Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30P-47-2016.pdf
PDF · 91.86 KB
Case nature
Area
Subarea
30P/47/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Renátou Sýkorovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa
G. C., nar. XX.XX.XXXX,
zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov matky: S. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX a otca: G. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O., J. XX/ X, o zmenu priezviska a zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Súd d á v a súhlas za matku k tomu, aby otec podal žiadosť o zmenu priezviska maloletého G. C. na priezvisko T..
Matka je p o v i n n á prispievať na výživu maloletého G. výživným vo výške 35,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca maloletého s účinnosťou od 01.03.2016.
Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.03.2016 do 31.10.2016 vo výške 62,96 eur súd p o v o ľ u j e matke splácať v mesačných splátkach po 5,- eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd návrh otca z a m i e t a.
Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. XXP/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX v časti výživného na maloletého G..
odôvodnenie:
1. Otec sa svojím návrhom podaným na Okresný súd v Žiline dňa 17.02.2016 domáhal, aby súd zmenil priezvisko maloletému G. na priezvisko T. a zároveň žiadal, aby súd zvýšil výživné na maloletého zo sumy minimálneho výživného na sumu 60,- eur mesačne.
2. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu doručenom Okresnému súdu v Žiline dňa 09.08.2016 uviedla, že nesúhlasí, aby sa maloletý volal T.. Uviedla, že toto dieťa neplánovala, otec to zavinil. Na maloletého platí 27-, eur a do detského domova spláca 10,- eur mesačne. Dostáva 150,- eur a nemá z čoho platiť vyššie výživné, keďže má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k 13-ročnému synovi.
3. Súd nariadil vo veci pojednávanie.
4. Z výsluchu otca na pojednávaní súd zistil, že žiada, aby mu súd dal súhlas k tomu, aby mohol podať návrh na zmenu priezviska maloletého G., o ktorého starostlivosť zabezpečuje, s ktorým žije v spoločnej domácnosti, ktorý mu bol zverený do osobnej starostlivosti. Je v záujme maloletého pokiaľ bude mať priezvisko, ktoré má aj otec. Onedlho bude navštevovať MŠ, ZŠ. Matka sa s maloletým stretáva málo, 1 alebo 2-krát do mesiaca. Trávi s ním čas 2 - 3 hodiny v jeho prítomnosti. Matka platí výživné, ktoré bolo určené. Okrem výživného mu však nič iné nezakúpi. Maloletý rastie, preto sa jeho výdavky zvyšujú. V marci 2016 bola potvrdená diagnóza maloletému, je diabetik typu I, za inzulín dopláca mesačne 1 alebo 2,- eurá. Takisto zakupuje masti podľa potreby, chodieva na kontrolu do Martina ku kardiológovi raz za pol roka, raz za rok do Bratislavy. S tým sú spojené výdavky. Býva s maloletým v rodinnom dome spoločne s rodičmi, ktorí sú na dôchodku a v rodinnom dome býva aj jeho brat, ktorý je zamestnaný. Otec poberá rodičovský príspevok, prídavok na dieťa a kompenzáciu v súvislosti s ochorením maloletého, na diétu vo výške 12,- eur. Maloletý má výdavky so stravou, ošatením, zakupuje mu plienky, pričom jedno balenie stojí 12,50 eur a zakupuje za mesiac 4 balíky. Maloletý musí jesť diétnejšiu stravu, ktorá nesmie obsahovať cukor. Do domácnosti otec prispieva 50,- eur. Je vlastníkom chaty od roku 2010 a vlastníkom auta, ktoré má asi 7 rokov, s rokom výroby 2001. Navrhol zvýšiť výživné na maloletého. Detskému domovu spláca výživné po 10,- eur mesačne, celkovo bol nedoplatok okolo 340,- eur.
5. Z výsluchu matky na pojednávaní súd zistil, že nemôže prispievať vyšším výživným, pretože má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k 13- ročnému synovi. Jeho otec mu prispieva 100,- eur mesačne, inak sa o neho nezaujíma. Matka poberá invalidný dôchodok vo výške 150,- eur. Nemôže pracovať, keďže má zdravotné problémy. Býva v rodinnom dome s matkou, kde býva aj sestra, ktorá poberá invalidný dôchodok a 4 bratia, ktorí nie sú zamestnaní. Matka do domácnosti neprispieva. Pravidelne lieky neužíva. Výdavky má len so stravou a ošatením. Platí výživné na maloletého v zmysle rozhodnutia súdu a detskému domovu spláca nedoplatok po 10,- eur mesačne. Uviedla, že invalidný dôchodok jej bol priznaný v súvislosti so psychickými problémami, ktoré mala. V súčasnej dobe nenavštevuje žiadneho lekára. Čo sa týka zmeny priezviska maloletého, rozhodnutie ponechala na úvahe súdu. Uviedla, že za maloletým chodieva 1 - 2-krát do mesiaca. Jej matka sa hnevá, keď chodieva pozrieť maloletého, preto sa musí vyhovoriť, že bola niekde inde. V dome, kde býva, nemá vhodné podmienky na život, avšak nemá ísť kde bývať.
6. Z výsluchu kolízneho opatrovníka na pojednávaní súd zistil, že navrhuje vyhovieť návrhu na zmenu priezviska maloletého na priezvisko otca, s ktorým žije v spoločnej domácnosti a do budúcna budú naďalej žiť v jednej domácnosti. Čo sa týka výšky výživného, nastala zmena pomerov, keďže sa zhoršil zdravotný stav maloletého a preto navrhol zvýšiť výživné podľa úvahy súdu.
7. Zo správy ÚPSVaR Žilina zo dňa 02.08.2016 súd zistil, že matka sa nenachádza v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nie je poberateľom dávky sociálnej pomoci. Poberá rodinný prídavok na syna T.
8. Zo správy Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 02.09.2016 súd zistil, že matka je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 150,40 eur mesačne.
9. Zo správy ÚPSVaR Žilina zo dňa 28.07.2016 súd zistil, že otec bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie v období od 01.02.2015 do 26.04.2016. Od 01.05.2016 poberá prídavok na dieťa vo výške 23,52 eur mesačne a rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur mesačne. Dávku v hmotnej núdzi poberal od 01.03.2015 do 30.04.2015 vo výške 61,60 eur mesačne a od 01.05.2015 do 31.05.2015 vo výške 90,10 eur mesačne.
10. Podľa § 28 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
11. Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom matky, otca a kolízneho opatrovníka dospel súd k záveru, že návrh otca na udelenie súhlasu za matku k tomu, aby mohol podať žiadosť na zmenu priezviska maloletého je dôvodný, keďže je v záujme maloletého zmena priezviska na priezvisko jeho otca. Naposledy súd rozhodoval o úprave práv a povinností k maloletému G. rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. XXP/XXX/XXXX-XXX zo dňa 22.04.2015, ktorým zveril maloletého G. do osobnej starostlivosti otca, matku zaviazal prispievať mu na výživu výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa a styk matky s mal. G. neupravil. Matka na pojednávaní v tom čase uviedla, že bola rozhodnutá, keď sa maloletý narodí, dať ho cudzím ľuďom, takže čo sa týka starostlivosti uviedla, že má súd rozhodnúť ako chce. Nechcela upravovať stretávanie s maloletým. Uviedla, že pokiaľ bude chcieť, s maloletým sa stretne.
12. Matka v súčasnej dobe prispieva na výživu maloletého v zmysle rozhodnutia súdu. Chodieva za maloletým 1 - 2-krát za mesiac. Čas s maloletým trávi v prítomnosti otca. Inak sa o maloletého nezaujíma, iným spôsobom na výživu neprispieva. Keďže v súčasnej dobe maloletý žije s otcom v spoločnej domácnosti, zmena priezviska maloletého na priezvisko otca je jednoznačne v jeho prospech z toho dôvodu, aby nemal v budúcnosti problém s vlastnou identifikáciou a zaradením. Vzťah maloletého s otcom vykazuje známky stability, vzájomné citové väzby sú silné. Táto zmena bude prospievať jeho zdravému vývoju v rodinnom prostredí. Onedlho bude navštevovať materskú školu, neskôr základnú školu a teda aj z tohto dôvodu je v záujme maloletého, aby mal rovnaké priezvisko ako jeho otec, ktorý sa o neho stará, s ktorým žije v spoločnej domácnosti. Treba poznamenať, že súd nie je oprávnený rozhodovať o zmene priezviska dieťaťa. Súd môže iba udeliť súhlas rodičovi na podanie žiadosti o zmenu priezviska dieťaťa. Súd poukazuje na skutočnosť, že so zmenou priezviska matke nezanikajú jej rodičovské práva a povinnosti v zmysle § 28 Zákona o rodine.
13. Pri svojom rozhodovaní o zmene výživného súd porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase vydania rozhodnutia. Súd porovnal u oboch rodičov navzájom možnosti, schopnosti a majetkové pomery, prihliadol k odôvodneným potrebám maloletého. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov. Súd skúmal skutočnosti odôvodňujúce zmenu pomerov.
14. Súd zistil, že matka je naďalej poberateľkou invalidného dôchodku, v súčasnej dobe vo výške 150,40 eur. V čase posledného rozhodovania súdu poberala invalidný dôchodok vo výške 149,40 eur mesačne. Nebola evidovaná ako uchádzač o zamestnanie tak, ako v súčasnej dobe. Žije v rodinnom dome s matkou, ktorá poberá starobný dôchodok, so sestrou, ktorá poberá invalidný dôchodok a v domácnosti bývajú 4 bratia, ktorí však nie sú zamestnaní. Matka do domácnosti neprispieva. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi, ktorý má 13 rokov, ktorého otec mu platí na výživu 100,- eur mesačne. Matka má výdavky v súvislosti so stravou, ošatením. Pravidelne lieky nezakupuje. Okrem invalidného dôchodku, výživného na syna, poberá na syna ešte rodinný prídavok. Spláca výživné detskému domovu po 10,- eur mesačne. Otec poberá rodičovský príspevok, prídavok na maloletého a príspevok na kompenzáciu v súvislosti s ochorením maloletého, na diétu vo výške okolo 12,- eur. Za inzulín dopláca pre maloletého 1 alebo 2,- eurá. Býva s maloletým v rodinnom dome s rodičmi, ktorí sú na starobnom dôchodku a s nimi býva jeho brat, ktorý je zamestnaný. Maloletý má výdavky so stravou, ošatením, kupuje mu plienky, jeden balík stojí 12,50 eur a na mesiac kupuje 4 balíky. Maloletý má diétnejšiu stravu, nesmie obsahovať cukor. Zvýšené výdavky sú v súvislosti s kontrolami u kardiológa v Martine, kde chodieva s maloletým raz za pol roka a do Bratislavy, kde chodieva raz za rok. Otec prispieva do domácnosti 50,- eur mesačne. Je vlastníkom chaty, ktorú má vo vlastníctve asi 6 rokov a vlastníkom auta, ktoré vlastní asi 7 rokov. Od marca 2016 bola maloletému potvrdená diagnóza, maloletý je diabetik typu I.
15. Súd zvýšil výživné na maloletého G. na sumu 35,- eur mesačne od 01.03.2016, od začiatku mesiaca, ktorý nasleduje po podaní návrhu na zvýšenie výživného, keďže v tejto dobe začali zdravotné problémy u maloletého, mal. G. je diabetik typu I. Vzhľadom na toto ochorenie nastala zmena pomerov na jeho strane, zvýšili sa jeho výdavky aj v súvislosti so stravou. Podľa názoru súdu, takto určená výška výživného zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého vzhľadom k možnostiam a schopnostiam matky s prihliadnutím na to, že matka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k 13- ročnému synovi a vzhľadom na nevyhnutné výdavky matky so stravou a ošatením. Súd prihliadol na príjem matky, invalidný dôchodok, ktorý poberá. Súd, tak ako v čase posledného rozhodovania, prihliadal na to, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u matky v percentách je 65 %, prihliadal na to, že podľa vyjadrenia psychiatra nie je schopná systematického pracovného zaradenia. Podľa odborného posudku o invalidite matky, matka môže vykonávať prácu len v prostredí bez nadmernej fyzickej a psychickej záťaže na skrátený pracovný úväzok, nie v nočných zmenách. Došlo k zmene pomerov na strane maloletého v súvislosti so zhoršeným zdravotným stavom a podľa názoru súdu, matka si môže privyrobiť aspoň brigádnickou činnosťou, keďže má vyživovaciu povinnosť k dvom mal. deťom. Otec si plní svoju vyživovaciu povinnosť aj formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb maloletého. Časť odôvodnených potrieb maloletého uhrádza z rodinného prídavku, ktorý je maloletému vyplácaný vo výške 23,52 eur mesačne a z kompenzačného príspevku určeného na diétne stravovanie.
16. Súd poznamenáva, že rodič je povinný plne rešpektovať svoju vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať všetky svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plniť v čo najväčšom rozsahu. Vyživovacia povinnosť je prvoradá a preto sú výživnému podriadené všetky ostatné výdaje rodičov. Je povinnosťou obidvoch rodičov venovať všetky sily k čo najoptimálnejšiemu zaisteniu výživy a ďalších potrieb svojho dieťaťa podľa svojich faktických schopností a možností v súlade s ustanovením § 62 Zákona o rodine. Každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
17. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.03.2016 do 31.10.2016 vo výške 62,96 eur (8 mesiacov x 7,87 eur, rozdiel medzi naposledy určeným výživným a zvýšeným výživným) súd povolil matke splácať v mesačných splátkach po 5,- eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. Pri nezaplatení jednej splátky, sa stane splatným celý nedoplatok.
18. Vo zvyšnej časti súd návrh otca, v ktorom žiadal zvýšiť výživné na sumu 60,- eur mesačne, zamietol.
19. Súd zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. XXP/XXX/XXXX-XXX zo dňa 22.04.2015 v časti výživného na maloletého G.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a 2 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370 a nasledujúcich Civilného mimosporového poriadku.
Podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.