Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/1053/2015

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: CD Consulting s. r. o., Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpený: Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, IČO: 36 865 421, proti žalovanej: S. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. H., F. XXX/XX, občan SR, o zaplatenie 529,74 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 14C/302/2013-51 zo dňa 19. marca 2015 a o následnom čiastočnom späťvzatí žaloby, takto jednohlasne

rozhodol:

Odvolací súd p r i p ú š ť a čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom v časti zmenkového úroku nad výšku 0,06 % denne, rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zrušuje a konanie v tejto časti z a s t a v u j e .

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo z v y š n e j napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania strán sporu, z r u š u j e a vec mu v týchto častiach v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa vo svojom podaní: „Návrh na uplatnenie pohľadávky“ zo dňa 18.3.2013, ktoré doručil súdu dňa 28.3.2013 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 529,74 EUR z titulu zmenkovej sumy, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 529,74 EUR za obdobie od 17.4.2009 do zaplatenia, 6,00 % ročného úroku zo sumy 529,74 EUR za obdobie od 1.7.2009 do zaplatenia a z titulu zmenkovej odmeny v sume 1,77 EUR. Žalobu odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 3.12.2008 a vyššie uvedených podmienok. Indosovaná vlastná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Žalovaná mala zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, žalovaná nič neuhradila, preto žalobca žiadal, aby ju súd v zmysle čl. 7 Nariadenia európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 k tejto povinnosti zaviazal rozsudkom.

2. Zhora uvedeným napadnutým rozsudkom Okresný súd Levice ako súd prvého stupňa - súd prvej inštancie vo veci rozhodol tak, že podanú žalobu (žalobcu) zamieta a súčasne o trovách konania účastníkov - strán sporu voči sebe navzájom rozhodol tak, že žiaden z účastníkov (strana sporu) nemá právo na náhradu trov konania.

3. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na vykonané dokazovanie (oboznámením sa s obsahom spisového materiálu), citované ustanovenia zákona č. 191/1950 Z. z. o zmenkách a šekoch (článok I. § 75, § 11, § 5 ods. 1, § 48 ods. 1 bodu 2, § 33 ods. 1 a 2, § 34 ods. 1), citované ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Z. z.) a ustanovenie § 132 OSP (Občianskeho súdneho poriadku - zákon č. 99/1963 Z. z.) tým, že žalobcom predloženú zmenku v zmysle ust. § 33 ods. 2 zákona č. 191/1950 Z. z. považoval za neplatnú, ex offo, v dôsledku čoho podanú žalobu zamietol a v konaní úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keďže si svoj nárok na náhradu trov konania

neuplatnil a podľa obsahu spisu mu žiadne trovy v konaní nevznikli. Neplatnosť predloženej zmenky skonštatoval jednoznačne na základe toho, že je rozporná so zákonom o zmenkách v časti určenia splatnosti zmenky. Popri údaji určujúcom splatnosť vistazmenky pri predložení sa vyskytuje ďalšia doložka nad podpisom výstavcu, čím táto doložka je rovnako krytá podpisom výstavcu a to údaj určujúci konkrétny deň splatnosti a to štyroch rokov od vystavenia, t. j. jeden konkrétny deň a to 03. decembra (2008 + 4 roky) 2012. Ak ide o zmenku splatnú na videnie a zároveň obsahuje zmenečné prehlásenie určitého dňa splatnosti, ide o navzájom sa vylučujúce údaje o splatnosti zmenky a takáto zmenka je preto neplatná, pre neurčité stanovenie splatnosti, nie je riešený vzájomný vzťah týchto doložiek vo vzťahu k splatnosti, keď nie je možné ani konštatovať medzi týmito dvomi doložkami vymedzujúcimi splatnosť, že spolu súvisia, sú vo vzájomnom vzťahu, resp., že by mali na seba nadväzovať. Podľa súdu je tak zrejmé, že sú tu dve vlastné samostatné doložky vymedzujúce splatnosť zmenky, čo nemožno riešiť ani na základe tzv. moderačného práva súdu, keď by bola popretá podmienka rigoróznosti zmenky a došlo by takýmto postupom k narušeniu rovnosti účastníkov pred zákonom. Nemožno neprihliadať teda ku skutočnosti, že na zmenke sú napísané dve doložky upravujúce splatnosť zmenky a na druhej strane v rámci abstraktnosti záväzku, výkladom dospieť k tomu, že splatnosť je jednoznačne upravená inak, ako je uvedená v písomnom vyhotovení citovanej vlastnej zmenky. Názor, v zmysle ktorého uvedené doložky by mali byť výrazom predĺženia lehoty na predloženie vistazmenky na platenie o 4 roky, resp. akejsi postupnej splatnosti, prípadne iných úvah, súd považuje za účelový a v rozpore so znením § 34 ods. 1 a § 36 zmenkového zákona. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na to, že predmetom konania je cezhraničný spor v zmysle článku 3 bodu 1 Nariadenia EPaR (ES) číslo 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, že zmenka bola vystavená podľa Slovenského práva a vzájomné majetkové vzťahy účastníkov konania - strán sporu sa spravujú právnym poriadkom Slovenskej republiky a že vo veci konal a rozhodol bez nariadenia pojednávania (skutočnosť 2 údajom na zmenke sa nedá vysvetliť) a že z údajov na zmenke možno odvodiť, že došlo len k zobchodovaniu cenného papiera ako zabezpečovacieho inštitútu, kedy práva zo zmluvy voči dlžníkovi zostali veriteľovi.

4. Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním napadol len žalobca domáhajúci sa jeho zmeny tak, aby jeho žalobe bolo plne vyhovené, keď požadoval aj náhradu trov celého konania, keď vyčíslil trovy odvolacieho konania. Poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie je prekvapivým rozhodnutím, čo predstavuje odňatie mu možnosti konať pred súdom, keď prekvapivosť vyplýva zo skutočnosti, že žalovaný uplatnený nárok nepoprel, napriek čomu bol jeho nárok zamietnutý. Nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie o tom, že zmenka je neplatná pre neurčitý údaj splatnosti, keď v danej veci ide o prípad zmenky na videnie s predĺženou lehotou splatnosti, keď je potrebné mať na zreteli zároveň to, že zmenka predstavuje abstraktný záväzok a stelesňuje právo samé osebe. Predložka „v“, podľa synonymického slovenského slovníka, vyjadruje aj časové okolnosti a jej synonymom je spojka „počas“, na základe čoho je možné vyvodiť, že zmenka má byť predložená počas obdobia 4 rokov od vystavenia. Nie je možné sa stotožniť so záverom, že v údaji predlžujúcom lehotu na platenie by mala byť ešte uvedená predložka „do“, a to tak, že údaj by mal znieť „na platenie predložiť v lehote do 4 rokov od vystavenia“; uvedené nemá žiadnu oporu v jazykovom výklade. Formálny prístup v zmenkovom práve nie je totožný s formalizmom, ktorý nemá oporu ani v zmenkovom práve. Na základe uvedeného, údaj „zaplatím za túto zmenku pri predložení“ si navzájom nekonkuruje s údajom „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, pretože ide o dva rozličné údaje s dvomi rozdielnymi významami z pohľadu zmenkového, t. j. nejde o vnútorný rozpor zmenky. V odôvodnení rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, na ktoré bolo poukázané, sa dovolací súd touto otázkou vôbec nezaoberal a nejedná sa ani o takú istú skutkovú situáciu. Je potrebné tiež uviesť to, že nemá vedomosť o iných vzťahoch medzi pôvodným vlastníkom zmenky a vystaviteľom zmenky, v dôsledku čoho žiadne iné informácie, či dokumenty k zmenke nemá, a v zmysle právneho poriadku ich ani nepotrebuje mať, aby si mohol uplatňovať práva s týmto cenným papierom spojené. Požadovanie iných dokumentov ako originálu zmenky je neprípustné a nezákonné. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, nie sú na zmenke uvedené. Ďalej žalobca v dôvodoch poukázal i na označené rozhodnutia súdov, ktoré citoval a priložil k odvolaniu.

5. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

6. Podaním zo dňa 21. 12. 2015, (doručeným súdu prvej inštancie 22. 12. 2015), učinil žalobca čiastočné späťvzatie podanej žaloby a s ňou súvisiacu zmenu petitu (žaloby), uviedol, že žalobu berie späť v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne, čím si v konaní naďalej uplatňuje len zmenkový úrok vo

výške 0,06 % denne, čím zosúlaďuje svoj postup s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrením v zjednocujúcom Stanovisku zo dňa 20. októbra 2015 číslo 93, čím došlo k odstráneniu hmotnoprávnych prekážok.

7. Žalovaná strana nesúhlas voči uvedenému súdu neoznámila.

8. Prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. z 21.05.2015 - Civilného sporového poriadku (CSP) účinného 01. júla 2016 (§ 474) došlo k zrušeniu Občianskeho súdneho poriadku (§ 473), pričom podľa prechodných ustanovení nový zákon - platí aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti, keď právne účinky úkonov, ktoré v konaní dovtedy nastali, zostávajú zachované (§ 470 .

9. Podľa ust. § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie skôr, ako rozhodnutie nadobudne právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

10. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods. 2 .

11. Žalobca svoj návrh - žalobu na začatie konania vzal čiastočne späť, žalovaná strana so spätvzatím nesúhlas nevyjadrila, preto odvolací súd, v súlade s ustanovením § 370 pripustil čiastočné vzatie žaloby späť, rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zrušil a konanie v tejto časti predmetu konania zastavil.

12. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote na podanie (§ 201,§204 ods.1 OSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 205 a nasl. OSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 a skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 prejednal vec bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v zostávajúcej časti predmetu konania potrebné v súlade s ustanovením § 389 ods. 1 písm. b, c/ zrušiť (a vec mu podľa ust. § 391 ods. 1 vrátiť na ďalšie konanie) z dôvodu nesprávneho procesného postupu vedúceho k porušeniu práva na spravodlivý proces privodeného nesprávnym právnym posúdením veci.

13. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je žaloba na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). Na jeho základe sa žalobca domáhal zaplatenia uvedenej zmenkovej sumy s príslušenstvom a trov konania. Podľa predloženého návrhu je žalobca ako indosatár nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná strana, pričom indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Indosant predložil zmenku na zaplatenie, lebo vystaviteľ pohľadávku doposiaľ neuhradil. Zmenka bola vystavená pre spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598 poskytujúcu podľa vedomosti súdu (nebankové) úvery z vlastných zdrojov a v dolnej časti uvádza číslo zmluvy.

14. Žalobca sa v odvolaní zameral predovšetkým na zdôraznenie platnosti príslušnej zmenky a jeho námietky boli prejavom snahy o nepripustenie akéhokoľvek súdneho prieskumu okolností vzniku zmenky a vykonania dokazovania v tomto smere. Odvolací súd sa nestotožnil s jeho argumentáciou.

15. Predmetom konania je nárok vyplývajúci zo zmenky indosovanej na žalobcu sídliaceho v Českej republike, ktorý si svoje právo vyplývajúce zo zmenky uplatňuje pred súdom Slovenskej republiky v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu upraveného Nariadením. Článok 4 Nariadenia upravuje zjednodušený a v zásade písomný spôsob vedenia konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu s cieľom zjednodušenia prístupu k spravodlivosti. Odvolací súd prijal záver o tom, že súd prvej inštancie nemal na základe vyplneného tlačiva žalobcu k dispozícii všetky potrebné dôkazy pre rozhodnutie vo veci, že mal žalobcu vyzvať na doplnenie a teda mohol a mal realizovať aj iné postupy v súlade s vnútroštátnym procesným predpisom. Cieľom Nariadenia nie je obmedziť súdy pri zadovážení si dôkazov potrebných pre rozhodnutie vo veci, ale umožniť im využívanie technických a iných prostriedkov v záujme toho, aby dokazovanie prebehlo čo najjednoduchším a najmenej zaťažujúcim spôsobom. Znenie článku 4 Nariadenia nemožno preto vykladať tak, že by na základe neho nemal súd k dispozícií iné dôkazné prostriedky než príslušné tlačivá, a nemal by ani možnosť oboznámiť sa s inými písomnými

dôkazmi, napr. so spotrebiteľskou zmluvou. Z Čl. 8 a 9 uvedeného Nariadenia jednoznačne vyplýva, že aj v konaniach s malou hodnotou sporu je zachovaná možnosť sudcu vykonávať potrebné dokazovanie a nariadiť ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné. Zjednodušená forma konania podľa Nariadenia je preto plne zlučiteľná s judikatúrou Súdneho dvora, ktorá prikazuje sudcom ex offo prihliadať na nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu sa riadi, ak nie je ustanovené inak, procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie, čo priamo vyplýva z Čl. 19 Nariadenia.

16. Jednou zo základných zásad práva Európskej únie je zásada, podľa ktorej sú členské štáty povinné zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a zároveň sú povinné zabezpečiť, aby sa nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách neuplatňovali, resp. neboli záväzné. Vzhľadom na to aplikáciou procesného práva má súd túto povinnosť naplniť, čo znamená, že v prípade uplatnenia nároku zo zmenky súd musí ex offo skúmať, či vystaviteľom zmenky nie je spotrebiteľ. Aj keď vnútroštátna právna úprava platná do 31. 12. 2010, umožňovala používať zmenky aj v spotrebiteľskom vzťahu, použitie zmenky ako takej v spotrebiteľskom právnom vzťahu v skutočnosti nebolo úplne v súlade s právom EÚ na ochranu spotrebiteľa. Vnútroštátna právna úprava do 31. 12. 2010, nezabezpečila totiž vhodnú ochranu spotrebiteľa na základe Smernice Rady 87/102/EHS v konaní o nároku zo zmenky a zákonodarca túto skutočnosť zmenil až zrušením dovtedajšieho zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. a prijatím nového zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného od 01. 01. 2011. Zmenkové právo ako také v súdnom konaní znevýhodňuje žalovaného zmenkového dlžníka a keďže podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky právo EÚ má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, vnútroštátna právna úprava, ktorá umožnila za istých okolností do 31. 12. 2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských vzťahoch, nemôže byť akceptovaná bezvýhradne. Neobstojí preto právny názor žalobcu, podľa ktorého pri rozhodovaní o uplatnenom nároku zo zmenky sa má vychádzať výlučne z predloženej zmenky predstavujúcej samostatný abstraktný záväzok neakcesorickej povahy. Ak by totiž pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky vnútroštátny súd vôbec nemal možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, išlo by o drastické zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. V takomto právnom režime by bolo nemožné alebo minimálne neprimerane ťažké, aby sa spotrebiteľ domohol ochrany svojich práv. 17. Po rozhodnutí súdu prvej inštancie vo veci v Zbierke súdnych rozhodnutí SR bolo pod číslom 93/2015 publikované spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia zo dňa 20. októbra 2015, k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa v nasledovnom znení: I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a povahu , pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

17. Uvedené stanovisko potvrdzuje správnosť výkladu.

18. Následne zákonodárca č. 191/1950 Sb. a OSP reagoval na prijaté rozhodnutie zákonom č. 438/2015 Z. z. účinným od 23. 12. 2015. Doplnil v čl. II. Zákon č. 191/1950 Sb. v § 17 ods.1 o novú vetu a doplnil odsek 2. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystavovateľovi alebo k predošlým majiteľom vždy. V konaní,

v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky, sa z úradnej povinnosti prihliada na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho záväznosť zo zmluvy vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Poznámka pod čiarou odkazuje príkladmo na § 52 OZ, § 5a zákona č. 250/207 Z. z. Tento zákon v čl. I. zmenil a doplnil OSP v § 79 o odseky 3, 4, § 114 ods.2 OSP, v ktorých upravil náležitosti návrhu na začatie konania pri nároku uplatnenom zo zmenky a sankciu za nesplnenie povinnosti spočívajúcej v posudzovaní nároku titulom spotrebiteľskej zmluvy a poučenie žalovaného o možnosti uplatňovania námietok.

19. Žalobca na uvedené zmeny právnych noriem nereagoval, s poukazom na stanovisko NS SR učinil len čiastočné späťvzatie žaloby.

20. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval rozsudok súdu prvej inštancie, za predčasný (z hľadiska dôvodov jeho odôvodnenia), keď v ďalšom konaní bude potrebné postupovať v zmysle uvedeného vyriešením si (ako otázky prvoradej) toho, či základný právny úkon, od ktorého žalobca odvodzuje svoj nárok z titulu zmenky, má pôvod v spotrebiteľskej zmluve. Uvedené nebude možné bez zadováženia si (a následného oboznámenia na pojednávaní) listinných dôkazných prostriedkov (zmluvy žalovaného, spisov voči žalovanému.....).

21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .