Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/120/2016

Uznesenie

Okresný súd Zvolen v právnej veci navrhovateľky C. S., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXX, XXX XX C., štátna občianka Slovenskej republiky, toho času bytom XX A. J. J., V., R. T., zastúpenej zástupcom D.. H. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. Č.. XX, XXX XX C. proti I. S., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom O. XX, XXXX A., B. S., toho času Q., O., štátny občan O., takto

rozhodol:

Súd v y h l a s u j e, že nemá právomoc konať vo veci rozvodu manželstva účastníkov konania.

Súd konanie z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Dňa 24.05.2016 podala navrhovateľka na tunajší súd návrh na začatie konania, ktorým sa domáha rozvodu manželstva s I. S., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom O. XX, XXXX A., B. S., toho času Q., O., štátnym občanom O.. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila poukázaním na skutočnosť, že manželstvo s menovaným uzavrela dňa 08.03.2010 v meste A. na B., kde mali na adrese O. XX, XXXX A. spoločné posledné bydlisko, z ich manželstva nepochádzajú spoločné deti. V lete roku 2011 navrhovateľka odišla domov na Slovensko, za účelom upokojenia situácie medzi ňou a manželom, nakoľko ten sa voči nej správal agresívne. Od toho momentu manžel prestal navrhovateľku kontaktovať a akokoľvek na ňu reagovať. Od známych sa navrhovateľka dozvedela, že manžel sa odsťahoval späť k svojej rodine do Q.. Po čase sa navrhovateľka zamestnala vo R. T. ako opatrovateľka, kam za prácou odcestovala, našla si nového priateľa D. J., s ktorým v súčasnosti žije v jednej domácnosti vo V., pričom má s ním dieťa.

2. Na výzvu súdu zo dňa 05.09.2016 navrhovateľka uviedla, že na územie Slovenskej republiky sa vrátila po pobyte na B. dňa 07.11.2011, pričom za prácou odišla do R. T. dňa 14.01.2012. Na územie Slovenskej republiky sa vracia dvakrát do roka, pričom naposledy tu bola v rozmedzí od 23.04.2016 do 07.05.2016.

3. Podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy SR, Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.

4. Podľa čl. 3 bod 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach (ďalej len „nariadenie“), vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu (a) na ktorého území:

- majú manželia obvyklý pobyt, alebo,

- manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva, alebo

- má odporca obvyklý pobyt, alebo

- v prípade spoločnej žiadosti, má niektorý z manželov obvyklý pobyt, alebo

- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu, alebo

- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu a je buď štátnym príslušníkom tohto členského štátu alebo v prípade Veľkej Británie a Írska tam má "domicil"; (b) ktorého štátnymi občanmi sú obaja manželia alebo ak ide o Veľkú Britániu a Írsko, ak tam majú obaja manželia svoj „ domicil“.

5. Podľa čl. 17 nariadenia, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

6. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

8. Podľa § 161 ods. 2 C.s.p., ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

9. Po posúdení skutočností týkajúcich sa veci súd zistil, že predmetom návrhu navrhovateľky je rozvod manželstva medzi účastníkmi konania, z ktorých navrhovateľka je štátnym občanom Slovenskej republiky a manžel štátnym občanom O., na základe čoho možno uzavrieť, že sa jedná o vec s medzinárodným prvkom.

10.Navrhovateľka je štátnym občanom Slovenskej republiky, manžel navrhovateľky je štátnym občanom O., ktorý nie je členom Európskej únie. Z tvrdení navrhovateľky vyplýva skutočnosť, že účastníci konania nemali spoločné bydlisko na území v Slovenskej republiky, to mali určitý čas na B. v meste A., kde boli aj zosobášení dňa 08.03.2010. Spoločné bydlisko mali účastníci konania v tomto meste až do leta roku 2011, kedy navrhovateľka odišla na Slovensko, čím opustila spoločnú domácnosť.

11. V danom prípade sa teda jedná o konanie, ktorého účastníkom je jednak občan členského štátu Európskej únie a jednak občan štátu, ktorý nie je členom Európskej únie. Poukazujúc na vyššie uvádzané skutočnosti súd dospel k záveru, že na danú situáciu je možné aplikovať Nariadenie rady (ES) č. 2201/2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorého predmetom je okrem iného právomoc a uznávanie rozhodnutí v občianskych veciach týkajúcich sa rozvodu, rozluky a anulovania manželstva. Princíp právomoci v článku 3 ustanovuje ucelený systém právomoci na určenie súdu členského štátu, ktorý má právomoc konať, pričom nariadenie určuje iba členský štát, ktorého súdy majú právomoc, ale neurčuje, ktorý súd v rámci tohto členského štátu je vecne a miestne príslušný na samotné konanie, keďže túto otázku už ponecháva vnútroštátnym procesným normám. Pokiaľ ide o manželské vecí, tak tam sa neuplatňuje žiadny všeobecný princíp právomoci, ale namiesto toho nariadenie v čl. 3 obsahuje viaceré princípy právomoci, pričom tieto princípy sú alternatívne, čo znamená, že žiadny z nich nie je nadradený inému a rovnako tak ani žiadny z nich nemá prednosť iným. Tieto princípy sú tiež výlučné v tom zmysle, že manžela, ktorý má obvyklý pobyt v členskom štáte alebo ktorý je štátnym občanom členského štátu možno žalovať v inom členskom štáte iba v súlade s nariadením. Súd na základe skutočností, ktoré uviedla navrhovateľka v podanom návrhu zistil, že navrhovateľka má síce hlásený trvalý pobyt na adrese Z. XXX, XXX XX C., Slovenská republika, avšak obvyklý pobyt resp. domicil má od 14.01.2012 vo R. T., kde odišla za prácou, pričom v súčasnosti je miestom jej obvyklého pobytu mesto V., XX A. J. J.. Na okraj súd poznamenáva, že za domicil je potrebné považovať miesto, na ktorom je osoba fyzicky prítomná a ktoré považuje za svoj domov resp. skutočný, pevný a hlavne stály domov, do ktorého sa osoba zamýšľa vrátiť, a to aj napriek skutočnosti, že v určitom okamihu prebýva mimo neho. Pre právne

účely je osoba s takým miestom stále spojená, a to buď z dôvodov, že toto miesto je jej domovom alebo preto, že to tak určilo dané právo. K uvedenému záveru dospel súd aj s poukazom na vyjadrenie zástupcu navrhovateľky, podľa ktorého navrhovateľka chodieva na Slovensko dvakrát za rok podľa časových možností, pričom naposledy tomu tak bolo od 23.04.2016 do 07.05.2016. Z návrhu ďalej vyplýva, že manžel navrhovateľky mal obvyklý pobyt do leta roku 2011, kedy bola s ním v kontakte na adrese ich posledného spoločného bydliska na B., na adrese O. XX, XXXX A., pričom však v súčasnosti sa má podľa vyjadrení navrhovateľky zdržiavať v Q., kde sa narodil.

12. Berúc do úvahy vyššie uvádzané skutočnosti súd konštatuje, že navrhovateľka žiadnou tvrdenou skutočnosťou nepreukázala, že by mala obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky najmenej šesť mesiacov pred podaním návrhu na začatie konania, resp. že účastníci konania mali obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, keď ani jeden z nich tu nebýva. Na základe toho súd dospel k záveru, že nemá právomoc na prejednanie a rozhodnutie vo veci, nakoľko si ju nemôže založiť na žiadnom princípe uvedenom v tomto nariadení, pričom právomoc konať vo veci rozvodu účastníkov konania má súd vo Veľkej Británii.

13. Súd považuje za potrebné poukázať na rozhodnutie Súdneho dvora z 29. Novembra 2007 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Högsta domstolen - Švédsko) - Kerstin Sundelind Lopez/ Miguel Enrique Lopez Lizazo (Vec C-68/07) z ktorého vyplýva: Články 6 a 7 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, zmeneného a doplneného nariadením Rady (ES) č. 2116/2004 z2. decembra 2004 pokiaľ ide o zmluvy so Svätou stolicou, sa majú vykladať v tom zmysle, že ak v rámci rozvodového konania nemá odporca svoj obvyklý pobyt v členskom štáte a nie je štátnym príslušníkom členského štátu, nemôžu súdy členského štátu založiť svoju právomoc rozhodnúť v tomto konaní na svojom vnútroštátnom práve, ak podľa článku 3 tohto nariadenia majú právomoc súdy iného členského štátu.

14. Na základe vyššie uvedených skutočností možno potom dospieť k záveru, tunajší súd si nemohol založiť svoju právomoc na vnútroštátnom práve, nakoľko podľa článku 3 nariadenia má právomoc konať vo veci súd iného členského štátu v tomto prípade príslušný súd Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska.

15. Nakoľko sa za daného stavu jedná o neodstrániteľný nedostatok podmienok konania, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia s tým, že podľa názoru súdu nemožno vec postúpiť súdu iného štátu.

16. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

17. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

18. Pri zastavení konania treba rozhodnúť o náhrade trov konania, teda treba zisťovať procesné zavinenie zastavenia konania. V danom prípade mal súd za to, že žiadna zo strán procesne nezavinila zastavenie konania, keďže navrhovateľka len využila svoju zákonnú možnosť podať návrh na rozvod manželstva. Zároveň však toto zavinenie nemožno pričítať ani manželovi navrhovateľky. Preto súd rozhodol o trovách konania tak, ako je uvedené vo výroku. tohto uznesenia a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 256 C.s.p. a contrario). Článok 7 ods. 2 Ústavy SR Článok 3 bod 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 Článok 17 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 § 2 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z. z. § 161 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z. z. § 256 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. § 262 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Banskej Bystrici prostredníctvom tunajšieho súdu, a to písomne v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).