Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Cb-138-2015.pdf
PDF · 103.71 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-9Cb/138/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Lenkou Pavlovičovou v právnej veci žalobcu: Mazars Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Europeum Business Center, Suché mýto 1, IČO: 35793813, zast. Bartošík Šváby, s.r.o., so sídlom Bratislava, Plynárenská 7/A, IČO: 35929049, proti žalovanému RONSON PLASTICS, s.r.o., so sídlom Myjava, Prostredná 1227/9, IČO: 35764252, zast. Havel, Holásek & Partners, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Bratislava, Mlynské nivy 49, IČO: 36856584, o zaplatenie 19.514,37 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 13.009,58 Eur s 8,25% ročným úrokom z omeškania od 25.04.2014 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 34%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd žalovaného zaviazal k zaplateniu sumy 19.514,37 Eur s 8,25% ročným úrokom z omeškania od 25.04.2014 do zaplatenia a k náhrade trov konania. Uviedol, že medzi stranami bola uzatvorená Zmluva o vykonaní auditu dňa 03.09.2012, ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len VOP). Predmetom zmluvy bolo poskytnutie audítorských služieb žalovanému počas piatich účtovných období končiacich k 30.09.2012, 30.09.2013, 30.09.2014, 30.09.2015 a 30.09.2016. Bola dohodnutá paušálna odmena vo výške 12.360,-Eur bez DPH za služby pre rok končiaci 30.09.2012 s tým, že odmena za ďalšie roky sa zvyšuje o infláciu. Žalobcovi doručil žalovaný list zo dňa 14.04.2014, ktorým odvolal žalobcu ako audítora. V zmysle čl. X. bod 2. VOP, v prípade odvolania žalobcu ako audítora pred uplynutím doby trvania zmluvy, resp. pred uplynutím príslušnej výpovednej doby z dôvodov iných ako podstatné porušenie zmluvy zo strany žalobcu, má žalobca právo na odškodnenie vo výške 50% z odmeny za dohodnuté služby. Odvolanie žalobcu nebolo motivované podstatným porušením zmluvy zo strany žalobcu, preto žalobcovi vzniklo právo na odškodnenie vo výške 50% z odmeny za dohodnuté služby týkajúce sa účtovných období končiacich k 30.09.2014, 30.09.2015 a 30.09.2016. Žalobca zaslal žalovanému výzvu na jej zaplatenie, k zaplateniu nedošlo. Uviedol tiež spôsob výpočtu tejto odmeny podľa citovaného článku VOP. Úrok z omeškania požaduje žalobca priznať od 25.04.2014 z dôvodu, že k odvolaniu žalobcu ako audítora došlo najskôr dňa 27.03.2014 a nie neskôr ako 14.04.2014. Posledný deň lehoty na zaplatenie odškodnenia je tak 24.04.2014. Žalobca účelne vynaložil náklady na zabezpečenie úradného prekladu relevantných častí zmluvnej dokumentácie vo výške 313,74 Eur, tieto výdavky slúžia k účelnému uplatňovaniu práva žalobcu voči žalovanému.
2. Platobným rozkazom tunajšieho súdu zo dňa 08.09.2015 č.k. 9Cb/138/2015-51 súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.
3. Proti Platobnému rozkazu podal žalovaný odpor. V ňom uviedol, že došlo k uzatvoreniu Zmluvy o výkone auditu dňa 03.09.2012 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 29.07.2013, ktorej súčasťou boli aj VOP. Potvrdil tiež, že v roku 2014 bol žalobca ako audítor odvolaný a táto skutočnosť bola žalobcovi listom zo dňa 14.04.2014 oznámená. Odškodné, ktoré žalobca požaduje, je zakotvené v rámci VOP, preto pri uzatváraní zmluvy bola vylúčená možnosť individuálneho dojednania. Tento záväzok predstavuje neurčitý a nejasný nepomenovaný záväzok o finančnom odškodnení. Právo vymenovať ako aj odvolať audítora platné právo považuje za výkon práva, ktoré možno obmedziť iba zákonom alebo rozhodnutím súdu. Nárok žalobcu možno považovať za dohodnutie zmluvnej pokuty pre prípad, ktorý sa považuje za výkon práva, preto takto dohodnutá zmluvná pokuta je neplatná, keďže ju neviaže na porušenie zmluvnej povinnosti, ale na výkon práva. Ide o rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Poskytnutie takejto kompenzácie žalobcovi má simulovať zmluvnú pokutu, preto odporuje zákonu, obchádza ho a prieči sa dobrým mravom, je teda v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Tento záväzok odškodnenia má zároveň povahu vzdania sa práva do budúcnosti, i z tohto dôvodu je toto dojednané ustanovenie neplatným právnym úkonom. Ak by sa aj toto ustanovenie považovalo za platný právny úkon, požadovanie dojednaného odškodnenia žalobcom pred súdom je možné kvalifikovať ako konanie v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Takéto dojednanie vyvoláva značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, teda žalobca v príslušnom časovom okamihu nevynaložil žiadne náklady v súvislosti s dohodnutým výkonom činnosti, z ktorých by mal žalovaný prospech a napriek tomu by mal byť žalobca odškodnený za nečinnosť. Z týchto dôvodov žiadal žalobu zamietnuť.
4. K podanému odporu žalobca uviedol, že VOP sú štandardným kontraktačným nástrojom vychádzajúc z § 273 Obchodného zákonníka. Segment audítorských služieb je vysoko kompetitívny, a ak zmluvné podmienky nevyhovovali žalovanému, mal možnosť zveriť audit svojej spoločnosti inému audítorovi a neuzatvárať zmluvu so žalobcom. Pri rokovaní o uzatvorení zmluvy mal možnosť tiež žiadať vylúčenie aplikácie tohto ustanovenia VOP. Podľa názoru žalobcu predmetné ustanovenie VOP nepredstavuje neurčitý a nejasný záväzok o finančnom odškodnení, sám žalovaný neuviedol, v čom nejasnosť a neurčitosť spočíva. Predmetné ustanovenie má jasnú dispozíciu a jasnú hypotézu. K tvrdeniu žalovaného o disimulácii zmluvnej pokuty žalobca uviedol, že predmetné ustanovenie VOP nie je formulované ako zmluvná pokuta, ale ako inominátny záväzok podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Toto ustanovenie nie je tiež formulované ako povinnosť nahradiť škodu. Ide o prejavenie princípu zmluvnej voľnosti. Právny úkon sa má posudzovať podľa obsahu a nie podľa slov, platí tiež princíp zmluvnej autonómie a rešpektovania vôle zmluvných strán. K otázke neplatného sa vzdania práva žalobca uviedol, že k žiadnemu vzdaniu sa práva nedošlo. Oprávnenie valného zhromaždenia žalovaného odvolať žalobcu ako audítora bolo realizované, následkom čoho už žalobca žiadne audity pre žalovaného nevykonával. Žalovaný sa teda žiadneho práva nevzdal, iba sa dojednali práva a povinnosti zmluvných strán aplikujúce sa po realizácii práva odvolať žalobcu ako audítora. K otázke žalovaným tvrdeného rozporu so zásadami poctivého obchodného styku uviedol, že každý podnikateľ inak pristupuje k zmluvám na dobu určitú, u ktorých vie, že budú trvať počas celej dohodnutej doby trvania, a k zmluvám, ktorých trvanie závisí od vôle zmluvnej strany. Žalobca a žalovaný uzatvorili zmluvu, na základe ktorej mal žalobca poskytovať žalovanému audítorské služby počas 5 účtovných období, pričom k odvolaniu žalobcu došlo po 2 účtovných obdobiach, pričom dôvody odvolania spočívali výlučne na strane žalovaného a nesúviseli so službami poskytovanými žalobcom. Ustanovenie tak nie je sankciou a žalobca ani netvrdí, že žalovaný porušil nejakú povinnosť. Ide len o určité odškodnenie žalobcu, kedy úplne bez vlastnej viny nebude môcť poskytovať žalovanému služby, na ktorých sa výslovne dohodol. Je len prejavom čiastočného znášania rizika, že dohodnuté služby nebudú môcť byť poskytnuté tak, ako boli dohodnuté. Žalobca teda nemôže byť negatívne postihnutý za to, že si ako obozretný podnikateľ toto riziko uvedomoval a riešil ho v zmluve.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu s prílohami (zmluva vrátane VOP, list s názvom Odvolanie audítora zo dňa 14.04.2014, výzva na zaplatenie dohodnutého odškodnenia zo dňa 04.07.2014 s dokladom o doručovaní, faktúra č. 142203), odporu, písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 06.09.2016.
6. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 03.09.2012 uzatvorili Zmluvu o vykonaní auditu, na základe ktorej mal žalobca poskytovať žalovanému služby- audit štatutárnej účtovnej závierky žalovaného za
rok končiaci 30.09.2012, 30.09.2013, 30.09.2014, 30.09.2015, 30.09.2016 a audit súladu výročnej správy vypracovanej k 30.09.2012, 30.09.2013, 30.09.2014, 30.09.2015, 30.09.2016 so štatutárnou účtovnou závierkou vypracovanou žalovaným v súlade s predpismi SR. Bolo dohodnuté, že žalovaný zaplatí žalobcovi za poskytnuté služby pevne stanovenú odmenu vo výške 12.360,-Eur za rok končiaci 30.09.2012, pričom odmena za rok 2013, 2014, 2015, 2016 sa mala zvyšovať s ohľadom na infláciu. Ostatné podmienky sa riadili článkom IX. a X. VOP. Medzi stranami nebolo tiež sporné, že VOP tvorili neoddeliteľnú súčasť uzatvorenej zmluvy. V prípade nezrovnalostí medzi znením zmluvy a VOP sú rozhodujúce ustanovenia zmluvy. Zmluva bola uzatvorená v súlade s § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka a riadila sa tiež zákonom č. 540/2007 Z.z.
7. Medzi stranami tiež nebolo sporné, že v článku IX. a X. VOP boli dohodnuté postupy odmeňovania žalobcu za poskytovanú činnosť. Nebolo tiež sporné, že v článku X. bod 2. VOP si strany pre prípad odvolania žalobcu ako audítora príslušným orgánom žalovaného pred uplynutím doby trvania zmluvy, resp. pred uplynutím príslušnej výpovednej doby, z dôvodov iných ako podstatné porušenie zmluvy zo strany žalobcu, dohodli právo žalobcu na odškodnenie vo výške 50% z odmeny za dohodnuté služby, ktoré neboli zo strany žalobcu poskytnuté, ale ktoré by boli žalobcom na základe zmluvy poskytnuté, ak by k tomuto odvolaniu nedošlo. Toto odškodnenie bolo splatné do 10 dní odo dňa takéhoto odvolania. Záväzok žalovaného odškodniť žalobcu podľa tohto článku je záväzkom, ktorý žalobca môže uplatňovať podľa ustanovení tejto zmluvy a VOP a žalovaný je povinný tento záväzok splniť. Dohoda o odškodnení žalobcu má predstavovať podľa VOP nepomenovaný typ zmluvy v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka a predstavuje zámer žalovaného a žalobcu uspokojiť nároky žalobcu. Obe strany v rámci VOP potvrdili, že obsah tejto dohody je dostatočne jasný a jej zmysel je nepopierateľný.
8. Sporným medzi stranami zostal charakter a obsah takéhoto dojednania.
9. Súd v prvom rade konštatuje, že medzi účastníkmi bola riadne a zrozumiteľne uzatvorená Zmluva o vykonaní auditu dňa 03.09.2012, strany nespochybňovali predmet zmluvy, touto zmluvou sa v čase jej realizácie riadne spravovali, teda žalobca pre žalovaného vykonával v období rokov 2012 až 2013 audit. Nesporné tiež je, že na základe rozhodnutia žalovaného došlo v roku 2014 k odvolaniu žalobcu ako audítora a za účtovné obdobia končiace dňom 30.09.2014, 30.09.2015, 30.09.2016 už žalobca pre žalovaného audit nerealizoval, pričom odvolanie žalobcu ako audítora vykonal v rámci svojej kompetencie príslušný orgán žalovaného.
10. K dojednaniu práva žalobcu na odškodnenie vo výške 50% z odmeny za dohodnuté služby, ktoré neboli zo strany žalobcu poskytnuté, ale ktoré by boli žalobcom poskytnuté, ak by k odvolaniu nedošlo, je potrebné uviesť, že takéto právo žalobcu a záväzok žalovaného sú inominátnym dojednaním. Toto vyplýva z posúdenia takéhoto dojednania podľa jeho obsahu. Strany túto skutočnosť priamo potvrdili v zmluve, keď akceptovali VOP ako neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Článok X. bod 2. VOP jednoznačne uvádza, že ide o nepomenovaný záväzok vychádzajúc z § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. V danom prípade poukazuje žalovaný na skutočnosť, že toto ustanovenie je zakotvené iba v rámci VOP, ktoré individuálne nedojednával. Súd v tomto smere poukazuje na § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorým sa s ohľadom na charakter účastníkov ich vzájomné vzťahy spravujú, podľa ktorého je možné časť obsahu zmluvy určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. Žalovaný akceptoval, že súčasťou zmluvy sú aj takého podmienky, dokonca potvrdil, že tieto podmienky prevzal, poznal ich obsah. Súd uvádza, že obe strany sú podnikateľskými subjektmi, u ktorých sa obozretnosť pri uzatváraní akéhokoľvek zmluvného vzťahu predpokladá. Žalovaný pri uzatváraní zmluvy mal k dispozícii všetky informácie, zmluvu neuzatváral v tiesni, vedel teda, do akého vzťahu a za akých podmienok vstupuje. Žalovaný pri uzatváraní zmluvy teda nebol v nevýhodnejšom postavení ako žalobca, ich možnosti ovplyvniť uzatváranú zmluvu neboli rozdielne. Žalovaný tvrdí, že nemal možnosť ovplyvniť VOP, netvrdí však, že o to vôbec mal záujem. Netvrdí ani, že bol v postavení, kedy nemal možnosť uzatvoriť zmluvu s inou audítorskou spoločnosťou. Pri uzatvorení zmluvy so žalobcom tak bol v rovnoprávnom postavení a bolo iba na ňom, aké podmienky vyjedná. Podľa názoru súdu tak samotné dojednanie o zaplatení odškodnenia je zakotvené vo VOP zrozumiteľne, jasne deklaruje podmienky, za ktorých k zaplateniu odškodného dochádza a v akej výške. V danom prípade sám žalovaný neuvádza, hoci, to tvrdí, v čom by takéto dojednanie malo byť nejasné či neúplné. Obchodný zákonník dáva zmluvným stranám širokú voľnosť pri uzatváraní zmlúv, čo je pochopiteľné s ohľadom na rozmanitosť podnikateľských aktivít. Je zrejmé, že v čase uzatvárania zmluvy obe zmluvné strany predpokladali, že táto bude trvať po dobu
piatich účtovných období a z tohto predpokladu vychádzali pri dojednaní individuálnych podmienok (napríklad ceny auditu).
11. K ďalšej námietke žalovaného, že sa takýmto dojednaním simuluje dohodnutie zmluvnej pokuty pre prípad, ktorý sa považuje za výkon práva a nie porušenie povinnosti je potrebné uviesť, že zo žiadneho ustanovenia uzatvorenej zmluvy nevyplýva, že by strany mali záujem takýmto spôsobom dohodnúť si zmluvnú pokutu pre prípad nerealizovania zmluvy v ďalších obdobiach. Ani z jedného ustanovenia zmluvy vrátane VOP nevyplýva, že by išlo o dojednanie zmluvnej pokuty, ako súd konštatoval už vyššie, ide o inominátny záväzok žalovaného. Súd sa plne stotožňuje s tvrdením žalovaného, že právo odvolať audítora patrí do kompetencie valného zhromaždenia, napokon bolo to práve valné zhromaždenie, ktoré toto svoje oprávnenie aj realizovalo (teda žalobcu ako audítora odvolalo). Nepovažuje však za obmedzenie výkonu práva valného zhromaždenia žalovaného, ak sa pre prípad odvolania žalobcu ako audítora pred dohodnutou dobou trvania zmluvy bez pričinenia žalobcu dohodne odškodné pre žalobcu. Je vnútorným vzťahom orgánov žalovaného, aké limity majú stanovené pri realizácii jednotlivých svojich oprávnení. Štatutárnym orgánom žalovaného navonok boli konatelia, nie valné zhromaždenie, bolo teda v kompetencii konateľa uzatvoriť takúto zmluvu. Ak potom podľa vnútorných podmienok týmto spôsobom konateľ obmedzil výkon práv valného zhromaždenia, za toto nemôže zodpovedať žalobca. Súd je však i tak názoru, že kompetencia valného zhromaždenia žalovaného nebola žiadnym spôsobom obmedzená, valné zhromaždenie výkon svojho práva aj realizovalo. Dojednanie odškodnenia pre prípad nepokračovania v realizácii predmetu zmluvy tak nemôže byť neplatné pre rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
12. Rovnako súd nie je ani toho názoru, že by takéto dojednanie bolo dojednaním povinnosti nahradiť škodu. Vychádzajúc z § 373 Obchodného zákonníka vzniká povinnosť nahradiť škodu v prípade porušenia nejakej povinnosti zo záväzkového vzťahu. V danom prípade však povinnosť zaplatiť odškodnenie nie je viazaná na porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu, v skutočnosti ani jedna zo strán nemala povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu, mohla ho kedykoľvek ukončiť, avšak s následkom, že bude toto ukončenie kompenzované odškodnením. Nejde teda o porušenie povinnosti a z tohto dôvodu dojednané ustanovenie nie je možné vnímať ako povinnosť nahradiť škodu.
13. Tvrdenie žalovaného, že sa takýmto dojednaním odškodneného vzdal žalovaný svojho práva na odvolanie audítora nie je pravdivé. V skutočnosti sám žalovaný toto právo realizoval, žiadneho práva sa teda nevzdal. Zmluvné strany si pre tento prípad dojednali iba práva a povinnosti. I z tohto dôvodu nemôže by predmetné dojednanie v rozpore so zákonom, ako uvádza žalovaný.
14. Súd sa ďalej zaoberal otázkou aplikácie zásad poctivého obchodného styku pri dojednaní takéhoto ustanovenia a následne pri jeho aplikácii v praxi. V prvom rade treba uviesť, že strany pri dojednaní takéhoto ustanovenia nevedeli, či k jeho aplikácii niekedy dôjde a ak áno, aké dlhé bude obdobie, za ktoré by sa odškodnenie malo vyplácať. Je preto formulované i pre situáciu, kedy by k odvolaniu audítora došlo napríklad i po prvom roku jeho činnosti bez uvedenia dôvodu. Preskúmanie uplatnenia zásad poctivého obchodného styku, vychádzajúc z § 265 Obchodného zákonníka predpokladá posúdenie, či niektorá zo strán v čase uzatvárania zmluvy a následne i v čase jej realizácie neuplatňuje šikanózny prístup vo vzťahu k druhej zmluvnej strane, teda, či sa uplatňujú dobré mravy v obchodovaní. O šikanózny prístup by išlo v situácii, kedy dojednaním v zmluve alebo jeho aplikáciou v praxi by sa jedna zo strán dostala do hospodársky nepriaznivej situácie, teda nešlo by o poctivé a slušné správanie podnikateľov vo vzájomných vzťahoch. Vychádzajúc z týchto intencií súd konštatuje, že dojednanie odškodného pre prípad, že by sa činnosť žalobcu u žalovaného ďalej nerealizovala (bez objektívne daných dôvodov, za ktoré by zodpovedal žalobca) nie je v rozpore s pravidlami slušného obchodovania a ani v rozpore s morálkou. Ako súd už uviedol, je zrejmé, že v čase uzatvárania zmluvy majú obe zmluvné strany určité očakávania a tieto chcú naplniť. Úlohou žalobcu bolo po dobu piatich účtovných období vykonávať pre žalovaného riadne audit, úlohou žalovaného pri poskytnutí súčinnosti bolo za túto činnosť žalobcovi platiť. Ide o typický dvojstranný úkon, kde každá zo strán berie i dáva. Pri stanovení konkrétnych podmienok žalobca objektívne vychádzal zo skutočnosti, že túto činnosť bude pre žalovaného realizovať 5 období, nie dve. Tomu musel prispôsobiť svoju vnútornú organizáciu, personálnu politiku. Ak následne žalovaný rozhodol, že žalobca pre neho činnosť ďalej vykonávať nebude, bolo na žalobcovi, aby sa tejto situácii prispôsobil, teda napríklad i znížením svojich kapacít. Pre tento prípad sa chránil a stanovil povinnosť žalovaného zaplatiť mu určitú formu odškodnenia, ak sa žalovaný rozhodne audítora bez akéhokoľvek objektívneho dôvodu zmeniť. Na tomto jeho prístupe súd žiadny rozpor s poctivým
obchodným stykom nevidí. K rozporu s poctivým obchodným stykom by došlo napríklad v situácii, kedy by takéto odškodnenie mal žalovaný zaplatiť i v prípade, že žalobcu odvolá z dôvodov, za ktoré by žalobca sám zodpovedal. Takáto situácia však zmluvou predpokladaná ani nie je. Z hľadiska samotného dojednania o odškodnení preto možno uviesť, že toto v rozpore s poctivým obchodným stykom nie je.
15. Pokiaľ ide o samotný výkon tohto práva žalobcu v praxi, súd sa zaoberal otázkou výšky takéhoto odškodnenia. V danom prípade má žalovaný zaplatiť odškodnenie vo výške 50% z odmeny za dohodnuté služby, ktoré neboli zo strany žalobcu poskytnuté, ale ktoré by boli žalobcom na základe zmluvy poskytnuté, ak by k tomuto odvolaniu nedošlo, teda z obdobia troch účtovných rokov. Žalovaný v tomto prípade nerozporoval určenie výšky odmeny za jednotlivé roky tak, ako ich v návrhu uviedol žalobca. Odmena za rok neposkytnutých služieb by tak bola vo výške minimálne 6.504,79 Eur bez DPH, t.j. za tri obdobia vo výške 19.514,37 Eur. Je zrejmé, že žalobca v období, za ktoré požaduje odškodnenie žiadne náklady spojené s výkonom činnosti nemal. Podľa názoru súdu má dojednané ustanovenie o odškodnení skôr kompenzovať výpadok činnosti žalobcovi a nie poskytovať mu plnenie bez akéhokoľvek pričinenia. Má zabezpečiť, aby sa žalobca nedostal do situácie, že po bezdôvodnom ukončení činnosti nebude mať zdroj príjmov do doby získania iných klientov. Obdobie troch rokov však súd považuje za príliš dlhé. Podľa názoru súdu s ohľadom na charakter činnosti žalobcu (vykonávanie auditu), obdobia, v ktorých svoju činnosť realizuje, by primeraným odškodnením bola plná odmena za jeden rok činnosti žalobcu, t.j. vo výške 13.009,58 Eur (podľa zmluvy ide o odškodnenie 2x vo výške 50% z ročnej odmeny). To by bol vzhľadom na obsah činnosti žalobcu príjem, ktorý by žalobca získal, ak by v nasledujúcom roku mal nových klientov. Takéto odškodnenie je férové a vo vzťahu k žalovanému rozhodne nie šikanózne. Podľa názoru súdu je oprávnením súdu, aby v prípade, že dohodnuté odškodnenie je neprimerané toto znížil, a to s ohľadom na aplikáciu zásad poctivého obchodného styku či dobrých mravov v podnikaní.
16. Vychádzajúc z týchto skutočností súd potom žalobcovi priznal sumu 13.009,58 Eur.
17. O úrokoch z omeškania súd rozhodol podľa nasledujúcich ustanovení Obchodného zákonníka.
18. Podľa § 768k ods. 3 Obchodného zákonníka ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§ 340a), osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva (§ 340b), ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej obchodnej praxi (§ 369d) účinné od 1. februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred 1. februárom 2013.
19. V danom prípade bol záväzkový vzťah uzatvorený 03.09.2012.
20. Podľa § 365 Obchodného zákonníka účinného do 01.02.2013, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže splniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
21. Podľa § 369 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka účinného ku dňu vzniku omeškania ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
22. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
23. Podľa § 3 ods. 1, 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu vzniku záväzkového vzťahu, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov
z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.
24. Povinnosťou žalovaného zaplatiť žalobcovi odškodnenie do 10 dní odo dňa odvolania (článok X. bod 2. VOP). K odvolaniu žalobcu ako audítora došlo predtým, ako žalovaný túto skutočnosť listom zo dňa 14.04.2014 oznámil žalobcovi. Posledným dňom na zaplatenie odškodného tak bol najneskôr deň 24.04.2014. Ak týmto dňom k zaplateniu nedošlo, dostal sa žalovaný do omeškania vychádzajúc z § 365 Obchodného zákonníka. Výška úroku z omeškania je 8,25%, keďže základná úroková sadzba ECB bola v období od 13.11.2013 do 10.06.2014 vo výške 0,25%. Súd preto žalovaného zaviazal aj k zaplateniu úroku z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 13.009,58 Eur za dobu od 25.04.2014 do zaplatenia.
25. Vo zvyšnej časti súd žalobu s ohľadom na horeuvedené skutočnosti zamietol.
26. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
27. V danom prípade bol žalobca v konaní úspešný v rozsahu 67%, žalovaný v rozsahu 33%, preto súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 34%.
28. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom (§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom. Odvolanie spolu s prílohami je potrebné podať v toľkých vyhotoveniach, aby jedno vyhotovenie zostalo na súde a ďalšie vyhotovenia mohli byť doručené ostatným stranám sporu.
V odvolaní je potrebné uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka (uviesť spisovú značku) čo sa odvolaním sleduje. Odvolanie musí byť podpísané.
V odvolaní sa tiež uvedie, proti ktorému rozhodnutiu súdu odvolanie smeruje (uviesť dátum jeho vydania a číslo konania uvedené na prvej strane rozhodnutia v pravom hornom rohu), v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh- zmeny rozhodnutia, zrušenia rozhodnutia).
V prípade nesplnenia povinnosti uloženej rozsudkom, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitných právnych predpisov.