Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/85/2004

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v sporovej veci žalobcov: 1. U. O., bytom V., J. I. Č.. XX, zastúpená opatrovníkom O. O., bytom V. J. I. Č.. XX, 2. Q. O.Á., bytom V., J. I. Č.. XXX, zastúpená opatrovníkom O. O., bytom V., J. I. Č.. XXX, obe zastúpené Advokátskou kanceláriou Javor - Tokár s.r.o. Bratislava, Stará Vajnorská cesta 37, IČO: 36264750 proti žalovanému: X. W., bytom V., J. I. Č.. XXX, zastúpený JUDr. Albínou Vágóovou, advokátkou, AK Dunajská Streda, Ružová č. 265 o určenie neplatnosti vydedenia a neplatnosti závetu pred sudkyňou JUDr. Máriou Képessyovou takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

II. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.) Žalobkyne v 1. a 2. rade podali na tunajší súd dňa 07.05.2004 prostredníctvom právneho zástupcu žalobu proti žalovanému X. W., ktorou sa domáhali o určenie neplatnosti vydedenia a o určenie neplatnosti závetu. V žalobe uviedli, že ich právny predchodca, otec, B. W. zomrel dňa 24.11.2003. Dedičské konanie po neb. poručiteľovi je vedené na Okresnom súde Dunajská Streda pod č. XXD/ XXX/XXXX P. XXX/XXXX. Konajúca notárka na pojednávaní ich ako dedičov oboznámila s tým, že neb. poručiteľ zanechal dva závety. Prvý bol vyhotovený 16.12.2002 a druhý 03.11.2003. Súčasťou závetov je aj listina o vydedení. Žalobkyne tvrdili, že dôvody obsiahnuté v listine o vydedení nie sú dané. Neb. poručiteľ ich vydedil z dôvodu, že mu neposkytovali potrebnú pomoc v chorobe, starobe a že neprejavili o neho skutočný záujem. Z uvedených dôvodov žalovaného ustanovil poručiteľ za jediného dediča. Oni však so svojim správaním sa nedali dôvod na to, aby ich neb. otec vydedil. Žalobkyňa v 1. rade o svojich rodičoch sa vzorne starala až do roku 2000, kedy sa neb. B. W. z domu odsťahoval a odmietal ju od uvedenej doby. Žalobkyňa v 2. rade v žalobe poukázala na to, že ich neb. otec odmietal opateru žalobkyne v 1. rade. V roku 2000 neb. poručiteľ prišiel k nej a prehlásil, že mu nikto nebude rozkazovať a že chce bývať u nej. Neb. W. sa nepáčilo, že ona ho žiadala, aby sa vrátil domov a aby prestal viesť spor proti žalobkyni v 1. rade. Žalobkyne 1, 2 neuznávajú závet neb. poručiteľa z dôvodu, že týmto sú ukrátené na svojich dedičských právach. Vôľa, ktorá je v závete uvedená nie je vôľou ich neb. otca, ale závet vyjadruje vôľu žalovaného a jeho manželky. Zdravotný stav ich neb. otca vôbec nebol taký, aby v čase spísania závetu bol schopný rozhodovať o svojom majetku.

2.) Vzhľadom na nedostatky žaloby v zmysle § 43 odsek 1,2 O.s.p. súd uznesením zo dňa 17.06.2004 vyzval žalobcov na doplnenie žaloby uvedením jeho petitu, na základe ktorého súd má vo veci rozhodnúť. Právna zástupkyňa žalobcov podaním zo dňa 22.07.2004 predložila súdu doplnenie žaloby uvedením jej petitu, podľa ktorej žalobkyne 1, 2 sa domáhali, aby súd určil, že listina o vydedení vyhotovená dňa 03.11.2003 a závet neb. poručiteľa B. W. zo dňa 03.11.2003 sú neplatné.

3.) Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu predložil súdu dňa 27.10.2004 písomné vyjadrenie, ktorým žiadal žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že v čase spísania závetu a listiny o vydedení neb. poručiteľ bol pri plnom vedomí. Všetky nezhody, ktoré boli predmetom konania žalobcov sa začali v roku 2000, kedy žalobkyňa v 1. rade neb. otca B. W. vyhnala zo svojho domu. Neb. B. W. vtedy odišiel bývať k druhej dcére žalobkyni v 2. rade. Zároveň trval na podaní žaloby proti žalobkyni v 1. rade, čo sa aj realizovalo podaním žaloby na Okresnom súde Dunajská Streda, ktoré konanie je vedené pod sp. zn. XXC/XX/XXXX. V tomto konaní po vykonanom dokazovaní neb. poručiteľ bol úspešný, keďže súd dňa 23.09.2002 vydal rozsudok, ktorým ustálil, že zaopatrovacia zmluva a darovacia zmluva je neplatná v podiele 1-ina. Proti tomuto rozsudku bolo podané odvolanie, pričom medzičasom neb. B. W. dňa 24.11.2003 zomrel. Po výhre v súdnom spore žalobkyňa v 1. rade ovplyvnila aj žalobkyňu v 2. rade, ktorú sa jej podarilo získať na svoju stranu. V dôsledku toho vznikli medzi neb. poručiteľom a žalobkyňami rozpory a keď sa stala situácia pre neb. otca neudržateľnou žalovaný presťahoval neb. otca do bytu jeho dcéry. Vzhľadom na takéto chovanie žalobcov neb. poručiteľ

- teda otec sa rozhodol napísať nový závet a listinu o vydedení, ktoré sú predmetom súdneho konania.

4.) Po vykonanom dokazovaní súd vo veci rozsudkom zo dňa 07.10.2011 určil, že listina o vydedení vyhotovená dňa 03.11.2003 neb. poručiteľom B. W. je neplatná. V ostatnej časti súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 odsek 2 O.s.p. , podľa ktorého vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobkyne v 1. a 2. rade prostredníctvom ich právneho zástupcu. Žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podal taktiež odvolanie v časti týkajúcej sa trov konania.

5.) Krajský súd v Trnave uznesením sp. zn. XCoD/XX/XXXX zo dňa 20.12.2012 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu medzi inými vyplýva, že závažným procesným nedostatkom, ktorý súd prvého stupňa v priebehu konania neodstránil je aj skutočnosť, že nie je zrejmé akého určenia sa vlastne žalobkyne domáhajú. V žalobe uvádzajú, že sa domnievajú, že dôvody vydedenia nie sú dané konkrétne na strane 3 a 4 žaloby. Následne v podaní zo dňa 22.07.2004, ktoré učinili na výzvu súdu na doplnenie žaloby, ktoré neobsahuje petit žaloby uvádzajú, že žiadajú určiť, že listina o vydedení zo dňa 03.11.2003 je neplatná. Ani doplnením žaloby podaním zo dňa 22.07.2004 nedošlo k odstráneniu nezrozumiteľnosti žaloby z toho hľadiska, čoho sa žalobkyne domáhajú, nakoľko výzva súdu prvého stupňa nebola správna. V úvode žaloby žalobkyne uvádzajú, že žiadajú zahájiť konanie o určenie neplatnosti vydedenia a o určenie neplatnosti závetu. Z celého obsahu žaloby je zrejmé, že žalobkyne žiadajú určiť, že dôvody vydedenia nie sú dané, pretože sa nedopustili takého správania, ktoré by odôvodňovalo ich vydedenie. Následne na výzvu súdu doplnili petit, na základe ktorého sa domáhajú určenia, že listina o vydedení je neplatná. Výzva súdu prvého stupňa však bola nesprávna z toho hľadiska, že žalobkyne boli len všeobecne vyzvané na doplnenie petitu. Žaloba však žalobné žiadosti obsahovala - bola nezrozumiteľná len z toho hľadiska, že nebolo úplne zjavné, či sa žalobkyne domáhajú len určenia neplatnosti listiny o vydedení, alebo len určenia, že dôvody vydedenia nie sú dané, alebo či žiadajú určenie v oboch týchto veciach. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvého stupňa ustáliť, čo je predmetom konania tým, že vyzve žalobkyne na odstránenie vád žaloby a o tomto rozhodne v zmysle vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu. Súd prvého stupňa zamietol žalobu v časti určenia , že závet je neplatný, keď tu odvolací súd upozorňuje na ustanovenie § 479 OZ, v zmysle ktorého opomenutie potomkov poručiteľa v závete, ak nedošlo k vydedeniu týchto potomkov, sankcionuje závet neplatnosťou v tejto časti, pričom ide o jeho relatívnu neplatnosť. Podstata relatívnej neplatnosti právneho úkonu spočíva v tom, že právny úkon, pri ktorom je daný dôvod relatívnej neplatnosti, vznikol, od začiatku existuje a považuje sa za platný, pokiaľ sa ten, na ochranu koho je relatívna neplatnosť ustanovená, neplatnosti právneho úkonu nedovolal. Relatívne neplatnosti sa možno dovolať akýmkoľvek spôsobom, protinávrhom alebo námietkou vznesenou v konaní. Toto dovolanie má právne účinky až keď dôjde účastníkovi, resp. účastníkom právneho úkonu. Dovolanie sa uskutočňuje výslovným prejavom, z ktorého je zrejmá vôľa dotknutej osoby dovolať sa neplatnosti právneho úkonu. Nie je rozhodné ako oprávnený subjekt sám kvalifikuje neplatnosť právneho úkonu, t.j. či ako absolútnu, alebo relatívnu, urobenou kvalifikáciou nie je súd viazaný. Rozhodujúce je, že oprávnený subjekt namieta konkrétnu vedu právneho úkonu. Súdna prax pre oblasť občianskeho práva nevylučuje, že za dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu možno považovať aj tvrdenie oprávneného subjektu v žalobe, z ktorého možno vyvodiť jeho vôľu, že nechce byť viazaný pre neho nepriaznivými účinkami právneho úkonu. Forma dovolania sa relatívnej neplatnosti nie je zásadne stanovená, preto tak možno urobiť

akýmkoľvek spôsobom. Možno tak urobiť aj v konaní pred súdom v návrhu na začatie konania a dovolaním neplatnosti právneho úkonu sa možno brániť aj v konaní proti návrhu, v konaní o prejednaní dedičstva možno námietku relatívnej neplatnosti vzniesť písomne, alebo ústne do zápisnice. Podľa názoru súdnej praxe sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu vymedzenej v ustanovení § 40a nie je potrebné dovolať v samostatnom súdnom spore. Stačí, aby sa ten, kto je takým právnym úkonom dotknutý a kto ju pritom nespôsobil, relatívnej neplatnosti dovolal mimosúdnym prejavom adresovaným účastníkom právneho úkonu, tvrdením oprávneného subjektu v žalobe a pod. Platný občiansky súpdny poriadok výslovne stanovuje čoho sa navrhovateľ môže domáhať, teda aké sú právne prípustné druhy žalôb z hľadiska obsahu petitu. Určovacou žalobou sa teda navrhovateľ nedomáha vydania exekučného titulu, ale vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah, alebo právo tu je, alebo , že tu nie je. Takéhoto určenia sa môže navrhovateľ domáhať vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie navrhovateľa je bez tohto určenia ohrozené alebo neisté. Autoritatívne určenie súdom potom ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť o právnom postavení navrhovateľa odstraňuje bez toho, aby ukladalo splnenie nejakej povinnosti. Zásadne je treba súhlasiť s tým, že navrhovateľ má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené jeho právo alebo, ak by sa jeho právne postavenie bez tohto určenia stalo neistým. Určujúci návrh je prostriedkom ochrany právneho postavenia navrhovateľa skôr, než toto jeho postavenie bolo porušené. Pokiaľ nedošlo k platnému vydedeniu plnoletých potomkov poručiteľa, pričom týmto plnoletým potomkom sa musí pri dedení dostať aspoň 1/2-ica ich dedičského podielu zo zákona, súd musí prihliadnuť na prípadné účinné dovolanie sa relatívnej neplatnosti závetu navrhovateľkami a v časti určenia, že závet poručiteľa je neplatný, následne pri zistení takejto skutočnosti musí zistiť, či je, či nie je na takomto určení naliehavý právny záujem predpokladaný ustanovením § 80 písmeno c) O.s.p. a podľa tohto záveru o nároku na určenie neplatnosti závetu rozhodnú. Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa sa dopustil už vyššie uvedeného pochybenia tým, že svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil, účastníkom odňal možnosť konať pred súdom, čím bola splnená podmienka na zrušenie veci v zmysle ustanovenia § 221 odsek 1 písmena f) O.s.p. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude potrebné, aby súd v prvom rade vyzval žalobkyne postupom podľa § 43 O.s.p. na odstránenie vád žaloby tak, aby bolo zrejmé čoho sa domáhajú. Až po ustálení predmetu konania môže súd vo veci opätovne rozhodnúť, pričom je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie náležite odôvodní tak, aby v prípade podania odvolania bolo odvolacím súdom preskúmateľné.

6.) V intenciách uznesenia odvolacieho súdu výzvou zo dňa 17.06.2013 súd vyzval právneho zástupcu žalobcov na písomné doplnenie návrhu a jeho petitu v tom smere čoho sa presne žalobkyne podaným návrhom na začatie konania domáhajú, či sa domáhajú len určenia neplatnosti listiny o vydedení, alebo len určenia, že dôvody vydedenia nie sú dané, alebo žiadajú určenie v oboch týchto veciach a podľa toho, aby upresnili aj samotný petit žaloby. Právny zástupca žalobcov podaním zo dňa 07.08.2013 súdu oznámili, že žalobkyňa v 1. rade sa domáha podanou žalobou o určenie, že listina o vydedení žalobkyne v 1. rade obsiahnutá v závete poručiteľa B. W. zo dňa 03.11.2003 je neplatná. Ďalej, aby súd určil, že dôvody vydedenia uvádzané v listine o vydedení obsiahnutej v závete poručiteľa B. W. zo dňa 03.11.2003 nie sú dané, ďalej, aby súd určil, že závet poručiteľa B. W. z 03.11.2003 je neplatný.

7.) Opatrovníčka žalobkyne v 2. rade rovnako ako právny zástupca žalobkyne v 1. rade boli vyzvaní na písomné doplnenie a upresnenie petitu žaloby. Opatrovníčka žalobkyne v 2. rade listom zo dňa 18.11.2013 súdu oznámila, že žalobkyňa v 2. rade netrvá na žalobe o určenie neplatnosti vydedenia a určenie neplatnosti závetu. Výzvou súdu zo dňa 25.11.2013 bola právna zástupkyňa žalovaného vyzvaná na vyjadrenie, či žalovaný súhlasí so späťvzatím žaloby zo strany žalobkyne v 2. rade, alebo nie. Právna zástupkyňa žalovaného podaním zo dňa 04.02.2014 súdu oznámila, že ak podanie žalobcov súd bude kvalifikovať za späťvzatie návrhu tak pre ten prípad žalovaný so späťvzatím návrhu súhlasí. Výzvou zo dňa 05.06.2014 bol právny zástupca žalobkyne v 1. rade vyzvaný v zmysle § 91 odsek 2 O.s.p. ,či súhlasí so späťvzatím žaloby žalobkyňou v 2. rade. Právny zástupca žalobkyne v 1. rade podaním zo dňa 08.07.2014 súdu oznámil, že žalobkyňa v 1. rade nesúhlasí so späťvzatím žaloby žalobkyňou v 2. rade s poukazom aj na ust. § 91 odsek 2 O.s.p., podľa ktorého ak ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich i pre ostatných. Na zmenu návrhu na jeho späťvzatie, na uznanie, alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie zmieru je však potrebný súhlas všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane. Po takomto vyjadrení právnych zástupcov strán uznesením zo dňa

22.09.2014 súd rozhodol tak, že čiastočné späťvzatie žaloby nepripustil a to s poukazom na § 91 O.s.p. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 16.10.2014.

8.) Právny zástupca žalobkyne v 1. rade podaním zo dňa 06.04.2016 súdu oznámil, že medzičasom prevzali aj zastupovanie žalobkyne v 2. rade a v mene žalobkyne v 2. rade sa domáha výroku súdu, podľa ktorého aby súd určil, že listina o vydedení žalobkyne v 2. rade obsiahnutá v závete poručiteľa B. W. zo dňa 03.11.2003 je neplatná, ďalej, aby súd určil, že dôvody vydedenia uvádzané v listine o vydedení obsiahnutej v závete poručiteľa B. W. zo dňa 03.11.2003 nie sú dané, a zároveň, aby súd určil, že závet poručiteľa z 03.11.2003 je neplatný. Uznesením zo dňa 25.04.2016 súd v súlade s ust. § 95 odsek 1, odsek 2 O.s.p. pripustil zmenu petitu žaloby ako je to uvedené v písomnom uznesení na čl. 577 spisu.

9.) V ďalšom konaní súd sa oboznámil predovšetkým písomnými podaniami právneho zástupcu žalobcov ako i písomným podaním žalovaného. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní konanom dňa 30.9.2016 uviedol, že v prvom rade namietajú absolútnu neplatnosť závetu zo dňa 03.11.2003 a závetu zo dňa 16.12.2002 z dôvodu, že poručiteľ v čase písomného závetu trpel duševnou poruchou, ktorá ho robila na tento právny úkon neschopným. Uvedené vyplýva zo znaleckého dokazovania v tomto konaní. Rovnako namietajú neplatnosť listiny o vydedení zo dňa 03.11.2003, 16.12.2002 a to z dôvodu nesplnenia materiálneho predpokladu platnosti listiny o vydedení, konkrétne špecifikácie dôvodov vydedenia. Zároveň namietajú, že dôvody vydedenia neboli dané, ktorá skutočnosť vyplýva aj z pôvodného rozsudku zo dňa 7.10.2011. Ďalej poukázal na to, že v ďalšom konaní neprišlo k doplneniu dokazovania a teda sa ani nemohol zmeniť skutkový stav. Preto navrhol, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel podľa ich písomných vyjadrení zo dňa 7.8.2013 a zo dňa 05.04.2016.. 10.) Právny zástupca žalovaného v záverečnom návrhu poukázal na to, že žalobkyne 1,2 sa domáhajú vyslovenia absolútnej neplatnosti závetov z roku 2003 a z roku 2002, takisto sa domáhajú od augusta 2013, aby súd určil, že listiny, ktoré sú rovnako spisované v oboch závetoch o vydedení nie sú platné s poukazom na to, že nespĺňajú materiálne náležitosti predpokladané zákonom. V prvom rade namietajú absolútnu neplatnosť podľa § 39 OZ, ktorá skutočnosť sa však počas konania nepreukázala, pretože neb. poručiteľ ani v roku 2002 ani 2003 nekonal v žiadnej duševnej poruche. Tieto právne úkony teda nie sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi. Naviac nesvedčí žalobkyniam 1,2 ani naliehavý právny záujem, pretože tieto listiny, ktoré zanechal neb. poručiteľ, teda závet, ktorý súčasne obsahuje aj listinu o vydedení z roku 2003 a 2002 trpia od počiatku iba relatívnou neplatnosťou v oboch prípadoch práve s poukazom na ust. § 479 OZ, teda, že neboli zahrnuté do týchto listín neopomenuteľní dedičia. Žalovaný nebol osobou oprávnenou, ktorý by sa relatívnej neplatnosti právnych úkonov mohol dovolať. Oprávnenými osobami boli žalobkyne 1,2, ktoré však tak neučinili. Žalovaný je toho názoru, že právny úkon je platný do tej doby, pokiaľ oprávnená osoba sa neplatnosti právneho úkony nedovolá. Žalovaný má za to, že i keď oba právne úkony sú relatívne neplatné od počiatku, vzhľadom k tomu, že žalobkyne 1, 2 sa relatívnej neplatnosti závetu nedovolali ani čo sa týka závetu z roku 2002 a ani z roku 2003 v trojročnej premlčacej lehote, podľa § 101 toto právo im zaniklo.

11.) Podľa § 476 odsek 1 poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov, alebo vo forme notárskej zápisnice. Podľa odseku 2 v každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný. Podľa § 476b závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou musí vlastnou rukou podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Svedkovia sa musia na závet podpísať. Podľa § 479 maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí 1/2-ica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov. Podľa § 469a odsek 1 poručiteľ môže vydediť potomka, ak a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe, alebo v iných závažných prípadoch, b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej 1 roka, d) trvalo vedie neusporiadaný život. Podľa § 40a ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, § 140, § 145 odsek 1, § 479, § 589, § 701 odsek 1 a § 741b odsek 2 považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil.

12.) Relatívna neplatnosť právneho úkonu je založená na vyvrátiteľnej domnienke platnosti tohto právneho úkonu. Znamená to, že dokiaľ oprávnené osoby neuplatnia svoje právo dovolať sa neplatnosti právneho úkonu, bude sa naň pozerať ako na platný, hoci bol postihnutý dôvodom relatívnej neplatnosti. Relatívna neplatnosť právneho úkonu pôsobí až od okamihu, keď sa jej oprávnený účastník dovolá. Do tej doby sa právny úkon považuje za platný so všetkými dôsledkami z toho vyplývajúcimi. Po márnom uplynutí trojročnej doby, v ktorej sa oprávnený nedovolal neplatnosti právneho úkonu sa jeho právo v dôsledku nepodanej námietky premlčalo. Vadný úkon sa síce nekonvalidoval, avšak oprávnený (dotknutý) sa už nemôže s úspechom dovolať neplatnosti právneho úkonu. Trojročná premlčacia doba na dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu začína plynúť dňom, keď došlo k právnemu úkonu, t.j. keď sa právo mohlo vykonať ho prvý raz.

13.) Z vykonaného dokazovania po zrušení pôvodného rozsudku odvolacím súdom teda vyplýva, že žalovaný vzniesol námietku premlčania podľa § 101 OZ. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobkyne 1, 2 sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu - závetu nedovolali ani čo sa týka závetu z roku 2002 a ani z roku 2003 v zákonom stanovenej trojročnej premlčacej lehote v súlade s ust. § 101 OZ. Po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty toto právo žalobcom zaniklo. V konaní bolo preukázané, že žalobkyne o existencii závetu z roku 2002 ako i z roku 2003 sa dozvedeli na pojednávaní v rámci dedičského konania u súdnej komisárky X.. X. Z..

14.) Z obsahu pripojeného dedičského spisu po neb. poručiteľovi B. W. sp. zn. XXD/XXX/XXXX P.. XXX/ XXXX zo zápisnice spísanej na Notárskom úrade súdnej komisárky X.. X. Z. vyplýva, že žalobkyne 1, 2 ako zákonné dedičky po neb. poručiteľovi dňa 27.01.2004 boli oboznámené s existenciou závetu, súčasťou ktorého bolo aj vydedenie neopomenuteľných dedičov. V zápisnici sa konštatuje, že neb. poručiteľ zanechal dva závety. Prvý bol spísaný v advokátskej kancelárii X.. Q. G. za prítomnosti dvoch svedkov dňa 16.12.2002, v ktorom vydedil svoju dcéru U. O., teda žalobníčku v 1. rade a za dedičov celého svojho majetku ustanovil ostatné dve svoje deti Q. O.Y. U. X. W., teda žalobkyňu v 2. rade a žalovaného. Druhý závet bol spísaný taktiež za prítomnosti dvoch svedkov v AK X.. G. dňa 03.11.2003, v ktorom vydedil svoje obe dcéry žalobkyne 1,2 a za dediča celého svojho majetku ustanovil žalovaného svojho syna. Podľa tohto žalobkyne 1, 2 mali právo a možnosť dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu od nasledujúceho dňa, t.j. od 28.01.2004 v rámci trojročnej premlčacej lehoty. Vzhľadom k tomu, že žalobkyne 1, 2 sa relatívnej neplatnosti závetu, ktorý zároveň obsahuje aj listinu o vydedení nedovolali v zákonnej trojročnej premlčacej lehote, uplynutím trojročnej premlčacej lehoty t.j. dňom 28.01.2007 toto právo im zaniklo. Preto podľa názoru súdu závet zo dňa 03.11.2003 spolu s listinou o vydedení sú platnými právnymi úkonmi, keďže žalobkyne 1, 2 sa vyslovenia relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu v zákonom stanovenej trojročnej premlčacej lehote sa nedovolali. Z týchto dôvodov súd vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovaným podľa § 101 návrh žalobcov 1,2 v celom rozsahu zamietol.

15.) O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 odsek 2 C.s.p. podľa ktorého o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3