Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/155/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava 29, IČO: 36 062 235, právne zastúpená TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: S. G., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. O.. Z. Y. XXX/XX, XXX XX I., Š. Q. N., právne zastúpený JUDr. Peter Rybár, advokát so sídlom A. Kmeťa 11, 010 01 Žilina, IČO: 37 906 151, o zaplatenie 7.246,- eur s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 7.246,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 7.246,- eur od 18.07.2011 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Slovenskej republike priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 05.03.2013 doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 13.03.2013 sa žalobca domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by bol žalovaný zaviazaný zaplatiť mu sumu 7.246,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 7.246,- eur od 18.07.2011 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia. 2. Žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že je právnickou osobou zriadenou zákonom č. 381/2001 Z. z. a žalovaný je fyzická osoba - držiteľ a vodič motorového vozidla (ďalej len „MV“) zn. OPEL EČ: L. XXX G., ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda. Dňa 30.10.2010 zavinil žalovaný v Y. predmetným MV v dôsledku škodovej udalosti škodu na MV, ktorého držiteľom v čase nehody bol Cerchier Oscar Agricola (ďalej aj ako „poškodený“) a poškodenému tiež spôsobil vecnú škodu. Vzhľadom na to, že k predmetnému MV žalovaného nebolo k dátumu nehody uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ako to vyplýva z ust. § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., vznikla žalobcovi v zmysle ust. § 24 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. a v zmysle Interných pravidiel upravujúcich práva a povinnosti členov medzinárodného systému Zelenej karty, ktoré boli dňa 31.07.2003 zverejnené vo vestníku EÚ (Official Journal of the European Union L 192/23), povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou MV žalovaného. Dňa 08.06.2011 poskytol z poistného garančného fondu poistné plnenie vo výške 7.246,- eur (celkovo z účtu uhradil sumu 8.296,- eur, pričom suma 1.050,- eur predstavuje poplatok podľa Interných pravidiel, ktorého náhrady sa nedomáha). Podľa ust. § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. si listom zo dňa 17.06.2011 uplatnil právo na náhradu poistného plnenia proti žalovanému, ktorý dlh doposiaľ nezaplatil. Ďalej žalobca uviedol, že si splnil svoju povinnosť podľa zákona č. 381/2001 Z. z. tým, že uhradil poškodenému škodu. Tým, že žalovaný nesplnil svoju zákonom stanovenú povinnosť v súlade s ust. § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., vznikol mu voči žalovanému nárok na základe ust. §

24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., a to právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa ust. § 24 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z., na náhradu toho, čo za neho plnil. Zároveň si žalobca uplatnil voči žalovanému aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania s poukazom na ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 ods.1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.01.2013. 3. Súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č. k. 27Ro/75/2013-39 zo dňa 24.04.2013. Keďže žalovaný podal v zákonnej lehote proti platobnému rozkazu odpor datovaný dňa 17.05.2013, došlo zo zákona v zmysel ust. § 174 ods. 2 O.s.p. k zrušeniu platobného rozkazu v celom rozsahu. 4. Žalovaný v podanom odpore namietal, že neuznáva žalobcom uplatnený nárok čo do základu, ako ani čo do jeho výšky a žalobu tak považuje za nedôvodnú. Žalobca v konaní nepreukázal, že k rozhodnému dňu, teda ku dňu vzniku škodovej udalosti nebolo k predmetnému MV uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou MV. Navyše žalobca poskytol plnenie z garančného fondu bez náležitého preskúmania dôvodnosti výšky požadovanej náhrady škody. Zo žaloby a jej príloh nie je zrejmé, z čoho predmetná náhrada spočíva, teda nie je zrejmé, čo predstavuje vecná škoda, resp. čo bolo na poškodenom MV opravované, či poškodenia, ktoré boli opravované, vznikli v príčinnej súvislosti s jeho konaním, či sa jednalo o opravu účelnú a hospodárnu s prihliadnutím na amortizáciu, teda žalobca nepreskúmal oprávnenosť požadovanej náhrady škody tak, ako v obdobných veciach poisťovne vždy postupujú a takto žalovanému v podstate bolo odňaté právo rozporovať, preskúmať dôvodnosť a účelnosť vykonanej opravy, čo do jej výšky. Žalovaný tak žiadal žalobu zamietnuť. 5. Žalobca sa k podanému odporu vyjadril podaním zo dňa 25.11.2013, v ktorom uviedol, že je právnickou osobou zriadenou zákonom č. 381/2001 Z. z., ktorej zákon okrem iného zveril správu garančného fondu. V prípade, že došlo k dopravnej nehode a MV, ktoré bolo účastníkom dopravnej nehody nebolo v čase dopravnej nehody povinne zmluvne poistené, a je potrebné v tejto súvislosti poskytnúť poškodenému finančné plnenie, je poškodenému dané právo uplatniť nárok na plnenie podľa ust. § 24 ods. 2 písm. a) až g) zákona č. 381/2001 Z. z. proti žalobcovi za rovnakých podmienok, za ktorých by mohol uplatniť nárok na plnenie voči určitej poisťovni (§ 24 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z. z.). Týmto je zabezpečené, že poškodený dostane plnenie i vtedy, keď MV, ktorým bola spôsobená škoda, nebude v rozpore so zákonom poistené. Protiprávny stav spočívajúci v absencii poistenia teda poškodený nepocíti, pretože za nepoistené osoby zodpovedné za škodu, mu je poskytnuté plnenie z poistného garančného fondu. Na druhej strane je však logické a žiaduce, aby tí, za ktorých bolo z garančného fondu plnené, vyplatené prostriedky do garančného fondu vrátili späť. Preto zákon oprávnil navrhovateľa domáhať sa náhrady za plnenie poskytnuté z poistného garančného fondu v súvislosti so škodou spôsobenou nepoisteným MV, inými slovami zveril jej postihové právo voči nepoisteným osobám zodpovedným za škodu. Žalobca v ďalšom uviedol, že je členom systému Zelenej karty, pričom sa pri výkone svojej pôsobnosti vo vzťahu k dopravným nehodám spôsobeným MV z inej krajiny spravuje dohodami v systéme Zelenej karty. Systém Zelenej karty sa spravuje Internými pravidlami. Interné pravidlá boli 31.07.2003 oficiálne zverejnené vo vestníku EÚ (Official Journal of the European Union L 192/23), pričom sú základnou zmluvou upravujúcou právne vzťahy medzinárodného systému Zelenej karty, ktorého súčasťou je aj Slovenská republika. Účelom Interných pravidiel je upraviť vzájomné vzťahy medzi národnými kanceláriami poisťovateľov a zabezpečiť realizáciu pravidiel Doporučenia č. 5, ktoré 25.01.1949 prijala pracovná skupina pre cestnú dopravu Výboru pre vnútrozemskú dopravu Európskej hospodárskej komisie Organizácie spojených národov, nahradeného Prílohou č. 1 Konsolidovaného uznesenia na uľahčenie cestnej dopravy (R.E.4), ktoré schválil výbor pre vnútrozemskú dopravu na svojom šesťdesiatom šiestom zasadnutí, ktoré sa konalo od 17. do 19. februára 2004 v jeho vtedajšom znení. V zmysle ust. čl. 3 ods. 4 Interných pravidiel kancelária vo svojej neobmedzenej pôsobnosti vybaví všetky nároky v súlade s právnymi a vykonávacími predpismi použiteľnými v krajine, v ktorej došlo k nehode. a ktoré súvisia so zodpovednosťou za spôsobenú škodu, náhradou škody poškodených a povinným poistením zodpovednosti, v najlepšom záujme poisťovateľa, ktorý vydal zelenú kartu alebo poistku, alebo ak je to na mieste, v najlepšom záujme príslušnej Kancelárie. Kancelária je výlučne spôsobilá vo všetkých veciach týkajúcich sa výkladu práva použiteľného v krajine, v ktorej došlo k nehode (a to i v prípade, že sa týkajú právnych ustanovení použiteľných v inej krajine), ako aj vybavenie nároku. V zmysle ust. čl. 6 ods. 6.1 Interných pravidiel každá kancelária zaručuje, že jej členovia uhradia akúkoľvek sumu, ktorá bude uplatnená podľa článku 5 Kanceláriou tej krajiny, v ktorej došlo k nehode, alebo zástupcom, ktorého menovala pre tento účel. V zmysle ust čl. 10 Interných pravidiel kancelárie, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia tejto časti, zaručujú na základe plnej reciprocity refundáciu všetkých súm splatných podľa týchto Pravidiel v súvislosti s akoukoľvek nehodou, na ktorej sa zúčastní vozidlo, ktoré má obvyklé stanovište na území štátu, v ktorom každá z týchto Kancelárií pôsobí, bez ohľadu, či

vozidlo je poistené alebo nie je. Dopravnú nehodu, ku ktorej došlo v zahraničí a ktorej účastníkom je MV z inej krajiny šetrí národná kancelária, ktorá má sídlo na území krajiny, v ktorej došlo k dopravnej nehode. Nároky z dopravnej nehody vybavuje v súlade správnymi predpismi použiteľnými v krajine, v ktorej došlo k dopravnej nehode, a to vo svojej neobmedzenej pôsobnosti, avšak v najlepšom záujme poisťovateľa, ktorý vydal zelenú kartu, resp. v najlepšom záujme príslušnej národnej kancelárie (v tomto prípade žalobcu). Tiež podľa Dohovoru o práve použiteľnom na dopravné nehody vyhláseného vyhláškou ministra ZV č. 130/1976 Zb. sú rozhodným právom vnútorné predpisy štátu, na území ktorého došlo k nehode. Po vybavení nárokov zašle kancelária krajiny, v ktorej sa stala dopravná nehoda členovi kancelárie, ktorý vydal zelenú kartu, resp. príslušnej národnej kancelárii žiadosť o refundáciu vyplatených súm so špecifikáciou v zmysle vyššie uvedeného ust. čl. 5 ods. 5.1 Interných pravidiel. Žalobca, ako člen systému Zelenej karty a signatár Interných pravidiel, pri vysporiadavaní a vyplácaní nárokov zahraničných kancelárií postupuje plne v zmysle uvedených ustanovení Interných pravidiel a teda požadovanú sumu vyplatí. Dôvodnom súdneho konania je skutočnosť, že žalovaný porušil zákonom stanovenú povinnosť uzavrieť povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou MV. Ak by žalovaný konal v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi upravujúcimi povinné zmluvné poistenie, nároky, ktorých refundácie sa teraz žalobca domáha by znášala príslušná poisťovňa a nie žalovaný. S prihliadnutím na uvedené tak žalobca zastával názor, že jeho nárok, ktorý uplatnil žalobou je oprávnený a je treba mu poskytnúť primeranú právnu ochranu, nakoľko v opačnom prípade by nedošlo k naplneniu zámeru konštrukcie odškodnenia v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. a Interných pravidiel. Túto svoju argumentáciu zásadne zopakoval v podaní zo dňa 08.09.2016. V ďalšom žalobca v tomto podaní zdôraznil, že on, ako aj Talianska kancelária poisťovateľov Ufficio Centrále Italiano, Ufficio Nazionale ď Assicurazione per i veicoli a motore in circolazione internazionale sú členmi systému Zelenej karty, pričom sa pri výkone svojej pôsobnosti vo vzťahu k dopravným nehodám spôsobeným vozidlom z inej krajiny spravujú dohodami v rámci systému Zelenej karty. Ďalej žalobca uviedol, že k dopravnej nehode došlo na území Talianska, na základe čoho je plne v kompetencii talianskych orgánov riešiť likvidáciu nárokov podľa talianskych právnych predpisov, a to v súlade s Dohovorom o práve použiteľnom na dopravné nehody. V zmysle tohto Dohovoru a Interných pravidiel o výške náhrady škody, ako aj o právnom základe rozhodujú príslušné talianske orgány. Súd má k dispozícii tiež výpis z účtu žalobcu, resp. debetné avízo ako dôkaz o tom, že vyplatil podľa ust. § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. z poistného garančného fondu poistné plnenie. Výška škody nebola vypočítaná žalobcom, ale Talianskou kanceláriou poisťovateľov Uffício Centrále Italiano. Žalobca je týmto výpočtom viazaný podľa medzinárodných smerníc, konkrétne podľa ust. čl. 6 Interných pravidiel. Je zrejmé, že Talianska kancelária poisťovateľov postupovala v čo najlepšom záujme žalobcu a preto nemal dôvod spochybňovať takto vyčíslenú výšku škody a túto aj refundoval. Škoda bola vyúčtovaná a likvidovaná podľa talianskeho právneho poriadku štandardným spôsobom, z tohto dôvodu nemal žalobca voči likvidácii poistnej udalosti zo strany talianskych likvidátorov žiadne námietky. Škodová dokumentácia predložená zo strany talianskych likvidátorov bola dostatočná na výplatu poistného plnenia z poistného garančného fondu. Žalobca si voči žalovanému uplatňuje nárok pozostávajúci z náhrady na opravu vozidla a vecnej škody. Na základe uvedeného si dovoľuje poukázať na úradný preklad listín, ktorým potvrdzuje, že suma uplatňovaná v prebiehajúcom konaní pozostáva z reálne vynaložených nákladov. 6. Žalovaný v písomnom podaní zo dňa 03.05.2011 namietal, že poisťovňa, v ktorej bolo jeho MV povinne zmluvne poistené, pristúpila k stornovaniu tejto zmluvy podaním, ktoré bolo vyhotovené a zaslané až po vzniku predmetnej škodovej udalosti, v čase, kedy si poškodený u tejto poisťovne uplatnil nárok na poistné plnenie, resp. žalovaný vznik škodovej udalosti nahlásil, teda v čase, kedy poisťovňa mala vedomosť o vzniku škodovej udalosti a výške poistného plnenia. Poisťovňa navyše ukončila trvanie poistnej zmluvy z dôvodu neuhradenia poistného, hoci ako je z listu poisťovne zo dňa 05.05.2011 zrejmé, žalovaný bol v omeškaní s úhradou poistného aj v minulosti, ale poisťovňa k stornu zmluvy nepristúpila. Navyše poistné, ktoré sa stalo dôvodom pre storno poistnej zmluvy poisťovni uhradil. S poukazom na uvedené mal žalovaný za to, že poisťovňa konala účelovo, teda vykonala storno poistnej zmluvy spätne v úmysle vyhnúť sa poskytnutiu poistného plnenia. Žalovaný tak prezentoval svoj názor, že takto vykonané ukončenie poistnej zmluvy zo strany poisťovne je v rozpore s ust. § 39 Občianskeho zákonníka a je teda absolútne neplatné, nepožívajúce právnu ochranu a on tak bol ku dňu vzniku škodovej udalosti povinne zmluvne poistený. 7. K podaniu žalovaného zo dňa 03.05.2011 sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 08.09.2016, v ktorom uviedol, že poukazuje na skutočnosť, že poistná zmluva bola ukončená dňa 12.10.2010 z dôvodu nezaplatenia poistného. Žalovaný uhradil poistné dňa 02.11.2010, teda až po dopravnej nehode. Je v záujme žalovaného, aby úhrady poistného boli realizované na čas. Skutočnosť, že v minulosti

dochádzalo k oneskoreným úhradám nemá žiadny vplyv na dané konanie a žalobca si dovoľuje poukázať na skutočnosť, že zánik poistného z dôvodu nezaplatenia nastáva ex lege, a teda dodatočná úhrada na zánik poistného nemá žiadny relevantný vplyv. Žalovaný sa neskorším uhradením poistného snažil len vyhnúť vzniknutej zodpovednosti a preniesť ju na poisťovňu. 8. Súd vec prejednal na pojednávaniach dňa 08.07.2016 a dňa 30.09.2016, na ktorom pojednávaní vo veci rozhodol. Súd vec prejednal na oboch pojednávaniach za prítomnosti právnych zástupcov oboch sporových strán a v neprítomnosti žalobca a žalovaného, keďže títo sa na pojednávania neustanovili a súhlasili s prejednaním veci aj v ich neprítomnosti. 9. Žalobca zásadne aj na pojednávaniach zotrval na svojej vo vyššie spomenutých písomných podaniach uvedenej argumentácii. 10. Rovnako aj žalovaný zásadne na pojednávaniach prezentoval rovnakú argumentáciu ohľadom otázky existencie povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou jeho MV, ako v jeho vyššie spomenutých podaniach. K tejto argumentačnej línii produkoval aj ďalšiu námietku, a to, že pre neho nie je záväzný systém Interných pravidiel, na ktoré odkazuje žalobca. Žalobca súčasne vo veci nepreukázal rozsah vzniknutej škody, ktorý on ako žalovaný namieta, teda namieta, že žalobca nepreukázal, že poskytnuté plnenie bolo poskytnuté v príčinnej súvislosti s opravou poškodeného MV v rozsahu zodpovedajúcom jeho poškodeniu pri predmetnej škodovej udalosti zavinenej žalovaným a súčasne, či takáto oprava bola vykonaná účelne a hospodárne. Žalobca sa tak voči nemu môže domáhať len náhrady škody v rozsahu, v akom vzniklo toto právo samotnému poškodenému v zmysle ust. § 24 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z. z. Napokon žalovaný vzniesol námietku premlčania žalovaného nároku, a to s odôvodnením, že k dopravnej nehode malo dôjsť na území Y. V. dňa 30.10.2010. Predmetný nárok bol uplatnený na súde žalobou dňa 13.03.2013. Je toho názoru, že aj vzhľadom na medzinárodný prvok v tomto konaní sa jedná o nárok z titulu náhrady škody. 11. K vznesenej námietke premlčania sa žalobca vyjadril, že vychádzajúc z ustálenej judikatúry, v danom prípade žalovaného nároku nejde o nárok na náhradu škody, ktorý sa premlčuje v dvojročnej premlčacej dobe, ale ide o osobitný nárok, ktorý sa premlčuje v trojročnej premlčacej dobe a teda k premlčaniu v danom prípade nedošlo. 12. Súd tak vo veci vykonal dokazovanie oboznámením so stranami sporu produkovanými listinnými dôkazmi, pričom na základe dokazovania dospel k nasledovným skutkovým zisteniam. 13. Z výpisu z centrálnej evidencie motorových vozidiel 11.11.2012 (dôkaz predložený žalobcom na č. l. 13 spisu) vyplýva, že žalovaný bol v období od 03.06.2010 ku dňu datovania výpisu vlastníkom a držiteľom MV zn. Opel Vectra 1,8 16V, VIN: T., EČ: XA XXX G.. 14. Zo žalobcom predloženej e-mailovej komunikácie s poisťovňami ( na č. l. 5 a nasl. spisu) vyplýva, že na MV zn. Opel Vectra, VIN: T., EČ: XA XXX G. nebolo uzavreté v čase škodovej udalosti povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou MV. Z odpovede poisťovne Allianz

- Slovenská poisťovňa, a. s. vyplýva, že na predmetná MV bolo uzavreté poistenie na základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, avšak toto poistenie zaniklo pre neplatenie poistného ku dňu 12.10.2010. 15. Z hlásenia škodovej udalosti žalovaným datovaného dňa 02.11.2010 (dôkaz predložený žalobcom na č. l. 21 spisu) vyplýva, že k spornej škodovej udalosti došlo dňa 30.10.2010 o 17.00 hod. v Y.. Škodová udalosť bola hlásená talianskej polícii. Ako vodič MV zn. Opel Vectra, VIN: T., EČ: XA XXX G., ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda, je v zápise uvedený žalovaný. Ako poškodené MV sa v oznámení udáva: Iveco Magirus EČ: M. XXX X. a ako poškodený sa v oznámení udáva T. P., A. XX, Y.. V popise nehody je uvedené, že „Počas cesty na kraji krajnice pri zaraďovaní za krajnicu mi odtrhlo šróby zadného kolesa a odtrhnuté koleso poškodilo predbiehajúce vozidlo v čase zapnutých výstražných svetiel.“. V popise poškodených častí na poškodenom vozidle je uvedené: nárazník, svetlo, maska. 16. Podľa oznámenia o nehode (dôkaz v talianskom jazyku produkovaný žalobcom na č. l. 23 spisu, úradný preklad na č. l. 88 spisu) spísanej žalovaným a vodičom P. T. došlo dňa 30.10.2010 o 17.00 hod. k dopravnej nehode v Y. V. na ceste č. SS 309 km 102 + 5, pri ktorej došlo k poškodeniu MV zn. Iveco Magirus 24042, EČ: M. XXX X. vlastníka Agricola Cerchier OSCAR SAS (viditeľné škody v prednej časti, nárazníku, svetla a prahu dverí), pričom MV žalovaného zn. Opel Vectra, EČ: XA XXX G. ako druhého zúčastneného MV nebolo poškodené. Popis nehody bol vodičom P. T. opísaný tak, že ako išiel, trafilo ho koleso a žalovaným, že stratil koleso pri jazde, ktoré narazilo do prednej kapoty poškodeného MV. 17. Žiadosťou o náhradu zo dňa 13.04.2011 (dôkaz v talianskom jazyku produkovaný žalobcom na č. l. 24 spisu, úradný preklad na č. l. 84 spisu) požiadala Ufficio Centrale Italiano (Talianska kancelária poisťovateľov) žalobcu o náhradu podľa čl. 5 Interných pravidiel s tým, že zasielajú údaje o vybavovaní predmetnej poistnej škody ich kanceláriou v záujme žalobcu, a žiadajú o náhradu v celkovej sume 8.296,- eur (z čoho v sume 7.000,- eur titulom kompenzačného plnenia, v sume 246,- eur titulom výdavkov a v sume 1.050,- eur titulom manipulačného poplatku), a to na bankový účet IBAN: F..

18. Z listiny (predloženej žalobcom ako dôkaz v talianskom jazyku na č. l. 102 spisu, úradný preklad na č. l. 138 spisu) označenej ako znalecký posudok č. XXXX/XXXXX/XX Centra znaleckých posudkov vyhotovený ako znalecká správa pre Ufficio Centrale Italiano, vyplývajú nasledovné položky nehody na MV zn. Iveco Eurotech 240E42, EČ: M. XXX X.: predný nárazník - 790,- eur, kompletná plošina predného nárazníka ľavá - 366,- eur, mriežka plošiny ľavá - 77,15 eur, nádrž tergi ľavá - 99,42 eur, strmeň nádrže tergi - 15,62 eur, dopravník vzduchu ľavý - 19,28 eur, diely - 44,87 eur, svetlo na plošine ľavé - 33,44 eur, svetlo ľavé - 225,32 eur, silentblok - 21,23 eur, olej do hydraulického riadenia - 60,- eur, hydraulické riadenie - 4.418,- eur, ťažné torzo ľavé - 358,10 eur; celkovo náklady na náhradné diely 6.528,43 eur bez DPH; ďalej spotrebný materiál: 75,- eur bez DPH, ručná práca karoséria: 267,30 eur bez DPH, ručná práca strojárska: 94,50 eur bez DPH a elektronické nástroje a likvidácia odpadu: 35,- eur bez DPH; oprava tohto poškodenia bola v danom prípade kalkulovaná v sume 7.000,23 eur bez DPH (s príslušnou 20 % DPH v sume 8.400,28 eur). 19. Listom zo dňa 03.05.2011 adresovaným žalovanému (dôkaz predložený žalovaným na č. l. 112 spisu) Allianz-Slovenská poisťovňa, a. s. na žiadosť žalovaného tomuto oznamovala platby na poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX (Opel Vectra, EČ: L. XXX G.): predpis obdobie - úhrada - zaplatené poistné : 1. 12.12.2007 - 11.03.2008 - 27.12.2007 - 42,32 eur; 2. 12.03.2008 - 11.06.2008 - 03.04.2008 - 42,32 eur; 3. 12.06.2008 - 11.12.2008 - 25.11.2008 - 84,64 eur; 4. 12.12.2008 - 11.03.2009 - 09.02.2009 - 42,32 eur; 4. 12.03.2009 - 11.06.2009 - 30.12.2009 - 42,32 eur; 5. 12.06.2009 - 11.12.2009 - 07.01.2010 - 84,64 eur; 6. 12.12.2009 - 11.09.2010 - 16.07.2010 - 139,41 eur a 7. 12.09.2010 - 11.12.2010 - 02.11.2010

- 46,47 eur. Zároveň poisťovňa uviedla, že platba zo dňa 02.11.2010 prišla na poistnú zmluvu až po storne zmluvy, ktoré bolo ku dňu 12.10.2010 a na základe toho vracajú žalovanému 30,64 eur ako nespotrebované poistné. 20. Podľa výpisu z bankového účtu žalobcu č. XXXXXXXXXX/XXXX za mesiac jún 2011 (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 25 spisu) dňa 08.06.2011 žalobca poskytol Ufficio Centrale Italiano, Corso Sempione 39, 20 145 Milano, Taliansko plnenie 8.296,- eur na bankový účet: IBAN: F. s uvedením účelu platby: 10/045152 MEC SK. 21. Listom zo dňa 17.06.2011 zn. N.- K. XXXXX (dôkaz predložený žalobcom na č. l. 27 spisu) vyzval žalobca žalovaného na náhradu poistného plnenia z poistného garančného fondu vo výške 7.246,- eur v termíne do 17.07.2011. Výzvu si žalovaný v odbernej lehote, ktorá skončila dňa 17.07.2011, nevyzdvihol, a preto bola vrátená žalobcovi ako nedoručená späť. (podľa žalobcom predloženej fotokópie obálky listovej zásielky žalobcu adresovanej žalovanému na adresu O.. Z. Y. XXX/XX, I. a označenej zn. K. XXXXX na č. l. 28 spisu). 22. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 430/2003 Z. z. účinnom od 01.11.2003, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, [6a) § 90 ods. 1 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z.] v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca. 23. Podľa ust. § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z. v znení účinnom do 31.03.2015, poistenie zodpovednosti zanikne tiež, ak poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti, ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti. Poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty. 24. Podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi [20) § 823 Občianskeho zákonníka] a je povinný tento nárok preukázať. [21) § 799 Občianskeho zákonníka] 25. Podľa ust. § 20 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., zriaďuje sa kancelária, ktorá je právnickou osobou. [24) § 18 ods. 2 písm. d) Občianskeho zákonníka] Jej sídlom je Bratislava. Zapisuje sa do obchodného registra pôsobí v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. 26. Podľa ust. § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z., kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti. 27. Podľa ust. § 24 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z. z., poškodený má právo uplatniť nárok na náhradu škody podľa odseku 2 proti kancelárii za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi podľa tohto zákona.

28. Podľa ust. § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 186/2004 Z. z. účinnom od 01.04.2007, kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo proti poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2 písm. c). Kancelária je povinná požadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo plnila poškodenému podľa odseku 2 písm. e) a podľa § 24a ods. 1 písm. a). 29. Podľa ust. čl. 1 Dohovoru o práve použiteľnom na dopravné nehody (publikovaného v Zbierke zákonov vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 130/1976 Zb.; Dohovor nadobudol platnosť pre Československú socialistickú republiku na základe svojho článku 17 ods. 2 dňom 11.07.1976), tento Dohovor určuje právo rozhodné pre občianskoprávnu mimozmluvnú zodpovednosť za dopravné nehody bez ohľadu na spôsob konania pri jej uplatnení. Na účely tohto Dohovoru sa považuje za dopravnú nehodu nehoda, na ktorej sa zúčastňuje jedno alebo viac vozidiel bez ohľadu, či sú poháňané motorom alebo nie, a ktorá súvisí s dopravou na verejných cestách, na pozemkoch prístupných verejnosti alebo na súkromných pozemkoch, na ktoré majú právo prístupu určité osoby. 30. Podľa ust. čl. 3 Dohovoru o práve použiteľnom na dopravné nehody, rozhodným právom sú vnútorné predpisy štátu, na území ktorého došlo k nehode. 31. Podľa ust. čl. 8 Dohovoru o práve použiteľnom na dopravné nehody, rozhodné právo určuje najmä 1. podmienky a rozsah zodpovednosti, 2. dôvody vylučujúce zodpovednosť, akékoľvek obmedzenie zodpovednosti a jej delenie, 3. vznik a povahu škody, ktorá sa má nahradiť, 4. spôsob a rozsah náhrady škody, 5. možnosť prechodu práva na náhradu škody, 6. osoby, ktoré škodu utrpeli a ktoré majú nárok na jej náhradu, 7. zodpovednosť pre prevádzateľa vozidla za jeho zamestnanca, 8. premlčanie a zánik práva uplynutím času, včítane pravidiel počítania začiatku, prerušenia alebo zastavenia tohto času. 32. Podľa ust. čl. 9 Dohovoru o práve použiteľnom na dopravné nehody, poškodené osoby majú právo žalovať priamo poistiteľa zodpovednej osoby, ak im toto právo patrí podľa práva rozhodného podľa článku 3, 4 alebo 5. Ak je podľa článku 4 alebo 5 rozhodný právny poriadok štátu registrácie a tento právny poriadok nepriznáva právo na priamo žalobu, toto právo jednako vzniká, ak vyplýva z vnútorných predpisov štátu, v ktorom došlo k dopravnej nehode. Ak toto právo nepatrí podľa žiadneho z týchto právnych poriadkov, jednako vzniká, ak to ustanovuje právny poriadok, ktorým sa spravuje poistná zmluva. 33. Podľa ust. ods. 1 Preambuly Interných pravidiel (zverejnených dňa 31.07.2003 v Úradnom vestníku EÚ, Official Journal of the European Union L 192/23), vzhľadom nato, že v roku 1949 pracovná skupina pre cestnú dopravu Výboru pre vnútrozemskú dopravu Ekonomickej komisie pre Európu Organizácie spojených národov zaslala Vládam členských štátov doporučenie [1 Doporučenie č. 5 schválené v januári 1949 nahradené dodatkom 2 konsolidovaného rozhodnutia o uľahčení cestnej dopravy schválené pracovnou skupinou o cestnej doprave Výboru pre vnútrozemskú dopravu Ekonomickej komisie pre Európu Organizácie spojených národov, text ktorého je priložený ako príloha č. I. ], v ktorom ich vyzvala, aby požiadali poisťovateľov, ktorí prevádzkujú poistenie zodpovednosti za škody z prevádzky vozidla, aby uzavreli dohody o jednotných a praktických ustanoveniach, vďaka ktorým budú motoristi dostatočne poistení pri vstupe do krajín, v ktorých je poistenie proti takýmto rizikám povinné. 34. Podľa ust. ods. 2 Preambuly Interných pravidiel, vzhľadom na to, že toto doporučenie viedlo k tomu, že najlepším spôsobom ako dosiahnuť tento cieľ, by bolo zavedenie jednotného dokumentu o poistení, a stanovilo zásady dohôd, ktoré by mali byť uzavierané medzi poisťovateľmi jednotlivých krajín. 35. Podľa ust. čl. 1 časti I. Interných pravidiel, účelom týchto Interných Pravidiel je upraviť vzájomné vzťahy medzi národnými Kanceláriami poisťovateľov a zabezpečiť tým realizáciu pravidiel doporučenia č.5, ktoré 25. januára 1949 prijala Pracovná skupina pre cestnú dopravu Výboru pre vnútrozemskú dopravu Európskej hospodárskej komisie Organizácie spojených národov, nahradeného prílohou č. 2 konsolidovaného rozhodnutia o uľahčení cestnej dopravy (R.E.4), ktoré schválila Pracovná skupina na svojom sedemdesiatom štvrtom zasadaní konanom od 25. do 29. júna 1984, v jeho platnom znení (ďalej len „doporučenie č. 5“). 36. Podľa ust. čl. 3 ods. 3.1 časti I. Interných pravidiel, akonáhle je Kancelária informovaná o nehode, ku ktorej došlo na území krajiny, v ktorej pôsobí, a na ktorej sa zúčastňuje vozidlo z inej krajiny, zaháji bez meškania, bez toho, aby čakala na formálne uplatnenie nároku, šetrenie okolností tejto nehody. Čo možno najskôr informuje o tejto nehode poisťovateľa, ktorý vydal zelenú kartu alebo poistku, alebo, ak je to potrebné, príslušnú Kanceláriu. Akékoľvek opomenutie tak urobiť však nesmie byť použité proti nej. Ak kancelária v priebehu šetrenia zistí, že je známy poisťovateľ vozidla, ktoré je účastníkom nehody, a že Korešpodentovi tohoto poisťovateľa bol udelený súhlas podľa článku 4, postúpi okamžite túto informáciu tomuto Korešpodentovi k ďalšiemu jednaniu.

37. Podľa ust. čl. 3 ods. 3.4 časti I. Interných pravidiel, kancelária vo svojej neobmedzenej pôsobnosti vybaví všetky nároky v súlade s právnymi a vykonávacími predpismi použiteľnými v krajine, v ktorej došlo k nehode, a ktoré súvisia so zodpovednosťou za spôsobenú škodu, náhradou škody poškodených a povinným poistením zodpovednosti, v najlepšom záujme poisťovateľa, ktorý vydal zelenú kartu alebo poistku, alebo, ak je to na mieste, v najlepšom záujme príslušnej Kancelárie. Kancelária je výlučne spôsobilá vo všetkých veciach týkajúcich sa výkladu práva použiteľného v krajine, v ktorej došlo k nehode (a to i v prípade, že sa týkajú právnych ustanovení použiteľných v inej krajine), ako aj vybavenie nároku. S výhradou predchádzajúceho ustanovenia Kancelária na základe výslovnej žiadosti pred prijatím konečného rozhodnutia informuje poisťovateľa alebo príslušnú Kanceláriu. 38. Podľa ust. čl. 5 ods. 5.1 časti I. Interných pravidiel, ak Kancelária alebo zástupca, ktorého menovala pre tento účel, vybaví všetky nároky vyplývajúce z tejto nehody, zašle, do jedného roku od poslednej platby poškodenému, faxom alebo e-mailom členovi Kancelárie, ktorý vydal zelenú kartu alebo poistku, alebo ak je to na mieste, príslušnej Kancelárii, žiadosť o refundáciu, v ktorej budú špecifikované: 5.1.1 čiastky zaplatené na základe zmierovacieho vysporiadania nároku alebo rozhodnutia súdu ako odškodnenie poškodeným; 5.1.2 čiastky vynaložené za externé služby v súvislosti s prejednávaním a vybavením každého nároku a všetky náklady konkrétne vynaložené pre účely súdneho konania, ktoré by za podobných okolností vynaložil poisťovateľ zriadený v krajine, v ktorej k nehode došlo; 5.1.3 poplatok za spracovanie určený na pokrytie všetkých ďalších výdajov, vypočítaný podľa pravidiel schválených Radou kancelárií. Ak budú nároky vyplývajúce z tej istej nehody obhájené a vybavené, bez toho, že bolo zaplatené akékoľvek odškodnenie, môžu byť uplatnené sumy podľa 5.1.2, ako i minimálny poplatok stanovený Radou kancelárií podľa 5.1.3. 39. Podľa ust. čl. 6 ods. 6.1 časti I. Interných pravidiel, každá kancelária zaručuje, že jej členovia uhradia akúkoľvek sumu, ktorá bude uplatnená podľa článku 5 Kanceláriou tej krajiny, v ktorej došlo k nehode, alebo zástupcom, ktorého menovala pre tento účel. 40. Podľa ust. § 100 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 41. Podľa ust. § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 42. Podľa ust. § 517 ods. 2 v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 43. Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení nariadenia Vlády SR č. 586/2008 Z. z. účinnom od 01.01.2009 do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (§ 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 44. Podľa ust. § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z. účinnom od 01.02.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.02.2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. 45. Podľa ust. § 563 v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. 46. Možno konštatovať, že žalobca sa ako osoba zriadená podľa cit. ust. § 20 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. v konaní žalobou domáhal proti žalovanému ako osobe zodpovedajúcej za škodu podľa cit. ust. § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. vzniknutú dňa 30.10.2010 poškodenému Cerchier Oscar Agricola (ďalej len „poškodený“) na jeho MV zn. Iveco Eurotech, EČ: M. XXX X. (ďalej len „poškodené MV“) prevádzkou motorového vozidla z. Opel Vectra, EČ: L. XXX G., ktorého ku dňu 30.10.2010 bol držiteľom žalovaný (ďalej aj ako „MV škodcu“), práva podľa cit. ust. § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. na náhradu toho, čo plnil za žalovaného z dôvodu jeho zodpovednosti za škodu. 47. V konaní bolo preukázané (zároveň toto ani medzi stranami sporu nebolo sporné), že žalobca dňa 08.06.2011 bezhotovostným prevodom poskytol plnenie na účet Ufficio Centrale Italiano IBAN: F. (ako kancelárii poisťovateľov v Talianskej republike; ďalej len „UCI“) v celkovej sume 8.296,- eur (z čoho v sume 7.000,- eur titulom kompenzačného plnenia, v sume 246,- eur titulom nákladov a v sume 1.050,-

eur titulom manipulačného poplatku; viď žiadosť UCI o poskytnutie plnenia zo dňa 13.04.2011), a to ako plnenie nárokov poškodeného a manipulačného poplatku UCI. 48. Žalovaný rovnako v konaní nenamietal, že zavinil škodovú udalosť dňa 30.10.2010, t. j. že prevádzkou MV škodcu bola spôsobená škoda na poškodenom MV a poškodenému tak vznikla škoda, za ktorú žalovaný zodpovedá. 49. Obrana žalovaného v spore bola založená primárne na námietke, že nie je v spore pasívne vecne legitimovaný (keďže mu žalovaná povinnosť z hmotného práva nevyplýva), a to vzhľadom ku skutočnosti, že ku dňu vzniku škody, t. j. ku dňu 30.10.2010 trval poistno-právny vzťah medzi Alianz- Slovenskou poisťovňou, a. s. ako poisťovateľom a ním ako poistníkom založený zmluvou o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou práve jeho MV (MV škodcu) č. XXXXXXXXXX (č. návrhu poistnej zmluvy XXXXXXXXXX), resp., že žalobca nepreukázal, že by v čase vzniku škody neexistoval poistno-právny vzťah medzi poisťovňou a ním ako poistníkom, ktorého predmetom bolo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú MV škodcu. 50. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, nebola pre nečinnosť strany sporu (v dôsledku nesplnenia povinnosti uloženej strane sporu podľa ust. čl. 8 a ust. § 153 ods.1 v spojení s ust. § 149 alebo vôbec (objektívne vzaté) nemohla byť preukázaná a kedy teda výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať závery ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 33 Cdo 472/2007 zo dňa 30.04.2009) Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. 51. S poukazom na v predchádzajúcom odseku odôvodnenia tohto rozsudku uvedený právny výklad dôkazného bremena, vyznieva zjavne nedôvodne pôvodná obrana žalovaného (uvedená v odpore proti platobnému rozkazu), že žalobca nepreukázal, že by v čase vzniku škody, t. j. ku dňu 30.10.2010, neexistoval poistno-právny vzťah medzi poisťovňou a ním ako poistníkom, ktorého predmetom bolo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú MV škodcu. Naopak, žalobcovi pre úspech v spore postačovalo produkovať skutkové tvrdenie o negatívnej skutočnosti, že takéto poistenie v čase vzniku škody uzavreté nebolo, keďže, ako už bolo vyššie uvedené, neexistencia určitej právnej skutočnosti sa nedá preukázať. Je možné preukázať len opak, a to, že v čase vzniku škody bolo uzavreté (resp. trvalo) poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou MV škodcu. Vyvrátiť tvrdenie žalobcu o neexistencii tejto právnej skutočnosti však v konaní zaťažovalo žalovaného. (v tomto smere tak bolo zo strany žalobcu úplne nadbytočné produkovať listinné dôkazy, a to vyjadrenia jednotlivých poisťovní pôsobiacich na poisťovacom trhu v Slovenskej republike, že ku dňu vzniku škody neevidovali platnú poistnú zmluvu). 52. Žalovaný neskôr v konaní produkoval argumentáciu, že v čase vzniku škody trval poistno-právny vzťah medzi Allianz-Slovenskou poisťovňou, a. s. ako poisťovateľom a ním ako poistníkom založený zmluvou o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou práve jeho MV (MV škodcu) č. XXXXXXXXXX (č. návrhu poistnej zmluvy XXXXXXXXXX), keďže je nutné považovať právny úkon poisťovateľa spočívajúci v tom, že napriek tomu, že dňa 02.11.2010 prijal zo strany žalovaného poskytnuté plnenie poistného aj za obdobie od 12.09.2010 do 11.12.2010 (teda zahŕňajúce deň vzniku škodovej udalosti 30.10.2010), jednostranne ukončil poistno-právny vzťah pre nezaplatenie poistného v lehote splatnosti, a to až v čase, kedy mal vedomosť o vzniku poistnej udalosti, za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, ktoré konanie tak nemôže požívať právnu ochranu (§ 3 ods. 1 , resp. že tento právny úkon poisťovateľa je neplatný pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 . Túto právnu argumentáciu však súd považoval za rovnako zjavne nedôvodnú, až absurdne popierajúcu právnu úpravu zániku povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou MV pre nezaplatenie poistného podľa cit. ust. § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z. V zmysle tohto ustanovenia totiž poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou MV zanikne, ak poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti, ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti. Poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty. V tomto prípade tak ide o dôvod zániku poistenia, ktorý nastáva priamo zo zákona naplnením predpokladu spočívajúceho v neuhradení poistného v lehote jedného mesiaca (resp. v poistnej zmluve dohodnutej lehote) od splatnosti poistného, a to uplynutím tejto lehoty. K zániku poistenia z tohto dôvodu dochádza tak bez potreby akéhokoľvek súčasného konania zo strany poisťovateľa

samotným naplnením uvedenej právnej skutočnosti neuhradenia poistného v určenej lehote po jeho splatnosti, a to uplynutím tejto lehoty. Možno ta uviesť, že zánik poistenia podľa cit. ust. § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z. nemôže poisťovateľa akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť, pričom jediným subjektom, ktorý môže tento dôvod zániku poistenia odvrátiť, je samotný poistník, a to tým, že bude hradiť poistné riadne a včas. V prejednávanej veci tak nemožno hovoriť o akomkoľvek právnom úkone poisťovateľa, ktorý by bolo možné považovať za právny úkon neplatný podľa ust. § 39 OZ, resp. za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi podľa ust. § 3 ods. 1 OZ, ako sa to snažil súdu podsúvať žalovaný. V danom prípade z dôkazu produkovaného samotným žalovaným - list Allianz-Slovenská poisťovňa, a. s. zo dňa 03.05.2011 adresovaný žalovanému (čo potvrdzuje aj e-mailová správa Allianz-Slovenská poisťovňa, a. s. na č. l. 12 spisu) nepochybne vyplynulo, že žalovaný ako poistník s Allianz-Slovenskou poisťovňou, a. s. ako poisťovateľom uzavrel zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou MV škodcu č. XXXXXXXXXX (podľa ust. § 6 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.). Listom zo dňa 03.05.2011 Allianz-Slovenská poisťovňa, a. s. na žiadosť žalovaného o zaslanie výpisu platieb na túto poistnú zmluvu oznámila žalovanému predpisy poistného za jednotlivé poistné obdobia, deň a výšku zaplatenia jednotlivých splátok poistného. Z tejto listiny vyplýva, že poistenie na základe spornej poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX vzniklo dňom 12.12.2007 (deň uvedený ako začiatok prvého poistného obdobia). Ak súd vychádza zo znenia ust. § 8 ods. 2 zákona č. 481/2001 Z. z., v zmysle ktorého je poistným obdobím spravidla jeden kalendárny rok, prípadne kratšie obdobie, avšak dohoda o takomto kratšom poistnom období nebola preukázaná, je možné v ďalšom vychádzať z toho, že v danom prípade bolo dojednané poistné obdobie jedného roka so začiatkom poistného obdobia od 12.12. každého roka s poistným v celkovej výške 169,28 eur (4 x 42,32 eur) so splatnosťou v 4 štvrťročných splátkach vo výške 42,32 eur splatných v dňoch 12.12., 12.03., 12.06. a 12.09. bežného roka (vychádzajúc z ust. § 796 ods. 2 a z toho, že poisťovňa oznámila žalovanému storno poistnej zmluvy ku dňu 12.10.2010, t. j. jeden mesiac po splatnosti poslednej splátky poistného za poistné obdobie jedného roka dňa 12.09.2010). Z listu Allianz-Slovenská poisťovňa, a. s. zo dňa 03.05.2011 súčasne nepochybne vyplýva, že žalovaný neuhradil za poistné obdobie od 12.12.2007 do 21.12.2008 poslednú splátku poistného vo výške 42,32 eur, splatnú dňa 12.09.2008, ani v lehote jedného mesiaca od jej splatnosti (dojednanie dlhšej lehoty podľa cit. ust. § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z.), t. j. do 12.10.2008, keďže predpísané poistné uhradil až dňa 25.11.2008. Preto sporné poistenie založené zmluvou o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou MV škodcu č. 8018100678 zaniklo v zmysle cit. ust. § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z. už uplynutím dňa 12.10.2008. Na tomto závere nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že žalovaný aj ďalej platil poistné a Allianz-Slovenská poisťovňa, a. s. toto plnenie žalovaného prijímala a až ku dňu 12.10.2010 (teda až ku dňu, kedy uplynula lehota jedného mesiaca od splatnosti poslednej splátky poistného za poistné obdobie od 12.12.2009 do 11.12.2010 splatnej dňa 12.09.2010, pričom žalovaný uhradil túto splátku /zrejme už vo zvýšenej výške 46,47 eur/ až dňa 02.11.2010 a kedy evidovala Allianz-Slovenská poisťovňa, a. s. zmluvu ako stornovanú) a že Allianz-Slovenská poisťovňa, a. s. oznámila zánik poistenia žalovanému až následne po tom, ako dňa 02.11.2010 prijala úhradu ďalšej splátky poistného. Ak žalovaný v konaní namietal účelovosť uvedeného konania Allianz-Slovenskej poisťovne, a. s. (ktoré však nemá vo vzťahu k vyššie uvedeným záverom relevanciu) súd poukazuje na to, že žalovaný uhradil splátku poistného vo výške 46,47 eur splatnú dňa 12.09.2010 až dňa 02.11.2010, t. j. 3 dní po tom, ako bola prevádzkou MV škodcu spôsobená škoda v spornom prípade. Práve toto konanie žalovaného nasvedčuje jeho účelovosti, že žalovaný po tom, ako vznikol nárok na náhradu škody vyplývajúci zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou jeho MV, vedomý si neuhradenia poistného v lehote splatnosti, sa snažil poistné urýchlene uhradiť, aby tak došlo zo strany Allianz-Slovenská poisťovňa, a. s. k poskytnutiu poistného plnenia, ktorým mala byť uhradený nárok poškodeného na náhradu škody spôsobenej prevádzkou MV žalovaného. 53. Súd tak dospel v prejednávanej veci k jednoznačnému záveru, že v čase vzniku škodovej udalosti, nebolo vo vzťahu k MV škodcu uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou MV. 54. Pokiaľ ide o ďalšiu argumentačnú líniu obrany produkovanej žalovaným v prejednávanej veci, žalovaný namietal, že žalobca v konaní nepreukázal, že poskytnuté plnenie bolo poskytnuté v príčinnej súvislosti s opravou poškodeného MV v rozsahu zodpovedajúcom jeho poškodeniu pri predmetnej škodovej udalosti zavinenej žalovaným a súčasne, či takáto oprava bola vykonaná účelne a hospodárne. Žalovaný v tomto smere argumentoval s odkazom na ust. § 24 ods. 3 (zjavne v spojení s ust. § 15 ods. 1) zákona č. 381/2001 Z. z. 55. K argumentácii žalovaného uvedenej v predchádzajúcom odseku odôvodnenia tohto rozsudku súd poukazuje na to, že žalobca v konaní produkoval listinný dôkaz (kópia v talianskom jazyku na č. l. 102 spisu, jej úradný preklad na č. l. 138 spisu), z ktorého vyplýva, že v danom prípade išlo o znalecký

posudok č. XXXX/XXXXX/XX Centra znaleckých posudkov vyhotovený ako znalecká správa pre UCI, z ktorého jednoznačne vyplýva poškodenie poškodeného MV spôsobené pri predmetnej škodovej udalosti, pričom oprava tohto poškodenia bola v danom prípade kalkulovaná v sume 7.000,23 eur bez DPH (s príslušnou 20 % DPH v sume 8.400,28 eur). 56. Zároveň však treba poukázať na tú skutočnosť, že pokiaľ ide o posúdenie zodpovednostného vzťahu medzi žalovaným ako škodcom a poškodeným z predmetnej škodovej udalosti (Cerchier Oscar Agricola) toto sa riadi právnym poriadkom štátu, na ktorého území došlo k škodovej udalosti (cit. ust. čl. 3 a čl. 8 Dohovoru o práve použiteľnom na dopravné nehody, na ktorý poukazoval aj žalobca). V danom prípade tak na vzťah poškodeného a žalovaného (resp. ako aj prípadný vzťah /v prípade jeho existencie/ poškodeného a poisťovne žalovaného, ktorý sa upravuje právom podľa ust. čl. 9 Dohovoru o práve použiteľnom na dopravné nehody) nie je možné aplikovať právne predpisy platné na území Slovenskej republiky, na ktoré sa odvolával žalovaný. Problematiku právnych vzťahov s medzinárodným prvkom vyplývajúcu z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel upravujú v Systéme Zelenej karty (ktorého je členom od 01.01.1994 aj Slovenská republika) Interné pravidlá, na ktoré poukazoval žalobca a ktoré boli 31.07.2003 publikované v Úradnom vestníku EÚ. Interné pravidlá upravujú vzťahy subjektov v rámci Systému Zelenej karty. V kontexte tejto obrany žalovaného sa tak súd v plnom rozsahu stotožňuje s argumentáciou žalobcu uvedenou v jeho písomných podaniach zo dňa 25.11.2013 a dňa 08.09.2016 považujúc ju za právne dôvodnú a nepovažuje ju tak za potrebné v tejto často odôvodnenia tohto rozsudku opakovať. V súvislosti s touto argumentáciou, ktorú si súd osvojuje za svoju vlastnú, na jej zdôraznenie považuje za potrebné (aj v súvislosti so znením ust. čl. 2 ods. 2 výslovne poukázať aj na žalobcom cit. uznesenie Krajského súdu v Trnave spis. zn. 23Co/125/2013 zo dňa 30.06.2014, v ktorého odôvodnení sa udáva: „Podľa rozhodnutia Komisie z 25. júna 2003 o uplatňovaní smernice rady č. 72/166 EHS, pokiaľ ide o kontrolu plnenia povinnosti poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel publikovaného v Úradnom vestníku EU L 192/23 z 31.7.2003, bola členským štátom EÚ uložená povinnosť zdržať sa vykonávania kontrol povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, ktoré sa obvykle nachádzajú v inom členskom štáte alebo na území ďalších uvedených štátov, okrem iných aj na území Slovenska. V prílohe cit. Rozhodnutia Komisie je uvedená Dohoda medzi národnými kanceláriami poisťovateľov členslcých štátov Európskeho hospodárskeho priestoru a ostatnými pridruženými štátmi, podľa ktorej sa podpísané kancelárie zaviazali dodržiavať záväzné ustanovenia, ako aj nezáväzné ustanovenia oddielov II a III vnútorných predpisov prijatých Radou kancelárií 30. mája 2002, ktorých kópia je priložená k uvedenej dohode v dodatku I. Dohodu medzi národnými kanceláriami podpísala okrem iného aj talianska národná kancelária poisťovateľov (Ufficio Centrále Italiano) a tiež Slovenská kancelária poisťovateľov. Vnútorné predpisy Rady kancelárii obsahujú v oddiely I Všeobecné pravidlá (záväzné ustanovenia) článok 3, bod 4, podľa ktorého pre všetky záležitosti týkajúce sa výkladu zákona platného v krajine dopravnej nehody a likvidáciu nároku je príslušná výlučne kancelária. Všetky nároky spracúva kancelária sama za seba a v súlade so zákonnými a regulačnými ustanoveniami uplatňovanými v krajine dopravnej nehody týkajúcimi sa zodpovednosti, náhrady škody poškodeným osobám a povinného poistenia v najlepšom záujme poisťovateľa, ktorý vydal zelenú kartu alebo poistnú zmluvu, prípadne príslušnej kancelárie. Z citovaných Vnútorných predpisov Rady kancelárii, ktoré sú súčasťou Dohody medzi národnými kanceláriami poisťovateľov členských štátov Európskeho hospodárskeho priestoru a ostatnými pridruženými štátmi, a ktoré sú teda záväzné aj pre žalobkyňu vyplýva, že žalobkyňa nebola oprávnená prehodnocovať oprávnenosť nároku na náhradu škody, ktorý bol spracovaný Talianskou národnou kanceláriou poisťovateľov a požadovaný nárok bola povinná uhradiť tak, ako aj urobila. ... Nemožno prisvedčiť námietke žalovaného 2 (že tzv. „vnútorné predpisy“ sú internými pravidlami, ktoré sa nemôžu vzťahovať aj na žalovaného 2/... Z citovaného ustanovenia vyplýva, že systém dohôd medzi národnými kanceláriami poisťovateľov je súčasťou európskeho práva a slúži na vykonanie cit. smernice v oblasti zrušenia kontrol zelených kariet zo strany členských štátov EÚ.“. Aj prihliadajú na tento právny názor je možné konštatovať, že žalobca si splnil svoje povinnosti podľa Interných pravidiel a uhradil vzniknutý nárok na náhradu škody partnerskej UCI v rozsahu žalovanej sumy 7.246,- eur, na základe čoho mu vzniklo v rozsahu tejto úhrady právo požadovať od žalovaného podľa cit. ust. § 24 ods. 7 v spojení s cit. ust. § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. na náhradu tohto plnenia. S poukazom na uvedenú argumentáciu považoval súd aj druhú argumentačnú líniu obrany žalovaného za nedôvodnú a súčasne s poukazom na skutočnosti uvedené v predchádzajúcom odseku odôvodnenia tohto rozsudku tak nenariadil žalovaným navrhované dokazovanie znalcom, keďže toto považoval za nadbytočné. Napokon otázku, ktorú žiadal zodpovedať žalovaný, už podľa žalobcom predloženej listiny posúdilo Centrum znaleckých posudkov v znaleckom posudku č. XXXX/XXXXX/XX vyhotovenom ako znalecká správa pre UCI. I keď nie je

tento posudok možno chápať ako znalecký posudok podľa ust. § 207, resp. § 209 v kontexte toho, že zodpovednostný právny vzťah, ako bolo uvedené v odseku č. 56 odôvodnenia tohto rozsudku, sa spravuje právnym poriadkom Y. V., je tomuto posudku nutné priznať aj pre účely prejednávanej veci potrebnú dôkaznú silu a považovať rozsah škody vzniknutej poškodenému za preukázaný. 57. V zmysle vyššie uvedených skutkových záverov, úvah a právnych záverov, mal súd za to, že žalovaný nárok bol žalobcom v konaní preukázaný a žaloba tak v časti o zaplatenie istiny 7.246,- eur bola podaná dôvodne. Súd tak zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto sumy žalobcovi, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Na tomto rozhodnutí súdu nemení nič ani (z opatrnosti) žalovaným vznesená námietka premlčania, a to z dôvodu, že v danom prípade nešlo u žalovaného nároku o nárok na náhradu škody, ktorý by mal prejsť na poisťovateľa tým, že miesto škodcu plnil poškodenému jeho nárok na náhradu škody proti poškodenému. V danom prípade žalovaného nároku podľa ust. § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. ide o osobitný nárok, nie o nárok na náhradu škody. Právo žalobkyne na plnenie podľa cit. ust. § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. sa tak premlčuje v trojročnej premlčacej dobe podľa ust. § 101 OZ, ktorej začiatok limituje čas plnenia žalobcu podľa cit. ust. § 24 ods. 3 zákona č. 381/2003 Z. z. [k tomu napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 4Cdo 284/2010 zo dňa 28.10.2011: „Právo žalobkyne na tzv. postih (regres) nie je nárokom na náhradu škody (ako bolo povedané vyššie), preto jej vznik nemožno odvodzovať od škodovej udalosti, ale od okamžiku, kedy bolo skutočne poskytnuté plnenie z garančného fondu. Právo žalobkyne voči žalovanému na náhradu sumy, ktorú zaplatila poškodenému v súlade s ustanovením § 24 ods. 2 písm. b/, § 24 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z., sa premlčuje v objektívnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka a jej plynutie začína nasledujúci deň po dni, kedy bolo plnené poškodenému“] Keďže k plneniu žalobcu došlo dňa 08.06.2011 a žaloba bola podaná na súde dňa 13.03.2013, je zrejmé, že nedošlo ku dňu podania na súde k uplynutiu trojročnej premlčacej doby a tým k premlčaniu žalovaného práva. 58. Čo sa týka žalovaného príslušenstva pohľadávky žalobcu, a to úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 7.246,- eur od 18.07.2011 do zaplatenia, súd žalovaný nárok posúdil podľa cit. ust. § 517 ods. 2 v spojení s cit. ust. § 3 ods. 1 a ust. § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Pri posudzovaní času, kedy sa dostal žalovaný do omeškania s platením svojho dlhu, súd vychádzal zo znenia cit. ust. § 563 OZ. Keďže čas plnenia žalovaného nevyplýva zo znenia zákona č. 381/2001 Z. z. a ani nebol medzi stranami sporu dohodnutý, žalovaný bol povinný svoj dlh splniť deň nasledujúci po tom, čo ho o plnenie žalobca požiadal. Keďže žalobca preukázateľne vyzval žalovaného na plnenie v rozsahu listom zo dňa 17.06.2011, a to v lehote najneskôr do 17.07.2011 (kedy sa aj napriek tomu, že žalovaný si výzvu žalobcu neprevzal v odbernej lehote, ktorá uplynula dňa 17.07.2011, dostala výzva žalobcu do dispozície žalovaného), žalovaný bol povinný svoj peňažný záväzok splniť do 17.07.2011. Keďže žalovaný svoj peňažný záväzok nesplnil, dňom nasledujúcim, t. j. dňa 18.07.2011 sa dostal s jeho plnením do omeškania. V čase prvého dňa omeškania žalovaného s plnením jeho peňažného záväzku bola základná úroková sadzba ECB vo výške 1,5 % (o čom má súd vedomosť zo svojej činnosti, § 186 ods. 1 . S poukazom na tieto skutočnosti súd viazaný rozsahom žalovaného nároku podľa ust. § 216 ods. 1 rozhodol o časti žaloby na zaplatenie úrokov z omeškania voči žalovanému tak, že žalovaného zaviazal na zaplatenie úrokov z omeškania: vo výške 9 % ročne zo sumy 7.246,- eur od 18.07.2011 do zaplatenia. 59. Podľa ust. § 155 ods. 2 CSP, ak podanie alebo dôkaz nie je v štátnom jazyku, súd vyzve toho, kto ich predložil, aby v určenej lehote zabezpečil preklad podľa osobitného predpisu; inak ho zabezpečí sám. 60. Podľa ust. § 155 ods. 3 CSP, trovy tlmočenia podľa odseku 1 znáša štát. Na trovy prekladu podľa odseku 2 sa použijú ustanovenia o trovách konania podľa šiestej hlavy druhej časti tohto zákona. 61. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 62. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 63. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 64. Súd napokon rozhodol v zmysle ust. § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania, a to s poukazom na plný úspech žalobcu vo veci podľa ust. § 255 ods. 1 tak, že žalobcovi priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %. Súčasne vzhľadom k tomu, že Slovenskej republike vznikli trovy spočívajúce trovách prekladu listín predložených žalobcom v cudzom jazyku, ktorých preklad žalobca nezabezpečil, (priznaná odmena za preklad prekladateľom uzneseniami č. k. 6C/155/2013-92 zo dňa 24.06.2016 a č. k. 6C/155/2013-95 zo dňa 24.06.2016), súd aplikujúc ust. § 155 ods. 3 v spojení s ust. § 255 ods. 1 priznal Slovenskej republike proti žalovanému ako

neúspešnej strane sporu náhradu týchto trov konania. O samotnej výške náhrad trov konania rozhodne súd podľa ust. § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).