Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/180/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom Mgr. Vladimírom Gurkom v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, pr. zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovaným: 1. V. W., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. č. XXX, 2. Q. W., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. č. XXX, 3. Sloveská republika, zast. Slovenským pozemkovým fondom, Búdkova 36, Bratislava a Lesmi SR, š.p., Námestie SNP 8, Banská Bystrica, pr. zast. JUDr. Lenkou Molčanovou, advokátkou, Kamenná Poruba 15, Vranov nad Topľou, za účasti Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie Legionárov 5, Prešov, IČO: 42 343 828, pr. zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. Hrdinov 163/66, Svidník v konaní o zaplatenie 5 018,85 eur s prísl. takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovaným 100 % trov konania, o ktorej výške bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS 100 % trov konania, o ktorej výške bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 15.8.2013 domáhal, aby súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade a pôvodnému žalovanému v 3. rade, Q. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. č. XXX povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 5 018,85 eur, kapitalizovaný úrok z omeškania za obdobie od 21.9.2010 do 4.8.2012 vo výške 220,46 eur a úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 5 018,85 eur od 5.8.2012 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

Žalobu odôvodnil tým, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.6.2012 bola pohľadávka uplatnená v tomto konaní postúpená Slovenskou sporiteľňou, a.s. Tomášikova 48, Bratislava na žalobcu. Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovanými v 1. a 2. rade dňa 16.6.2004 zmluvu č. XXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovaným peňažné prostriedky. Podmienky čerpania a splácania peňažných prostriedkov a ďalšie náležitosti sú uvedené v zmluve a Všeobecných obchodných podmienkach. Po právnom rozbore týkajúcom sa posúdenia zmluvy o úvere uzavretej pred 1.1.2008 ako absolútneho obchodu a nemožnosti aplikovať na takýto právny vzťah § 52 až 54 Občianskeho zákonníka ďalej žalobca uviedol, že pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predstavovala sumu 9 933,96 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 8 542,49 eur, riadneho úroku vo výške 674,53 eur, úroku z omeškania vo výške 690,03 eur a ostatného príslušenstva vo výške 26,91 eur. Sumu 26,91 eur predstavujúcu ostatné príslušenstvo a sumu 690,03 eur predstavujúcu úrok z omeškania si žalobca neuplatňuje. Podľa zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 8 298,48 eur, ktorý mal byť splácaný v splátkach po 111,53 eur vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalobca si uplatňuje v tomto konaní splátky úveru splatné od 20.8.2012 do 20.5.2014 v počte 45 v celkovej výške

5 018,85 eur. Na základe výziev súdu žalobca predložil presný spôsob výpočtu kapitalizovaného úroku z omeškania.

Súd žalobe vyhovel platobným rozkazom 4Ro/142/2013-64 zo dňa 6.5.2014, ktorý súd uznesením č.k. 5C/180/2014-79 zo dňa 10.10.2014 zrušil, pretože ho nebolo možné doručiť žalovaným v 1. a 2. rade do vlastných rúk.

Dňa 26.9.2013 bolo súdu doručené oznámenie právneho zástupcu Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie Legionárov 5, Prešov, IČO: 42 343 828 (ďalej len Združenie) ktorým oznámil súdu vstup do konania na strane odporkyne ako vedľajší účastník v zmysle v tom čase platného a účinného § 93 ods. 2 O.s.p. Súd o prípustnosti vedľajšieho účastníctva Združenia rozhodol uznesením č.k. 5C180/2014-127 zo dňa 10.11.2015, ktoré na základe odvolania žalobcu potvrdil aj odvolací súd.

Združenie ako vedľajší účastník vo svojom podaní doručenom súdu dňa 10.3.2015 uviedol, že v danom prípade ide nepochybne o spotrebiteľskú vec, na ktorú je potrebné aplikovať § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len . K aplikácii poukázal na § 52 ods. 2 a rozhodnutie ÚS SR I. ÚS 402/2013 z 19.6.2013. Ďalej poukázal na § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a vyslovil názor, že z gramatického a logického výkladu tohto ustanovenia vyplýva, že banka môže postúpiť iba časť pohľadávky, s ktorou je dlžník v omeškaní, ak nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť celého dlhu. Národná banka Slovenska nevydala žalobcovi bankové povolenie, teda nie je oprávnený ani na poskytovanie spotrebiteľských úverov. Podľa jeho názoru odporuje zákonu, ak banka postúpila pohľadávku z úveru na subjekt, ktorý nie je bankou napriek tomu, že nenastala splatnosť celej pohľadávky. Subjekt, ktorý nesmie poskytovať úvery ich nesmie ani spravovať. Vyvodil preto záver, že žalobca nedisponuje dostatočnou aktívnou legitimáciou v predmetnom konaní, nakoľko zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 28.6.2012 je neplatná, pretože na žalobcu nemohla byť postúpená aj časť pohľadávky, ktorej splatnosť ešte nenastala a neboli naplnené ani ďalšie zákonné predpoklady podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Na záver ešte poukázal na to, že k postúpeniu pohľadávky banky môže dôjsť až po predchádzajúcej písomnej výzve dlžníka, ktorá sa musí dostať do dispozičnej sféry dlžníka. Na podporu svojich tvrdení označil viacero rozhodnutí slovenských prvostupňových a odvolacích súdov. Takisto namietol, že zmluva neobsahuje všetky povinné náležitosti zmluvy o úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, v dôsledku čoho by sa mal úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Navrhol preto žalobu zamietnuť.

V priebehu konania dňa 19.6.2014 zomrel žalovaný v 3. rade. Z uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. 5D/92/2014 zo dňa 12.11.2014, ktorým bolo skončené dedičské konanie po nebohom súd zistil, že dedičstvo nenadobudol žiaden dedič, preto bolo prikázané Slovenskej republike, zastúpenej Lesmi SR a Slovenských pozemkovým fondom (SPF). Vzhľadom na skutočnosť, že p začatí konania došlo k prechodu práv a povinností u žalovaného v 3. rade, súd ďalej konal so Slovenskou republikou zastúpenou Lesmi SR a SPF.

Žalovaní v 1. a 2. rade sa k žalobe nevyjadrili.

Lesy SR ako zástupca SR vo svojom vyjadrení uviedli, že je potrebné skúmať, či nedošlo k porušeniu práv žalovaných ako spotrebiteľov v dôsledku neprijateľných podmienok. Poukázal ďalej na skutočnosť, že žalovaný v 3. rade je iba procesný nástupca po nebohom pôvodnom žalovanom v 3. rade z titulu tzv. odúmrte. Navrhol preto pripojil dedičský spis. Poukázal aj na skutočnosť, že na ťarchu poručiteľa (pôvodného žalovaného v 3. rade) sa vedie konanie aj pred Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 38C/45/2016. K tomuto vyjadrenie sa pripojil aj druhý zástupca žalovaného v 3. rade, Slovenský pozemkový fond.

Žalobca v reakcii na vyjadrenie Združenia doručil súdu dňa 23.9.2016 svoje vyjadrenie, v ktorom sa zaoberal 5 okruhmi - oznámením o postúpení pohľadávky, platnosťou postúpenia pohľadávky v spojení s § 92 ods. 8 zákona o bankách (ZoB), postúpením nesplatnej časti peňažného záväzku, vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru žalobcom a súladom so zákonom o spotrebiteľských úveroch. V súvislosti s aktívnou legitimáciou poukázal na skutočnosť, že predložil relevantné oznámenie postupcu žalovaným o postúpení pohľadávok, ktoré bez ďalšieho zakladá jeho aktívnu legitimáciu a súd má povinnosť z takéhoto oznámenia vychádzať bez toho, aby skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok. Pritom poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 Obo 210/01 a 3 rozhodnutia Krajských

súdov v Košiciach, Žiline a Nitre. Žalobca ďalej v súvislosti s platnosťou postúpenia pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 ZoB predložil svoj výklad § 92 ods. 8 ZoB. Vyslovil názor, že § 92 ods. 8 ZoB nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. V tomto smere poukázal aj na názor doc. JUDr. Kristiána Csacha, PhD., LL.M., že účelom § 92 ods. 8 zákona o bankách je úprava výnimiek z bankového tajomstva, toto ustanovenie nehovorí nič o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávky. Z vyššie uvedeného vyvodil žalobca názor, že doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky, s nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené iba sankcie podľa zákona o bankách. Omeškanie žalovaných pritom bolo dlhšie ako 1 rok. K postúpeniu nesplatnej časti peňažného záväzku v zmysle § 92 ods. 8 ZoB vyslovil názor, že banka môže postúpiť aj nezosplatnenú časť pohľadávky. Vychádzal pritom z výkladu pojmu peňažný záväzok a časť peňažného záväzku používaných v uvedenom ustanovení, ako aj z druhej vety uvedeného ustanovenia, podľa ktorej má dlžník možnosť ešte pred postúpením pohľadávky uhradiť banke omeškaný peňažný záväzok (zákonodarca použil pojem pohľadávka, nie je časť) a banka vtedy stráca právo pohľadávku postúpiť. Pokiaľ by predmetné ustanovenie malo na mysli postúpenie iba časti peňažného záväzku, s ktorou je dlžník v omeškaní, bolo by to v predmetnom ustanovení výslovne uvedené. K možnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti uviedol, že žalovaní boli v omeškaní so splácaním úveru, preto jeho právnemu predchodcovi vzniklo právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Právny predchodca žalobcu toto právo nevyužil, pričom mimoriadnu splatnosť vyhlásil žalobca, a to k 6.8.2012. Toto právo prešlo na žalobcu postúpením pohľadávky. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru sa týka výlučne spôsobu zaplatenia dlhu dlžníka a závisí výlučne od vôle veriteľa, preto toto nie je podľa žalobcu podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. Zároveň vyslovil názor, že zmluva o úvere má všetky náležitosti podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z uvedených dôvodov preto trval na podanej žalobe.

Žalovaní v 1 .a 2. rade sa vytýčeného pojednávania nezúčastnili. Žalovaná v 2. rade ospravedlnila podaním doručeným súdu dňa 28.9.2016 neprítomnosť žalovaného v 1. rade na pojednávaní, pojednávanie však nežiadala odročiť. Svoju neúčasť neospravedlnila. Keďže súd nezistil dôležité dôvody, pre ktoré by mal pojednávanie odročiť, čo žalovaní v 1. a 2. rade ani nežiadali, súd prejednal vec aj v ich neprítomnosti.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní trval na podanej žalobe z dôvodov v nej uvedených. K vyjadreniam zástupcov žalovaného v 3. rade a právneho zástupcu Združenia poukázal na vyjadrenie žalobcu z 23.8.2016 (ktoré bolo súdu doručené dňa 23.9.2016 a prítomným zástupcom doručené na pojednávaní vzhľadom na to, že do termínu pojednávania by súd toto podanie nestihol doručiť, resp. by nemusel mať vedomosť, či podanie bolo doručené - pozn. súdu), osobitne na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý riešil otázku postúpenia aj nezosplatneného úveru a Krajského súdu v Prešove, ktorý riešil otázku možnosti postúpenia pohľadávky dlhšom ako 1 rok. Po vyslovení predbežného právneho názoru súdu na vec žiadal právny zástupca poskytnúť lehotu minimálne 20 dní na zabezpečenie dôkazov preukazujúcich, že žalovaní boli jeho právnym predchodcom vyzvaní na zaplatenie omeškaných splátok.

Zástupca SPF na pojednávaní trval na svojich vyjadreniach. Po vyslovení predbežného právneho názoru súdu sa pripojil k stanovisku právneho zástupcu za Lesy SR ohľadne zamietnutia návrhu žalobcu na doplnenie dokazovania s tým, že ak nebude preukázaná vecná aktívna legitimácia žalobcu, nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Žalobu žiadal zamietnuť.

Právny zástupca za Lesy SR na pojednávaní nesúhlasil so žalobou. Navrhol pripojiť dedičský spis po nebohom žalovanom v 3. rade za účelom preukázania, či pohľadávka žalobcu bola uplatnená v dedičskom konaní. Poukázal na námietku nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu vznesenou Združením, ako aj na potrebu skúmať prípadné nečestné konanie voči spotrebiteľovi. Po vyslovení predbežného právneho názoru súdu navrhol zamietnuť návrh žalobcu na doplnenie dokazovania, pretože už od doručenia vyjadrenia Združenia mal vedomosť o tom, že bola namietaná jeho aktívna legitimácia, teda mal dostatok času na predloženie dôkazov, ktorými by vznesenú námietku vyvrátil. Nejde pritom o listiny, ktoré by mal zabezpečovať súd. Ak by nebola preukázaná aktívna vecná legitimácia žalobcu, nemal ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.

Právny zástupca Združenia na pojednávaní opakovane namietal nemožnosť postúpenia pohľadávky z celého úveru, aj keď nebol zosplatnený právnym predchodcom žalobcu. Takisto namietal nesplnenie

podmienok pre postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 ZoB, a to nedoručenie výzvy žalovaným pred postúpením pohľadávky. Omeškanie dlhšie ako 1 rok podľa jeho názoru nemá vplyv na to, aby banka nesplnila povinnosti upravené v § 92 ods. 8 ZoB. Takisto vyslovil názor, že žalobca nemá právo zosplatniť celý úver, pretože si takúto možnosť so žalovanými nedohodol v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka. S doplnením dokazovania zo strany žalobcu nesúhlasil, pripojil sa k vyjadrenia zástupcov žalovaného v 3. rade. V tomto smere poukázal na skutočnosť, že aj keby výzva na zaplatenie omeškaných splátok bola súdu predložená, tento dôkaz by aj ta neriešil situáciu, pretože aj podľa predbežného názoru súdu nebolo možné postúpiť celú pohľadávku, ak nebola zosplatnená a tento úkon nemožno zhojiť.

Súd sa oboznámil s obsahom žaloby, prednesmi a písomnými vyjadreniami strán konania a ich zástupcov, vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to zmluvou o úvere zo dňa 16. 6. 2004, dohodou o ručení zo dňa 16. 6. 2004, Všeobecnými obchodnými podmienkami v znení dodatku č. 1 zo dňa 1.1.2003 a dodatku č. 2 zo dňa 30.9.2003, oznámeniami právneho predchodcu žalobcu o postúpení pohľadávky a podacími hárkami, troma výzvami žalobcu k úhrade zo dňa 16.7.2012, resp. 18.7.2012, zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0900/2012/CE a jej prílohami, pokusmi o zmier zo dňa 16.7.2013, uznesením OS SL sp. zn. 5D/92/2014 zo dňa 12. 11. 2014 a zistil tento skutkový stav:

Dňa 16. 6.2004 žalovaní v 1. a 2. rade uzavreli zmluvu o splátkovom úvere so Slovenkou sporiteľňou, a.s., na základe ktorej im bol poskytnutý úver vo výške 250 000,- Sk. Dňa 16.6.2004 pôvodný žalovaný v 3. rade uzavrel so Slovenskou sporiteľňou, a.s. dohodu o ručení vzťahujúcu sa na vyššie uvedený úver. Dňa 28.6.2012 uzavrela Slovenská sporiteľňa, a.s. zmluvu o postúpení pohľadávok č. 0900/2012/ CE so žalobcom, predmetom ktorej bola aj pohľadávka voči žalovaným. Podaniami zo dňa 26.7.2012 vyzval žalobca žalovanú v 2. rade a pôvodného žalovaného v 3. rade na úhradu a vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 16.7.2012 a podaním zo dňa 18. 7. 2012 vyzval žalobca žalovaného v 1. rade na úhradu a vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 18.7.2012. Dňa XX.X.XXXX zomrel žalovaný v 3. rade, dedičské konanie bolo vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 5D/92/2014. Dedičstvo po nebohom nenadobudol žiaden dedič, preto bolo dedičstvo potvrdené Slovenskej republike, zastúpenej Lesmi SR a Slovenským pozemkovým fondom. Pohľadávka žalobcu v dedičskom uplatnená nebola.

Súd po vykonanom dokazovaní a po zhodnotení dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti dospel k názoru, že žaloba nie je dôvodná.

Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 39 zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 524 ods. 1 veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa § 524 ods. 2 s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 528 ods. 2 postupca je povinný odovzdať postupníkovi všetky doklady a poskytnúť všetky potrebné informácie, ktoré sa týkajú postúpenej pohľadávky.

Žalobca tvrdiac, že pohľadávku nadobudol na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok od jeho právneho predchodcu, ktorý je bankou, mal riadne preukázať splnenie podmienok vyplývajúcich pre kvalifikované postúpenie pohľadávky, ktoré vyplývajú z § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, čo v konečnom dôsledku bolo predpokladom aj na preukázanie jeho aktívnej vecnej legitimácie v tomto konaní. Žalobca nepredložil súdu žiaden doklad o tom, že by jeho právny predchodca vyzval pred postúpením pohľadávky žalovaných na jej zaplatenie. Za účelom zadováženia takýchto dôkazov navrhol právny zástupca na pojednávaní poskytnúť žalobcovi lehotu na ich zabezpečenie. Súd na takýto návrh na doplnenie dokazovania v zmysle § 153 ods. 2 C.s.p. neprihliadal z nasledujúcich dôvodov. Nový C.s.p. vychádza z princípu kontradiktórnosti a zodpovednosti strán za výsledok za výsledok sporu. Uvedené sa prejavuje aj v snahe zákonodarcu zkoncetrovať konanie a prinútiť strany predkladať dôkazy, resp. ich označiť včas. V zmysle § 153 ods. 1 druhá veta C.s.p. pritom prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Podľa § 153 ods. 2 C.s.p. na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Je zrejmé, že žalobca vedel o námietke nedostatku aktívnej legitimácie žalovanej v dostatočnom časovom predstihu (minimálne mesiac a pol pred pojednávaním), aby mohol predložiť dôkazy, ktoré by túto námietku vyvrátili. Na ich zabezpečenie žiadal poskytnúť dodatočnú lehotu, čo by malo za následok odročenie pojednávania. Žalobcovi pritom z jeho činnosti je nepochybne známe, že konajúci súd (ako aj mnoho iných súdov) vyžaduje preukázanie doručenia výzvy banky dlžníkovi pred postúpením pohľadávky. Za takýchto okolnosti podľa názoru súdu žalobcovi nič nebránilo zabezpečiť ním navrhovaný dôkaz najneskôr na vytýčené pojednávanie. Ak ho nezabezpečil, súd vyhodnotil, že takýto dôkaz nebol predložený včas a na tento neprihliadal, a to aj z dôvodu, že by si to vyžiadalo odročenie pojednávania. Naviac vzhľadom na právny názor súdu týkajúci sa možnosti postúpenia nezosplatnenej pohľadávky (uvedený nižšie) by takýto dôkaz aj tak nezmenil výsledok sporu, pretože v vykonaného dokazovania je zrejmé, že právny predchodca nezosplatnil úver, čiže mohol postúpiť len splatnú časť úveru, ktorej výšku ku dňu postúpenia súd nemal preukázanú. Za tohto stavu súd nemal preukázané, že by právny predchodca žalobcu vyzval žalovaných pred postúpením pohľadávky na zaplatenie ich dlhu v zmysle § 92 ods. 8 ZoB.

K argumentom žalobcu je potrebné uviesť, že súd musí skúmať aktívnu legitimáciu. V prípade postúpenia pohľadávok skúma, či pohľadávky bola skutočne postúpená. Ak pred postúpením pohľadávky musia byť splnené určité podmienky, je súd oprávnený skúmať aj splnenie týchto podmienok. Judikáty, na ktoré poukazoval žalobca týkajúce sa platnosti postúpenia pohľadávok, sú podľa názoru súdu nepoužiteľné na daný prípad, pretože súd neskúmal platnosť postúpenia pohľadávky z dôvodu nepreukázania relevantného oznámenia o postúpení pohľadávky, ale z dôvodu, či boli splnené podmienky vyžadované osobitným zákonom k tomu, aby mohlo k postúpeniu dôjsť. Podmienka písomnej výzvy doručená dlžníkovi podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách je podľa názoru súdu podmienkou, ktorá musí byť splnená, aby banka mohla pohľadávku postúpiť. V opačnom prípade banka postupuje pohľadávku v rozpore s právnou úpravou, čo spôsobuje jej neplatnosť a má to za následok aj nedostatok aktívnej legitimácie postupníka. K rozhodnutiu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 8C/67/2013 zo dňa 12.10.2015 citovaného vo vyjadrení žalobcu súd poznamenáva, že aj keď podľa názoru tohto súdu porušenie povinností vyplývajúci z § 92 ods. 8 ZoB nemožno spojiť s občianskoprávnym následkom neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, z tohto nie je možné jednoznačne vyvodiť, či tento názor má uvedený súd aj vo vzťahu k nedodržaniu doručenia výzvy dlžníkovi pred postúpením pohľadávky banky, keďže tento súd reagoval na námietku, že nedostatok vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru banku má za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi bankou a postupníkom. Aj keď výklad § 92 ods. 8 ZoB nie je úplne jednotný, a to pokiaľ ide tak o následky nedoručenia výzvy dlžníkovi pred postúpením pohľadávky, ako aj pokiaľ ide o skutočnosť, či je možné postúpiť aj nezosplatnený dlh, konajúci súd vo vzťahu k nedoručeniu výzvy dlžníkovi pred postúpením pohľadávky zastáva vyššie uvedený názor, ktorého sa pridŕžajú viaceré súdy vo svojich rozhodnutiach (napr. rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave vo veci sp.zn. 6Co/203/2015, Krajského súdu v Prešove vo veciach sp. zn. 6Co/119/2013, 19Co/194/2015, 4Co/145/2014, 5Co/159/2015, Krajského súdu v Košiciach sp. zn.11Co/898/2014 a ďalšie)

Pokiaľ ide o otázku možnosti postúpenia nezosplatnenej pohľadávky, konajúci súd je toho názoru, že banka má právo postúpiť iba splatné pohľadávky, teda v prípade postúpenia pohľadávky z úveru

má banka právo postúpiť celú pohľadávku len v prípade, ak bol úver zosplatnený. Súd vychádzal z gramatického a logického výkladu prvej a druhej vety § 92 ods. 8 ZoB. Banka má právo postúpiť peňažný záväzok, ak je dlžník v omeškaní viac ako 90 dní a banka ho písomne vyzvala na jeho zaplatenie. V prvej časti druhej vety uvedeného ustanovenia zákon uvádza, že banka nemôže uplatniť toto právo (t.j. postúpiť pohľadávku), ak dlžník uhradil omeškaný peňažný záväzok. Dlžník je v omeškaní so splnením povinnosti vtedy, ak neplnil v čase, kedy mal plniť. V prípade platenia úveru je dlžník v omeškaní po uplynutí doby splatnosti tej ktorej splátky. So zaplatením celého úveru, resp. jeho zostatku je dlžník v omeškaní buď až po uplynutí splatnosti poslednej splátky úveru alebo po predčasnom zosplatnení celého úveru. Podľa názoru súdu je preto potrebné v tomto kontexte vykladať pojem „peňažný záväzok“ aj v prvej vete cit. ustanovenia, teda že ide o peňažný záväzok, s ktorým je dlžník v omeškaní. Na tomto názore súdu nič nemení ani časť druhej vety § 92 ods. 8 ZoB za bodkočiarkou. Táto totiž nadväzuje na prvú časť druhej vety, ktorá upravuje, kedy banka nemá právo postúpiť pohľadávku (v prípade úhrady omeškaného záväzku). Slová v časti druhej vety § 92 ods. 8 ZoB za bodkočiarkou „to neplatí“ teda negujú prvú časť vety a je potrebné ich vykladať tak, že ak omeškanie dlžníka, resp. súčet všetkých omeškaní, trvá viac ako 1 rok, banka má právo postúpiť pohľadávku, aj keby dlžník svoj omeškaný dlh zaplatil. Časť druhej vety za bodkočiarkou sa však vôbec nezmieňuje o podmienkach na postúpenie pohľadávky banky podľa prvej vety § 92 ods. 8 ZoB, čiže tieto neneguje, ani nerieši otázku postúpenia nezosplatnenej pohľadávky, teda aj keby išlo o omeškanie dlžníka viac ako 1 rok, aj tak má banka pred postúpením pohľadávky povinnosť vyzvať dlžníka na zaplatenie dlžnej sumy a môže postúpiť len splatnú pohľadávku. V tomto smere súd považuje za potrebné uviesť, že zo žalobcom citovanej časti rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 12Co/223/2015 zo dňa 16.3.2016 nevyplýva, aký záver uvedený súd vyvodil vo vzťahu k možnosti postúpenia pohľadávky banky pri omeškaní dlžníka viac ako 1 rok, keďže vyslovil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za predčasné a chýbala mu tam úvaha súdu prvého stupňa v tomto smere. Názor, že § 92 ods. 8 ZoB obmedzuje postupovanie nesplatnej pohľadávky bol pritom vyslovený v rozhodnutiam mnohých slovenských súdov (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/483/2014-102 zo dňa 30.11.2015, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Co/145/2014 zo dňa 7.5.2014, Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co/203/2015 zo dňa 19.05.2015) a vyplýva napr. aj z rozhodnutia Okresného súdu Prievidza sp. zn. 8C/67/2013 zo dňa 12.10.2015, ktorého časť citoval žalobca vo svojom vyjadrení.

Keďže v konaní nebolo preukázané, že žalobca platne nadobudol pohľadávku uplatnenú v tomto konaní od jeho právneho predchodcu, súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a nedostatok aktívnej legitimácie sa súd už nezaoberal ďalšími námietkami strán konania.

O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že priznal žalovaným ako stranám, ktoré mali vo veci plný úspech, nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. Z rovnakých dôvodov rozhodol o nároku na náhradu trov konania aj vo vzťahu k Združeniu, ktoré vystupovalo na podporu žalovaných. O výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.