Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_10C-10-2015.pdf
PDF · 108.44 KB
No categories available
10C/10/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudca JUDr. Marian Tengely, v právnej veci žalobkyne C. P.A., X. XX.XX.XXXX, L. B. XXX, XXX XX G., zastúpenej advokátom JUDr. Pavlom Kontrom so sídlom Čučmianska dlhá 21, 048 01 Rožňava, proti žalovaným: 1.) G. U., X. XX.XX.XXXX, L. B. XXX, XXX XX G., 2.) H. U., X. XX.XX.XXXX, L. B. XXX, XXX XX G., 3.) A. F., X. XX.XX.XXXX, L. X. XXX, XXX XX G., 4.) J. Z., L. E. XXX, XXX XX G., 5.) H. D., X. XX.XX.XXXX, L. B. XXX, XXX XX G., žalovaným v 1.) až 5.) rade zastúpeným advokátom JUDr. Alexandrom Milkom so sídlom: Cyrila a Metoda 4, 048 01 Rožňava, o zaplatenie 30.000,00 € istiny s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
P r i z n á v a žalovaným v 1.) až 5.) rade náhradu trov konania vo výške 100 % .
N e p r i z n á v a štátu náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaných v 1.) až 5.) rade zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne 30.000 € s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 14.01.2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške trov právneho zastúpenia.
2. Poukázala na to, že je výlučnou vlastníčkou rodinného domu zapísané na liste vlastníctva č. XX, k.ú. G., dom súpisné číslo XXX, na parcele KNC 568/1 a žalovaní v 1.) a 2.) rade sú bezpodieloví spoluvlastníci susednej nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. G., dom súpisné číslo XXX na parcele KNC 569/1. Žalované v 3.) a v 5.) rade sú dcéry žalovaných v 1.) a 2.) rade a žalovaný v 4.) rade je druhom žalovanej v 3.) rade, pričom všetci žalovaní sa zdržiavajú v rodinnom dome súpisné číslo XXX. Žalobkyňa v dňoch 14.01.2014 až do 04.02.2014 bol na liečení v Dudinciach, pričom 03.02.2014 približne o 08.40 hod. došlo k požiaru jej rodinného domu, pričom zo zapríčinenia požiaru žalobkyňa viní žalovaných v 1.) až 5.) rade. V dôsledku požiaru bola do 15.03.2014 ubytovaná v domove dôchodcov, nakoľko sa v jej dome vykonávali práce. Z odborného posudku Okresného riaditeľstva Hasičského záchranného zboru Rožňava č. ORHZ-RV2-133/2014 zo dňa 07.02.2014 vyplýva, že požiar bol spozorovaný dňa 03.02.2014 približne o 8.59 hod. a požiarom žalobkyni vznikla škoda zhorením strechy prístrešku za rodinným domom, zhorením uskladneného materiálu pod prístreškom, zhorením vonkajšej toalety, poškodením strechy rodinného domu, zhorením dvojitých vstupných dverí do rodinného domu, zhorením chladničky, práčky, mikrovlnnej rúry a nábytku v kuchyni v celkovej výške škody 30.000,00 €. Žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že v posudku sa konštatuje, že v čase požiaru nebolo zakúrené v krbových pieckach jej rodinného domu, ale v murovanej piecke žalovaných bolo v čase vzniku požiaru zakúrené. Podľa zistení hasičov miesto vzniku požiaru sa nachádzalo pod prístreškom rodinného domu súpisné číslo XXX. Ako možná príčina vzniku požiaru je úlet iskier z
komína domu súpisné číslo XXX, nakoľko v ňom majitelia ráno rozložili oheň v murovanej piecke a mohlo dôjsť k úletu iskier z ohniska alebo z popola cez komínové teleso pod prístreškom rodinného domu súpisné číslo XXX, kde boli uskladnené rôzne horľavé materiály a odstupová vzdialenosť je približne 1,5 m. Za ďalšiu možnú príčinu vzniku požiaru žalobkyňa označila fajčenie žalovaných v 1.) až 5.) rade na zadnom balkóne ich rodinného domu a preto všetci žalovaní sú potenciálnymi páchateľmi požiaru. Poukázala aj na skutočnosť, že na základe trestného oznámenia bolo vedené konanie Obvodného oddelenia Policajného zboru Dobšiná v konaní pod číslom: ORP 576/DO-RV-2014 zo dňa 06.09.2014, a podanie bolo odmietnuté. Po vykonanom znaleckom dokazovaní žalobkyňa namietala závery znaleckého posudku v časti ohľadom úniku iskier z komína a za hlavnú príčinu vzniku požiaru považovala úlet iskier z komína, ktoré zapálili jej prístrešok. Namietala možný vznik požiaru z dôvodu vysypaných uhlíkov, nakoľko večer pred požiarom bol v dome jej syn Š. L., ktorý vypol elektrinu a nakŕmil psa. Suseda chodila kúriť poobede okolo 15.00 hod. a každý druhý deň vynášala popol. V nedeľu okolo 15.00 hod. zakúrila, ale popol nevynášala. Jej syn priložil do pece okolo 19.00 hod. dve brikety a tiež popol nevynášal. Žalobkyňa mala vedomosť o tom, že mestský policajt, pán Z., videl, ako sa z komína valili iskry, čo bola príčina vzniku požiaru. Záznam od polície žiadala, avšak tá ho archivovala len jeden mesiac a preto nie je k dispozícii. Čo sa týkalo vzniku požiaru od fajčenia, tak poukázala na to, že žalovaná v 2.) rade chodila fajčiť na balkón, ktorý je v zadnej časti jej domu a v blízkosti prístrešku žalobkyne. Na vznik požiaru od cigarety však nenavrhla vykonať žiadne dokazovanie, nakoľko podľa žalobkyne bol príčinou vzniku požiaru úlet iskier z komína. Uhlíky z komína mohli podpáliť prístrešok z dôvodu, že tento bol urobený len provizórne. Na streche boli drevené latky prekryté autoplachtou a preto sa mohli iskry alebo uhlíky tam dostať. Požiar z uhlíkov a popola, ktorý sa vyberal z pece, nemohol vzniknúť, nakoľko sa neuskladňovali v prístrešku, ale ďalej pri dome. Žalobkyňa ďalej uviedla, že žalovaní v 1.) až 5.) rade večer pred požiarom pili a po požiari vyberali ohorky zo šachty, ktoré tam hádzali. Nevedela predložiť ani označiť dôkaz na to, že by niektorí zo žalovaných v 1.) až 5.) rade zahodil ohorok z cigarety pod jej prístrešok, ani to, že by niektorí zo žalovaných v 1.) až 5.) rade vysypal popol pod prístrešok. Z možných príčin vzniku požiaru a to manipulácia so žeravým popolom, úlet iskier z komína a ohorok z cigarety vyplýva, že manipulácia so žeravým popolom je ako príčina požiaru vylúčená, nakoľko naposledy deň pred vznikom požiaru bolo do pece zakúrené a s popolom nebolo manipulované. Zostali dve možnosti príčiny vzniku požiaru a to úlet iskier z komína a ohorok z cigarety, resp. manipulácia s otvoreným ohňom. Navrhla rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom o základe nároku s tým, že po právoplatnosti by sa súd zaoberal výškou škody.
3. Žalovaní v 1.) až 5.) rade so žalobou nesúhlasili, navrhli ju zamietnuť a uplatnili si náhradu trov konania. Namietali skutočnosť, že žalobkyňa neuviedla príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaných v 1.) až 5.) rade a následkom, teda vznikom škody. Žalobkyňa len tvrdila, že požiar mohol vzniknúť úletom iskier, avšak vôbec nezdôvodnila a nezohľadnila objektívne dôkazy, ktoré boli zistené počas konania. Žalobkyňa vôbec nevysvetlila, na základe akej skutočnosti podala žalobu aj voči žalovaným v 3.), 4.) a 5.) rade, nakoľko títo v spornej nehnuteľnosti nebývajú a neboli tam prítomní ani v čase možného vzniku požiaru. Zároveň žalobkyňa nezdôvodnila ani to, prečo žaluje žalovaných v 1.) a 2.) rade a možno ich žaluje len preto, že sú vlastníkmi rodinného domu, na ktorom tiež došlo k vzniku škody. Nebola odôvodnená ani výška uplatnenej škody. Namietali tvrdenia žalobkyne z dôvodu ich účelovosti, aby mohli byť žalovaní v 1.) až 5.) rade zaviazaní k náhrade škody. Neboli preukázané ani tvrdenia žalobkyne, že svedok Z. videl lietať iskry z komína a toto potvrdil aj svedok C.. Nebol produkovaný žiadny dôkaz o tom, že by lietali iskry z komína a nie je dôvod na pochybnosti o záveroch znaleckého posudku, ktorý vylúčil možnosť vzniku požiaru úletom iskier z komína žalovaných v 1.) a 2.) rade. Žalobkyňa k tvrdeniam o vzniku požiaru z cigaretových ohorkov neprodukovala žiadny dôkaz a vlastne sama vylúčila tento spôsob vzniku požiaru. Žalobkyňa ďalej vylučovala možnosť vzniku požiaru z popola, ktorý sa vyberal z jej pece, pričom táto možnosť stále ostala otvorená, nakoľko pohybovali sa tam osoby, ktoré manipulovali s kúrením aj s popolom z pece žalobkyne. Žalobkyňa v žiadnom prípade nepreukázala príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaných v 1.) až 5.) rade a následkom - vznikom požiaru a už vôbec nepreukázala, z akého dôvodu žalovala žalovaných v 3.) až 5.) rade, ktorí neboli prítomní pri vzniku požiaru. Z toho dôvodu požadovali žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania vo výške 100 %.
4. Súd v konaní vykonal dokazovanie aj výsluchom svedkov a zistil nasledovné:
5. Svedok A.. O. C., zisťovateľ príčiny požiaru uviedol, že vypracoval odborný posudok na základe zistených poznatkov. Svedok uviedol, že pracoval s verziou vzniku požiaru a to manipulácia s otvoreným ohňom, so žeravým popolom a úletom iskier z komína. V čase požiaru bol vyslaný na požiarovisko, kde
sa dostavil asi o 10.00 hod. a bol tam cca do 12.00 hod. Požiar bol nahlásený o 9.00 hod. Z kamerového systému, ktorý si prezrel u mestskej polície videl, že v dome č. XXX sa začalo dymiť z komína a následne bol dym intenzívnejší. Na kamerovom systéme nebolo vidieť úlet iskier z komína, len to, že sa z komína dymí. Po posunutí kamerového záznamu okolo 8.45 hod. až 8.50 hod. bolo zaznamenané, že spod prístrešku žalobkyne začína vychádzať dym a asi vtedy začalo horieť pod prístreškom a o 9.00 hod. už bol hlásený požiar. Svedok uviedol, že pri manipulácii so žeravým popolom, tento by mohol zapáliť horľavé látky, ale v prípade, že je vyhasnutý, tak po hodine by už nič nezapálil a v prípade, že by popol nebol celkom vyhasnutý, tak obdobie dokedy sa niečo môže zapáliť, môže trvať aj 5 - 6 hodín. Svedok uviedol, že v uličke medzi domami sa nachádzal popol v igelitovom vreci a v plechovej nádobe a pri vchode do domu bol popol v plechových nádobách. Svedok ďalej uviedol, že vykonal aj ohliadku pece po požiari a pec bola v dobrom stave. Nachádzali sa v nej aj zbytky popola. V prípade, že by sa bol vybral popol z pece poobede a uložil by sa do vreca s horľavého materiálu, tak určite by sa skôr začal požiar, ako až ráno, nakoľko horieť mohlo medzi 5.00 hod. až 8.45 hod.
6. Svedok Ľ. Z., mestský policajt, uviedol, že bol v službe a policajná stanica sa nachádza od miesta požiaru vo vzdialenosti asi 100 m a teda oni zbadali požiar. Požiar zbadali tak, že ponad dom žalovaných v 1.) a 2.) rade sa valil dym a preto išli ku bráne. Následne so zisťovateľom požiaru prezreli kamerový systém, aby zaznamenali prípadný pohyb osôb, pričom bolo vidieť dym z komína žalovaných v 1.) a 2.) rade a dym od domu žalobkyne. Na kamerovom zázname svedok nevidel vyletujúce iskry z komína, ale videl len dym.
7. Svedkyňa H. O. uviedla, že v nedeľu pred požiarom bola okolo 15.00 hod. v dome žalobkyne, kde zakúrila v jednej piecke, vypla elektrinu a zamkla dom. Svedkyňa do vychladnutých kachlí podkúrila, pričom naposledy kachle čistila vo štvrtok, kde studený vychladnutý popol dala do plechového vedra a odniesla ho k sebe domov. V nedeľu žiadny popol nevynášala, ani pec nečistila, zakúrila briketami, po nich ani popol nezostáva. Do domu chodil prikladať aj syn žalobkyne, pričom svedkyňa bola naposledy v dome v nedeľu o 15.00 hod. Svedkyňa namietala skutočnosť, že by zisťovateľ požiaru mohol nájsť v dome kovové nádoby s popolom, resp. plastové vrece s popolom.
8. Svedok L., syn žalobkyne uviedol, že v dome naposledy pred požiarom bol v nedeľu okolo 19.00 hod., pričom naložil do piecky brikety a odišiel. O požiari sa dozvedel na druhý deň ráno. Večer len naložil do piecky brikety, piecku nečistil a nevynášal popol, čo nerobil nikdy. Popol sa uskladňoval vo vedrách v uličke.
9. Súd sa oboznámil aj s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil nasledovné:
10. Z listu vlastníctva č. XX k.ú. G. vyplýva, že je tam zapísaný dom súpisné číslo 137 vo vlastníctve žalobkyne. Z listu vlastníctva č. XXX, k.ú. G. vyplýva, že je tam zapísaný dom súpisné číslo XXX vo vlastníctve žalovaných v 1.) a 2.) rade v podiele 1/1.
11. Z odborného posudku č. ORHZ-RV2-133/2014 vypracovaného Ing. Floriánom Albertom vyplýva, že ako možná príčina vzniku požiaru je manipulácia so žeravým popolom, nakoľko pri ohliadke požiariska bol nájdený popol v igelitových vreciach v uličke pri prístrešku medzi rodinnými domami č. XXX a č. XXX, pričom popol z krbových piecok sa mal uskladňovať v uličke medzi rodinnými domami v igelitových vreciach a pod prístreškom v kovových nádobách. Naposledy mala popol vyniesť 02.02.2014 okolo 15.00 hod. Druhou možnou príčinou vzniku požiaru je úlet iskier z komína, nakoľko v rodinnom dome č. XXX majitelia ráno rozložili oheň v murovanej piecke v kuchyni, pričom mohlo dôjsť k úletu iskier z ohniska alebo z popola cez komínové teleso pod prístrešok, kde boli uskladnené horľavé materiály.
12. Zo záverov znaleckého posudku 3/2016 znalca Ing. Jozefa Cinculu z odboru požiarna ochrana, odvetvie zisťovanie príčin vzniku požiarov vyplýva, že uskladňovanie popola alebo ohorok z cigarety sú najpravdepodobnejšími iniciátormi, ktoré zapríčinili vznik požiaru. Znalec ďalej konštatoval, že na základe podkladov a analýzy požiar vznikol pod prístreškom žalobkyne. Prístrešok bol realizovaný pre účely skladovania palivového dreva, uhlia - brikiet, papiera a ďalších predmetov. Vzhľadom na množstvo a charakter horľavých látok uskladnených pod prístreškom, sa v tomto priestore nachádzalo značné požiarne riziko. Neboli predložené doklady o legalite predmetného prístrešku, súhlas na jeho realizáciu od stavebného úradu. Došlo teda k horeniu horľavých látok pod prístreškom, pričom sa dosiahlo vysoké sálavé teplo, na základe ktorého sa vznietili dvere do obytného priestoru rodinného domu a po prehorení
dverí došlo k vznieteniu a horeniu interiérového vybavenia časti kuchyne a ostatné zariadenie sa poškodilo zadymením. Znalec z predpokladaných príčin požiaru spochybnil ako jednu z možností vzniku požiaru úlet iskier z komína z dôvodu, že tvorba iskier sa nepotvrdila a vzhľadom na stav komínov a ich používanie (zakúrené bolo do pece podľa majiteľa domu č. XXX len v ranných hodinách palivo s drevom) pričom teplota na vznietenie sadzí v komíne je okolo 320 stupňov Celzia, pričom účinnosť pece môže dosahovať až 90 % a teplota spalín idúcich do komína murovanej pece je asi 120 stupňov Celzia. Väčšina palív, hlavne drevo a uhlie obsahuje značné množstvo nespáliteľných častíc, ktoré sa na samotnom procese horenia nepodieľajú a sú uvoľňované vo forme popola. Jemné častice popola sú ďalej unášané prúdom spalín cez spalinovú cestu do komínového systému. V komínovom systéme sa prúd spalín ochladzuje a časť popola sa usádza na stenách komína. Pri vyšších teplotách, keď je komín značne vyhriaty a pri čistení komínov môže popol obsahovať značné množstvo nespáleného paliva, ktoré je strhávané prúdom spalín do komínového systému a k ich horeniu (efekt úletu iskier z komína). Z vyššie uvedených dôvodov nie je predpoklad, že komínovým telesom z rodinného domu č. XXX dochádzalo k úletu iskier, ktoré mohli byť príčinou vzniku požiaru. V piecke na tuhé palivo, ktorá sa nachádzala v kuchyni žalovaných v 1.) a 2.) rade malo byť zakúrené cca o 7.00 hod., pričom komín nebol vyhriaty, bol čistený bez nánosov sadzí a dechtu. Tepelný výkon piecky bol nízky a preto nemohlo dôjsť k úletu iskier z komínového telesa.
13. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná a preto ju zamietol.
14. Žalobkyňa si uplatňovala náhradu škody od žalovaných v 1.) až 5.) rade, ktorých navrhla zaviazať spoločne a nerozdielne vo výške 30.000,00 € ako škodu po požiari jej rodinného domu súpisné číslo XXX.
15. Žalobkyňa žiadala zaviazať žalovaných na náhradu škody z dôvodu, že došlo k zapáleniu jej nehnuteľnosti z dôvodu úletu iskier z komína nehnuteľnosti súpisné číslo XXX, ktorá je vo vlastníctve žalovaných v 1.) a 2.) rade. Žiadnym spôsobom nezdôvodnila, prečo žalovala žalovaných v 3.) až 5.) rade, pričom len uviedla, že mali byť prítomní deň pred vznikom požiaru v nehnuteľnosti, keď tam mali oslavovať a požívať alkohol. Za možnú príčinu vzniku požiaru uviedla aj ohorok z cigarety, avšak nevedela uviesť konkrétny dôkaz, ktorý zo žalovaných by mohol zodpovedať za zapálenie jej nehnuteľnosti ohorkom z cigarety. Len zdôraznila, že žalovaní fajčili na balkóne v blízkosti prístrešku, kde malo začať horieť.
16. Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
17. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je: 1.) protiprávny úkon, 2.) spôsobenie škody a 3.) príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V niektorých prípadoch sa vyžaduje aj zavinenie. Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu sa predpokladá. Pri občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniká záväzkovo právny vzťah medzi tým, kto za škodu zodpovedá a medzi poškodeným. Obsahom tohto vzťahu je právo poškodeného požadovať náhradu škody a povinnosť toho, kto podľa zákona za škodu zodpovedá, škodu nahradiť. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie je možné konštatovať, že každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vzniknutou škodu sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu. Ďalšou podmienkou vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu je aj zavinené konanie škodcu, aj keď zavinenie škodcu sa podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka predpokladá.
18. V prerokovávanej veci nebola spornou otázka vzniku škody na nehnuteľnostiach tak žalobkyne ako aj žalovaných v 1.) a 2.) rade. Čo sa týka výšky škody, táto bola určená žalobkyňou, ale v rámci súdneho konania nepredložila žiadny dôkaz o tom, či výška škody je uplatnená správne. Vzhľadom na skutočnosť, že nebol preukázaný nárok žalobkyne na náhradu škody, súd v ďalšom dokazovaní sa nezaoberal výškou škody.
19. Ďalšou zložkou zodpovednosti za škodu je protiprávnosť konania, teda konanie v rozpore s objektívnym právom, ktoré porušuje hmotnoprávne vzťahy. Vo vzťahu k zodpovednosti za škodu je dôležité aj to, že aj nesplnenie prevenčnej povinnosti uvedené v § 415 Občianskeho zákonníka je považované za protiprávne konanie. Protiprávne konanie je v rozpore s existujúcou hmotnoprávnou úpravou spoločenských vzťahov, alebo je v rozpore so zmluvnými dojednaniami.
20. Ďalšou zložkou pri náhrade škody je príčinná súvislosť medzi škodou a konaním škodcu. Jedná sa o objektívnu kategóriu vyjadrujúcu vzájomnú súvislosť medzi konaním a účinkami konania, teda o stav, pri ktorom konanie vyvoláva určité účinky. Pri náhrade škody za vyžaduje existencia príčinnej súvislosti medzi konaním škodcu, vyvolávajúce následok v podobe škody. Vyžaduje sa teda príčinná súvislosť medzi konaním škodcu a škodou. Pri zodpovednosti za škodu nestačí, ak je daná príčinná súvislosť medzi konaním škodcu a škodou, nakoľko konanie škodcu musí byť aj protiprávne. Otázka príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym konaním a konkrétnou škodu je otázkou skutkovou. Dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať vznik škody, protiprávnosť konania škodu a príčinnú súvislosť zaťažuje poškodeného, teda žalobkyňu. Pri zodpovednosti za škodu nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúcej existencii, príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie, alebo opomenutie, bez ktorého by škodný následok nevznikol.
21. Súd dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala v konaní, že by jej žalovaní v 1.) až 5.) rade spôsobili škodu tým, že jej zhorela nehnuteľnosť. Žalobkyňa len tvrdila, že možnou príčinou vzniku požiaru jej nehnuteľnosti sú úlety iskier z komína, prípadne manipulácia s otvoreným ohňom, ohorkami z cigariet. Nepreukázala však v konaní, že by sa ktorýkoľvek zo žalovaných v 1.) až 5.) rade dopustil protiprávneho konania, nakoľko na manipuláciu s ohorkami cigariet niektorého zo žalovaných nenavrhla vykonať žiadne dôkazy a poukazovala len na úlet iskier z komína, ktoré mali zapáliť jej prístrešok. Na túto možnú príčinu vzniku požiaru však opätovne nepredložila žiadne dôkazy, len poukázala na správu o zisťovaní požiaru, kde táto možnosť bola jednou z príčin vzniku požiaru. V priamom rozpore s tvrdeniami žalobkyne sú však závery znaleckého posudku, ako boli citované vyššie, nakoľko znalec ako príčinu požiaru jednoznačne vylúčil úlet iskier z komína. Z toho jednoznačne vyplýva, že len z iného dôvodu mohlo dôjsť k požiaru, avšak tento v konaní doteraz preukázaný nebol. Z toho dôvodu nie je možné voči žiadnemu zo žalovaných v 1.) až 5.) rade uzavrieť, že by sa dopustil protiprávneho konania, ktoré by bolo v príčinnej súvislosti so vznikom škody.
22. Súd zdôrazňuje tú skutočnosť, že žalobkyňa žiadnym spôsobom neozrejmila a nevysvetlila, z akého dôvodu boli žalovaní na náhradu škody žalovaní v 1.) a 2.) rade a súd sa len domnieva, že boli žalovaní z dôvodu, že sú vlastníkmi rodinného domu súpisné číslo XXX a teda, že zodpovedajú za úlet iskier z komína. Pri žalovaných v 3.) až 5.) rade žalobkyňa vôbec neuviedla, z akého dôvodu podala voči nim žalobu, resp. uviedla, že mali sa zdržiavať v deň pred vznikom požiaru v uvedenej nehnuteľnosti. Táto okolnosť však nemôže založiť zodpovednosť za náhradu škody, ktorá vznikla žalobkyni. Súd teda konštatuje, že žalobkyňa v konaní nepreukázala, že by ktorýkoľvek zo žalovaných v 1.) až 5.) rade bol porušil nejakú zákonnú povinnosť a v súvislosti s porušením tejto povinnosti by vznikla škoda, ktorá by bola v príčinnej súvislosti s konaním žalovaných v 1.) až 5.) rade. Keďže zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že možnou príčinou vzniku požiaru mohla byť manipulácia s otvoreným ohňom a uskladňovanie popola, alebo ohorok z cigarety a žalobkyňa v konaní nepreukázala, že by žalovaní v 1.) až 5.) rade manipulovali s popolom alebo s ohorkami z cigariet a tvrdená verzia žalobkyne, že došlo k úniku iskier z komína, nebola preukázaná, bolo potrebné žalobu zamietnuť. Súd zdôrazňuje tú skutočnosť, že ani z výsluchu svedkov, ktorí videli kamerový záznam a stav pred vznikom požiaru, nebolo potvrdené, že by videli vylietavať iskry z komína domu žalovaných v 1.) a 2.) rade. Na kamerovom zázname videli len to, ako sa z komína začalo dymiť a nezaznamenali úlet iskier z komína. Preto táto možnosť nebola žiadnym spôsobom preukázaná a preto žalovaní v 1.) a 2.) rade ako vlastníci nehnuteľnosti nemôžu zodpovedať za náhradu škody a u žalovaných v 3.) až 5.) rade nie je možné žiadnym spôsobom preukázať zodpovednosť za vznik škody, keď žalobkyňa ani netvrdila, akého protiprávneho konania sa mali dopustiť. Preto bolo potrebné žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako úplne nedôvodnú.
23. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25. Výrok o trovách strán sporu sa opiera o ustanovenie § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalovaní v 1.) až 5.) rade boli v celom rozsahu úspešní a preto im patrí plná náhrada trov konania.
26. Súd nepriznal štátu náhradu trov konania v súvislosti s nákladmi na znalecké dokazovanie, keď uznesením zo dňa 10C/10/2015-106 zo dňa 20.06.2016 priznal znalcovi znalečné vo výške 543,53 € a uložil náhradu uhradiť preddavkovo z finančných prostriedkov štátu s tým, že o náhrade trov rozhodne v konečnom rozhodnutí. Znalečné bolo priznané podľa predpisov platných a účinných do 30.06.2016 a preto bolo potrebné rozhodnúť aj o náhrade trov štátu.
27. Podľa § 259 Civilného sporového poriadku ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.
28. Podľa § 260 Civilného sporového poriadku ak súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie, pri rozhodovaní o náhrade výdavkov spojených s vykonaním tohto dôkazu sa riadi ustanoveniami osobitného predpisu.
29. Žalobkyni rozhodnutím Centra právnej pomoci č. 10935/2014-KaKE zo dňa 17.12.2014 bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci a bol určený advokát JUDr. Pavol Kontra na zastupovanie žalobkyne.
30. Podľa platnej právnej úpravy v čase vykonania znaleckého dokazovania žalobkyňa spĺňala predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov a v takom prípade by nemusela hradiť náhradu trov štátu, ktoré vznikli v súvislosti s vykonaním znaleckého dokazovania. Podľa výsledku sporu žalovaní v 1.) až 5.) rade by neboli povinní nahradiť trovy štátu, nakoľko boli úspešní v konaní v celom rozsahu. Z toho dôvodu súd rozhodol tak, že nepriznal štátu nárok na náhradu vyplateného znalečného.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva na Okresnom súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.
Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Ak strana sporu ( žalobca alebo žalovaný ) nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnená strana podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.