Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoE/285/2016

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v exekučnej veci oprávneného X., vo veci pobočky S. proti povinnému M., o vymoženie 528,41 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 21. júla 2016, č. k. 2Er/2375/2008-19 takto

rozhodol:

Odvolanie oprávneného proti uzneseniu súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o zastavení exekúcie o d m i e t a .

Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu s poukazom na § 57 ods. 1 písm. h) v spojení s § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku. Oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi U.. Y. X. trovy exekúcie tak, ako budú vyčíslené samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že Okresný súd Trenčín poveril súdnu exekútorku U.. Y. X. poverením č. 5309 041143 * zo dňa 22.11.2007 vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 26.6.2007. Dňa 14.06.2016 bol doručený podnet súdnej exekútorky na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný bol zrušený bez likvidácie a následne bol vymazaný z Obchodného registra. Zároveň oznámila, že si uplatňuje trovy exekúcie. Z výpisu z Obchodného registra Slovenskej republiky a z Obchodného vestníka súd zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 38CbR/111/2013-29 zo dňa 23.09.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.10.2015, súd zrušil obchodnú spoločnosť povinného bez likvidácie a následne ho vymazal z obchodného registra ku dňu 25.11.2015 z dôvodu, že povinný nemá žiaden majetok. Z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, keďže povinný bol zrušený bez likvidácie a následne vymazaný z obchodného registra z dôvodu, že nemá žiaden majetok, súd exekúciu zastavil. Na náhradu trov exekúcie zaviazal súd v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného vzhľadom na skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a v takom prípade znáša trovy exekúcie oprávnený. O výške trov exekúcie rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z.) v nadväznosti na ustanovenie § 9a Exekučného poriadku súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý súdu prvej inštancie vytýkal nesprávne právne posúdenie veci. Uviedol, že podľa výpisu z obchodného registra bol povinný dňa 25.11.2015 ex offo vymazaný z obchodného registra, čím stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, čo je dôvod pre zastavenie exekučného konania a nie skutočnosť, že spoločnosť bola zrušená bez likvidácie. Strata spôsobilosti byť účastníkom konania robí exekúciu neprípustnou a preto mala byť vyhlásená za neprípustnú a následne zastavená. Primárnou skutočnosťou pre ktorú nie je možné pokračovať v konaní, je strata spôsobilosti byť účastníkom, a nie zrušenie spoločnosti bez likvidácie a

z nej vyvodená nemajetnosť povinného. Súd pri rozhodovaní o zastavení exekúcie a pri posudzovaní dôvodu, pre ktorý je možné exekúciu zastaviť musí dbať na to, aby dôvod na zastavenie exekúcie existoval v čase rozhodovania súdu o zastavení exekúcie. Povinný bol v čase rozhodovania o zastavení exekúcie už z obchodného registra vymazaný, a teda nemal spôsobilosť byť účastníkom konania. Ďalej uviedol, že v prípade zániku povinného z dôvodu jeho výmazu z obchodného registra má súd možnosť rozhodnúť aj o nepriznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi, čo vyplýva z § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a túto možnosť pripúšťa aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení č. III ÚS 432/08 - 16 zo dňa 16.12.2008. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil.

3. Súdny exekútor sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

4. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako "CSP") a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku o zastavení exekúcie odmietnuť podľa 386 písm. a/ a vo výroku o náhrade trov exekúcie ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

5. Podľa § 358 zák. č 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

6. Podľa § 386 písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej len odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

7. Vo vzťahu k odvolaniu voči výroku o zastavení exekúcie odvolací súd dospel k záveru, že z obsahu odvolania oprávneného je zrejmé, že jeho nesúhlas s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesmeruje voči samotnému výroku o zastavení exekúcie, kde navrhuje rozhodnúť rovnako zastavením exekúcie, no nesúhlasí s dôvodom, pre ktorý je potrebné exekúciu zastaviť.

8. Vzhľadom na neprípustnosť odvolania len proti dôvodom rozhodnutia odvolací súd odvolanie oprávneného čo do výroku o zastavení exekúcie odmietol. Rozhodnúť inak nemožno ani za situácie, že dôvod zastavenia exekúcie je určujúci pre rozhodnutie o trovách exekúcie.

9. Odvolací súd v súvislosti s odvolacími námietkami oprávneného poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v rozhodnutí zo dňa 31.01.2013 pod sp. zn. 3MCdo 29/2012, podľa ktorého, ak povinný bol zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku z dôvodu existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať (obdobne aj v rozhodnutiach sp. zn. 4 MCdo 14/2006 a 3MCdo 10/2011). Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku je vecne správne.

10. Vzhľadom k vecnej správnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie, odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 napadnuté uznesenie potvrdil vo výroku o povinnosti oprávneného nahradiť trovy exekúcie ( § 203 ods. 2 Exekučného poriadku).

11. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .