Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25P-56-2015.pdf
PDF · 97.53 KB
No categories available
25P/56/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Evou Suchovou, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: T. zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - S. zastúpená advokátskou kanceláriou Consilior Iuris s.r.o., Miletičova 23, Bratislava a otec - W. zastúpený advokátom JUDr. Dušanom Mikulášom, Nejedlého 29, Bratislava, za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava IV, Hanulova 9/A, Bratislava, o návrhu otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu takto
rozhodol:
Maloletý T. sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.
Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého T. výživným vo výške XXX,-€ mesačne, ktoré výživné je povinný platiť k rukám matky maloletého, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počínajúc dňom 1.3.2015.
Zročné výživné za obdobie od 1.3.2015 do 3.10.2016 vo výške X.XXX,-€ súd otcovi p o v o ľ u j e splácať v mesačných splátkach po XXX,-€ spolu s bežným výživným k rukám matky maloletého, pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky.
Súd otcovi do zročného výživného z a p o č í t a l sumu X.XXX.,-€.
Súd u k l a d á rodičom W. a S. a maloletému T. p o v i n n o s ť podrobiť sa odbornému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava a to v trvaní 12 mesiacov v rozsahu aspoň 20 hodín, počnúc právoplatnosťou tohto výroku.
Súd vo zvyšku návrhy rodičov z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 19.2.2015 žiadal otec o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému tak, aby bol zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a to v 2-týždňových intervaloch s tým, že osobná starostlivosť začne v pondelok o 8.00 hod. a bude trvať dva týždne do pondelka do 8.00 hod., každý z rodičov bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok a počas trvania striedavej starostlivosti sa výživné neurčí. V priebehu konania, po oboznámení sa s psychologickou správou, zmenil návrh a súhlasil s tým, aby bol maloletý zverený
do osobnej starostlivosti matke s tým, že ho budú zastupovať a spravovať jeho majetok obaja rodičia a navrhol výšku svojej vyživovacej povinnosti XXX,-€ mesačne. Zároveň žiadal, aby bol upravený styk s maloletým a to každý druhý týždeň od piatku do nedele s tým, že prázdninové obdobie si rodičia dohodnú samostatne. Návrh odôvodnil tým, že s matkou žili v spoločnej domácnosti 13 rokov a počas toho sa narodil maloletý T., ktorého vychovávali a starali sa o neho spoločne. Po nezhodách s matkou sa rozišli a maloletý ostal bývať s mamou v mieste ich posledného spoločného bydliska.
2. Matka v písomnom vyjadrení k návrhu uviedla, že so zverením maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov nesúhlasí a to najmä preto, že s tým nesúhlasí maloletý. Otec sa po odchode z domácnosti s maloletým nestretáva a maloletý odmieta akýkoľvek kontakt s otcom, ktorého odsudzuje preto, že udržiava známosť s inou ženou, čo veľmi zle znáša. Za daných okolností teda úplne odmieta kontakt s otcom. Navrhla preto, aby bol maloletý zverený do jej osobnej starostlivosti odo dňa odchodu otca zo spoločnej domácnosti a zároveň aby bola určená vyživovacia povinnosť otca vo výške XXX,- € mesačne s tým, že zročné výživné bude povolené otcovi splácať v primeraných splátkach spolu s bežným výživným. Výšku navrhovaného výživného odôvodnila najmä tým, že maloletý sa aktívne venuje cyklistike, s čím sú spojené zvýšené výdavky. Navrhla tiež, aby maloletého zastupovala a spravovala jeho majetok ona a vzhľadom k momentálnemu postoju dieťaťa navrhla styk maloletého s otcom neupraviť. Neskôr k zmenenému návrhu otca uviedla, že zverenie maloletého do jej starostlivosti je skutočne dôvodné a pokiaľ sa vzťahy medzi otcom a maloletým nezlepšia, je v podstate stretávanie sa maloletého s otcom nerealizovateľné a teda za súčasnej situácie nepokladá za rozumné upraviť styk otca s maloletým. Otcom navrhované výživné považovala za nedostatočné, vzhľadom na vek a potreby dieťaťa.
4. Uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P 56/2015-98 zo dňa 6.6.2016 súd nariadil predbežné opatrenie, podľa ktorého je otec povinný predbežne prispievať na výživu maloletého výživným vo výške XX,-€ mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci, k rukám matky maloletého, počnúc dňom 6.6.2016. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 2.7.2016.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a maloletého, oboznámil sa s príjmami rodičov, ako aj s ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:
6. Rodičia nie sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti od februára 2015.
7. Otec vo výpovedi uviedol, že s matkou nežijú v spoločnej domácnosti asi od februára 2015, kedy ho ona vyhodila z domu. Už predtým sa však rozprávali o jeho odchode z domácnosti, pretože matka ho neustále vyhadzovala, stále mu niečo vyčítala a v čase jeho odchodu mu jeho terajšia partnerka pomohla zohnať bývanie v byte jej rodičov, ktorý bol prázdny. V súčasnosti už býva v spoločnej domácnosti s partnerkou v jej byte. Syna sa snaží kontaktovať, denne mu píše, voláva, prípadne ho ide pozrieť na tréning. Potvrdil, že v súčasnosti sa T. nechce s ním stretávať ani s ním komunikovať, ale je toho názoru, že to je z toho dôvodu, čo mu bolo doma narozprávané. Potvrdil tiež, že jeho súčasná partnerka bola rodinnou známou a mali spoločné záujmy. Dodal, že 11 rokov trávil so synom každý jeden deň, každý voľný čas, žiadnu dovolenku netrávil bez neho, vždy z roboty utekal za synom a nemal iné záujmy a preto sa mu zdá teraz neuveriteľné, že sa maloletý k situácii takto postavil. V priebehu konania uviedol, že začali navštevovať psychologičku, zatiaľ to boli úvodné zoznamovacie sedenia a psychologička mu povedala, že najskôr musí pracovať so synom a že sama ho bude potom kontaktovať, čo sa nestalo. Sama psychologička mu povedala, aby syna zatiaľ sám nekontaktoval. K svojim majetkovým pomerom uviedol, že je riadne zamestnaný, má príjem asi X.XXX,-€ mesačne netto a na výživné maloletého prispieval od apríla 2015 po XX,-€ mesačne a od júna 2016 prispieva po XX,-€ mesačne a maloletému tiež zaplatil sústredenie vo výške XXX,-€.
8. Matka vo výpovedi potvrdila, že s otcom nežijú v spoločnej domácnosti od 16.2.2015, kedy bola nútená z domácnosti ho vyhodiť. Po odchode otca nastali u maloletého psychické problémy, nechcel vôbec opúšťať byt, chodiť do školy, bol smutný, o nič sa nezaujímal a nerozprával a dokonca musela prestať pracovať, pretože maloletý si vyžadoval neustále jej prítomnosť. Potvrdila však, že dovtedy mali otec s maloletým naozaj krásny vzťah. Po ich rozchode sa spočiatku otec so synom stretával a úplný zlom v T. správaní nastal 11.4.2015, keď otec neprišiel na T. preteky, čo maloletý považoval za veľké sklamanie. Od apríla 2015 sa teda maloletý s otcom nestretáva vôbec, i keď v júni 2015 ho
otec navštívil na tréningu, kde mu T. povedal, že sa s ním nebude stretávať, pokiaľ bude s tou pani. Spočiatku psychológa s maloletým nenavštevovala, pretože si myslela, že sa T. správanie zmení, ale nestalo sa tak. Kontaktovala teda psychologičku, ktorú navštevujú spolu s maloletým s tým, že neboli u nej už asi 4 mesiace. Napriek jej maximálnej snahe sa jej nepodarilo urovnať vzťah maloletého s otcom, pretože otec s ňou odmieta komunikovať, dokonca aj telefonicky. Maloletý stratil všetku dôveru k otcovi a minulý rok to s ním naozaj bolo zlé, pretože padol na dno, teraz sa však už naštartoval, darí sa mu aj v škole aj v športe. K svojim príjmom uviedla, že je živnostníčka a zarába asi XXX,- až XXX,- € mesačne. Výdavky s maloletým má zvýšené v súvislosti s jeho športovou aktivitou, keďže sa aktívne venuje cyklistike, chodieva pravidelne na preteky a to aj mimo D., kam ho väčšinou sprevádza, alebo priamo zabezpečuje dopravu, tiež chodievajú dva krát do roka na sústredenia, má náklady na servis bicykla, športové oblečenie, vreckové a podobne.
9. Maloletý T. pred súdom uviedol, že by sa s otcom aj stretával, ale vadí mu „ona“. Keby tam „ona“ nebola, tak by s otcom aj niekam išiel. Nemôže povedať, že by otca nemal rád, ale to, čo urobil, ho veľmi nahnevalo. Minulý rok oco urobil to, že bol jeden deň s ním na pretekoch a na druhý deň mu volal, že už nepríde, pretože ide do W. a teda dal „jej“ prednosť pred ním. Teraz chodieva na preteky s mamou a chce aj naďalej tak chodiť, pretože keď chodieval s ocom, tak oco to bral tak, že musí ísť na taktiku, čo on považuje za horšie. Otcovu priateľku pozná, bola to mamina kamarátka a s ňou ísť nikam nechce, nenávidí ju, do jej bytu nevkročí a nespal by u nej vôbec. Keby oco bol normálny, tak by sa s ním stretával. Bicyklovanie ho strašne baví, máva tréningy takmer každý deň, pretože máva aj súkromné tréningy. Potrebuje ešte nejaký čas na to, aby sa začal s otcom stretávať. Potvrdil, že chodí k psychologičke, kde mali napríklad kresliť ruky a do jednej nakresliť veci, ktoré má rád a do druhej veci, ktoré by chcel zmeniť, a tam nakreslil otca.
10. Kolízny opatrovník uviedol, že vzhľadom na vykonané dokazovanie navrhuje maloletého zveriť do osobnej starostlivosti matke a styk otca s maloletým navrhuje ponechať ako neupravený z dôvodu, že je potrebné, aby si maloletý opäť našiel k otcovi cestu. Za týmto účelom odporúča obom rodičom, aby naďalej s maloletým navštevovali psychológa, aby bolo možné vzťahy medzi synom a otcom obnoviť. Konkrétnu výšku výživného ponechal na úvahu súdu s tým, aby bol zohľadnený vek a potreby maloletého ako aj príjmy oboch rodičov.
11. Zástupca Okresnej prokuratúry Bratislava IV sa v plnom rozsahu stotožnil s konečným návrhom kolízneho opatrovníka.
12. Právny zástupca otca zdôraznil, že trvajú na tom, aby bol styk otca s maloletým upravený, aby mal otec aspoň možnosť stretnúť sa so synom a pokiaľ by maloletý nechcel ísť, otec toto bude rešpektovať. K otázke zastupovania a správy majetku maloletého dieťaťa uviedol, že považuje za štandardné, aby maloletého zastupovali a spravovali jeho majetok obaja rodičia, pričom v tomto konkrétnom prípade to považujú za nutné a ako príklad uviedol, že v budúcnosti môže dôjsť k situácii, že bude otec spolu so synom športovať a môže sa maloletému niečo stať, tak aby mal otec kompetenciu ísť s ním k lekárovi. Zároveň navrhol, resp. nechal na zvážení súdu doplniť dokazovanie vypracovaním znaleckého posudku.
13. Právny zástupca matky považoval otcom navrhnuté doplnenie dokazovania vypracovaním znaleckého posudku za zbytočné, pretože otec v súčasnosti nie je spôsobilý nájsť si k maloletému synovi cestu a je to teda predovšetkým na ňom, aby sa mu cesta k synovi otvorila. Matka sa snaží nevzbudzovať u maloletého nejaký odpor alebo niečo podobné k otcovi, naopak, spolupracuje s psychológmi. Naproti tomu otec urobil len veľmi málo, aby odstránil problém, ktorý maloletý vo vzťahu k nemu má. Konkrétnu výšku výživného ponechal na úvahe súdu a v časti zastupovania a správy majetku maloletého navrhol, aby to vykonávala matka z toho dôvodu, že vzájomná komunikácia rodičov je obtiažna.
14. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že otec je riadne zamestnaný, v roku 2015 dosiahol príjem X.XXX,XX . € priemerne mesačne netto a v roku 2016 (január až marec) mal príjem X.XXX,XX. € priemerne mesačne netto. Inú vyživovaciu povinnosť nemá.
15. Z ďalších listinných dôkazov a to z daňového priznania matky ako fyzickej osoby za rok 2015 vyplýva, že mala základ dane X.XXX,-€ a daň XX,XX €. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletému S..
16. Maloletý T. sa aktívne venuje športovej činnosti - bicyklovaniu, v ktorej činnosti ho podporujú obaja rodičia a v súvislosti s touto aktivitou má zvýšené výdavky, čo súd premietol aj do výšky výživného. Nebolo možné zohľadniť argument otca, že na hradení výdavkov maloletého v súvislosti so športom sa podieľa takým spôsobom, že osobne zabezpečí servis bicykla, prípadne nájde sponzora, keďže sa nejedná o konkrétne vyčísliteľný výdavok, na ktorý by mohlo byť prihliadnuté. V budúcnosti by však určite bolo vhodné, aby bol otec nápomocný aj takýmto spôsobom pri úhrade nákladov vzniknutých v tejto súvislosti.
17. Zo správy K., školskej psychologičky, terapeutičky - ZŠ J., bolo zistené, že matka požiadala o terapiu a poradenstvo z dôvodu emočných ťažkostí maloletého spôsobených rozchodom rodičov a pretrvávania odmietavého postoja maloletého k otcovi. Psychologičku maloletý navštevuje od marca 2016, zatiaľ absolvoval 6 terapeutických stretnutí a rodičia jedno individuálne stretnutie s psychológom. Maloletý je veselý a bystrý chlapec, ktorému záleží na tom, ako pôsobí na ľudí, je zhovorčivý o témach, ktoré sú mu blízke. V súčasnosti zažíva sklamanie z otca a ťažko znáša jeho prítomnosť, je voči nemu kritický, odmietavý a ironický. V terapii pracujú na poznaní T. hnevu, na jeho prijatí a znormalizovaní. Otec na stretnutí s psychológom vyjadril pochopenie pre dlhodobejší proces približovania sa k synovi a súhlasil s tým, že tlak z jeho strany môže napätie a odmietanie u syna zhoršovať. Obaja rodičia sú ochotní spolupracovať so psychológom aj v budúcnosti. Maloletý naďalej ostáva v poradensko-terapeutickom procese, ktorého cieľom je prijať rodinnú situáciu a emočne ju zvládať s tým, že psychologička odporúča nenútiť maloletého do stretnutí s otcom, neprizývať do kontaktu otcovu súčasnú partnerku a voliť skôr záujem otca o všetky T. aktivity.
18. Podľa § 36 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
19. Podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, môže súd uložiť maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach.
20. Podľa § 37 ods. 6 veta prvá Zákona o rodine, súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia po uplynutí obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení.
21. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
22. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
23. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
24. Na základe vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti od polovice februára 2015 a teda súd považoval návrh otca za dôvodný. Vzhľadom k tomu, že v otázke zverenia maloletého napokon dospeli rodičia k zhode a súd nezistiac žiadnu prekážku na strane matky v zabezpečovaní starostlivosti o maloletého, zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matke s tým, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia, keďže nevzhliadol žiaden dôvod na to, aby toto právo prináležalo iba matke. Spornou medzi rodičmi ostala otázka výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletému, úprava styku otca s maloletým a zastupovanie a správa majetku maloletého dieťaťa. Čo sa týka výživného, súd ustálil vyživovaciu povinnosť otca vo výške XXX,-€ mesačne, pričom vychádzal najmä z výdavkov maloletého, ktoré sú zvýšené v súvislosti s jeho aktívnou športovou činnosťou, ktorú súd pri určení konkrétnej výšky výživného zohľadnil a má za to, že určené výživné pokryje bežné výdavky dieťaťa, ako aj zvýšené výdavky maloletého, spojené so záujmovou činnosťou s prihliadnutím aj na tú skutočnosť, že na výdavkoch maloletého sa majú podieľať obaja rodičia. Určené výživné zodpovedá aj príjmu otca a jeho možnostiam a schopnostiam a teda súd opäť konštatuje, že výživné vo výške XXX,-€ mesačne je primerané. Vzhľadom k tomu, že otec na výživu maloletého neprispieval dostatočne, vznikol mu za obdobie od 1.3.2015 do 3.10.2016 dlh vo
výške X.XXX,-€, ktorý mu súd povolil v zmysle § 232 ods. 3 C.s.p. splácať spolu s bežným výživným a to s prihliadnutím na výšku dlžného výživného. Počiatok určenia vyživovacej povinnosti bol ustálený dňom 1.3.2015, t.j. začiatkom nasledujúceho mesiaca po podaní návrhu, ktorý bol podaný dôvodne. Otec na výživu maloletého prispieval až od apríla 2015 po XX,-€ mesačne, od júna 2016 po XX,-€ mesačne a do zročného výživného súd otcovi započítal aj čiastku uhradeného sústredenia, ktorú zaplatil otec vo výške XXX,-€.
25. K otázke úpravy styku otca s maloletým súd uvádza, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že maloletý aktuálne zaujíma odmietavý postoj k otcovi, je na neho nahnevaný, je k nemu kritický, odmietavý a nechce sa s ním stretávať. Psychický stav dieťaťa sa rodičia pokúšajú riešiť aj prostredníctvom psychológa, ktorý v apríli 2016 konštatoval, že odporúča maloletého nenútiť do stretnutí s otcom, neprizývať do kontaktu otcovu súčasnú partnerku s tým, že by bolo skôr vhodné, aby otec prejavoval záujem o aktivity maloletého, aby sa informoval o maloletom u matky, prípadne v škole a aby dával maloletému svoj záujem jemne najavo, bez výčitiek a tlaku na odpoveď. V tejto súvislosti je ešte potrebné uviesť, že počas celého konania, ktoré trvalo viac ako rok a pol, sa rodičom a ani psychologičke nepodarilo dosiahnuť nápravu vo vzťahu medzi otcom a maloletým synom a teda súd doterajší poradensko-terapeutický proces považuje za nedostatočný a to aj vzhľadom k frekvencii jednotlivých terapeutických sedení, keďže vznikalo obdobie, počas ktorého matka s maloletým psychologičku nenavštívili aj niekoľko mesiacov po sebe, a teda sa otvára otázka, či existuje skutočný záujem zo strany matky byť nápomocná v reparácii vzťahu otca s maloletým. Preto je súd toho názoru, že je v záujme maloletého dieťaťa nariadiť aktívny terapeutický proces návštevou psychológa z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý v rámci nariadeného výchovného opatrenia bude s rodinou aktívne pracovať. Súd je toho názoru, že rozsah odborného poradenstva (v trvaní 12 mesiacov a to v rozsahu aspoň 20 hodín) je dostatočný. Po absolvovaní takéhoto odborného poradenstva, ktoré súd uložil obom rodičom ako aj maloletému, budú môcť rodičia k otázke úpravy styku otca s maloletým zaujať nové stanovisko, prípadne uzavrieť dohodu. Preto súd považoval za najvhodnejšie nariadiť výchovné opatrenie a aktuálne neurčovať konkrétny rozsah styku otca s maloletým, pričom takéto rozhodnutie považuje za rozhodnutie v najlepšom záujme maloletého.
26. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.