Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/23/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, v konaní zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanej: L. M. (pôvodne A.), nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K.. F. XXXX/X, P., o zaplatenie 200,75 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 157,66 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 157,66 € od 8.1.2012 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

Súd u r č u j e , že zmluvné podmienky dojednané medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. a žalovanou vo Všeobecných obchodných podmienkach k zmluve o pôžičke zo dňa 17.5.2011, uvedené v bode 11.2 v znení: "Spoločnosť je oprávnená požadovať od Klienta Zmluvnú pokutu v prípade, ak sa Klient dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej Splátky. V 30-ty deň po dobe splatnosti je Klient povinný zaplatiť Zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej Splátky. V tento deň sa Zmluvná pokuta stáva aj splatnou.", v bode 11.4 v znení: " Súčasťou pohľadávky Spoločnosti voči Klientovi sú aj náklady vynaložené Spoločnosťou na zabezpečenie vymáhania pohľadávky.", sú ako neprijateľné, n e p l a t n é.

Žalobca m á právo na náhradu trov konania v rozsahu 57,08 % trov konania.

odôvodnenie:

1. Dňa 12.12.2014 právny predchodca žalobcu (spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.) doručil súdu žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 200,75 € spolu s príslušenstvom (úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 200,75 € od 8.1.2012 do zaplatenia) a náhradu trov konania na tom skutkovom základe, že so žalovanou uzatvoril dňa 17.5.2011 zmluvu o pôžičke č. 20078185 na základe ktorej jej boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 370,86 €, ktoré sa žalovaná zaviazala splatiť 15 mesačnými splátkami. Žalovaná titulom pôžičky uhradila sumu 197,41 €. Keďže žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti, listom zo dňa 24.12.2011 ju vyzval na okamžitú úhradu celej dlžnej sumy naraz, pričom žalovaná dlžnú sumu neuhradila.

2. Súd vo veci rozhodol v zmysle § 297 písm. b) bez nariadenia pojednávania. Vo veci po oboznámení sa s listinnými dôkaznými prostriedkami a to zmluvou o pôžičke, podmienkami k zmluve o pôžičke, predžalobnou upomienkou, kópiou doručenky, prehľadom splátok a úhrad, zmluvou o postúpení pohľadávok spolu s prílohou, uznesením č.k. 15Ro/591/2014-22 zo dňa 7.4.2015, platobným rozkazom

č.k. 15Ro/591/2014-26 zo dňa 25.5.2015, uznesením č.k. 15Ro/591/2014-35 zo dňa 16.12.2015 ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

3. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. dňa 1.2.2015, žalobca nadobudol od svojho právneho predchodcu pohľadávku voči žalovanej titulom zmluvy č. 20078185 zo dňa 17.5.2011, ktorá je predmetom tohto konania. Tunajší súd uznesením č.k. 15Ro/591/2014-22 zo dňa 7.4.2015 pripustil zmenu účastníka na strane žalobcu tak, že na miesto pôvodného žalobcu (spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s.) do konania vstúpila spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o..

4. Ako vyplynulo z predloženej zmluvy o pôžičke č. 20078185 zo dňa 17.5.2011, predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 250,38 € (keď pôžička bola poskytnutá na uhradenie kúpnej ceny spotrebného tovaru vo výške 287,49 €, z ktorej sumy žalovaná uhradila akontáciu vo výške 37,11 €). V zmluve bolo určené splácanie poskytnutej pôžičky v mesačných splátkach po 22,25 € s dobou splácania 15 mesiacov. Ročná úroková sadzba bola v zmluve ustálená vo výške 56,96 %, RPMN vo výške 56,96 % pri priemernej RPMN vo výške 46,56 %. Celkové náklady spotrebiteľa boli vyčíslené v sume 83,37 € a teda žalovaná mala celkove titulom úveru uhradiť veriteľovi sumu 370,86 €. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli podmienky k zmluve o pôžičke. Ako vyplynulo z podania právneho predchodcu žalobcu zo dňa 24.12.2011, tento pre neplnenie zmluvných podmienok zo strany žalovanej túto vyzval na úhradu dlžnej sumy 306,86 € do 3 dní od doručenia upomienky. Predmetnú upomienku žalovaná neprevzal a zásielka bola právnemu predchodcovi žalobcu vrátená. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad vyplynulo, že žalovaná titulom poskytnutej pôžičky do 9.11.2014 celkove uhradila sumu 197,41 €.

5. Žalovaná sa k podanej žalobe a jej prílohám v priebehu konania napriek výzve súdu nevyjadrila.

6. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 2 písm. a, b zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1, 2 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 258/2001 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka, s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004, predpisom lex specialis, s poukazom na 879f ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka. Súd teda vzťah účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu a podľa zákona č. 258/2001 Z.z.. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu.

Podľa článku 11. Podmienok k zmluve o pôžičke „POPLATKY, POKUTY, SANKČNÉ ÚROKY“, bodu 11.2, Spoločnosť je oprávnená požadovať od Klienta Zmluvnú pokutu v prípade, ak sa Klient dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej Splátky. V 30-ty deň po dobe splatnosti je Klient povinný zaplatiť Zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej Splátky. V tento deň sa Zmluvná pokuta stáva aj splatnou.

Podľa článku 11. Podmienok k zmluve o pôžičke „POPLATKY, POKUTY, SANKČNÉ ÚROKY“, bodu 11.3, v prípade omeškania s úhradou jednotlivých Splátok je Klient povinný uhradiť Spoločnosti okrem Zmluvnej pokuty i Sankčný úrok vo výške stanovenej nariadením vlády č. 87/1995 Z.z.. Sankčný úrok je splatný na výzvu Spoločnosti.

Podľa článku 11. Podmienok k zmluve o pôžičke „POPLATKY, POKUTY, SANKČNÉ ÚROKY“, bodu 11.4, Súčasťou pohľadávky Spoločnosti voči Klientovi sú aj náklady vynaložené Spoločnosťou na zabezpečenie vymáhania pohľadávky.

Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 48 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je dojednaná zmluva na dobu neurčitú, ktorej predmetom je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť a ak zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva spôsob jej výpovede, možno zmluvu vypovedať v lehote troch mesiacov ku koncu kalendárneho štvrťroka.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

7. Žalobca sa v tomto konaní domáhal zaplatenia dlžnej sumy titulom poskytnutej pôžičky, sankčnej pokuty, pokuty za omeškanie, ktoré boli medzi účastníkmi zmluvy dojednané pre prípad porušenia zmluvy.

8. Žalobca ako právny dôvod vzniku svojho uplatneného nároku udával zmluvu o pôžičke a teda súd sa musel zaoberať otázkou, či táto spotrebiteľská zmluva (podľa obsahu) bola uzavretá v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami.

9. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti podanej žaloby, keď vykonaným dokazovaním mal preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou vznikol dňa 17.5.2011 záväzkový vzťah titulom uzavretej zmluvy o pôžičke, na základe ktorej boli žalovanej poskytnuté za odplatu finančné prostriedky vo výške 250,38 €. Tieto finančné prostriedky sa žalovaná zaviazala splatiť v mesačných splátkach po 22,25 € s dobou splácania 15 mesiacov spolu s akontáciou vo výške 37,11 €, celkove vo výške 370,86 €. Účastníci uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí zmluvu o úvere v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka, zároveň však má uzavretá zmluva charakter spotrebiteľského úveru podľa zákona č. 258/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov. Spotrebiteľským úverom je každé dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy veriteľom spotrebiteľovi, a to za odplatu bez ohľadu na právnu formu, s výnimkou zmlúv vymedzených v § 1 ods. 2 cit. zákona. Musí ísť o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov, ktoré musí spotrebiteľ po uplynutí dohodnutej doby vrátiť. Vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy v danom prípade je potrebné zmluvu o pôžičke považovať aj za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy, nakoľko jej účastníci definične spĺňajú charakteristiku dodávateľa a spotrebiteľa. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Úver poskytnutý žalovanej túto charakteristiku spĺňa. V danom prípade bola uzavretá štandardná formulárová spotrebiteľská zmluva, kde text zmluvy bol vopred pripravený veriteľom a žalovaná nemala možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do obsahu zmluvy a príslušných obchodných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Hoci zmluva o úvere je ako zmluvný typ upravená v Obchodnom zákonníku a jedná sa o absolútny obchodnoprávny vzťah, ide zároveň o zmluvu spotrebiteľskú, pretože zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom konajúcim v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a spotrebiteľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a formulárový obsah zmluvy pripravenej pre veľký počet spotrebiteľov nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť. Vzhľadom na uvedené súd pri právnom posúdení veci zmluvu posudzoval v zmysle ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý je lex specialis vo vzťahu k Obchodnému zákonníku, ako aj príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad a tvrdenia žalobcu, ktoré žalovaná nerozporovala, mal súd preukázané, že žalovaná titulom poskytnutého úveru uhradila celkove sumu 197,41 €. Žalobca vyčíslil svoju pohľadávku na sumu vo výške 200,75 € (a to titulom dlžnej sumy pôžičky 157,66 € a titulom pokuty za omeškanie, pokuty sankcie 43,09 €).

10. Z vykonaného dokazovania nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu na základe zmluvy o pôžičke poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 250,38 €. Taktiež nebolo sporné, že žalovaná titulom úveru zo sumy 370,86 € zaplatila sumu 197,41 €. Súd preto v časti zaplatenia uplatnenej istiny vo výške 157,66 € žalobe vyhovel, keď žalovaná pohľadávku žalobcu nenamietala a v konaní tiež nepredložila žiaden dôkaz o úhrade dlžnej sumy, resp. o zániku pohľadávky iným spôsobom. Súd priznal žalobcovi podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády 87/1995 Z.z. aj úroky z omeškania počnúc odo dňa 8.1.2012 (ku ktorému dňu už žalovaná bola v omeškaní s plnením svojho záväzku).

11. Súd žalobu v časti uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle čl. 11 bod 11.2, 11.3 a 11.4 Podmienok k zmluve o pôžičke zamietol. Súd v prvom rade poukazuje na to, že na platné dojednanie zmluvnej pokuty sa vyžaduje písomná forma (§ 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Písomná forma však nemôže byť dodržaná odkazom zmluvy na všeobecné obchodné podmienky, takáto forma je zachovaná, ak je dohoda o zmluvnej pokute obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu dohody a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Všeobecné obchodné podmienky (v tomto prípade Podmienky k zmluve o pôžičke) môžu síce dokresliť vzťahy medzi účastníkmi, nie však zakotviť tak dôležitý inštitút, ako je zmluvná pokuta. Právny predchodca žalobcu vo všeobecných obchodných podmienkach pre porušenie platobných povinností upravil viacero inštitútov sankčnej povahy, a to zmluvnú pokutu, sankčný úrok, náklady na vymáhanie, spotrebiteľ je tak za to isté porušenie zmluvy (omeškanie so splácaním pôžičky) sankcionovaný viacnásobne, čo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, neprimerané zaťaženie dlžníka a na druhej strane neúmerný prospech veriteľa. Ku všetkým nárokom uplatneným podľa bodu 11. Podmienok k zmluve o pôžičke (z ktorých bol uplatnený na zaplatenie nárok v zmysle bodu 11.2, 11.3 a 11.4) je potrebné poznamenať, že tieto podmienky sú vyhotovené drobným a nahusteným písmom tak, že voľným okom je text takmer nečitateľný. V zmluve síce žalovaná v rámci predtlačeného textu prehlásila, že súhlasí so zmluvnou pokutou a sankčným úrokom pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti plniť splátky riadne a včas, aj tento text je však písaný nahusteným, v porovnaní s ostatným textom zmluvy drobnejším písmom. Súd nemal preukázané, že tieto nároky boli so žalovanou ako spotrebiteľom individuálne dojednané, že boli výsledkom dohody účastníkov. Dojednanie o zmluvnej pokute obsiahnuté v článku 11., bode 11.2, 11.3 Podmienok k zmluve o pôžičke súd považuje za absolútne neplatné pre absenciu písomnej formy, keď Podmienky k zmluve o pôžičke nie sú žalovanou podpísané ako aj s ohľadom na skutočnosť, že túto zmluvnú podmienku (v časti bodu 11.2) určil za neprijateľnú. Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 245/2010 z 30.11.2011, v zmysle ktorého ,,ani zo samotného technického spojenia zmluvy a všeobecných podmienok nemožno vyvodiť, že obsahujú nepochybný prejav vôle účastníkov zmluvy o úvere, že sú s ňou oboznámení a súhlasia so všeobecnými obchodnými podmienkami“. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel napríklad od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým na to, aby nebolo potrebné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak nemôžu slúžiť na to, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme ukryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú (napríklad rozhodcovská doložka alebo dojednanie o zmluvnej pokute). Pokiaľ tak i napriek tomu dodávateľ postupuje, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takému konaniu nemožno priznať právnu ochranu. Neprijateľné zmluvné podmienky sú neplatné, na ich základe nevzniká právo žalobcovi na zaplatenie nárokov vyplývajúcich z takýchto zmluvných podmienok. Dojednania upravené v bode 11.2., 11.3. a 11.4. Podmienok k zmluve o pôžičke súd považoval za neprijateľné podmienky jednoznačne poškodzujúce spotrebiteľa predovšetkým preto, že tieto dojednania neboli obsiahnuté v zmluve, ale len vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré boli (tak ako aj zmluva) formulované na vopred veriteľom vypracovanom formulári s vopred určenými podmienkami a obsahom a preto spotrebiteľ nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa názoru súdu sama tá skutočnosť, že zmluvná pokuta, sankčný úrok ako aj nárok titulom nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky neboli uvedené v zmluve o pôžičke (ale boli upravené vo formulárovej podobe všeobecných obchodných podmienok), vnáša do tohto právneho vzťahu značný nepomer majúci dopad aj na vznik povinnosti zaplatiť tieto nároky, ktorých výška nebola ani v Podmienkach k zmluve o pôžičke ustálená. Pritom zmluvná pokuta a sankčný úrok predstavujú viacnásobný postih žalovaného za nedodržanie rovnakej zmluvnej podmienky, a to nedodržanie splátkového kalendára. Vo všeobecných obchodných podmienkach veriteľ pre spotrebiteľa v neprehľadnej, zložito formulovanej a miniatúrnymi písmenami písanej forme zapracoval také zmluvné dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých dodávateľ predpokladá, že uniknú pozornosti spotrebiteľa. Súd pri zohľadnení všetkých týchto skutočností dospel k záveru, že dojednania účastníkov zmluvy o zmluvnej pokute, sankčnom úroku ako aj v Podmienkach k zmluve o pôžičke bližšie nešpecifikovaných nákladoch spojených s vymáhaním pohľadávky sú neprijateľné a preto podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a aj podľa § 39 Občianskeho zákonníka (pre ich rozpor s dobrými mravmi) neplatné. Dojednanie o zmluvnej pokute súd tiež považoval za neplatné pre absenciu podpisu žalovanej na Podmienkach k zmluve o pôžičke, keď v ich časti nie je splnená podmienka dodržania písomnej formy dojednania zmluvnej pokuty (§ 544 ods. 2 , a preto je dohoda o zmluvnej pokute absolútne neplatným právnym úkonom (§ 40 ods. 1 a veriteľovi tak nárok na zmluvnú pokutu nevznikol.

Na základe takýchto neplatných zmluvných dojednaní žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie týchto nárokov, ktorých dôvodnosť a výšku v konaní ani nepreukázal. Z tohto dôvodu súd uplatnený nárok žalobcu v tejto časti zamietol.

12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak mala strana vo veci úspech čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V danom prípade súd vyčíslil pomer úspechu žalobcu v konaní v rozsahu 78,54 % a úspech žalovanej v rozsahu 21,46 %. O výške trov konania rozhodne súdny úradník tunajšieho súdu po právoplatnosti tohto rozsudku osobitným uznesením (§ 262 ods. 2 .

13. Lehotu na plnenie súd určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

Ak žalovaná nesplní povinnosť uloženú jej týmto rozhodnutím, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.