Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1CbZm-461-2013.pdf
PDF · 92.55 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-1CbZm/461/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Vierou Ulackou v právnej veci žalobcu: A. E.Á., narodený X.X.XXXX, trvale bytom Y. XXXX, H., zastúpený advokátskou kanceláriou AS Legal, s.r.o., Hlučínska 1/11, Bratislava, proti žalovanému: J. C.L., narodený X.XX.XXXX, trvale bytom J. H. XXX, zastúpený advokátom JUDr. Matejom Marhavým, Šafárikovo nám. 4, Bratislava, o zaplatenie 5.500 eur s príslušenstvom a odmenou 18,33 eur zo zmenky, takto
rozhodol:
I. Zmenkový platobný rozkaz č. k. 5Zm 483/2013-23 zo dňa 14.10.2013 sa v celom rozsahu ruší.
II. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Zmenkovým platobným rozkazom č. k. 5Zm 483/2013-23 zo dňa 14.10.2013 súd uložil žalovanému povinnosť, aby žalobcovi do troch dní od doručenia zaplatil zmenkovú sumu 5.500 eur so 6 %-ným ročným úrokom od 1.1.2012 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 18,33 eur a náhradu trov konania v celkovej výške 807,88 eur, alebo aby v rovnakej lehote podal námietky, v ktorých musí uviesť všetko, čo proti zmenovému platobnému rozkazu namieta. 2. Žalovanému bol zmenkový platobný rozkaz doručený 22.10.2013 a v zákonnej lehote podal námietky, po podaní ktorých sa vec vedie pod sp. zn. 1CbZm 461/2013. 3. Zmenkový platobný rozkaz súd vydal v skrátenom konaní na základe § 175 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP), v znení platnom do 23.12.2015. Občiansky súdny poriadok bol s účinnosťou od 1.7.2016 zrušený a nahradil ho zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (CSP). 4. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 5. Podľa § 471 ods. 2 CSP konania o zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. 6. Súd dospel k záveru, že podľa doterajších predpisov sa dokončí len konanie, týkajúce sa samotného zmenkového platobného rozkazu, t. j. konanie v rozsahu vyplývajúcom z § 175 v spojení s prvou vetou § 372y ods. 2 OSP ako predpisu osobitnej povahy. Zmenkový platobný rozkaz sa podaním námietok nezrušil, len sa oddialila jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. Podľa doterajších predpisov preto súd rozhoduje len o tom, či z dôvodov uvedených v námietkach ponechá zmenkový platobný rozkaz v platnosti alebo ho celkom či sčasti zruší, v ostatnom už platí Civilný sporový poriadok. 7. Žalovaný námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu odôvodnil tým, že žalobcom uplatnenú zmenku síce vystavil, ale popiera jej platnosť, lebo žalobca zmenku od neho vylákal so zlým úmyslom. Obchodná spoločnosť ALZAX spol. s r.o., ktorej bol konateľom
a spoločníkom, uzavrela so žalobcom nájomnú zmluvu, z ktorej vznikol dlh 5.500 eur (nájomné 500 eur mesačne). Na požiadanie žalobcu vystavil ako fyzická osoba zmenku na 5.500 eur s tým, že mu žalobca po zaplatení nájomného zmenku vráti. Zmenka mala na základe vzájomnej dohody slúžiť ako poistka pre prípad nezaplatenia nájomného za priestory, ktoré mala jeho firma prenajaté od žalobcu. Po splatení dlhu požiadal žalobcu v prítomnosti svedka, aby mu zmenku vrátil, na čo ho žalobca ubezpečil, že zmenku zničí. Nemal dôvod mu nedôverovať, až po dvoch rokoch sa zo zmenkového platobného rozkazu dozvedel, že žalobca zmenku zneužil, v rozpore s ich dohodou si napriek zaplateniu dlhu zmenku ponechal a nezničil ju. Žiadnu inú zmenku pre žalobcu nevystavil. Na preukázanie svojich tvrdení navrhol vykonať dôkaz výsluchom oboch strán, výsluchom svedkyne Z. F. a listinnými dôkazmi, ktoré doplnil dodatočne (zmluvu o nájme nebytových priestorov a doklady o zaplatení nájomného). V priebehu konania navrhol aj výsluch svedka E. H.. 8. Žalobca žiadal zmenkový platobný rozkaz ponechať v platnosti. Námietky považoval za nedôvodné, žalovaný podľa neho ani len čiastočne nepreukázal skutočnosti, ktoré by naznačovali dôvod zmenky, tvrdený v námietkach. Uviedol, že zmenka bola vystavená za účelom zabezpečenia záväzku z titulu pôžičky, ktorú žalovanému vo výške 5.500 eur poskytol v hotovosti dňa 20.9.2011 v reštaurácii BRIM v Malackách. Pri odovzdaní hotovosti a vystavení zmenky bol prítomný vedúci reštaurácie K. J.. Žalovaný mu pôžičku nevrátil. Ako svedka o poskytnutí pôžičky navrhol vypočuť K. J.. 9. Na prejednanie námietok nariadil súd pojednávanie. Dokazovanie bolo vykonané listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, výsluchom strán a všetkých navrhnutých svedkov. Vykonať iné dôkazy strany nenavrhli. 10. Z prvopisu zmenky vystavenej v Malackách 20. septembra 2011 súd zistil, že sa žalovaný zaviazal zaplatiť na rad žalobcu dňa 31. decembra 2011 v Malackách zmenkovú sumu 5.500 eur, bez protestu. 11. Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len zmenkový zákon) pre vlastnú zmenku. Jej prvopisom žalobca preukázal, že je riadny majiteľ a má právo postihom žiadať zmenkovú sumu, ak zmenka nebola zaplatená, šesťpercentné úroky odo dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy (čl. I. § 48 ods. 1 zmenkového zákona). 12. V konaní nebolo sporné, že žalovaný v prospech žalobcu vystavil len jednu zmenku. Strany sa zhodli aj v tom, že táto zmenka plnila zabezpečovaciu funkciu. Sporné ostalo, aká kauzálna pohľadávka bola vystavením zmenky zabezpečená. 13. Žalovaný zotrval na tom, že zmenku vystavil na žiadosť žalobcu ako zabezpečenie záväzku, ktorý mala jeho firma ALZAX s.r.o. voči žalobcovi na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov. Zmenková suma 5.500 eur zodpovedala nájomnému za obdobie od 1.2.2011 do 31.12.2011. Dohodnutý termín splatnosti síce nedodržal, ale dlh v roku 2012 vyrovnal, časť z hotovosti, ktorú vybral zo svojho účtu, zvyšok z úveru, ktorý si s manželkou zobrali. Po zaplatení nájomného ho žalobca ubezpečil, že zmenku roztrhal. Firma neplatila nájomné ani v roku 2012, so žalobcom sa v roku 2012 dohodli, že tento dlh vyriešia, keď sa z priestorov vysťahuje a urobí sa vyúčtovanie, ale keďže medzitým firmu predal, vyriešiť dlh už mal nový majiteľ. 14. Okolnosti, za ktorých k vystaveniu zmenky došlo, žalovaný popísal tak, že nakoľko sa jeho firme nedarilo a fakturované nájomné 500 eur mesačne neplatila, snažil sa kontaktu so žalobcom vyhnúť. Dňa 20.9.2011 ho žalobca telefonicky zastihol, keď spolu s Z. F. a E. H. išiel autom do Bratislavy, a žiadal, aby sa zastavil uňho v kancelárii. Zašiel preto za žalobcom do firmy Inštalmont v Malackách, ostatní zatiaľ čakali v aute. Žalobca s ním riešil platenie nájomného a dohodli sa, že on ako fyzická osoba vystaví zmenku na nájomné za obdobie od februára do decembra 2011 a zaplatí ju do konca roka. Rovnopis alebo kópiu zmenky mu žalobca odovzdal, on sa vrátil do auta a zmenku odovzdal kolegyni Z. F., aby ju založila. 15. Svedkyňa Z. F., ktorá bola do 20.12.2012 zamestnaná v ALZAX spol. s r.o. ako obchodná riaditeľka a svedok E. H., bývalý spolužiak žalovaného, potvrdili, že cestovali so žalovaným v aute, keď na základe telefonátu cestu prerušil a po návrate priniesol zmenku, o ktorej uviedol, že ju podpísal pre žalobcu kvôli dlžnému nájomnému. 16. Žalobca zotrval na tom, že zmenka nemá nič spoločné s dlhom na nájomnom. Uviedol, že nájomné nepotreboval zabezpečovať zmenkou, lebo v zmluve o nájme bola klauzula o zadržaní tovaru, a tú považoval za dostatočnú záruku. Nájomné nebolo platené včas, dlh za rok 2011 žalovaný vyrovnal až v roku 2012. Za obdobie od januára 2012 do decembra 2012 nebola zaplatená ani jedna faktúra. 17. Okolnosti, za ktorých k vystaveniu zmenky došlo, žalobca popísal tak,
že so žalovaným mali kamarátsky vzťah, žalovaný má dar reči, preto napriek dlhu na nájomnom vyhovel jeho žiadosti a požičal mu peniaze. Vopred sa so žalovaným dohodli, že sa 20.9.2011 stretnú v kaviarni BRIM v Malackách. Písomnú zmluvu neuzavreli, vystavenie zmenky ako zabezpečenie navrhol žalovaný, preto on na stretnutie priniesol peniaze v hotovosti a predtlačenú zmenku. Do kaviarne prišiel skôr než žalovaný, bol tam prevádzkar K. J., s ktorým sa síce nepriatelil ale sa občas ako Malačania stretli, jemu povedal o pôžičke a o zmenke. Pri podpisovaní zmenky a odovzdávaní peňazí už K. J. nebol, on a žalovaný si sadli k stolu, Purdjak ich obslúžil a odišiel za bar. B. podpísal zmenku a prevzal peniaze. 18. Žalovaný poprel, že by mali so žalobcom kamarátsky vzťah, osobne sa stretli asi 3 krát a možno 10 krát spolu hovorili telefonicky, nemali preto ani možnosť vopred sa dohodnúť na vystavení zmenky. Upozornil na to, že zmenka nie je predtlačená, ako tvrdil žalobca, údaje on vypísal ručne v kancelárii žalobcu, na čom žalobca trval. Uviedol, že ak by zmenkou bola skutočne zabezpečená osobná pôžička, bolo by nelogické, aby zo svojich súkromných peňazí vyplácal firemný dlh na nájomnom a osobný záväzok nevyrovnal. 19. Svedok K. J. pri prvom výsluchu tvrdil, že žalobcu pozná len ako hosťa z kaviarne BRIM KAFÉ. Uviedol, že so žalobcom vždy prehodili pár slov a raz mu žalobca povedal, že čaká na nejakého pána a že ide o pôžičku. Nevenoval tomu pozornosť, robil si svoju prácu. Potom prišiel muž, na ktorého žalobca čakal a periférne videl, že sa odovzdávajú peniaze. Obaja sedeli pri stole, mali na ňom rozložené papiere, ale nevedel aké a nevidel ani podpisovanie, lebo k ich stolu nechodil, peniaze si všimol len preto, že ich počítali. 20. Žalovaný poukázal na nepravdivosť tvrdení žalobcu a svedka K. J., ktorí zhodne uviedli, že sa poznajú len z občasných návštev v kaviarni. Predložil dôkazy o tom, že K. J. bol v období od 16.6.1996 do 16.7.1997 zamestnancom žalobcu. Uviedol, že obaja sú dlhoroční kamaráti, pravidelne sa stretávajú, žalobca bol dokonca v roku 2014 na svadbe K. J.. Predložil aj fotografie stiahnuté zo sociálnej siete, z profilu p. J. z rokov 2009 až 2013. 21. Pri dodatočnom výsluchu svedok K. J. priznal, že pred 20 rokmi pracoval pre žalobcu ako čašník, potom bol cca 8 rokov v zahraničí, vrátil sa v roku 2004, otvoril si kaviareň, usporadúval „párty“, na ktoré chodil aj žalobca. Na vysvetlenie rozporu s predchádzajúcou výpoveďou len uviedol, že so žalobcom neboli rodinní známi, žalobca ho pri začatí sporu oslovil, či si nepamätá deň, keď sa odovzdávali peniaze a on povedal, že si niečo pamätá a že to nepovažuje za problém. 22. Pri hodnotení dôkazov vykonaných na preukázanie, aký kauzálny vzťah bol zmenkou zabezpečený, vychádzal súd zo zistenia, že podľa oboch strán sa jednaní o zmenke a dôvode jej vystavenia zúčastnil len žalobca a žalovaný. Svedkovia, ktorých súd vypočul, sa o dôvode vystavenia dozvedeli len sprostredkovane. Z. F. a E. H. vypovedali o skutočnostiach, ktoré im povedal žalovaný. Svedok K. J. síce tvrdil, že periférne videl počítanie a odovzdávanie peňazí, ale odporcu nepoznal, nevedel uviesť, aká suma bola odovzdaná a o skutočnosti, že sa malo jednať o pôžičku, sa dozvedel len sprostredkovane od žalobcu. Pri podpísaní zmenky ani on nebol, nevidel, že by sa niečo podpisovalo, vyjadroval sa len o rozložených papieroch, ktoré boli na stole. Navyše hodnovernosť výpovede tohto svedka je vzhľadom na rozpory v jeho výpovedi a blízky vzťah k žalobcovi, pochybná. 23. O dôvode vystavenia zmenky preto súd mohol usudzovať len z ostatných vykonaných dôkazov. Predovšetkým zo skutočnosti, že na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov, uzavretej dňa 1.2.2011 medzi žalobcom ako prenajímateľom a spoločnosťou ALZAX spol. s r.o. ako nájomcom, sa nájomca, zastúpený žalovaným ako konateľom, zaviazal platiť počnúc od 1.2.2011 prenajímateľovi nájomné vo výške 500 eur mesačne. Obe strany sa zhodli v tom, že nájomca dohodnuté nájomné neplatil. Ku dňu vystavenia zmenky preto dlhoval nájomné za 8 mesiacov a do 31.12.2011, kedy sa zmenka stala splatnou, sa malo zročným stať nájomné v celkovej výške 5.500 eur. Preto skutočnosť, že by zhoda dlžného nájomného za február až december 2011 bola s výškou zmenkovej sumy a splatnosťou zmenky iba náhodná, je málo pravdepodobná. 24. Napriek presvedčeniu žalobcu, že mali so žalovaným kamarátsky vzťah a žalovaný má dar reči, čím zdôvodňoval, že žalovanému poskytol 20.9.2011 pôžičku 5.500 eur, považuje súd za ťažko uveriteľné, aby v situácii, kedy žalobca urguje žalovaného pre nezaplatenie nájomného 4.000 eur, poskytol mu súčasne pôžičku v rovnakej sume, akú mal dlh na nájomnom dosiahnuť ku dňu splatnosti zmenky. 25. Podľa názoru súdu neobstojí ani argumentácia žalobcu, pre ktorú vylúčil potrebu zabezpečiť nedoplatok na nájomnom zmenkou. Podľa bodu 9.1. písm. c) nájomnej zmluvy mal ako prenajímateľ zádržné právo k hnuteľným veciam ako i k zásobám materiálu, ktoré sa v predmete nájmu nachádzajú a patria nájomcovi. Zádržné právo síce plní zabezpečovaciu funkciu, ale nie uhradzovaciu. Žalobcovi by len umožnilo pri exekúcii prednostne uspokojiť svoju pohľadávku z výťažku
zadržovanej veci pred iným veriteľom (§ 151u zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník). Pohľadávku na nájomnom mohol žalobca uspokojovať jedine z majetku nájomcu, ktorým bola spoločnosť s ručením obmedzeným. Z pohľadu veriteľa je preto výhodnejšie získať zábezpeku od fyzickej osoby, ktorá ručí celým svojim majetkom. Žalobca si nakoniec zádržné právo, ktoré označil za dostatočné zabezpečenie, vôbec neuplatnil. Dôvodom bola zrejme práve tá skutočnosť, že mu žalovaný ako fyzická osoba poskytol výhodnejšie zabezpečenie vystavením zmenky. 26. Na základe týchto skutočností dospel súd k záveru, že dôvodom vystavenia zmenky nebola pôžička, ale že vystavením zmenky žalovaný zabezpečil pohľadávku, ktorú mal žalobca na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov voči nájomcovi ALZAX spol. s r.o. titulom nájomného za obdobie od 1.2.2011 do 31.12.2011. 27. Žalobca potvrdil, že nájomné za rok 2011 mu nájomca zaplatil, i keď až v roku 2012. Jeho právny zástupca v záverečnom návrhu žiadal v prípade, ak sa súd nestotožní s pôžičkou ako kauzou zmenky, ponechať napriek tomu zmenkový platobný rozkaz v platnosti, nakoľko zmenka zabezpečovala pohľadávky do budúcna a nájomné za rok 2012 vyrovnané nebolo. Treba však uviesť, že zmenka sa stala splatnou 31.12.2011, preto ňou nemohli byť zabezpečené tie pohľadávky, ktoré sa mali stať zročnými až po jej splatnosti. Zmenkový platobný rozkaz preto súd zrušil. 28. O nároku na náhradu trov (§ 262 ods. 1 CSP) rozhodol súd podľa zásad uvedených v ustanovení § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní mal žalovaný plný úspech, preto má nárok na náhradu trov v celom rozsahu. 29. O výške náhrady trov bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo 2 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť odvolateľom podpísané. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).