Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Cpr-2-2015.pdf
PDF · 105.25 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-11Cpr/2/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš sudcom JUDr. Ľubošom Murgašom v spore žalobcu J.. Z. B., N.. XX.XX.XXXX, A. M. XX, XXX XX M. K., právne zastúpená splnomocneným zástupcom Mgr. Pavel Vrška, advokát so sídlom AK vo Veľkom Krtíši, M. R. Štefánika 2, proti žalovanému Centrum prvého kontaktu pre podnikateľov, so sídlom Komenského 3, 990 01 Veľký Krtíš, právne zastúpený splnomocneným zástupcom Mgr. Andreou Legényovou, advokátkou, so sídlom AK vo Veľkom Krtíši, Komenského 3, o zaplatenie 7 421,- Eur istiny s prísl., takto
rozhodol:
Súd žalobu z a mi e t a.
Žalovaný m á nárok na plnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 04.02.2015 domáhala, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť jej čiastku 2.597,- Eur, čiastku 2.400,- Eur a 2.424,- Eur spolu s príslušenstvom a náhradu trov konania. Žalobu zdôvodnila tým, že v zmysle pracovnej zmluvy zo dňa 16.09.2009 pracovala ako zamestnanec žalovaného na pozícii poradca. Jej pracovný pomer bol ukončený dohodou a zanikol dňa 08.01.2015. Podľa pracovnej zmluvy mala dohodnutú mzdu v zmysle bodu 5/ vo výške 530,- Eur mesačne. Zamestnávateľom je bola vyplácaná mzda v priemere 230,- Eur mesačne. Rozdiel medzi dohodnutou a reálne vyplatenou mzdou nereklamovala pre obavu zo straty zamestnania. Dňa 17.12.2014 žalovaného vyzvala na doplatenie mzdy. Uviedla, že podpis na fotokópii pracovnej zmluvy zo dňa 16.09.2009, predloženej žalovaným s dohodnutou mzdou 265,- Eur jej nepatrí a túto zmluvu nikdy nepodpísala. Poukázala na to, že jej priemerná mzda v roku 2012 bola 487,- Eur a nebola jej vyplatená celkom mzda vo výške 3.084,- Eur, z ktorej si nárokuje 2.597,- Eur. V roku 2013 dosahovala mzdu v priemere 430,- Eur v čistom a nebola jej vyplatená mzda 2.400,- Eur. V roku 2014 mala priemernú čistú mzdu 432,- Eur a nevyplatená mzda predstavuje 2.424,- Eur. Žalovaný jej žiadosť na doplatenie mzdy odmietol, preto si nárokuje aj príslušenstvo pozostávajúce zo zákonného úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo žalovaných čiastok mzdy, počnúc od dňa nasledujúceho po splatnosti mzdy.
2. Súd o žalobe rozhodol platobným rozkazom č. k. 11Cpr/2/2015 - 23 zo dňa 19.03.2015, proti ktorému v zákonnej lehote podal žalovaný odpor s vecným odôvodnením. V písomných dôvodoch uviedol, že so žalobkyňou uzatvoril pracovnú zmluvu na 4 hodinový pracovný úväzok. Žalobkyňa bola prijatá na pracovnú pozíciu poradca. Z dôvodu nesprávne uvedenej výšky odmeny vo vyhotovení pracovnej zmluvy v bode 5/, bola vypracovaná nová pracovná zmluva s totožným obsahom okrem bodu 5/. Výška mzdy bola zosúladená s dohodnutým rozsahom čiastočného pracovného úväzku na úrovni 265,- Eur. Žalobkyňa pracovnú zmluvu podpísala bez výhrad a akceptovala aj dohodu o hmotnej zodpovednosti a pracovnú náplň. Pracovné podmienky boli riadne dohodnuté a odkonzultované vrátane výšky mzdy. Následne každomesačne žalobkyňa si preberala výplatnú pásku a mzdu, ktorej výšku počas trvania
pracovného pomeru nenamietala. Zo dohodnutej mzdy si plnila odvodové povinnosti a zamestnávateľ uskutočňoval výpočet ročného zúčtovania dane z príjmu, ktorý žalobkyňa potvrdzovala svojím podpisom. Žalobkyňa uvedený stav nenamietala počas trvania pracovného pomeru (5 rokov). V decembri 2014 nenastúpila do práce, o čom žalobcu neinformovala a až z následnej písomnej komunikácie žalobca nadobudol informáciu, že žalobkyňa si nárokuje doplatok mzdy, vychádzajúc z pôvodnej a nesprávne uvedenej výšky mzdy. Následne so žalobkyňou bol ukončený pracovný pomer k dňu 08.01.2015 a to dohodou.
3. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 15.05.2015 a 30.09.2016.
4. Žalobkyňa dňa 15.05.2015 na pojednávaní trvala na písomných dôvodoch žaloby. Uviedla, že pracovnú zmluvu s výškou mzdy 265,- Eur nepodpísala a podpis na tomto vyhotovení zmluvy jej nepatrí. Uviedla, že poznala svoju pracovnú náplň a aj pracovné podmienky na pracovnej pozícii poradca. Obsahom jej práce bola komunikácia s nezamestnanými a poskytovanie poradenstva pri čerpaní príspevkov na podnikanie. V písomnom vyhotovení pracovnej zmluvy bola uvedená mzda 530,- Eur. Žalovaný ju nepožiadal, aby pracovnú zmluvu, ktorú podpísala skratovala. Bola ochotná pracovať aj za nižšiu mzdu ako bola dohodnutá, pretože predpokladala, že jej bude umožnené zotrvať na pracovnej pozícii a časom dôjde k zmene pracovného pomeru na plný pracovný úväzok. Štatutárna zástupkyňa žalovaného jej neumožnila odborný rozvoj a správala sa voči nej nevhodne. Mzdu vo výške 530,-Eur považovala za primeranú s prihliadnutím na náplň práce. Uviedla ďalej, že aktuálne je zamestnaná na plný pracovný úväzok u iného zamestnávateľa s dohodnutou mzdou 512,- Eur.
5. Žalovaný na pojednávaní dňa 15.05.2015 uviedol, že žalobkyni pri nástupe omylom v zmluve ponúkol mzdu, ktorá zodpovedala 8 hodinovému pracovnému úväzku. Žalobkyňa však bola prijatá na čiastočný pracovný úväzok v rozsahu 4 hodiny denne. Administratívnou chybou bola v návrhu pracovnej zmluvy uvedená mzda 530 Eur, na ktorú skutočnosť žalovaného upozornila pracovníčka personálneho oddelenia. Následne bola vyhotovená pracovná zmluva s totožným obsahom a s výškou mzdy už zodpovedajúcou dohode strán o rozsahu pracovného pomeru. Štatutárna zástupkyňa žalovaného ústne žalobkyňu usmernila, aby chybný dokument, ktorý podpísala skartovala. Žalobkyňa sa na výšku vyplácanej mzdy 265 Eur nikdy nesťažovala, riadila sa obsahom pracovnej zmluvy a nemala výhrady k pracovným podmienkam. V časovom období 2002 -2009 na rovnakej pracovnej pozícii (poradca) ako žalobkyňa, boli zamestnaní zamestnanci, ktorí mali totožnú pracovnú náplň ako žalobkyňa. Prácu vykonávali v osemhodinovom pracovnom čase za odmenu 530 Eur. Žalovaní ďalej poukázal na to, že okolnosti ukončenia pracovného pomeru zo strany žalobkyne neboli štandardné, pretože žalobkyňa nenastúpila bez vysvetlenia do práce. Následne na základe písomných urgencií zo strany žalovaného došlo k rozviazaniu pracovného pomeru dohodou.
6. Dňa 30.09.2016 žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že postup žalovaného bol neštandardný, pretože k zmene obsahu pracovnej zmluvy môže dôjsť len za predpokladu existencie ďalšieho dokumentu, ktorý preukazuje dohodu o zmene obsahu zmluvy. Uviedla, že pracovnú zmluvu s dohodnutou mzdou vo výške 265 Eur podpísala zrejme sama žalovaná v jej mene a bez jej vedomia. Pre tento záver nasvedčuje správanie žalovanej pri znaleckom dokazovaní, pretože nebola znalcovi súčinná.
7. Žalovaný dňa 30.09.2016 na pojednávaní poukázal na znalecký posudok č. 23/2016 a správanie žalobkyne, ktorá počas trvania pracovného pomeru sa nedomáhala vyššej mzdy a akceptovala mzdu, ktorá je bola vyplácaná. Dodal, že štatutárna zástupkyňa žalovaného nemá právne vzdelanie a zmenu obsahu pracovnej zmluvy skartovaním pôvodného dokumentu a vyhotovením nového považovala za správny. Dodal ďalej, že je nepravdepodobné, aby štatutárny zástupca žalovaného mal dohodnutú nižšiu mzdu ako bola mzda, ktorú vyplácal žalobkyni.
8. Súd vzhľadom na spornosť tvrdení strán uznesením č. k. 11Cpr/2/2015-55 zo dňa 08.07.2015, ustanovil do konania znalkyňu z odboru písmoznalectva, odvetvie ručné písmo Mgr. Evu Forgáčovú. Znalkyni uložil, aby určila, či podpis na pracovných zmluvách predložených stranami v súdnom konaní zo dňa 16.09.2009 pochádza od žalobkyne a či sa jedná o jej vlastnoručný podpis. Dňa 13.07.2016 znalkyňa predložila súdu písomný znalecký posudok, v ktorom konštatovala, že sporné podpisy na skúmaných zmluvných dokumentov sú výsledkom autentické písomného prejavu konkrétnej osoby a uvedené podpisy s veľkou pravdepodobnosťou vyhotovila totožná osoba. Ďalej znalkyňa konštatovala, že sporný podpis nachádzajúci sa na písomnosti - pracovná zmluva na dohodnutú mzdu 265,- Eur
mesačne zo dňa 16.09.2009 s veľkou pravdepodobnosťou je vlastnoručným podpisom žalobkyne. Ďalej uviedla, že sporný podpis označený ako „SM2“, ktorý sa nachádza na písomnosti - pracovná zmluva na dohodnutú mzdu 530,- Eur mesačne zo dňa 16.09.2009 je vlastnoručným podpisom J.. Z. B..
9. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, štatutárnej zástupkyne žalovaného písomným znaleckým posudkom č. 23/2016 na č. l. 68-156, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a to pracovnou zmluvou zo dňa 06.09.2009 č. l. 5, vyjadrením k stanovisku zo dňa 30.12.2014 na č. l. 6, výzvou na doplatenie nevyplatenej mzdy zo 17.12.2014 na č. l. 7, výplatnou páskou č. l. 8-9, Dohodou o skončení pracovného pomeru z 13.01.2015 na č. l. 10, Pracovnou zmluvou zo dňa 16.09.2009 na č. l .11, Faktúrou č. XXXXXXX vystavenou dňa 20.04.2011 na č. l. 29, Pracovnou náplňou zo 16.09.2009 na č. l. 30, Dohodou o hmotnej zodpovednosti zo 16.09.2009 na č. l. 31, Okamžitým skončením pracovného pomeru zo 17.12.2014 na č. l. 32, vyjadrením výzvou zo dňa 17.12.2014 na č. l. 33, stanoviskom k vyjadreniu z 30.12.2014 na č. l. 34, opakovanou výzvou z 02.01.2015 na č. l. 35, opakovanou výzvou z 09.01.2015 na č. l. 36, vyjadrením k stanovisku z 20.01.2015 na č .l. 37, výplatným lístkom J.. Z. B. september 2014 na č. l. 38, originálom pracovných zmlúv, ukážkou podpisov a písma na č. l. 157, vyjadrením Ing. Martiny Komadovej z 29.09.2016.
10. Na základe vykonaných dôkazov súd zistil nasledovný skutkový stav veci:
11. Žalovaný je neziskovou organizáciou, ktorá vznikla v roku 2002 a jej cieľom je podpora podnikateľského prostredia a vytváranie nových pracovných príležitostí v meste Veľký Krtíš. Strany uzatvorili dňa 16.09.2009 pracovnú zmluvu, v ktorej bolo medzi žalovaným ako zamestnávateľom a žalobkyňou ako zamestnancom dohodnuté miesto výkonu práce na pracovisku Centrum prvého kontaktu, so sídlom ul. Komenského 3 vo Veľkom Krtíši. Čas nástupu žalobkyne ako zamestnanca do práce bol dojednaný ku dňu 16.09.2009. Pracovný pomer bol dohodnutý na neurčitú dobu a rozsah pracovného času 20 hodín týždenne/4 hodiny denne. V bode 5 pracovnej zmluvy si strany dojednali mzdové podmienky a dohodli sa na pracovnej odmene. Ostatné práva a povinnosti účastníkov zmluvy boli upravené ustanoveniami zák. č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce) a ďalšími pracovnoprávnymi predpismi. Návrh pracovnej zmluvy vypracovala štatutárna zástupkyňa žalovaného Ing. Katarína Škrdlová a obe strany zmluvu vlastnoručne podpísali. Žalobkyňa podpísala pracovnú zmluvu dňa 16.09.2009, podpísala dohodu o hmotnej zodpovednosti a pracovnú náplň. Z opisu pracovnej náplne žalobkyne vyplýva, že jej povinnosťou bolo vykonávať najmä koncepčnú odbornú činnosť v oblasti regionálneho rozvoja stredného podnikania, poskytovať poradenské, vzdelávacie informačné služby pre začínajúcich malých a stredných podnikateľov, spolupracovať s inštitúciami a rozvojovými agentúrami a fondmi v SR. Z dôvodu administratívnej chyby pri vypracovaní pracovnej zmluvy bola v jej obsahu v bode 5 nesprávne uvedená výška odmeny zamestnanca 530 Eur, ktorá nezodpovedala dohode strán, pretože išlo pracovný pomer na kratší pracovný čas v rozsahu 4 hodiny denne/20 hodín mesačne. Štatutárna zástupkyňa žalovaného na podnet personalistky vykonala opravu a vypracovala novú pracovnú zmluvu obsahovo totožnú s predchádzajúcou, kde bola upravená v bode 5 pracovnej zmluvy výška mzdy zamestnanca na úrovni 265,- Eur mesačne, aby zodpovedala čiastočnému pracovnému úväzku žalobkyne. Nové vyhotovenie pracovnej zmluvy štatutárna zástupkyňa žalovaného podpísala. Následne žalobkyňa dňa 16.09.2009 nastúpila do pracovného pomeru počas trvania ktorého od 16.09.2009 do 08.01.2015 sa strany riadili pracovnou zmluvou. Pracovný pomer bol ukončený dohodou strán o skončení pracovného pomeru ku dňu 08.01.2015. Žalobkyni vo výplatnom termíne bola pravidelne vyplácaná mzda splatná do 10. dňa v kalendárnom mesiaci vo výške 265,- Eur. Žalobkyňa si preberala výplatnú pásku a výšku mzdy počas trvania pracovného pomeru nenamietala žiadnym spôsobom. V pracovnej zmluve dohodnutá a žalobkyni vyplácaná mzda vo výške 265 Eur bola základom pre plnenie odvodových povinností žalobkyne na zdravotné, nemocenské, starobné, invalidné poistenie a poistenie v nezamestnanosti. Z tejto výšky mzdy zamestnávateľ uskutočňoval výpočet ročného zúčtovania dane z príjmu, ktorý žalobkyňa každoročne potvrdzovala svojím podpisom. Z výplatných pások žalobkyne vyplýva, že v mesiaci 1/2012 mala čistý príjem 229,49 Eur, v mesiaci 2/2012 príjem 332,57 Eur, v mesiaci 1/2013 príjem 231,14 Eur, v mesiaci 5/2014 príjem 230,69 Eur a v mesiaci 9/2014 príjem 229,70 Eur. Žalobkyňa svoju nespokojnosť zamestnávateľovi nijako neavizovala. Dňa 17.12.2014 vyzvala žalovaného na doplatenie mzdy v zmysle pracovnej zmluvy zo dňa 16.09.2009 v lehote do 15 dní. Žalovaný uvedenú požiadavku odmietol, nakoľko ju považoval za účelovú prednesenú žalobkyňou s cieľom obohatiť sa na jeho úkor. Následne došlo ku skočeniu pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou zo dňa 16.09.2009 a to dohodou strán k dňu 08.01.2015.
12. Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce); v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika, b) miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto), c) deň nástupu do práce, d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.
13. Podľa § 47 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce; odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou.
14. Podľa § 54 Zákonníka práce; dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť písomne.
15. Podľa ust. § 118 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.
16. Podľa ust. § 118 ods. 2; veta prvá Zákonníka práce, mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu.
17. Podľa ust. § 129 ods. 1 Zákonníka práce; mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.
18. Podľa ust. § 129 ods. 3 Zákonníka práce, pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.
19. Súd uvedené ustanovenia zákona aplikoval na zistený skutkový stav veci. Podstatnou náležitosťou pracovnej zmluvy je dohoda strán o mzdových podmienkach, t.j. vymedzenie jednotlivých zložiek mzdy, ich výšku a podmienky poskytnutia je zamestnávateľ povinný dohodnúť s príslušným odborovým orgánom v kolektívnej zmluve alebo zo zamestnancom v pracovnej zmluve. Mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda. Mzda je jedna z foriem odmeny za prácu v pracovnom pomere, ktorá sa mení s počtom odpracovaných hodín (pri časovej mzde) a s intenzitou práce (pri úkolovej mzde). Poskytovať mzdu za vykonanú prácu je povinnosťou zamestnávateľa, ktorá zodpovedá povinnosti zamestnanca vykonávať prácu. Mzda sa poskytuje vtedy, keď je práca vykonaná a rozhodujúca je skutočne vykonaná práca.
20. V predmetnej veci žalobkyňa sa dožadovala zaplatenia nevyplatenej splatnej mzdy vo výške uvedenej v žalobnom petite vrátane príslušenstva pozostávajúceho zo zákonného úroku z omeškania. Žalobkyňa tvrdila, že medzi stranami vzniklo dojednanie o výške mzdy 530 Eur podľa bodu 5/ pracovnej zmluvy zo dňa 16.09.2009, ale žalovaný jej dlhodobo vyplácal mzdu v priemere len 230 Eur mesačne netto. Výška nároku teda zodpovedá rozdielu priemerne vyplatenej čistej mzdy za kalendárny rok 2012, 2013 až 2014 a dohodnutej priemernej mzdy v rokoch 2012 až 2014. Súd sa v prvom rade zaoberal tým, či je daný nárok uplatňovaný žalobou.
21. Základnou povinnosťou zamestnávateľa voči zamestnancovi je jeho povinnosť platiť zamestnancovi mzdu za vykonanú prácu. Žalovaný popieral žalobný nárok a tvrdil, že povinnosti z pracovno-právneho vzťahu si riadne splnil a voči žalobkyni nemá žiadny nesplnený mzdový záväzok a zo strany žalobkyne sa jedná o účelovú žalobu. Ďalej tvrdil, že dohodou strán bol zmenený obsah pracovnej zmluvy zo dňa 16.09.2009 v bode 5/, tým spôsobom, že bola vyhotovená nová zmluva s dohodnutou mzdou vo výške 265 Eur mesačne. K uvedeným tvrdeniam žalovaný predložil písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy zo dňa 16.09.2009, podpísané zamestnávateľom a zamestnancom s podpisom „Sujová“ . Žalobkyňa namietla pravosť tohto podpisu na pracovnej zmluve. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vždy vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu, ktorú v danej veci je treba zhrnúť tak, že sporné zostali skutkové tvrdenia o dohodnutej výške mzdy 265 Eur. Preukázané bolo, že žalobkyňa výšku vyplácanej mzdy nenamietala, mzdu si po celý čas trvania pracovného pomeru preberala (t. j. viac
ako 5 rokov). Dôkazné bremeno za danej skutkovej situácie spočívalo na žalobkyni. Pre spor bolo tak rozhodujúce vyhodnotenie obsahu pracovnej zmluvy zo dňa 16.09.2009 s mzdou uvedenou v bode 5/ vo výške 265 Eur v tom, či podpis „Sujová“ na listine v rubrike zamestnanec patrí žalobkyni. Súd na overenie pravosti podpisu nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo. Znalkyňa Mgr. Evu Forgácsovú v posudku č. 23/2016 konštatovala záver dokazovania jednoznačne. Uviedla, že sporný podpis „SM1“ k priezvisku „Sujová“ na pracovnej zmluve zo dňa 16. 09. 2009 na dohodnutú mzdu 265 Eur s veľkou pravdepodobnosťou je vlastnoručným podpisom žalobkyne. Ďalej konštatovala, že analýzou sporných podpisov „SM1“ a „SM2“ nezistila stopy, ktoré by svedčali o technickom falšovaní sporných podpisov a dodala, že podpisy na oboch vyhotoveniach pracovnej zmluvy sú výsledkom autentického prejavu konkrétnej osoby.
22. Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle zásady vyjadrenej v ustanovení § 191 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP") a dospel k záveru, že nemožno prijať záver o pravdivosti žalobkyňou tvrdených skutočnosti. Po znaleckom dokazovaní žalobkyňa síce trvala na stanovisku, že pracovnú zmluvu zo dňa 16. 09. 2009 na dohodnutú mzdu 265 Eur nepodpísala, ale nepredložila súdu žiadny iný dôkaz (okrem vlastných tvrdení), ktorým by pre výsledok sporu preukázala rozhodujúce skutočnosti v tom, že žalovaný ako zamestnávateľ mal povinnosť jej za vykonanú prácu poskytovať mesačne mzdu vo výške 530 Eur v hrubom. Dôkazy vykonané pred súdom svedčia pre tvrdenia strany v opačnom procesnom postavení, t. j. že žalobkyňa poznala obsah pracovnej zmluvy zo dňa 16.09.2009 a súhlasila s pracovnými a teda aj mzdovými podmienkami vrátane výšky mzdy v hrubom 265 Eur. Uvedené stanovisko súdu okrem výsledku znaleckého dokazovania podporuje aj vyjadrenie Ing. Martiny Komadovej, obsah pracovnej náplne a ostatné listiny, ktoré sú súčasťou obsahu spisu. Nasvedčuje mu tiež správanie žalobkyne, ktorá výšku mzdy po celý čas trvania pracovného pomeru nenamietala, akceptovala ju a každoročne súhlasila so zúčtovaním dane zo svojho príjmu. Nesplnenie dôkaznej povinnosti vždy prináša so sebou rozhodnutie súdu vychádzajúce zo skutkového stavu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je strana, ktorá si nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť.
23. Súd na tomto základe dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť. Žalobkyňa svoje tvrdenia nepreukázala a preto neuniesla dôkazné bremeno. Nepreukázala, že v zmysle ustanovenia § 118 ods. 1 Zákonníka práce má právny nárok na zaplatenie mzdy vo výške 2.597 Eur v roku 2012, 2.400 Eur v roku 2013, 2.424 Eur v roku 2014 a úrokov za omeškania zo žalovaných čiastok. Z hľadiska právneho súd mal za to, že medzi stranami sporu spolu bol založený pracovný pomer na dobu neurčitú a zároveň pracovný pomer bol dojednaný na kratší pracovný čas v zmysle § 49 ods. 1 Zákonníka práce (20 hodín týždenne/4 hodiny denne). Pracovný pomer bol založený pracovnou zmluvou zo dňa 16. 09.2009, v ktorej si strany v bode 5/ vymedzili mzdové podmienky. Nové písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy zo dňa 16.09.2009, ktoré v bode 5/ inak upravilo výšku mzdy v súlade za dohodnutým rozsahom pracovného pomeru, právne súd kvalifikoval podľa § 54 ods. 1 Zákonníka práce ako písomnú dohodu o zmene obsahu pracovnej zmluvy vo vzťahu k dojednaniu o mzde. Skutočnosť, že žalovaná pôvodný písomný dokument (pracovnú zmluvu) skartovala nemení nič na tom, že došlo k relevantnej zmene obsahu pôvodného dojednania o výške mzdy v pracovnej zmluve zo dňa 16.09.2009, ktorým sa strany počas trvania pracovného pomeru riadili. Žalovaný si splnil povinnosti voči žalobkyni, pretože mzdu za vykonanú prácu žalobkyni vždy v lehote splatnosti vyplatil. Pokiaľ žalobkyňa si nárokovala mzdu vo výške 530 Eur mesačne v hrubom, takýto nárok smerujúci voči žalovanému je právne neopodstatnený a žalobkyňa ho v súdnom konaní nepreukázala. Nesplnenie dôkaznej povinnosti má za následok nepriaznivý výsledok sporu postihujúci žalobkyňu, preto súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.
24. Súd neakceptoval návrh na vypočutie znalkyne Mgr. Evy Forgácsovej. Výsluch znalca o skutočnostiach uvedených v znaleckom posudku nepovažoval za účelný. Znalkyňa svoj postup podrobne a presvedčivo odôvodnila a vysvetlila. Uviedla v akej miere pristúpila k porovnávaniu sporného podpisu SM1 na pracovnej zmluve s porovnávacími materiálmi žalobkyne, rozobrala jednotlivé zhodné a rozdielne znaky sporných podpisov SM1 a SM2 s podpismi žalobkyne. Súd preto nemal žiadnu pochybnosť o vecnej správnosti znaleckého posudku č. 23/2016. Znalkyňa prostredníctvom písomného podania doručeného súdu dňa 27. 09. 2016 zotrvala na záveroch znaleckého posudku v celom rozsahu. Znalkyni bola uložená povinnosť zaoberať sa otázkou, či autorom podpisu na niektorom z vyhotovení pracovných zmlúv zo dňa 16.09.2009 je žalovaný vtedy, ak by pri expertíze zistila, že podpisy na oboch zmluvách pochádzajú od rôznych osôb. Vzhľadom však na jednoznačný záver, že oba písomné prejavy sú výsledkom autentického pisárskeho prejavu konkrétnej osoby nebol dôvod porovnávať
sporné podpisy SM1 a SM2 s podpisom žalovaného a ani konfrontovať závery znaleckého posudku Mgr. Evy Forgácsovej v ďalšom znaleckom dokazovaní. Súd zamietol aj návrh na výsluch svedkyne Ing. Martiny Komadovej. Menovaná sa k veci písomne vyjadrila dňa 29. 09. 2016. Obsah jej písomného prejavu súd považoval za vyčerpávajúci vo vzťahu k predmetu sporu a jej osobný výsluch nepovažoval za žiadúci.
25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, a to podľa pomeru úspechu strán vo veci. Súd žalobu zamietol a procesne úspešný v spore bol žalovaný, ktorému súd priznal v plnom rozsahu nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
26. Súd o nároku na náhradu trov štátu v zmysle § 255 a § 256 CSP v spojení s § 253 CSP a § 470 ods. 1 CSP nerozhodoval, pretože do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej štátu žiadne trovy v spojitosti so znaleckým dokazovaním a ani iné nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku. Odvolanie sa podáva na Okresný súd vo Veľkom Krtíši písomne v 3 vyhotoveniach a rozhoduje o ňom Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.