Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-6T/21/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie, samosudcom JUDr. Miroslavom Baňackým, v trestnej veci obž. Š. W., A.. XX.XX.XXXX Q. O., trestne stíhaného pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30.9.2016 v Košiciach takto

rozhodol:

Obžalovaný:

Š. W.- A.. XX.XX.XXXX Q. O.G., S. W. F. - I., F. Č., XXX, okr. Košice- okolie, bez pracovného pomeru, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Košice- Šaca, preto,

j e v i n n ý, ž e

v Períne, okres Košice- okolie, aj napriek tomu, že dňa 3.11.2015 osobne prevzal Výzvu na nastúpenie do výkonu trestu vydanú Okresným súdom Košice II sp.zn. 6T 10/14 zo dňa 27.10.2015, bez vážneho dôvodu v lehote stanovenej súdom- ineď výkon trestu odňatia slobody nenastúpil, t e d a

maril alebo podstatne sťažil výkon rozhodnutia súdu tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpil výkon trestu odňatia slobody v lehote stanovenej súdom,

t ý m s p á c h a l

prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods.1 písm. a) Trestného zákona

Za to sa odsudzuje

Podľa § 348 ods. 1 Tr. zák., v spojení s § 36 písm. l), § 37 písm. m) § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd z a r a ď u j e obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Dňa 9.3.2016 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Košice - okolie (ďalej len ako „prokurátor“) obžalobu na obžalovaného Š. W. (ďalej len ako „obžalovaný“) pre skutok právne kvalifikovaný ako pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Na začiatku hlavného pojednávania súd zisťoval záujem strán uzavrieť dohodu o vine a treste. Prokurátor nemal záujem uzavrieť dohodu o vine a treste. K prednesenej obžalobe obhajoba zaujala stanovisko, v ktorom uviedla, že obžalovaný spochybňuje správnosť uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody.

V zmysle § 257 Tr. por. súd umožnil obžalovanému urobiť vyhlásenie o svojej vine. Obžalovaný využil túto možnosť a vyhlásil, že sa cíti byť vinný zo skutku uvedeného v obžalobe.

Súd pristúpil k položeniu otázok obžalovanému v zmysle § 333 ods. 3 písm. c/,d/, f/,g,/ a h/ Tr. por.. Obžalovaný na všetky uvedené otázky odpovedal „áno“. Procesné strany navrhli prijať vyhlásenie o vine obžalovaného. V zmysle § 257 ods. 7 Tr. por. súd prijal vyhlásenie obžalovaného o vine a súčasne rozhodol, že dokazovanie k priznanému skutku vykonávať nebude a vykoná dokazovanie len k rozhodnutiu o treste.

V zmysle § 272 ods. 3 Tr. por. súd odmietol vykonať nasledujúce dôkazy: čítať nariadenie výkonu trestu z č. l. 11, uznesenie o zamietnutí žiadosti o odklad výkonu trestu č. l. 12, fotokópiu doručenky o prevzatí uznesenia o zamietnutí č. l. 13, výzvu na nastúpenie do výkonu trestu č. l. 14, fotokópiu doručenky výzvy na nastúpenie trestu č. l. 15, dodanie do výkonu trestu z č. l. 16, zápisnicu o dodaní do VTOS č. l. 17, záznam o prijatí odsúdeného do výkonu trestu č. l. 18, správu Okresného súdu Košice II č. l. 19 a rozsudok OS KE II č. l. 24,25, nakoľko uvedenými dôkazmi mal byť preukázaný samotný skutok, ktorý súd považuje za preukázaný tým, že na základe splnenia zákonných podmienok a po súhlasnom vyjadrení procesných strán prijal podľa § 257 ods. 7 Tr. por. vyhlásenie obžalovaného o vine.

V rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní boli vykonané nasledujúce dôkazy, ktoré súd hodnotí jednotlivo nasledovným spôsobom.

Súd vypočul obžalovaného k jeho osobným, rodinným a majetkovým pomerom. Z výpovede obžalovaného súd zistil, že dňa 26.9.2016 obžalovaný bol prepustený z výkonu trestu odňatia slobody. Mal by nastúpiť do zamestnania k predchádzajúcemu zamestnávateľovi, u ktorého pracoval pred nástupom trestu odňatia slobody, a ktorý bol spokojný s pracovným výkonom obžalovaného. Obžalovaný žije v spoločnej domácnosti s manželkou, ktorá má z predchádzajúceho manželstva zdravotne postihnutú dcéru, ktorá napriek tomu, že má viac ako 30 rokov, má IQ 5 ročného dieťaťa a vyžaduje neustálu starostlivosť. Manželka obžalovaného poberá opatrovateľský príspevok, ale vybavila si starobný dôchodok. Obžalovaný tvrdil, že sa chce zamestnať. Obžalovaný býva v rodičovskom rodinnom dome, ktorý mu pripadne za to, že sa staral o mamu. Starostlivosť o mamu spôsobila, že zanechal prácu a poberal opatrovateľský príspevok. Keďže nepracoval neplnil si riadne vyživovaciu povinnosť, za čo bol aj odsúdený, avšak o dcéry vždy prejavoval záujem a poskytoval im v rámci vyživovacej povinnosti vecné plnenia. Pobyt vo výkone trestu odňatia slobody mal na neho dostatočný výchovný účinok, bol preradený zo stupňa „B“ do „A“, do otvoreného oddelenia pre správanie. Nechce sa vrátiť do výkonu trestu, pretože chcem pomáhať manželke v starostlivosti o dieťa, chce sa zamestnať, aby finančne zabezpečil rodinu. Manželka má zlý zdravotný stav, má 60 rokov, je po operácii nohy, má 5 klincov, preto sa o jej mentálne zaostalú dcéru stará obžalovaný. Ľutuje, že nenastúpil do výkonu trestu, ale bolo to len z dôvodu omylu. Súd hodnotí výpoveď obžalovaného ako úprimnú a presvedčivú, z ktorej vyplýva zodpovedný postoj obžalovaného k jeho osobným, rodinným a rodičovským povinnostiam. Podľa § 269 Tr. por. súd prečítal ako listinné dôkazy : správu o povesti z čl. 21, pracovný posudok z čl. 22, správu z UVTOS z čl. 23, odpis z RT z čl. 42, lustráciu v STA z čl. 43, lustráciu GP SR z čl. 44-46 a lustráciu priestupkov z čl. 47.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd pristúpil k rozhodnutiu o treste.

Určenie druhu a výmery trestu

Zo správy o povesti na č. l. 21, ktorú podala obec Perín - Chym na obžalovaného vyplývajú len všeobecné údaje. Podľa pracovného posudku z č. l. 22, je obžalovaný svojim bývalým zamestnávateľom hodnotený veľmi pozitívne, v zamestnaní si obžalovaný plnil svoje pracovné úlohy k spokojnosti nadriadených, dosahoval požadované pracovné výsledky, mal vysoké pracovné nasadenie, bol ochotný prijímať pracovné úlohy a pracovať aj nad rámec svojich pracovných povinností, dokonca uvažovali s ním

uzavrieť pracovnú zmluvu na plný pracovný úväzok, počas výkonu práce sa nedopustil žiadneho porušenia pracovnej disciplíny. Ústav na výkon trestu odňatia slobody Košice - Šaca na č. l. 23 uviedol, že obžalovaný počas výkonu trestu odňatia slobody dodržiaval interné predpisy, je nekonfliktný, správa sa slušne, nebol mu uložený žiadny disciplinárny trest , ale ani odmena.

Z registra trestov č. l. 42 vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 3x súdne trestaný, avšak v jednom prípade je odsúdenie zahladené. Obžalovaný bol 2x odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy, naposledy rozsudkom Okresného súdu Košice II. sp. zn. 6 T 10/2014 zo dňa 19.3.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.5.2015, ktorým mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 roka so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pričom predmetný skutok nenastúpenia výkonu trestu sa týka práve tohto odsúdenia. Z lustrácie z STA a GP SR na č. l. 43 - 46 vyplýva, že proti obžalovanému sa aktuálne nevedie žiadne iné trestné stíhanie či už na súde alebo v prípravnom konaní. Z registra priestupkov obžalovaného na č. l. 47 má súd za preukázané, že doposiaľ sa obžalovaný nedopustil žiadneho priestupku.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd má za nepochybne preukázané, že obžalovaný pred spáchaním daného skutku už bol celkovo 3x trestne odsúdený, i keď aktuálne sa v jednom prípade na neho hľadí, že nebol odsúdený. Momentálne sa voči nemu nevedú žiadne iné trestné stíhania. V mieste trvalého pobytu je obžalovaný charakterizovaný len všeobecne, avšak obžalovaný je ako zamestnanec veľmi pozitívne hodnotený svojim zamestnávateľom. V celku pozitívne vyznieva aj správa o jeho správaní počas predchádzajúceho výkonu trestu odňatia slobody.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd bral do úvahy spôsob spáchania skutku, význam spôsobeného následku, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti.

Obžalovaný spáchal skutok, ktorým porušil chránený záujem, ktorým je záujem štátu na riadnom výkone rozhodnutí súdov, pričom išlo o konanie s úmyselným zavinením v zmysle § 15 písm. a) Tr. zák.. Z priznaného skutku nebola preukázaná žiadna spoločensky závadná pohnútka jeho konania.

Pri posudzovaní osoby páchateľa, jeho pomerov a možností jeho nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zákona súd poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že obžalovaný je recidivista. Vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní obžalovaný deklaroval snahu viesť riadny život so svojou manželkou, ktorá má zdravotné problémy, a ktorej chce pomáhať pri starostlivosti o jej mentálne postihnutú dcéru, ktorá si vyžaduje zvýšenú opateru. Tiež chce zabezpečiť vyššiu životnú úroveň svojej rodiny tým, že sa chce zamestnať u zamestnávateľa, u ktorého pracoval pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody, pričom sa spolieha, že ho zamestnávateľ zamestná, nakoľko ho hodnotil ako zamestnanca veľmi pozitívne. Keďže obžalovaný sa k inkriminovanému skutku priznal a úprimne ho oľutoval, čo svedčí o kritickom postoji obžalovaného k svojej trestnej činnosti a uvedomeniu si jeho závažnosti, súd priznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona. Súd zistil jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Trestného zákona a to, že obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený. Teda súd konštatuje vyrovnaný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, v dôsledku čoho neupravoval podľa § 38 ods. 3 a nasl. Tr. zákona trestnú sadzbu stanovenú Tr. zák. za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona (0 - 2 roky).

Pokiaľ ide o osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy súd konštatuje, že obžalovaný vzhľadom k tomu, že ho súd uznal za recidivistu, ktorému už bol ukladaný v predchádzajúcom odsúdení nepodmienečný trest odňatia slobody, považoval za potrebné ukladať opätovne nepodmienečný trest odňatia slobody a to aj napriek tomu, že obžalovaný uvádzal, že chce viesť riadny život, starať sa o svoju rodinu, pomáhať svojej manželke pri starostlivosti o mentálne postihnuté dieťa a zabezpečiť vyššiu životnú úroveň svojej rodiny tým, že chce pracovať. Obžalovaným uvádzané osobne a rodinné pomery súd nevyhodnotil za tak závažné, aby odôvodňovali ukladať podmienečný trest odňatia slobody a to ani cez ustanovenie § 34 ods. 3 Tr. zák., podľa ktorého trest má postihovať iba páchateľa, tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Na druhej strane kritický postoj obžalovaného k predmetnému skutku, ako aj jeho snaha viesť riadny život a starať sa o svoju rodinu, ako aj pomáhať v starostlivosti o mentálne postihnuté dieťa v jeho rodine, viedli súd k tomu, že oproti trestnému rozkazu, ktorým súd pôvodne rozhodol v tomto konaní dňa 30.3.2016, znížil výmeru trestu odňatia slobody o jeden mesiac a vymeral odsúdenému nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere

3 (troch) mesiacov. Na účely výkonu trestu odňatia slobody súd zaradil obžalovaného v zmysle § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko vykonaným dokazovaním má súd za nepochybne preukázané, že obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním predmetného trestného činu, nebol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.

Súd vyslovuje názor, že ukladaný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiacov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia dostatočne ochráni spoločnosť pred obžalovaným tým, že výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, zároveň na neho bude výchovne pôsobiť v tom smere, aby po jeho výkone viedol riadny život a zároveň odradí iných páchateľov od páchania takejto trestnej činnosti. Po vykonaní ukladaného trestu súd verí, že obžalovaný bude viesť riadny život aj s ohľadom na jeho pracovitosť a pozitívne pracovné hodnotenie. maril alebo podstatne sťažil výkon rozhodnutia súdu tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpil výkon trestu odňatia slobody v lehote stanovenej súdom,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu tre- ba rozsudok doručiť. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Košice - okolie. O odvolaní rozhoduje Krajský súd Košice - okolie.