Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12P/18/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v právnej veci navrhovateľky: J.. F. K., T.. E., N.. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. F., W. XX/XX, t. č. F. B., T.Á. XXXX/ XX, zastúpenej JUDr. Helenou Buzgóovou, advokátkou, Dunajská Streda, Alžbetínske nám. 2, proti manželovi: J.. Q. K., N.. XX.XX.XXXX, trvale bytom tamtiež, zastúpeného JUDr. Evou Skačániovou, advokátkou, Dunajská Streda, Korzo B. Bartóka 789/3, o rozvod manželstva a úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletému T. K., N.. XX.XX.XXXX a k maloletému C. K., N.. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpeným kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, takto

rozhodol:

I. Súd manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa XX.XX.XXXX pred Matričným úradom Obce Y. r o z v á d z a .

II. Súd maloletého T. K., N.. XX.XX.XXXX a maloletého C. K., N.. XX.XX.XXXX zveruje na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matke, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach.

III. Otec je povinný platiť na výživu mal. T. sumu 250 eur mesačne a na výživu mal. C. sumu 150 eur mesačne, vždy do 20. dňa mesiaca vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva.

IV. Súd upravuje styk otca s maloletými deťmi nasledovne: „Otec je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi každý nepárny víkend od piatku 18.00 h do nedele 18.00 h, každý utorok od 16.00 h do 18.00 h. Počas Vianočných sviatkov je otec oprávnený sa stýkať s deťmi dňa 24.12. od 9.00 h do 17.00 h a v nepárnom roku dňa 26.12. od 9.00 h do 17.00 h a každý párny rok od 26.12. od 9.00 h do 01. januára do 10.00 h, počas jarných školských prázdnin v nepárnom roku od pondelka 9.00 h do nedele 17.00 h, počas Veľkonočných sviatkov od pondelka 9.00 h do utorka 18.00 h a v párnom roku od štvrtka 9.00 h do soboty 18.00 h a počas letných školských prázdnin v prvom a treťom kalendárnom júlovom týždni a v prvom a treťom kalendárnom augustovom týždni vždy od pondelka 9.00 h do nedele 18.00 h.“

Matka je povinná deti na styk pripraviť a otcovi v stanovenom čase deti v mieste svojho bydliska odovzdať a otec je povinný deti v stanovenom čase matke v mieste jej bydliska vrátiť.

V prípade, že sa styk z vážnych dôvodov nemôže uskutočniť, sú povinní rodičia o tomto dôvode sa navzájom informovať najneskôr 18 hodín pred začiatkom styku.

odôvodnenie:

(1) Návrhom zo dňa 08.04.2016 sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva. V návrhu uviedla, že s manželom sa zoznámila v roku 2000 a po v čase uzavreli manželstvo. Z manželstva pochádzajú

dve, v súčasnosti maloleté deti. K vážnemu narušeniu manželských vzťahov došlo asi pred štyrmi rokmi najmä pre nezhody v intímnej oblasti, čo viedlo k rozpadu vzájomného vzťahu, k hádkam a v súčasnosti už skoro dva roky vzájomne nekomunikujú. Spolužitie považuje za hlboko a vážne rozvrátené, ich manželstvo neplní a v budúcnosti už nebude plniť spoločenský účel, k manželovi stratila citový vzťah a nemá záujem na ďalšom trvaní manželstva. Takéto spolužitie nevytvára vhodné prostredie ani pre výchovu detí, pretože vyvoláva neustále stresové situácie. Návrh doplnila písomným podaním cestou advokátky zo dňa 22.04.2016 tým, že s manželom komunikujú výhradne o potrebách detí a najnutnejších finančných otázkach, manželstvo je absolútne nefunkčné. Navrhla na čas po rozvode zveriť deti do jej starostlivosti, manželovi určiť vyživovaciu povinnosť v sumách 350 a 250 eur mesačne a styk s deťmi neupraviť.

(2) Manžel sa k návrhu na rozvod vyjadril cestou advokátky písomným podaním zo dňa 01.06.2016 s tým, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí, nakoľko si uvedomuje, že navrhovateľka voči nemu neprechováva žiadny citový vzťah. K príčinám rozvratu ich manželstva uviedol, že navrhovateľka s ním bez akéhokoľvek vysvetlenia prestala komunikovať, hoci dovtedy neboli medzi nimi väčšie nedorozumenia ani hádky. Navrhovateľka v poslednom období žije hlavne vo virtuálnom svete, má podozrenie o mimomanželskom vzťahu navrhovateľky. K úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode navrhol deti zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždenných intervaloch.

(3) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, maloletých detí, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutočný stav veci:

(4) Účastníci konania uzavreli podľa sobášneho listu vystaveného Matričným úradom Y. manželstvo v Y. XXXX. Z manželstva pochádzajú dve, toho času ešte maloleté deti, narodené v roku 2005 a v roku 2010.

(5) Navrhovateľka vo svojej výpovedi k rozvratu manželstva uviedla, že vzťah medzi manželmi je dlhodobo nefunkčný, manžel nemal záujem problémy, ktoré nastali v intímnej oblasti, riešiť. Pre nedostatok komunikácie v posledných dvoch rokoch nastal v ich manželstve trvalý rozvrat. Nemá záujem o obnovu manželského spolužitia, mimomanželskú známosť nemá.

(6) Manžel vo svojej výpovedi uviedol, že nikdy do ničoho navrhovateľku nenútil. Niekedy pred dvoma rokmi spozoroval, že ho navrhovateľka začala ignorovať, od toho času nežijú spolu intímne. Nevedel, že navrhovateľka uvažuje o rozvode, o tom mu napísala iba e-mailovú správu. Trvá na tom, že navrhovateľka udržiava mimomanželský vzťah a svojím správaním sa ho snaží vyprovokovať tomu, aby sa z domácnosti odsťahoval. Spoločnú domácnosť už nevedú.

(7) Manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. (§ 18 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine)

(8) Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. (§ 23 ods. 1, 2 zák. o rodine)

(9) Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v manželstve účastníkov konania došlo k vážnemu a trvalému rozvratu, spôsobenému názorovými nezhodami a úplným citovým odcudzením navrhovateľky. V súčasnosti manželstvo účastníkov neplní svoje spoločenské funkcie, pričom nie je pravdepodobné, že by v budúcnosti došlo k obnove manželského spolužitia manželov. Keďže manželstvo nie je po žiadnej stránke funkčné už dlhší čas, čím sa rozvrat prehlbuje, zo strany navrhovateľky nie je záujem o obnovu manželského spolužitia a takéto prostredie, v ktorom by žili obaja rodičia spoločne bez racionálnej komunikácie a často sa hádali, nie je vhodné ani na výchovu maloletých detí, súd návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol.

(10) Podľa § 100 Civilného mimosporového poriadku (zákon č. 161/2015 Z. z. - s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

(11) V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. (2) Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. (3) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinnosti možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. (4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. (5) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. (§ 24 zákona o rodine)

(12) Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodiča s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. (§ 25 ods. 1, 2 zákona o rodine)

(13) V otázke úpravy výkonu práva a povinností rodičov na čas po rozvode nastal v priebehu konania medzi rodičmi spor, keďže navrhovateľka (matka) navrhovala svoju výlučnú osobnú starostlivosť o deti, manžel (otec) trval na striedavej starostlivosti oboch rodičov. Matka k jeho návrhu cestou advokátky uviedla , že podľa nej striedavá starostlivosť neprichádza do úvahy, vzťah rodičov je výrazne narušený. Deti samé vyjadrili vôľu, že chcú ostať u matky, majú k nej vyvinutý silný citový vzťah a otca majú záujem iba navštevovať, v čom im matka vôbec nemá záujem brániť. Poukázala na to, že aj doposiaľ významná časť starostlivosti o deti bola výlučne na nej. Otec trval na tom, že deti ho potrebujú a musí s nimi byť stále kontakte.

(14) Napriek tomu, že maloleté deti boli vypočuté psychológom úradu práce, súd ich vypočul tiež. Maloletý T. sa vyjadril, že chce ostať bývať s mamou, u otca bývať nechce. Vyhovuje mu, že sa s otcom iba stretáva, každý týždeň, alebo raz za dva týždne, trebárs aj v priebehu týždňa. Vadí mu však, keď mu otec aj niekoľkokrát denne telefonuje s tým, že ako sa má. Maloletý C. vzhľadom na svoj vek síce nerozumel všetkým otázkam, jednoznačne sa však vyjadril, že chce žiť s matkou, u mamy je dobre.

(15) Kolízny opatrovník navrhol deti zveriť do výlučnej starostlivosti matke, otcovi určiť výživné podľa jeho možností a schopností a odôvodnených potrieb maloletých detí a upraviť čo najširší styk otca s deťmi. Zo správy o šetrení výchovného prostredia z 27.05.2016 vyplýva, že obaja rodičia sa zapájajú do výchovy svojich detí, deti majú dobrý vzťah s oboma rodičmi.

(16) Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že striedavá starostlivosť nie je v záujme maloletých detí. K deťom majú obaja rodičia vytvorený prirodzený spontánny a kladný vzťah, deti však majú k matke bližší citový vzťah, citový vzťah k otcovi tu síce preukázaný je, ale stretávať sa s ním chcú len v rámci styku. Tu súd poukazuje na skutočnosť, vzťahy medzi rodičmi sú v súčasnosti konfliktné, bez schopnosti rozumnej komunikácie, rodičia sa vzájomne obviňujú a aj keď možno nevedome, pôsobia devalvujúco na deti, čo môže viesť až k neurotizácii ich osobností. Práve neschopnosť rodičov medzi sebou rozumne komunikovať je zásadnou kontraindikáciou striedavej starostlivosti.

(17) Rodičia sa musia naučiť opäť vzájomne komunikovať, budú sa stretávať minimálne pri preberaní detí, k čomu súd poukazuje a upozorňuje rodičov na to, že aj priemerne empatické dieťa sa v prítomnosti dvoch nepriateľských rodičov nemôže cítiť dobre a jeho nechuť ublížiť niektorému z milovaných rodičov kladie na jeho psychiku ďalšie neúmerné požiadavky, ktoré dieťa zaťažujú a môžu ho ohrozovať v jeho zdravom vývoji. Pre svoj zdravý vývin potrebujú kooperatívny vzťah medzi rodičmi, aj keď rodičia ako partneri spolu nežijú. Je len na rodičoch, aby i v prípade rozpadu partnerského vzťahu vytvorili pre maloleté deti prostredie, v ktorom sa cítia bezpečne, s istotou sa môžu vyvíjať a najmä sa od rodičov prirodzene učiť ako od dôveryhodných modelov všetkému, čo budú živote potrebovať. Len rodičia sú zodpovední za to, aby následky ich vzájomných konfliktov neprenášali na deti a nepoužívali ich ako nástroj boja proti druhému partnerovi. Súd apeluje na oboch rodičov, aby uprednostnili záujem detí nad svojimi záujmami a pokúsili sa v otázkach úpravy rodičovských práv k maloletým dospieť (i s možnosťou využitia odbornej pomoci) k modelu, ktorý uprednostní záujmy oboch detí a zároveň bude rešpektovať i práva oboch rodičov, ktorí sú si v rozsahu a výkone rodičovských práv rovnocenní. (18) Vzhľadom na vyjadrenia oboch detí súhlasil otec s ich zverením do osobnej starostlivosti matke, určiť mu výživné v sumách 250 a 150 eur mesačne a upraviť rozsah styku s deťmi.

(19) V danom prípade súd s cieľom vyhovieť želaniu detí a tiež s prihliadnutím na ich vlastné výpovede, vek a silnejšiu citovú viazanosť k matke dospel k záveru, že je v záujme oboch maloletých detí na zverení do výlučnej starostlivosti matke s tým, že otcovi súd upravil rozsah styku.

(20) Z predložených dokladov k zárobkovým pomerom bolo zistené, že matka mala mesačný príjem zo zamestnania (v rozhodnom období - posledných 12 mesiacov) za obdobie od septembra 2015 do augusta 2016 v priemere vo výške 1.558,03 eur, otec za rovnaké obdobie vykázal príjem v priemere 1.691,72 eur mesačne. Majetok majú spoločný. Otec k tomu predložil rozpis súčasných pravidelných mesačných výdavkov vo výške spolu 839,44 eur (výdavky na bývanie a údržba domu, poistenia, sporenie pre deti - 30 a 20 eur, hypotéka - 1/2 splátky, ...) a poukázal na to, že po rozvode (spolu 1.090,44 eur mesačne) bude splácať hypotéku sám a na vyplatenie navrhovateľky zo spoločného domu bude potrebovať úver. Staršiemu synovi platí poplatok na tenis, potrebuje obuv na futbal dvakrát do roka. K zvýšeným výdavkom na deti matka uviedla, že starší syn je v starostlivosti očného lekára, má predpísané okuliare, s mladším synom navštevuje neurológa a absolvuje rehabilitácie, musí s ním denne cvičiť, má predpísanú špeciálnu obuv.

(21) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods. 1 až 5 zák. o rodine)

(22) Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 63 ods. 1 zák. o rodine)

(23) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (§ 75 ods.1 zák. o rodine)

(24 Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (§ 76 ods. 1 zák. o rodine)

(25) Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov, ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Teda pri určení výživného treba vychádzať zo zásady, že životná úroveň dieťaťa má byť úmerná životnej úrovni rodičov. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na povolanie. Súd sa pri určovaní výšky výživného riadi základnými pravidlami, a to odôvodnenými potrebami oprávnenej osoby a schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinnej osoby. Odôvodnené potreby oprávnenej osoby závisia od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám a postarať sa o seba. Na strane povinného súd skúma faktické príjmy, ale prihliada tiež na to, čo je objektívne možné, aby zarobil (podľa veku, zdravotného stavu, kvalifikácie, odbornosti, situácie na trhu práce, pracovných skúseností), majetkové pomery, tiež počet, druh a výšku ďalších vyživovacích povinností.

(26) V súčasnosti majú maloleté deti necelých 11 a 6 rokov, chodia do 5. a 1. triedy základnej školy. Obe sa venujú aj mimoškolským aktivitám - starší T. hre na gitaru v ZUŠ, chodí tiež na fitnes- cvičenia, do matematického krúžku, mladší C. sa venuje hre na klavír. Vzhľadom na vek maloletých detí, ich odôvodnené potreby a voľnočasové aktivity súd upravil otcovi výšku vyživovacej povinnosti (s prihliadnutím aj na to, že v zhode s ustálenou rozhodovacou praxou na výživné možno počítať s 20 až 25% čistého príjmu výživou povinného rodiča, čomu v danom prípade zodpovedá primerané výživné v rozsahu spolu 338 až 423 eur) v súlade s jeho návrhom sumou 250 eur mesačne na staršie dieťa a 150 eur mesačne na mladšie dieťa (pričom deťom platí poistné). Takéto výživné spolu s prídavkami na deti a primeraným výživným od matky (tiež viazanej zákonom k vyživovacej povinnosti dieťaťa, hoci túto čiastočne vyvažuje aj vlastnou starostlivosťou) umožní uspokojiť odôvodnené potreby mal. detí.

(27) Styk otca s mal. deťmi súd upravil s prihliadnutím na záujem maloletých detí, ich školské a mimoškolské povinnosti detí a kompromisom návrhov rodičov tak, aby sa v záujme rozvíjania a upevňovania vzťahu otca s deťmi stretávali deti s otcom čo najčastejšie.

(28) Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (zákon č. 161/2015 Z. z. - žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 57 o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu (§ 362 . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP. Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 . Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. (§ 44 Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie peňažného plnenia podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia pre inú ako peňažnú povinnosť podľa § 370 a nasl. CMP.