlo. Po prečítaní zápisnice o výsluchu svedka z prípravného konania ( zápisnica zo dňa 7.5.2013 na č.l. 93
- 96 spisu ) za účelom odstránenia rozporov sa vyjadril, že sedel vzadu, ale či vpravo alebo vľavo nevie. Ak v prípravnom konaní vypovedal, že motorkár kríval na nohu, to už si nespomína. Keď teraz rozmýšľa nad tým, tak vtedy počul malý šmyk. Nevie prečo uvádzal, že žiadny zvuk pred nárazom nepočul. Podľa toho nárazu motorkár nešiel predpísanou 50 -tkou v obci. Keby išiel, tak sa mu nič nestane. Podľa neho to bola vina motorkára. Je tam dobrý výhľad. Dozadu tam vidieť možno na kilometer.
Svedok V. W. pred súdom vypovedal, že vychádzali z kanálového mosta doprava. On sedel za V.. Tiež má vodičák, čiže jazdu sleduje. S. sedel pri ňom a R. vpredu. V. dal smerovku doľava, mal maximálne tretí prevodový stupeň. Pri odbočovaní do nich trafil motorkár, ktorý podľa neho išiel minimálne 100 km/ h cez dedinu. Pán spravil asi dve saltá a spadol na kraj záhrady na také políčko, ktoré nie je ohradené. Kvôli autobusu a autám museli auto presunúť. Okná neboli otvorené. Nehrala žiadna hudba. V aute možno prebehol nejaký rozhovor. Hlučnosť tam nebola určite. Zvuk motoriek pred nárazom nepočul, pocítil len náraz. Smerovku videl. Takéto veci si všíma. Prístrojovú dosku videl. Do spätného zrkadla si nepamätá, či sa pozrel. Rýchlostný stupeň si pamätá, že mal trojku. Pred križovatkou preradil do dvojky, aj pribrzdil. Odbočovací manéver, dal sa viac ku stredu. Protiidúce auto nešlo žiadne. Motorkára pri náraze zaregistroval počas odbočovania, ako keby ich chcel predbehnúť. Už potom vedel, že je to motorka. Zľakol sa a ako zavrel oči a otvoril, videl ako chlapa odrazilo zrejme od pneumatiky, vykoplo ho cez riadidlá. Mal poškodený predný kryt motorky. Auto hneď zastalo, trošku ich posunulo. Nepočul žiadny nezvyčajný zvuk. Vie, že motorka mala ABS. Brzdné stopy si nepamätá. Ostatní motorkári obehli po pravej strane a asi 10 - 15 m zastali. Motorkár bol možno 2 m od motorky. Zranenia na ňom si všimol čosi s malíčkom, keď si dal dole rukavicu. Smerovku V. dal asi 20 m pred križovatkou. Boli tam potom dopraváci, hasiči, možno aj záchranka. Motorkárov zaregistroval iba pri náraze, predtým nie. Je to taká križovatka, že keby išiel 100 km/h, tak by ho vodič nevidel. Viditeľná vzdialenosť je možno 500 m - 600 m ku zastávke, ale svietilo slnko, takže to nebolo vidno. Ako robili prvý manéver, V. sa pozrel doľava, nič nevideli, odbočili doprava, bol zaradený prvý, druhý, tretí stupeň, vyhodená smerovka a zrazu náraz.
Svedok V. C. vypovedal, že išiel na aute pozdĺž Kľačian. Tie motorky išli z Lipovca na Sučany. Išli veľmi rýchlo, preleteli okolo. Tie cesty sú 10 m vedľa seba, obehli ho súbežne. Nevšimol si, či mali svetlá. Motorkári boli štyria. Išli za sebou - vedľa seba asi dvaja a dvaja. Priebeh dopravnej nehody nevidel, išiel sa potom iba pozrieť. Keď prišiel na to miesto, videl nabúranú Audi A4. Auto bolo na ceste, v križovatke. Vo vzťahu k stredovej čiare šikmo. Prešlo stredovou čiarou, ale nevie či auto už nebolo aj posunuté, keď prišiel. Motorkár už neležal, už ho brala záchranka.
Svedok V. R. v prípravnom konaní dňa 26.3.2013 ( zápisnica o výsluchu na č.l. 104 - 108 spisu ) vypovedal, že toho dňa sa nachádzal pri dome v Turčianskych Kľačanoch č. XXX, ktorý je situovaný vedľa križovatky smerom od Sučian. Robil nejaké práce na záhradke. Začul niečo ako škrípanie bŕzd a následne buchot. Cez plot sa pozrel smerom ku kanálu a videl ako osobné auto začalo odbočovať doľava smerom na cestu k Jednote. Nevšimol si cez plot, či malo vyhodenú smerovku v čase, keď začal odbočovací manéver. Počas toho ako začal vytáčať na aute zbadal ako na motorke chcel motorkár obehnúť toto vozidlo po ľavej strane. Videl ako má vyhodenú smerovku na motorke a potom motorkár narazil niekde do zadnej časti z boku toho auta. K stretu došlo v miestach okolo zadného ľavého kolesa auta a prednou časťou motocykla. Motorkár spadol na zem aj s motorkou a ľavú nohu mal pod motorkou, ktorou bol zavalený. Zostal ležať na kraji cesty zo strany ako je dom, na pravej strane pri pohľade v smere ku obchodu. Dvaja motorkári zastavili potom za stojacim autom a jeden za križovatkou smerom od Sučian. Nevie, či tento obiehal auto z pravej či ľavej strany. Auto išlo vtedy pomaly ako do zákruty a tiež sa mu nezdalo, že by na motorke išiel nejako rýchlo. Odhaduje to nie viac ako 50 km/h. Vozidlo po nehode zostalo stáť prednou časťou šikmo smerom do zatáčky ku obchodu Jednota.
Na podklade znaleckého posudku č. 12/2011 vypracovaného znalcom z odboru doprava cestná, odvetvia technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave a odhad hodnoty cestných vozidiel Ing. Michalom Furíkom súd zistil, že podľa znalca je dôvodné predpokladať, že vozidlo Audi bolo v kritickej dobe motocyklom BMW predbiehané, kedy rýchlosť motocykla možno odhadovať v rozsahu 50
- 60 km/h ( s potenciálnou odchýlkou 5 - 10 % smerom nahor ). Kľúčovým okamihom v prednehodovom deji bol časový úsek v pohybe vozidla Audi, v ktorom toto svojím ľavým predným rohom prešlo cez líniu stredovej deliacej čiary a dostávalo sa postupne do takého smerového postavenia, z ktorého mohol byť zámer odbočenia jeho vodiča navonok dostatočne rozpoznateľný, bez ohľadu na to, či vodič zapol v kritickej dobe ukazovateľ zmeny smeru jazdy resp. či by jeho zapnutie ( ak sa tak stalo ) vodič motocykla spozoroval. Tento okamih mohol nastať reálne 1 - 2 sekundy pred predpokladaným stretom vozidla Audi s motocyklom BMW, pričom uvedený interval popri nevyhnutnej reakčnej dobe vodiča nasledujúcej po rozpoznaní situácie ( najmenej 0,7 - 1 sekunda ), na akékoľvek zásadné zníženie predchádzajúcej rýchlosti motocykla dostatočný časový priestor neposkytoval. Príčinu vzniku kolíznej situácie možno dôvodne dať do súvislosti s konaním vodiča vozidla Audi, ktorý odbočoval smerom vľavo v dobe, v ktorej o situácii za vozidlom objektívne vedomosť nemal a v dobe, keď bol motocyklom BMW zjavne predbiehaný. Obvinený mal možnosť zabrániť vzniku kolíznej situácie, čo objektívne nevyužil. Či svojím konaním zapríčinil vznik samotnej nehody, teda či vytvoril vodičovi motocykla BMW prekážku technicky náhlu potvrdiť ani vyvrátiť nemožno. Vodič motocykla nemal možnosť zabrániť vzniku kolíznej situácie. Objektívne mal možnosť zabrániť vzniku nehody iba vtedy, ak by obvineným vytvorená situácia nebola prekážkou technicky náhlou. Nemožno sa však z technického hľadiska relevantne vyjadriť, či vodič vozidla Audi ukazovateľ zmeny smeru jazdy v kritickej dobe zapol a za predpokladu, že by sa tak stalo, nemožno sa vyjadriť kedy. V mieste odkiaľ vodič Audi vychádzal na cestu III/01892 sú reálne rozhľadové pomery v smere k obci Turčianske Kľačany ( odkiaľ prichádzali motocykle ) na vzdialenosť približne 600 metrov, a pokiaľ by teda vodič nemohol pre rýchlosť jazdy motocykla BMW tento až po okamih stretu objektívne vidieť, museli by sa motocykle pohybovať rýchlosťou najmenej 140 - 190 km/h. Je preto pravdepodobné, že sa vodič pri výjazde z mosta dostatočne nepresvedčil o situácii na ceste. Celková vzdialenosť medzi miestom výjazdu Audi na cestu III/01892 a miestom odbočovania pred zrážkou je približne 180 metrov. Prejazd týmto úsekom mohol reálne trvať najmenej 10 - 15 a najviac cca. 20 sekúnd. S pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou možno konštatovať, že vodič vozidla Audi najmä v úseku približne 80 metrov pred miestom jeho odbočovania vľavo nemohol mať o situácii za svojím vozidlom žiadnu vedomosť, čo by bolo technicky postačujúce na to, aby motocykel BMW spozoroval, teda aby o jeho prítomnosti na ceste mal vedomosť.
Znalec Ing. Michal Furík sa na hlavnom pojednávaní v celom rozsahu pridržiaval písomne vypracovaného znaleckého posudku. Naviac vypovedal, že skutočnosť, že vtedy svietilo slnko nemôže mať určite vplyv na to, aby motorkár nevidel blinker. Slnko spôsobí problém len ak svieti do očí nejakým spôsobom. Navyše ako uviedol i v posudku, jedna strana tvrdí, že smerovku nedal a druhá strana tvrdí, že smerovku dal. Po technickej stránke to tak musí ostať, nevie to potvrdiť ani vyvrátiť. Ak smerovku dal, tak ide zasa o to, kedy ju dal. Na ceste vodiči komunikujú nejakými vonkajšími prejavmi - smerovky, brzdové svetlá, pohyb vozidla. Možno to konanie kohokoľvek usúdiť len z týchto prejavov. Smerovku dávam tak, aby ten kto prichádza za mnou to rozpoznal. Ako naznačuje výpoveď obžalovaného, tento podľa neho vôbec nemal vedomosť o tom, že niekto za ním môže ísť. Dokonca si výrazne plietol odhady času, pretože hovoril vo výpovedi, že po 300 m dal znamenie. Tá vzdialenosť bola nižšia, i keď to nie je podstatné. Dôležité je to, že podľa obžalovaného tento nič nevidel a za cca. 2 min. ho už obiehal. Keby ten odhad 2 min. bol správny, je to obrovský časový úsek. Na ceste aj 10 sekúnd môže byť veľa, pokiaľ nemáte prehľad o situácii, lebo ten dej je dynamický. Nestačí, že pred chvíľou sa pozrel a potom nič. Technicky možná poloha vozidiel je taká, ako naznačil v znaleckom posudku. Keby tá situácia mala vzniknúť tak, že by obž. bol jedným kolesom cez stredovú čiaru, tie rozsypané črepy, ktoré odleteli z motorky, by neboli tam ako sa našli. Ani motorka by nebola tam, kde sa našla. Tento priebeh nie je možný. Tu musí existovať relevantné prepojenie - poloha motorky, črepy a zrážka. A jednoducho tie črepiny nepadnú okamžite na zem s nulovou odchýlkou v pozdĺžnom smere. Technicky nie je možné, aby tam bol takýto rozdiel. Ak dôjde k zrážke odbočujúceho vozidla s vozidlom, ktoré predbieha, kolízna situácia je na strane toho, kto odbočuje. To ešte neznamená, že musí dôjsť k nehode. Druhá vec je, či táto prekážka znamená pre motocyklistu prekážku technicky náhlu. To už nie je spôsobilý vyriešiť. Závisí to od vecí, ktoré nepoznáme, či tam smerovka bola, a ak bola, tak kedy bola. Vo fotodokumentácii sú poškodenia, ktoré vznikli prienikom dvoch telies - vozidla a motorky. Na základe toho možno vydedukovať nejaké ich postavenie, technicky možné. To čo namodelovali na mieste nehody - č. fotografie 53, veľmi dobre zodpovedá tomu, v akej pozícii sa mohli zraziť. Na fotografii č. 20 je vidieť detail poškodenia na zadných dverách vozidla. Toto vzniklo po kontakte s prednou vidlicou motorky. Toto je moment, kedy sa motorka definitívne zahryzla do vozidla a vtedy došlo k vystreleniu vodiča motorky dopredu, pretože zotrvačné sily ho vykopli z motorky a to bol súčasný moment, kedy motorka prestala ísť dopredu a bola vymrštená v smere, kde skončila. Určitý sklz tam bol, možno v rozmere polky zadného kolesa vozidla a potom došlo k vzájomnému zahryznutiu. Sú tam určité technické zákonitosti, ktoré musia nastať. Keby nehoda bola za iných okolností, tak tie dôležité stopy sú na iných miestach. Nemá to nič spoločné s tým, kde bolo auto odtiahnuté alebo zaparkované po nehode.
V súlade s ust. § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák. sa dopustí ten, kto inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví tým, že poruší dôležitú povinnosť vyplývajúcu z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo uloženú mu podľa zákona. Podľa § 16 Tr. zák. je trestný čin spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ a) vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí, alebo b) nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol. Ublížením na zdraví sa na účely Tr. zákona rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. Podľa ustálenej judikatúry sa za ublíženie na zdraví pokladá poškodenie zdravia vyžadujúce liečbu a prípadnú práceneschopnosť v trvaní minimálne okolo 7 dní. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že obžalovaný V. Q. sa dopustil skutku tak ako je uvedený vo výroku o vine tohto rozsudku. Svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák., keďže inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona. Obžalovaný ako vodič motorového vozidla zn. Audi A4, evidenčné číslo MT-182 CS porušil povinnosť podľa ust. § 4 ods. 1 písm.
c/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke, ako aj ust. § 19 ods. 1 druhá veta zákona č. 8/2009 Z.z., podľa ktorého vodič pri odbočovaní nesmie ohroziť vodiča idúceho za ním. „Neohrozením“ sa rozumie povinnosť účastníka cestnej premávky počínať si tak, aby inému účastníkovi cestnej premávky nevzniklo nijaké nebezpečenstvo ( § 2 písm. o/ zákona č. 8/2009 Z.z. ). Zranenia poškodeného K. X. boli objektívne zistené na základe odborného vyjadrenia súdneho znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia chirurgia a traumatológia prim. MUDr. Petra Gémeša, zo dňa 18.3.2015 ako i lekárskeho potvrdenia zo dňa 22.5.2011 a ambulantného záznamu z úrazovej ambulancie Ortopedicko- traumatologickej klinky UN Martin z 22.5.2011. Podľa týchto podkladov utrpel poškodený zlomeninu v oblasti dolného konca vretennej kosti vľavo, bez posunutia úlomkov, pomliaždenie kolena vpravo, luxáciu ( vykĺbenie ) malíčka pravej ruky, teda zranenia vyžadujúce si liečenie s práceneschopnosťou v trvaní 4-5 týždňov. Bodové ohodnotenie bolestného znalec stanovil počtom 95 bodov. Zo záverov odborného vyjadrenia o druhu, charaktere a dobe liečenia poranení možno bez pochybností konštatovať, že ujma na zdraví poškodeného z trestnoprávneho hľadiska zodpovedá ublíženiu na zdraví v zmysle § 123 ods. 2 Tr. zákona.
Obž. V. Q. sa ku spáchaniu činu nepriznal. Bránil sa podstate tým, že sa riadne venoval vedeniu vozidla. Pred odbočovaním doľava jazdil rýchlosťou asi do 45 km/h. Predtým ako išiel odbočiť vyhodil blinker a podradil na dvojku. V čase, keď odbočoval, išiel asi 20 km/h. Pozrel sa pred seba, potom do spätného zrkadla. V spätnom zrkadle nevidel žiadne vozidlo. Ako začal odbočovať, tak došlo k nárazu. Predtým ako išiel odbočiť, tak bol s vozidlom - ľavým kolesom pri stredovej čiare. V prípade, ak by išiel niekto za ním, mohol obísť sprava. V čase nárazu už v podstate vykonával odbočovací manéver, teda ľavým predným kolesom už čiastočne bol v protismere. Zadným kolesom bol ešte pri stredovej čiare. Takto s vozidlom zostal po nehode stáť s tým, že potom tadiaľ prechádzal autobus, ktorý nemohol obísť, tak vozidlo posunul dopredu. Pred odbočovaním s vozidlom nezastavil, nebrzdil, išiel plynulo. Smerovku dával asi tak 20-30 metrov pred križovatkou. V danom úseku je taká tiahlejšia zákruta, takže nie je vidieť celý ten úsek cca. 300 metrov od mosta. Skôr by to odhadol tak 100-150 metrov. Čo sa týka smerovky, túto dal možno 8-10 sekúnd pred tým, ako išiel odbočiť.
Obžalovaný je zo spáchania činu usvedčovaný predovšetkým výpoveďou svedka poškodeného K. X., svedka Q. C. P. ako i závermi znaleckého posudku znalca z odboru cestnej dopravy Ing. Michala Furíka. Podľa výpovede poškodeného, tento jazdil s ďalšími tromi motocyklistami v smere na Turčianske Kľačany, pričom on jazdil prvý v poradí, asi tak 50-100 metrov za ním jazdil C. P., potom T. A. a H. X.. Pripustil, že v čase, keď došlo k nehode mohol ľahko prekročiť povolenú rýchlosť 50 km/h. Motorové vozidlo Audi spozoroval pred sebou tak 100 - 200 metrov. Zdalo sa, že vodič Audi chcel ísť pomaly a preto vlastne vyhodil blinker a chcel vozidlo predbehnúť. Ako ho predchádzal zľava, narazil do ľavej zadnej strany vozidla. Vozidlo Audi nedávalo signalizáciu na odbočenie vľavo. Vozidlo už predbiehal a vtedy zjavne chcelo odbočiť doľava, kde bola vedľajšia cesta. Po kolízii sa s motorkou prevrátil na ceste a motorka sa posunula nižšie. Nehodu podľa neho spôsobilo vozidlo Audi, lebo bez blinkeru odbočilo vľavo. Slnko vtedy svietilo, ale nebol ním oslepený. Obdobne svedok Q. C. P., ktorý jazdil na motocykli druhý v poradí za poškodeným vo svojej výpovedi potvrdil, že pred nehodou poškodený dal smerovku vľavo, nakoľko predbiehal pred nimi idúce vozidlo zn. Audi. Nevidel však, že by Audi dávalo smerovku doľava, o čom je presvedčený na 90 %. K nehode došlo tak, že poškodený vozidlo Audi predbiehal, pričom toto začalo odbočovať vľavo. Motocykel poškodeného bol už celkom v protismere.
Ako vyplýva z jednotlivých dôkazov, k porušeniu predpisov o cestnej premávke došlo zo strany oboch účastníkov dopravnej nehody. Vodič motocykla - poškodený K. X. porušil predpisy tým, že vykonával manéver predchádzania v úseku tesne pred križovatkou s vedľajšou cestou a zrejme prekročil i maximálnu povolenú rýchlosť jazdy v obci. Obžalovaný vodič porušil pravidlá cestnej premávky tým, že sa plne nevenoval riadeniu motorového vozidla a pozornému sledovaniu situácie v cestnej premávke a uskutočňoval odbočovanie vľavo takým spôsobom, že ohrozil vodiča idúceho za ním. Pokiaľ ide o vzájomnú polohu vozidiel v čase zrážky, táto je graficky znázornená v znaleckom posudku znalca Ing. Furíka ( napr. obrázky č. 3.3.3.; 3.4.2.; 3.4.3. ). V čase vzájomnej zrážky už obž. vykonával odbočovací manéver na vedľajšiu cestu vľavo, teda minimálne prednou časťou bolo vozidlo zn. Audi už v protismere
- natočené šikmo doľava a zadným pravým kolesom pri stredovej čiare resp. tiež už v protismernom jazdnom pruhu. Poškodený sa s motocyklom jednoznačne nachádzal v ľavom jazdnom pruhu, nakoľko predchádzal vozidlo obžalovaného. Ku nárazu došlo prednou časťou motocykla BMW do zadnej časti vozidla AUDI - v oblasti ľavého zadného kolesa ( fotografia č. 17 a nasl. zápisnice o ohliadke miesta nehody na č.l. 235 - 258 spisu ), pričom podľa výpovede znalca Ing. Michala Furíka, modelovanie stretu vozidiel - fotografia č. 53 a nasl. zápisnice z ohliadky, veľmi dobre zodpovedá tomu, v akej pozícii sa mohli zraziť. Podľa znalca pritom došlo ku vzájomnému "zahryznutiu" motocykla - prednej vidlice do zadných ľavých dverí vozidla, čomu zodpovedá poškodenie spodnej časti ľavých zadných dverí ( napr. fotografia č. 20 zápisnice o ohliadke ), čím došlo k vymršteniu vodiča motorky dopredu v dôsledku zotrvačných síl. Vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku č. 12/2011 bolo príčinou vzniku kolíznej situácie konanie vodiča vozidla Audi, ktorý odbočoval smerom vľavo v dobe, v ktorej o situácii za vozidlom objektívne vedomosť nemal a v dobe, keď bol motocyklom BMW zjavne predbiehaný. Obžalovaný mal možnosť zabrániť vzniku kolíznej situácie i samotnej nehody tým, že by nevykonal odbočovací manéver vľavo v čase, kedy bol už predchádzaný motocyklom. Vodič motocykla nemal možnosť zabrániť vzniku kolíznej situácie. Objektívne mal možnosť zabrániť vzniku nehody iba za predpokladu, ak by obžalovaným vytvorená situácia nebola prekážkou technicky náhlou. Nemožno sa však z technického hľadiska relevantne vyjadriť, či vodič vozidla Audi ukazovateľ zmeny smeru jazdy v kritickej dobe zapol a ak sa tak stalo, nemožno sa vyjadriť kedy. Podľa záveru súdu z výpovedí obžalovaného ako i jednotlivých svedkov možno ustáliť, že obžalovaný znamenie o zmene smeru jazdy nezapol vôbec resp., ak by aj súd v pochybnostiach vychádzal z verzie pre obžalovaného priaznivejšej, že znamenie o zmene smeru jazdy zapol, neurobil tak včas. Podľa § 30 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke je vodič povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy včas pred začatím jazdného úkonu, a to s ohľadom na okolnosti cestnej premávky, najmä na vozidlá idúce za ním a na povahu jazdy. Svedok poškodený K. X. ako i svedok Q. C. P. vo svojich výpovediach pred súdom uviedli, že vozidlo Audi vôbec nedávalo znamenie o zmene smeru jazdy vľavo. Títo tiež jednoznačne potvrdili, že poškodený sa s motocyklom nachádzal už v ľavom jazdnom pruhu - predbiehal vozidlo zn. Audi a v tej chvíli začalo vozidlo odbočovať vľavo. Svedok V. W. uviedol, že motorkára zaregistroval počas odbočovania, ako keby ich chcel predbehnúť. Ostatní svedkovia sa k otázke vzájomných polôh osobného motorového vozidla a motocykla v čase pred zrážkou nevedeli relevantne vyjadriť. Svedkovia, ktorí boli vo vozidle Audi, rovnako ako obžalovaný vypovedali, že pred samotným nárazom motocyklistu neregistrovali, z čoho usudzujú, že musel jazdiť neprimerane veľkou rýchlosťou. Obžalovaný ďalej vypovedal, že dával smerovku 20 - 30 metrov pred križovatkou. Pokiaľ by teda jazdil ním uvádzanou rýchlosťou cca. 45 km/h t.j. 12,5 m/s, bolo by to časovo približne 1,6 až 2,4 sekundy pred križovatkou. Takýto čas je veľmi krátky na to, aby vodič idúci za ním mohol primerane a bezpečne zareagovať napr. znížením rýchlosti jazdy či zmenou smeru jazdy vpravo. Jedná sa pritom o rozpor vo výpovediach obžalovaného, keďže v ďalšej časti svojej výpovede tvrdil, že smerovku dával 8 - 10 sekúnd pred odbočovaním, čo by pri danej rýchlosti vozidla zodpovedalo vzdialenosti 100 až 125 metrov. Možno ešte doplniť, že z pohľadu vodiča motocykla pri odhadovanej rýchlosti jazdy 50 - 60 km/h t.j. 13,9 m/s až 16,6 m/s by prejdenie vzdialenosti 20 - 30 metrov časovo predstavovalo minimálne 1,2 a maximálne 2,1 sekundy. Obdobne i svedkovia V. S. a V. W. pred súdom uvádzali, že obžalovaný smerovku dával asi 20 m pred križovatkou. Iba svedok R. F. túto vzdialenosť odhadol na 50 metrov. Uvedení svedkovia sa vôbec nevedeli vyjadriť, kde sa nachádzal motocykel v čase ako obžalovaný začal odbočovať doľava. Týmto úvahám v podstate zodpovedajú i závery znaleckého dokazovania, keďže podľa znalca bol kľúčovým okamihom v prednehodovom deji časový úsek v pohybe vozidla Audi, v ktorom svojím ľavým predným rohom prešlo cez líniu stredovej deliacej čiary a dostávalo sa postupne do takého smerového postavenia, z ktorého mohol byť zámer odbočenia jeho vodiča navonok dostatočne rozpoznateľný, bez ohľadu na to, či vodič zapol v kritickej dobe ukazovateľ zmeny smeru jazdy resp. či by jeho zapnutie ( ak sa tak stalo ) vodič motocykla spozoroval. Tento okamih mohol nastať reálne 1 - 2 sekundy pred predpokladaným stretom vozidla Audi s motocyklom BMW, pričom uvedený interval popri nevyhnutnej reakčnej dobe vodiča nasledujúcej po rozpoznaní situácie ( najmenej 0,7 - 1 sekunda ), na akékoľvek zásadné zníženie predchádzajúcej rýchlosti motocykla neposkytoval dostatočný časový priestor. Možno potom vyvodiť záver, že pokiaľ by aj obžalovaný skutočne dával znamenie o zmene smeru jazdy vľavo, neurobil tak s dostatočným časovým predstihom pred odbočovacím manévrom.
Neobstojí obrana obžalovaného, ktorý vypovedal, že sa pred odbočovaním pozrel do spätného zrkadla a žiadne vozidlo nevidel. Sám potvrdil, že sa jedná o prehľadný úsek, kde je rozhľad asi na 100 - 150 metrov. Ak by sa riadne venoval sledovaniu situácie v cestnej premávke a pozrel by sa krátko pred odbočovaním vľavo do spätného zrkadla, celkom nepochybne by musel vidieť prichádzajúci motocykel poškodeného príp. i ďalšie motocykle. Prichádzajúce motocykle už pritom mohol zaregistrovať pri odbočovaní z mosta cez kanál na cestu III/1892. Znalec k tomu uviedol, že pokiaľ by motocykel objektívne nemohol registrovať, tento by musel ísť rýchlosťou 140 - 190 km/h. To je vzhľadom na všetky okolnosti nehodového deja absolútne nereálne. Rozhodujúce bolo, že obžalovaný začal vykonávať odbočovací manéver v čase, kedy nemal o situácii za svojím vozidlom žiadnu vedomosť a v čase, kedy bol už predchádzaný motocyklom poškodeného. Čo sa týka uvádzaných okolností ohľadne posunutia vozidla Audi z miesta, kde sa nachádzalo bezprostredne po nehode na miesto k ľavému okraju cesty za križovatkou, podľa znalca sa jedná o okolnosť nepodstatnú. Podľa jeho výpovede na hlavnom pojednávaní, keby sa nehoda stala za iných okolností, tak dôležité stopy ( napr. miesto kde sa nachádzali črepiny z motocykla, konečná poloha motocykla ), sú na iných miestach. Nemá to nič spoločné s tým, kde bolo auto odtiahnuté alebo zaparkované po nehode. Znalec tiež vylúčil prípadnú možnosť, že by motocyklista nevidel svetlo smerovky z dôvodu oslepenia slnkom, keďže slnko v čase nehody svietilo smerom na zadnú časť vozidla Audi a nie do tváre motocyklistu. V danom prípade na strane obžalovaného ide o zavinenie vo forme vedomej nedbanlivosti v zmysle § 16 písm. a/ Tr. zák.. Podľa tohto ustanovenia je trestný čin spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí. V praxi sa nezriedka stáva, že predpisy o cestnej premávke porušia obaja účastníci dopravnej nehody. O zavinenie z nedbanlivosti môže ísť len vtedy, pokiaľ povinnosť a možnosť predvídať porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného Trestným zákonom sú dané súčasne. V danom prípade obidve tieto podmienky u obžalovaného splnené boli, keďže ako vodič mal jednak právnym predpisom stanovenú povinnosť neohroziť vodiča idúceho za ním a mal aj možnosť zrážke zabrániť tým spôsobom, že by neuskutočnil odbočovací manéver v čase, kedy už bol objektívne predbiehaný. Ako vyplynulo zo záverov znaleckého skúmania, bol to práve obžalovaný, ktorý svojím konaním vytvoril kolíznu situáciu, pričom poškodený jej vzniku nemal možnosť zabrániť. Ani prípadné spoluzavinenie na strane poškodeného nevylučuje nedbanlivostné zavinenie obžalovaného. Predpokladom výroku o vine za prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák. je zistenie, že medzi zavineným protiprávnym konaním obžalovaného a následkom spočívajúcim v ublížení na zdraví inej osoby existuje príčinná súvislosť. Bezprostrednou príčinou zrážky vozidla Audi a motocykla BMW pritom nebolo konanie poškodeného ( pravdepodobné mierne prekročenie povolenej rýchlosti jazdy, predchádzanie v úseku tesne pred križovatkou ), ale konanie obžalovaného, spočívajúce v odbočovaní vľavo vo chvíli, kedy už bol predchádzaný z ľavej strany poškodeným motocyklistom.
Pokiaľ obhajoba navrhovala doplnenie dokazovania vypracovaním kontrolného znaleckého posudku znaleckým ústavom a tiež vykonaním ohliadky na mieste, súd tieto návrhy s poukazom na § 272 ods. 3 Tr. por. odmietol. Podľa presvedčenia súdu, vykonané dôkazy nijako nespochybňujú závery znaleckého posudku vypracovaného znalcom Ing. Michalom Furíkom. Znalec bol tiež k eventuálne sporným okolnostiam ( napr. uvádzané posunutie vozidla Audi pred príchodom polície z miesta stretu smerom k ľavému okraju cesty ) vypočutý na hlavnom pojednávaní a tieto okolnosti jednoznačne vysvetlil. Súd preto o záveroch znalca nemal žiadne dôvodné pochybnosti. Znalecký posudok a výpoveď znalca vyhodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov vo vzájomnom kontexte so všetkými vykonanými dôkazmi a skutočnosťami, ktoré vyšli v konaní najavo. Z uvedených dôvodov súd nepovažoval za potrebné ani vykonanie ohliadky na mieste činu, a to i s prihliadnutím na dlhý čas, ktorý uplynul od jeho spáchania.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ustanovení § 34 a nasl. Tr. zák., v zmysle ktorých trest má jednak zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a zároveň má vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z uvedených ustanovení Trestného zákona vyplýva, že základnými funkciami trestu sú represívna, výchovná ako aj preventívna funkcia, vo forme individuálnej a generálnej prevencie. Súd prihliada najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy.
Čo sa týka osoby obžalovaného V. Q. mal súd preukázané, že tento má podľa aktuálneho odpisu registra trestov dva záznamy o odsúdeniach tunajším súdom. Najskôr bol trestným rozkazom sp. zn. 0T/140/2015 zo dňa 17.12.2015, právoplatným dňa 17.12.2015 uznaný za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák., za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu 18 mesiacov a trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel vo výmere 3 roky; následne bol rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 23T/66/2016 zo dňa 27.6.2016, právoplatným dňa 27.6.2016, uznaný za vinného z prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 2 Tr. zák., pričom mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu 2 roky s probačným dohľadom ako i trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel vo výmere 3 roky. V rámci probačného dohľadu mu bolo uložené obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania omamných a psychotropných látok v skúšobnej dobe. Súhrnný trest bol ukladaný vo vzťahu k trestu uloženému trestným rozkazom sp. zn. 0T/140/2015. Nakoľko obžalovaný spáchal trestný čin skôr ako mu bol doručený trestný rozkaz sp. zn. 0T/140/2015 zo dňa 17.12.2015 a vyhlásený rozsudok sp. zn. 23T/66/2016 zo dňa 27.6.2016, boli v prejednávanej veci splnené zákonné podmienky pre ukladanie súhrnného trestu v zmysle § 42 ods. 1 Tr. zákona, keďže ide o viacčinný súbeh trestných činov. Súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona tzn., že pred spáchaním činu viedol riadny život a tiež jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zákona tzn. spáchanie viacerých ( troch ) trestných činov. Pri vyrovnanom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností sa základná trestná sadzba trestu odňatia slobody uvedená v osobitnej časti § 171 ods. 2 Tr. zákona - až na 5 rokov, nemení. S prihliadnutím na okolnosti prípadu, najmä spôsob konania, mieru zavinenia, následok činu ako i dobu, ktorá uplynula od jeho spáchania súd dospel k záveru, že súhrnný podmienečný trest odňatia slobody ako aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel, ktorý bol obžalovanému uložený právoplatným rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 23T/66/2016 zo dňa 27.6.2016 možno považovať za dostatočný na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa, teda z hľadiska naplnenia preventívneho i prevýchovného účelu trestu. Súd preto podľa § 44 Tr. zákona rozhodol u obžalovaného o upustení od uloženia súhrnného trestu.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenému K. X., N.. XX.XX.XXXX, A. Y. XX, XXXXX S., B. T. N., škodu vo výške 4.179,22,-Eur. Poškodený si prostredníctvom splnomocnenca uplatňoval nárok na náhradu škody v celkovej výške 5.670,89,-Eur, a to škodu na zdraví
- bolestné podľa bodového hodnotenia znaleckým posudkom MUDr. Petra Gémeša č. 4/2013 v sume 2.692,-Eur; za poškodenie motocykla zn. BVW ev. č. X.-K. v sume 1.000,-Eur; za poškodenie vecí
- helma a obuv 430,-Eur, navigácia 690,-Eur, bunda a nohavice 359,90,-Eur; súvisiace náklady za znalecké posudky v sumách 941,23,-Eur a 120,92,-Eur, odtiahnutie motocykla 72,-Eur, ubytovanie 202,- Eur, doprava 151,07,-Eur a paušálna náhrada 25,-Eur. V danom prípade súd priznal poškodenému bolestné podľa odborného vyjadrenia súdneho znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia chirurgia a traumatológia MUDr. Petra Gémeša, v celkovom počte 95 bodov tzn. v peňažnom vyjadrení 1.462,-Eur ( náhrada za bolesť na rok 2011 v sume 15,38,-Eur x 95 bodov ). Hoci zo strany poškodeného bol v prípravnom konaní predložený znalecký posudok č. 4/2013, ktorý taktiež vypracoval znalec MUDr. Peter Gémeš, a ktorým bolo bolestné stanovené v počte 175 bodov, súd náhradu bolestného v prevyšujúcej časti nepriznal. V predmetnom posudku sú obodované i ďalšie poranenia, ktoré neboli súčasťou odborného vyjadrenia, hoci toto bolo vypracované neskôr ku dňu 18.3.2015. Zranenia uvedené v odbornom vyjadrení pritom zodpovedajú lekárskemu potvrdeniu zo dňa 22.5.2011 ( č.l. 262 spisu ) aj ambulantnému záznamu z úrazovej ambulancie Ortopedicko-traumatologickej klinky UN Martin z 22.5.2011 ( č.l. 134 spisu ). Pokiaľ sa znalec vyjadroval, že mal pri vypracovaní znaleckého posudku k dispozícii zdravotnú dokumentáciu poškodeného z Nemecka, súdu táto doložená nebola. Ďalej súd priznal škodu spôsobenú poškodením motocykla zn. BMW, a to v sume 1.000,-Eur. Výška škody vychádza zo znaleckého posudku Inžinierskej kancelárie Seidel, Gütersloh, SRN, podľa ktorého by náklady na obstaranie nového motocykla činili 12.900,-Eur ( eventuálne náklady na opravu 13.921,75,- Eur ) a zvyšková hodnota predstavuje 4.200,-Eur. Podľa potvrdenia R+V Allgemeine Versicherung AG, Frankfurt zo dňa 26.7.2011 bolo poškodenému poukázané poistné plnenie v sume 7.700,-Eur ( č.l. 333 spisu ). Zostatok potom zodpovedá uplatnenej náhrade škody 1.000,-Eur ( 12.900,-Eur - 4.200,-Eur - 7.700,-Eur ). Súd poškodenému priznal i náhradu škody za poškodenie helmy, ktorej hodnota bola dokladovaná v sume 230,-Eur ( č.l. 300 spisu ). Poškodenie helmy je nepochybne zrejmé z fotodokumentácie dopravnej nehody. Naproti tomu súd nepriznal uplatnenú škodu za poškodenie navigácie, obuvi, bundy a nohavíc, keďže vznik škody poškodený žiadnym spôsobom nepreukázal. Za vypracovanie znaleckých posudkov v súvislosti s uplatňovaním nárokov vznikli poškodenému náklady v sumách 941,23,-Eur ( Seidel ) a 120,92,-Eur ( MUDr. Gémeš ). Súd priznal poškodenému i škodu vzniknutú tým, že musel uhradiť náklady, ktoré by mu inak neboli vznikli t.j. za odtiahnutie motocykla v sume 72,-Eur, ubytovanie 202,-Eur a cestovné 151,07,-Eur. Súčet jednotlivých čiastok predstavuje 4.179,22,-Eur ( 1.462,-Eur + 1.000,-Eur + 230,-Eur + 941,23,-Eur + 120,92,-Eur + 72,-Eur + 202,-Eur + 151,07,-Eur ). V prevyšujúcej časti uplatneného nároku súd poškodeného s poukazom na § 288 ods. 2 Tr. por. odkázal na civilný proces.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Martine do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok ( § 306/2 ). Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť.