Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/367/2015

Uznesenie

Okresný súd Prievidza v právnej veci žalobcu: UNIQA pojišťovna, a.s., IČO: 492 40 480, so sídlom Evropská 136/810, 160 12 Praha 6, Česká republika, proti žalovanému: U. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., t. č. bytom Z. XXX, XXX XX P. - X., I. republika, o zaplatenie XXX.XXX,- Kč s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd v y h l a s u j e, že nemá právomoc vo veci konať a konanie z a s t a v u j e.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi.

III. Súd z r u š u j e platobný rozkaz Okresného súdu Prievidza č. k. 13C/367/2015-59 zo dňa 24.02.2016.

IV. Žalobcovi vracia súdny poplatok v sume 251,- eura prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24.11.2015 domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 113.505,- Kč s príslušenstvom.

2. Z obsahu podanej žaloby a jej príloh mal súd za preukázané, že žalobca na základe dopravnej nehody a z nej vyplývajúcej poistnej zmluvy vyplatil poistníkovi poškodeného vozidla ako poškodenému poistné plnenie v celkovej výške 113.505,- Kč ako náhradu škody na poškodenom vozidle. Nakoľko poistené vozidlo, ktorým bola dopravná nehoda spôsobená viedol žalovaný a dopravnú nehodu spôsobil pod vplyvom alkoholu, má žalobca v súlade s § 10 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. e) zákona Českej republiky č. 168/1999 Sb., o pojištění odpovědnosti z provozu vozidla v platnom znení voči žalovanému ako poistenému právo na náhradu toho, čo za neho plnil. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským.

3. O žalobe žalobcu rozhodol súd platobným rozkazom č. k. 13C/367/2015-59 zo dňa 24.02.2016, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. Súd pri doručovaní uvedeného platobného rozkazu zistil, že žalovaný sa už 20 rokov zdržiava v Českej republike. Vzhľadom k tomu, že platobný rozkaz č. k. 13C/367/2015-59 bol vydaný dňa 24.02.2016, teda v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“), súd nemohol doručovať platobný rozkaz žalovanému na adresu do cudziny a preto v súlade s § 172 ods. 2 OSP, podľa ktorého platobný rozkaz nemožno vydať, ak nie je známy pobyt odporcu alebo ak by sa mal platobný rozkaz doručiť odporcovi do cudziny, rozhodol tak, že platobný rozkaz Okresného súdu Prievidza č. k. 13C/367/2015-59 zo dňa 24.02.2016 zrušil v celom rozsahu.

4. Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

5. Podľa § 161 ods. CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

6. V prípade, že v konaní vystupuje strana sporu, ktorá má sídlo resp. bydlisko mimo územia Slovenskej republiky, ide o tzv. konanie s cudzím prvkom, kedy na prejednanie právnej veci s takýmto prvkom musí byť ako základná podmienka splnená podmienka právomoci súdu na konanie. Právomoc súdu môže byť založená buď mnohostrannou či dvojstrannou medzinárodnou zmluvou alebo právnymi predpismi Európskych spoločenstiev, ktoré majú prednosť pred zákonom, prípadne právomoc súdu na konanie môže byť založená zákonom v prípade neexistencie uvedených noriem.

7. Súd preto skúmal, či v predmetnej veci je daná právomoc súdu na konanie.

8. Právnu úpravu právnych vzťahov s cudzím prvkom obsahuje zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o MPS“), ktorý v § 37 a nasledujúcich upravuje právomoc slovenských justičných orgánov. Ustanovenie § 37 citovaného zákona stanovuje, že ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok. V konaní je zrejmé, že žalovaným je fyzická osoba s bydliskom mimo územia Slovenskej republiky. Preto na uvedenom ustanovení § 37 zákona o MPS nemožno založiť právomoc slovenského súdu na konanie.

9. Ustanovenia § 37a až 37c zákona o MPS upravujú právomoc slovenských súdov vo veciach pracovných, poistných, spotrebiteľských resp. iných zmlúv ako aj vo veciach náhrady škody a právomoc pri vzájomne súvisiacich právach a vzájomných nárokoch. Pričom z ustanovenia § 37a písm. c) zákona o MPS vyplýva, že vo veciach týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv je daná právomoc slovenského súdu, ak je žalobcom spotrebiteľ, ktorý má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky. Nasledujúce ustanovenia § 37d až 47 upravujú výlučnú právomoc, voľbu právomoci a právomoc v rodinných veciach, vo veciach spôsobilosti na právne úkony, poručníctva a opatrovníctva, právomoc vo veciach vyhlásenia za mŕtveho a v dedičských veciach a pri umorení listín a napokon vyňatie z právomoci slovenských súdov. Súd konštatuje, že o žiaden z uvedených prípadov sa v tomto konaní nejedná, preto na uvedených ustanoveniach zákona o MPS upravujúcich právomoc, nemožno právomoc slovenského súdu založiť.

10. Ďalej sa súd zaoberal otázkou, či právomoc možno založiť na ustanoveniach nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie“), ktoré stanovuje podmienky právomoci súdu členského štátu na konanie o určitej veci.

11. Podľa článku 4 ods. 1 nariadenia, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. Ide o základnú zásadu právomoci súdu členského štátu na konanie, podľa ktorej sa žaloba proti žalovanému podáva zásadne na súde toho štátu, v ktorom má žalovaný bydlisko (sídlo) bez ohľadu na jeho štátne občianstvo. Nariadenie teda vychádza zo zásady, že pre určenie právomoci súdu je rozhodujúce kritérium bydliska (respektíve sídla) žalovaného, pričom podľa článku 5 odsek 1 nariadenia, osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe kritérií upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly.

12. Oddiely 2 až 7 kapitoly II nariadenia, určujú právomoc súdu napr. vo veciach určenia výživného, náhrady škody, poistných, spotrebiteľských a pracovných zmlúv, výlučnú právomoc a iné situácie, pričom z článku 18 ods. 2 nariadenia vyplýva, že spotrebiteľa možno žalovať len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko, preto ani podľa predmetného nariadenia nie je na konanie daná právomoc slovenského súdu, pretože je zrejmé, že žalovaný má bydlisko na území Českej republiky, teda v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach je daná právomoc súdu Českej republiky.

13. Podľa článku 18 ods. 1 nariadenia, spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka zmluvy buď na súdoch členského štátu, v ktorom má tento účastník bydlisko, alebo - bez ohľadu na bydlisko druhého účastníka - na súdoch podľa miesta bydliska spotrebiteľa.

14. Podľa článku 18 ods. 2 nariadenia, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

15. Podľa článku 26 ods. 1 nariadenia, okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto kritérium sa neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd výlučnú právomoc podľa článku 24.

16. Podľa článku 26 ods. 2 nariadenia, vo veciach uvedených v odsekoch 3, 4 alebo 5, v ktorých je žalovaný poistník, poistený, oprávnený z poistenia, poškodený, spotrebiteľ alebo zamestnanec, súd pred založením si právomoci podľa odseku 1 zabezpečí, aby bol žalovaný poučený o svojom práve namietať absenciu právomoci súdu a o dôsledkoch jeho účasti alebo neúčasti na konaní.

17. Podľa článku 28 nariadenia, ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaná na súde iného členského štátu a nezúčastní sa konania, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc, pokiaľ si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.

18. Z uvedených dôvodov je zrejmé, že na konanie vo veci nie je daná právomoc súdov Slovenskej republiky, keď žalovaným je osoba s bydliskom na území Českej republiky. Bydliskom sa pritom nerozumie miesto trvalého pobytu (v tomto prípade D., F. republika), ale miesto, ktoré je centrom záujmov strany sporu. Ide pritom napr. o spoločenské, rodinné, pracovné či kultúrne väzby tej ktorej strany sporu, ktoré sa viažu k miestu (bydlisku). Tiež musí ísť o záujmy trvalejšieho alebo dlhodobejšieho charakteru. Pod bydliskom žalovaného teda v zmysle ustanovení nariadení treba rozumieť miesto, kde sa fyzická osoba zdržiava s úmyslom zotrvať na danom mieste dlhodobo. Súd vo veci zistil, že žalovaný sa na adrese trvalého pobytu na území Slovenskej republiky G. XXX, D. nezdržiava dlhodobo. Podľa vyjadrenia matky žalovaného, sa žalovaný už 20 rokov zdržiava v Čechách. Žalovanému bola žalobu spolu s prílohami, výzvou na vyjadrenie a poučením doručená prostredníctvom pošty dňa 14.07.2016. Žalovaný sa na termín pojednávania, ktorý bol vytýčený na deň 30.09.2016 nedostavil, pričom pred nariadením pojednávania bolo žalovanému doručené poučenie podľa článku 26 nariadenia. Súd preto nemôže založiť právomoc ani postupom podľa článku 26 ods. 1 nariadenia.

19. S ohľadom na uvedené skutočnosti, právomoc súdov Slovenskej republiky nemožno založiť na žiadnom ustanovení relevantného právneho predpisu. Nedostatok právomoci súdu na konanie je prekážkou neodstrániteľnou, ktorej výsledkom môže byť podľa § 9 jedine zastavenie konania. Preto súd vo veci konanie zastavil pre nedostatok právomoci v tejto veci.

20. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

21. Súd o trovách konania rozhodol v súlade s § 256 ods. 1 CSP, keď podľa názoru súdu žalobca procesne zavinil zastavenie konania pre nedostatok právomoci v celom rozsahu. Žalovaný má z uvedených dôvodov nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalobcovi.

22. Žalobca zaplatil súdny poplatok za žalobu vo výške 251,- eur. Keďže súd konanie zastavil pre nedostatok právomoci vo veci konať, podľa § 11 ods. 1 a 4 zákona o súdnych poplatkoch sa súdny poplatok v takomto prípade vráti celý, a to bez krátenia o 6,70 eura, t. j. vo výške 251,- eur. Súd zároveň upravil príslušný orgán podľa § 11 ods. 6 Zákona o súdnych poplatkoch na vrátenie súdneho poplatku žalobcovi po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti prvému a druhému výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 357 písm. a), m) . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§363

Proti tretiemu a štvrtému výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 .