Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/123/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Kristinou Glezgovou v spore žalobkyne H. R., K.. H., X.. XX.XX.XXXX, L. F. Č.. XX/XX, F. X. K., S. J.R. K., zast. JUDr. Bronislavou Garajovou, advokátkou z AK Poltár, Železničná 291 proti žalovanej V. H., X.. XX.XX.XXXX, L. V. S., Č. XXX/XXX, B.. H. Č., X.. XX.XX.XXXX, L. S., J. XXX/XX, S. R. v konaní o zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti takto

rozhodol:

I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnosti v katastrálnom území F. X. K. vedenej na Okresnom úrade J. - odbor katastrálny X. Z. Č.. XXXX ako parcela registra "M. Č.. XXX/X záhrada o výmere XX m2 vo vlastníctve žalobkyne a žalovanej u každej v 1/2 tak, že žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľnosti vedenej na Z. Č.. XXXX F.. Ú.. F. X. K. J. Č.. XXX/X B. S. Y. XX H. a žalovaná je vlastníčka nehnuteľnosti vedenej na Z. Č.. XXXX F.. Ú.. F. X. K. J. Č.. XXX/X B. S. Y. XX H. podľa geometrického plánu A.. H. E., J.. z odboru geodézie a kartografie číslo 21C/123/2015-14/2015 zo dňa 15.08.2016, autorizačne overeného A.. H. E., J.., znalcom z odboru geodézie a kartografie a úradne overeného dňa 30.08.2016 A.. H. Y. S. Ú. J., S. F. J. Č. XXX/XXXX.

II. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni trovy konania v plnom rozsahu. III. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť trovy konania štátu - Slovenskej republike v sume 345,75 Eur v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou na Okresnom súde Lučenec domáhala vyporiadania nehnuteľnosti vedenej v kat. úz. F. X. K. Y. S. F. X. K., S. J., B. X. Z. Č.. XXXX C. J. K. ". B. J.. Č.. XXX/X S. Y. XX H.. V písomnom podaní poukázala na to, že je vlastníčkou uvedenej nehnuteľnosti v ?-ici, pričom aj žalovaná vlastní nehnuteľnosť v rovnakom podiele. Uvedený pozemok sa nachádza pri rodinnom dome súp. č. XX na parc. č. XXX/X, ktorý jej patrí a je spolu s dvorom vedený na LV č. XXXX. Záhrada je zároveň pri rodinnom dome súp. č. XX na parcele č. XXX/X, ktorý patrí do vlastníctva žalovanej a je vedený na LV č. XXXX. Dvor pri rodinnom dome žalovanej a pozemok zastavaný rodinným domom na CKN parcele č. XXX/X C. Č.. XXX/X E. Y. X. Z. Č.. XXXX. B. S. Y. XX H. C. M. J. Č.. XXX/X užívali dlhodobo vlastníci rodinných domov súp. č. XX a aj XX a to rozdelený na dve časti. Žalobkyňa svoj spoluvlastnícky podiel odkúpila kúpnou zmluvou Y. XXX/XXXX a žalovaná zdedila spoluvlastnícky podiel k pozemku po svojej matke H. J. dedičským rozhodnutím XD/XXX/XXXX. Za života H.Á. J. nevznikali medzi spoluvlastníkmi konflikty. Neskôr začal rodinný dom obývať p. F. W., syn žalovanej, ktorý hoci nebol vlastníkom, spoluvlastnícky podiel nerešpektoval a začali vznikať spory.

2. Dňa 09.08.2013 podala žalobkyňa na Obecný úrad F. X. K. sťažnosť pre občianske spolužitie, nakoľko p. F. W. ničil úrodu, ktorú vypestovala žalobkyňa na svojej časti záhrady, znemožňoval jej vstup na pozemok, vykopal jej úrodu a na to miesto postavil bazén. Konflikt bol riešený v priestupkovom

konaní č. S.-Z.-S.-XXXX/XXXX/-XXXX a žalobkyni bola uhradená škoda. Následne sa však riešili ďalšie spory týkajúce sa tohto pozemku na obecnom ako aj na okresnom úrade. Žalobkyňa žiadala pri jednaniach na úrade reálne rozdelenie pozemku s tým, že náklady na vyhotovenie geometrického plánu by znášali obe strany. Tiež navrhla preložiť svoj plynomer na svoju časť pozemku. Žalovaná so synom tieto návrhy neakceptovali. Naopak žiadali odpredaj jej spoluvlastníckeho podielu. Na svojej časti pozemku má žalobkyňa vybudovaný septik slúžiaci jej rodinnému domu a má tam aj vybudovanú plynovú prípojku. Nakoľko spory medzi vlastníkmi nie je možné vyriešiť dohodou, žiadala žalobkyňa o súdne vyporiadanie pozemku. Žalobkyňa poukázala na to, že pokiaľ nie je možné pristúpiť k dohode účastníkov, je súd viazaný spôsobom vyporiadania uvedeným v zákone tak, že je nutné dodržať poradie a podmienky jednotlivých spôsobov vyporiadania. Keďže prvý spôsob vyporiadania nehnuteľnosti je reálnym rozdelením pozemkov, ak je to účelné a možné, navrhla vykonať vyporiadanie uvedeným spôsobom.

3. Na základe návrhu žalobkyne súd vytýčil pojednávanie, pričom žalobkyňa ako aj jej právna zástupkyňa trvali na podanom návrhu a na jeho dôvodoch. Žalovaná s vyporiadaním pozemku nesúhlasila. Navrhla riešiť spor odkúpením pozemku žalobkyne. Zdôraznila, že k predaju sporného pozemku pre žalobkyňu došlo bez jej vedomia, pričom poukazuje na septik, ktorý má žalobkyňa v blízkosti jej okna. Žalobkyňa v tejto súvislosti poukázala na to, že septik bol postavený už jej právnymi predchodcami a na vyporiadaní trvá z dôvodu, aby sa definitívne vyriešili spory medzi spoluvlastníkmi, pričom predaj jej podielu parcely č. XXX/X - neprichádza u nej do úvahy, lebo tade vedie najkratší prechod k jej domu, pričom by mala problém aj s dažďovou vodou, keby k uvedenému pozemku nemala prístup. Žiadala rozdeliť pozemok na polovicu podľa výšky podielov.

4. Súd dňa 29.09.2015 vykonal na mieste samom ohliadku, kedy zistil, že predmetom sporu je záhrada, ktorú tvorí trávnatý porast v tvare približne štvorca, na ktorej časti je vybudovaná spevnená plocha užívaná žalovanou. Z vyjadrenia žalovanej vyplývalo, že dvor užíva výlučne ona s rodinou, pričom vlastnícke právo žalobkyne k uvedenej záhrade popiera napriek existencii zápisu vlastníckeho práva na liste vlastníctva a žalovaná chodí k svojmu domu po ceste okolo ďalšieho domu, kedy rovný prechod cez uvedenú záhradu pre susedské spory nie je možný. Záhrada je prehradená oplotením, ktorá oddeľuje dom a dvor žalobkyne od záhrady, ktorý je v jej podielovom vlastníctve, čím je jej zabránené v užívaní záhrady a priameho prechodu k potoku a miestnej komumikácii. Z vyjadrenia účastníkov ako aj prítomných osôb F. W., R. Ž., H. H. C. H. H., ktorí odpredali nehnuteľnosť žalobkyni vyplývalo, že v minulosti sa prechádzalo cez celú záhradu k domu, ktorý je v súčasnosti vo vlastníctve žalovanej a tiež boli vybudované chlievy, ktoré pokračovali na pozemok, ktorý je v súčasnej dobe v jej vlastníctve. Účastníci potvrdili, že v minulosti sa parcela č. XXX/X - záhrada užívala spoločne pre oba domy, ktorá skutočnosť bola odôvodnená tým, že v domoch bývali spriaznení rodiny, pričom žalobkyňa nie je príbuznou. Účastníci konania ako aj prítomné osoby nepopreli ani to, že žalobkyňa pôvodne prechádzala cez záhradu do svojho domu a že aj septik bol nimi budovaný z domu žalobkyne popod trávnatú plochu až na ulicu. Vo veci tiež nebolo sporné, že žalovaná je zapísaná na LV č. XXXX Správy katastra J. v kat. úz, J. ako parcely registra "M., záhrada na parc. č. XXX/X S. Y. XX H. ako spoluvlastníčka.

5. Súd vo veci vytýčil pojednávanie, kedy žalobkyňa trvala na podanom návrhu a žiadala pribrať do konania znalca z odboru geodézie a kartografie za účelom zistenia, či je pozemok reálne deliteľný. Uvedený postup splnomocnený zástupca žalovanej F. W. nenamietal.

6. Nakoľko k dohode medzi účastníkmi nedošlo, uznesením Okresného súdu Lučenec č. k. 21C/123/2015-40 zo dňa 12.11.2015 súd pribral do konania znalca z odboru geodézie a kartografie A.. H. E., J.. za účelom zistenia možnosti reálnej deliteľnosti nehnuteľnosti podľa výšky spoluvlastníckych podielov s prihliadnutím na inštalácie plynomeru, žumpy, prístupu k domom a iným nehnuteľnostiam vo vlastníctve účastníkov konania tak, aby takto rozdelené pozemky mohli ich vlastníci reálne užívať. V kladnom prípade súd uložil znalcovi vypracovať návrh na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v zmysle vyššie uvedených kritérií. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 23.11.2015. Žalobkyňa na základe pokynu súdu zložila preddavok na znalečné dňa 26.11.2015 vo výške 500 Eur..

7. Znalec A.. H. E., J.. z odboru geodézie a kartografie vypracoval znalecký posudok č. 14/2015 dňa 14.04.2016, pričom zistil, že nehnuteľnosť je reálne deliteľná podľa súdom zadaných kritérií. Predložil 4 možné varianty návrhu na vyporiadanie, z toho 1/., ktorý je presným rozdelením nehnuteľnosti na polovicu v časti od potoka i cesty so šírkou 4,70 m a v zadnej časti 3,60 m pre obe strany, 2/. návrh,

ktorý by kritériá zohľadňoval, je rozdelenie rovnobežné s domom žalovanej zo vzdialenosti 5,85 m od stavby. V časti od potoka i cesty je šírka 3,20 m a 6,20 m a v zadnej časti 5,10 m a 2,10 m. 3/. návrh predpokladá rozdelenie rovnobežné s hranicou medzi parcelou č. XXX/X C. Č.. XXX/X vo vzdialenosti 4,15 m. Rozdelenie v časti od potoka i cesty je šírka 5,25 m a 4,15 m a v zadnej časti 3,05 m a 4,15 m. 4/. návrh bol znalcom predložený rozdelením nehnuteľnosti M. J. Č.. XXX/X na polovicu, ale naprieč, takže šírka pozemkov od parcely č. XXX/X je 4,65 m a 5,30 m a v časti od parcely č. XXX/X je 4,65 m a 5,35 m. Znalec záverom konštatoval, že nehnuteľnosť je reálne deliteľná vzhľadom k jej charakteru.

8. Z písomného vyjadrenia žalobkyne súd konštatoval, že pre ňu je najprijateľnejšia varianta č. 3, kedy z návrhu č. 1 a 2 nie je zrejmé, či septik o polomere 1,4 m nebude zasahovať do pozemku žalovanej, keďže šírka pozemku je 3,6 m a septik nie je na okraji. Aj prístrešok rodinného domu žalovanej by bol na hranici pozemkov žalobkyne. U varianty 2 bolo vytýkané, že kanalizačné potrubie z domu žalobkyne zaústené do septiku by mohlo prechádzať pozemkom žalovanej. Návrh č. 4 bol podľa vyjadrenia žalobkyne pre ňu neakceptovateľný, nakoľko by stratila prechod k potoku a k miestnej komunikácii za potokom a zároveň by septik k jej rodinnému domu a kanalizačné potrubie boli úplne na cudzom pozemku. Žalovaná sa k veci nevyjadrila.

9. Súd vytýčil vo veci pojednávanie, pričom žalobkyňa a jej právna zástupkyňa zotrvali na písomnom vyjadrení k znaleckému posudku, pričom žalobkyňa zdôraznila, že okrem varianty č. 4 súhlasí s ostatnými možnosťami. Splnomocnený zástupca žalovanej uviedol, že žiada rozdeliť pozemok podľa verzie č. 4, pričom ostatné 3 možnosti sú pre neho neprijateľné. Právna zástupkyňa žalobkyne v tejto súvislosti poukázala na to, že pri variante č. 4 by prístrešok na dome žalovanej bol na pozemku žalobkyne a aj jej septik by bol na pozemku žalobkyne a naopak. Táto varianta predpokladá, že žalovaná by musela zrušiť, prípadne upraviť prístrešok a bolo by nutné zriadiť vecné bremeno právom uloženia septiku, plynového a odpadového potrubia, prípadne odtoku dažďovej vody. Dom žalobkyne je na kopcoch a v prípade prudkých dažďov by zrážková voda pretiekla na dom žalovanej, z čoho by mohli vzniknúť ďalšie spory. Splnomocnený zástupca prejavil vôľu uzavrieť dohodu zriadením vecného bremena, aby plynové a kanalizačné potrubie žalobkyne bolo vedené pod pozemkom žalovanej. S právom prechodu žalobkyne ako vecným bremenom nesúhlasil. Súd preto z dôvodu, že k dohode medzi účastníkmi nedošlo, postupoval v zmysle žalobného návrhu a nakoľko bolo preukázané, že nehnuteľnosť je reálne deliteľná, pristúpil k rozdeleniu nehnuteľnosti podľa výšky podielov. S prihliadnutím na všetky okolnosti súd zvolil na vyporiadanie variantu č. 3.

10. Na základe žiadosti súdu znalec A.. H. E., J.. z odboru geodézie a kartografie dňa 14.09.2016 predložil geometrický plán, na základe ktorého súd vykonal vyporiadanie pozemku účastníkov konania podľa výšky ich vlastníckych podielov.

11. Súd rozhodol, že zrušuje podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnosti v katastrálnom území F. X. K. vedenej na Okresnom úrade J. - odbor katastrálny na LV č. XXXX ako parcela registra "M. Č.. XXX/X záhrada o výmere XX m2 vo vlastníctve žalobkyne a žalovanej u každej v 1/2 tak, že žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľnosti vedenej na Z. Č.. XXXX F.. Ú.. F. X. K. J. Č.. XXX/ X B. S. Y.H. XX H. a žalovaná je vlastníčka nehnuteľnosti vedenej na Z. Č.. XXXX F.. Ú.. F. X. K. J. Č.. XXX/X B. S. Y. XX H. podľa geometrického plánu A.. H. E., J.. z odboru geodézie a kartografie číslo 21C/123/2015-14/2015 zo dňa 15.08.2016, autorizačne overeného A.. H. E., J.., znalcom z odboru geodézie a kartografie a úradne overeného dňa 30.08.2016 A.. H. Y. Okresným úradom J., odborom katastrálnym pod číslom XXX/XXXX.

12. Súd vo veci vykonal dokazovanie konštatovaním návrhu na začatie konania, plánom, listom vlastníctva č. XXXX kat. úz. F. X. K., Z. Y. Č.. XXXX, XXXX C. XXXX F.. Ú.. F. X. K., zápisom z prerokovania podnetu žalobkyne na Obci F. X. K., sťažnosťou na susedské spory, predvolaním, výpoveďou poškodenej, predvolaním na prejednanie priestupku, fotodokumentáciou, znaleckým posudkom č. XX/XXXX znalca Ing. H. E., J.. a tiež doplnením znaleckého posudku.

13. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len k nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť

a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

14. Prevedeným dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyňa a žalovaná sú podielové spoluvlastníčky nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX ako parcela registra "M." záhrada č. XXX/X S. Y. XX H., ktorá sa nachádza v katastrálnom území F. X. K. a je vedená v Správe katastra J.. Obe spoluvlastníčky majú rovnakú výšku podielu a to 1/2-icu. Záhrada je pri rodinnom dome súp. č. XX, ktorý je na parcele č. XXX/ X a taktiež sa nachádza pri rodinnom dome súp. č. XX na parcele č. XXX/X, ktorý je vo vlastníctve žalovanej. Uvedený pozemok užívali žalovaná, jej príbuzní a právni predchodcovia spolu s právnym predchodcom žalobkyne, kedy za ich života záhradu parc. č. XXX/X užívala aj žalobkyňa. Po smrti právnych predchodcov došlo medzi žalobkyňou a žalovanou ako aj jej príbuznými k sporu o užívanie záhrady, kedy žalovaná a jej rodinní príslušníci mali za to, že pozemok nie je vo vlastníctve žalobkyne, resp. by ho nemala užívať a zamedzili jej prechod a používanie uvedenej záhrady žalovanej navrhli dohodu vo forme odkúpenia záhrady, s čím žalobkyňa nesúhlasila. Poukazovala na to, že je pre ňu uvedená záhrada potrebná právom priameho prechodu k potoku ako aj pre prípad silných dažďov, pričom nehnuteľnosť kupovala spolu so záhradou a právom prechodu. Nakoľko medzi účastníkmi k dohode o vyporiadanie nehnuteľnosti nedošlo, kedy nie je možné nikoho nútiť, aby svoj majetok odpredal, súd pristúpil k vyporiadaniu pozemku podľa § 142 ods. 1 OZ.

15. Zákon pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva striktne stanovuje postup súdu. Týmto postupom sa v prvom rade ukladá povinnosť zistiť, či je nehnuteľnosť reálne deliteľná podľa výšky podielov spoluvlastníkov ako aj v súlade s jej účelným využitím. U pozemkov túto otázku odborného charakteru rieši vždy znalec z odboru geodézie a kartografie, preto súd do konania pribral znalca A.. H. E., J.. z odboru geodézie a kartografie. Uvedený znalec jednoznačne konštatoval, že nehnuteľnosť je reálne deliteľná podľa výšky podielov v súlade s jej využitím pre stanovený účel. Z uvedených dôvodov znalec na pokyn súdu vypracoval 4 varianty možnej reálnej deľby nehnuteľnosti. Nakoľko sa sporové strany nevedeli dohodnúť ani na niektorej z možných, znalcom ponúkaných variánt vyporiadania, súd skonštatoval, že najvýhodnejšou deľbou z hľadiska predchádzania susedských sporov je varianta č. 3, pretože pri tejto sa minimalizuje zasahovanie prístrešku, plynovej a vodovodnej prípojky a septiku jedného z vlastníkov na pozemku druhého. Súd následne zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania a vyporiadal ich tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

16. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

17. Podľa § 262 ods. 1, 2 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. V prejednanej veci mala žalobkyňa plný úspech, preto súd rozhodol tak, že žalobkyňa má právo na náhradu trov konania vo výške 100%, ktoré trovy spočívajú v zloženej zálohe na znalečné a trovách právneho zastúpenia. O výške náhrady trov po právoplatnosti rozhodnutia vydá súdny úradník samostatné rozhodnutie.

19. Povinnosťou súdu v konečnom rozhodnutí je aj rozhodnúť aj o trovách štátu. V tejto súvislosti súd zistil, že štátu vznikli trovy v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku Ing. H. E., J.., znalca z odboru geodézie a kartografie č. XX/XXXX dňa 14.04.2016. V súvislosti s pribraním znalca bola uložená povinnosť žalobkyni ako navrhovateľke sporu zložiť zálohu 500,- Eur. Po vypracovaní znaleckého posudku znalec účtoval sumu 646,91 Eur, ktorá mu bola vyplatená v tejto výške, z čoho bolo 500,- Eur kryté preddavkom zloženým žalobkyňou v zmysle uznesenia Okresného súdu Lučenec č.k. 21C/123/2015-40 zo dňa 12.11.2015 o pribratí znalca. Znalec titulom dodatku znaleckého posudku účtoval 174,26 Eur. Spolu teda prináleží znalcovi 821,17 Eur, z čoho zaplatila žalobkyňa 500,- Eur, takže štátu vznikli trovy v sume 321,17 Eur. Trovy štátu tiež vznikli zaplatením nákladov za použitie služobného motorového vozidla pri ohliadke na mieste samom dňa 29.09.2015 v sume 24,58 Eur. Spolu teda náklady štátu tvoria (321,17 Eur + 24,58 Eur) 345,75 Eur. Nakoľko v súdnom konaní sa priznávajú nielen trovy účastníka, ale aj trovy štátu podľa úspechu v konaní, pričom v konaní bola plne úspešná

žalobkyňa, súd vyslovil, že žalovaná je povinná uhradiť trovy konania štátu - Slovenskej republike v sume 345,75 Eur a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 389 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.