Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Co-307-2013.pdf
PDF · 84.16 KB
Case nature
Subarea
4Co/307/2013
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci žalobcu: H. Š., bytom H. XX, G., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie, ulica 29. Augusta 8 a 10, Bratislava, o zaplatenie nemajetkovej ujmy 10.000,- Eur a prepočet dôchodku, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 20. marca 2013 č. k. 14C 146/2010-98 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 10.000,- Eur titulom nemajetkovej ujmy a výplaty zameškaných prostriedkov od 22.6.1972 do 1.12.1990 asi cca 800,- Eur. Zároveň žalovanému nepriznal náhradu trov konania.
2. Rozhodol tak právne vec posúdiac poukazom na ust. § 1 ods. 1, § 2, § 4 ods. 1 a § 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, § 3 ods. 1, 2, § 3 ods. 2, § 9 ods. 1, 2 a § 27 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ako aj na ust. § 28 ods. 1 a § 26 ods. 1 zákona č. 101/1964 Zb. o sociálnom zabezpečení, keď na základe vykonaného dokazovania zistil, že rozsudkom Okresného súdu Tachov zo dňa 8.10.1975 so sp. zn. 4C 189/1973 bolo žalobcovi priznané odškodnenie z pracovného úrazu zo dňa 21.6.1971 vo výške 4.346,- Kčs a náhrady nákladov konania vo výške 384,- Kčs a vo zvyšku bol návrh zamietnutý. Podľa výstupného listu Uránových baní, n. p. Zadní Chodov, okres Tachov, bol so žalobcom rozviazaný pracovný pomer ku dňu 21.9.1972, keď v uránových baniach pracoval od 9.1.1969 do 21.9.1972, pričom od 22.9.1972 sa stal plným invalidným dôchodcom. Pracovný úraz sa mu stal dňa 21.6.1971. Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.10.2009, č. k. 5Sd 30/09-11 bolo z dôvodu späťvzatia návrhu zastavené konanie vo veci preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 4306290580, ktorým bol priznaný žalobcovi starobný dôchodok od 29.6.2008.
3. Z výsluchu žalobcu zistil, že po tom, čo mu bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok zo dňa 8.11.1973, nevyužil podanie opravného prostriedku voči rozhodnutiu žalovaného a tvrdil, že rozhodnutie mu nebolo doručované. Podľa žalovaného uvedené rozhodnutie už nie je archivované. Žalobca žalovaného viackrát žiadal o prepočet dôchodku, keď podľa žalobcu nemá správne vypočítaný invalidný dôchodok. Náhradu nemajetkovej ujmy žiadal z dôvodu, že od žalovaného mal nepravdivé informácie.
4. Súd prvej inštancie mal preukázané, že rozhodnutím č. 430 629 058 zo dňa 8.11.1973 bol žalobcovi priznaný čiastočný invalidný dôchodok úrazový podľa ust. § 20 ods. 3 zákona č. 101/1964 Zb. o sociálnom zabezpečení od 22. 9.1972 v sume 1660,- Sk mesačne, keď pri jeho priznaní bolo zohľadnené zvýšenie dôchodku za úraz o 10% priemerného mesačného
zárobku, z ktorého bola suma dôchodku určená. Ďalej z rozhodnutia č. 430 629 0580 zo dňa 23. 7. 1992 mal preukázané, že žalobcovi bol priznaný invalidný úrazový dôchodok podľa § 29 a § 98 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov od 1.9.1990 v sume 3.939,- Sk mesačne. Vymeraný bol z III. pracovnej kategórie a bol vypočítaný z priemerného mesačného zárobku za roky 1985, 1989, 1988, 1984, 1986, po úprave bol vo výške 3.335,- Sk s celkovou započítanou dobou zamestnania 45 rokov, keď pre výpočet dôchodku bolo rozhodných 42 rokov. Riadne zhodnotená bola aj doba zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii.
5. Ďalej vychádzal zo zistenia, že žalobca ako poberateľ invalidného dôchodku žiadosťou zo dňa 12.9.2008 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 29.6.2008. V konaní o tejto žiadosti mu bol starobný dôchodok vymeraný z III. pracovnej kategórie, pričom bol vypočítaný z priemerného mesačného zárobku za roky 1985,1989,1988,1984 a 1986, ktorý po úprave pre výpočet dôchodku bol 3.335,- Sk s celkovou započítanou dobou zamestnania 45 rokov, pre výšku dôchodku rozhodujúcich 41 rokov. Dôchodok ku dňu vzniku nároku bol 64,5 % priemerného mesačného zárobku, k tomu zvýšenie za dobu zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, spolu vo výške 4.505,- Sk mesačne. Po úprave bola výška starobného dôchodku žalobcovi určená v súlade s ust. § 22 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov 6.637,- Sk mesačne.
6. Súd prvej inštancie mal taktiež za preukázané, že podľa rozhodnutia č. 430 629 0580 zo dňa 5.2.2009 sa podľa § 263 ods. 10 a § 112 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z. z. žalobcovi od 29.6.2008 vypláca invalidný dôchodok v sume 10.771,- Sk mesačne a súčasne mu bol od tohto dňa odňatý starobný dôchodok z dôvodu, že podľa § 263 ods. 10 uvedeného zákona ak sú splnené podmienky nároku na výplatu invalidného dôchodku a podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku, vypláca sa iba jeden dôchodok, ktorého suma je vyššia. Podľa uvedeného rozhodnutia mu preto zanikol nárok na starobný dôchodok.
7. Z vyjadrenia žalovaného zistil, že žalobca ústnym podaním zo dňa 25.5.2010 požiadal o vysvetlenie postupu pri určení sumy čiastočného invalidného dôchodku úrazového priznaného od 22.9.1972, postup mu bol vysvetlený listom žalovaného zo dňa 18.6.2010, na ktorý žalobca opätovne reagoval listom doručeným dňa 7.7.2010 označeným ako odvolanie. Žalovaný bol upovedomený o tom, že opravný prostriedok možno podať iba proti rozhodnutiu a bol vyzvaný na upresnenie námietok, na ktorú výzvu zo dňa 5.8.2010 žalobca nereagoval.
8. Súd prvej inštancie posúdil žalobu žalobcu podľa jej obsahu a mal za to, že sa domáha náhrady škody titulom nesprávneho úradného postupu a nezákonných rozhodnutí za obdobie rokov 1972 až doposiaľ (2012), preto na vec aplikoval zákon č. 58/1969 Zb. za obdobie od roku 1989 do 1.7.2004 a na obdobie po 1.7.2004 zákon č. 514/2003 Z. z. Mal za nesporné, že mu bol rozhodnutím č. 4306290580 priznaný čiastočný invalidný úrazový dôchodok podľa ust. § 20 ods. 3 zákona č. 101/1964. Zb., proti ktorému žalobca nepodal odvolanie, resp. nežiadal o jeho preskúmanie súd. Mal za preukázané, že žalovaný nepochybil pri výpočte tohto invalidného úrazového dôchodku a postupoval v súlade s ust. § 28 ods. 1 zákona č. 101/1964 Zb. Konštatoval, že žalobca nepreukázal nesprávny úradný postup žalovaného pri výpočte dôchodku a taktiež nedošlo k preukázaniu existencie nezákonného rozhodnutia, keďže rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku nebolo zrušené. Taktiež nedošlo k preukázaniu žalobcom tvrdenej skutočnosti o jeho nedoručení. Podľa súdu prvej inštancie žalobca nepreukázal škodu vo výške 10.000,- Eur a ani príčinnú súvislosť medzi ňou a tvrdeným nesprávnym úradným postupom. Tieto podmienky vzniku nároku na náhradu škody nepreukázal ani v súvislosti s ďalšími rozhodnutiami žalovaného. Preto dospel k záveru o nesplnení podmienok pre priznanie nároku podľa zákona č. 58/1969 Zb. a zákona č. 514/2003 Z. z.
9. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30.6.2016 (ďalej len „OSP“), avšak úspešnému žalovanému ich nepriznal, keďže mu žiadne nevznikli.
10. Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas odvolanie žalobca a žiadal ho zmeniť a jeho žalobe vyhovieť, resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že od júla 1973 mal trvalý pobyt v Ružomberku, preto mu rozhodnutie o navýšení dôchodku o 10 % nebolo riadne doručené.
Navyše predmetné rozhodnutie podľa neho nemá náležitosti pre absenciu úradnej pečiatky a mena osoby konajúcej. Proti rozhodnutiu sa odvolať nemohol, keďže mu nebolo doručené. Namietal správnosť posúdenia výpočtu dôchodku súdom prvej inštancie.
11. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu doručenom na súd prvej inštancie dňa 22.4.2013 žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správy potvrdiť. Mal za to, že suma invalidného dôchodku bola vypočítaná v súlade so zákonom so zreteľom na započítanú dobu odpracovaných rokov a s navýšením o 10 % z dôvodu pracovného úrazu a zrazenou daňou podľa prílohy č. 2 k vyhláške č. 102/1964 Zb, ktorou sa vykonáva zákon č. 101/1964 Zb. o sociálnom zabezpečení. Rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku neboli zrušené, keď podľa jeho názoru žalobca nepreukázal ani príčinnú súvislosť týchto rozhodnutí s tvrdenou škodou. K nedoručeniu rozhodnutia o priznaní dôchodku žalobcovi uviedol, že mohol žiadať o zaslanie jeho odpisu.
12. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 CSP, veta prvá, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Vzhľadom na dikciu príslušného prechodného ustanovenia CSP o priamej a okamžitej aplikabilite nového procesného poriadku účinného od 1.7.2016 (zákon č. 160/2015 Z. z.) podaním odvolania žalobcu proti preskúmavanému rozsudku tento nenadobudol právoplatnosť a je potrebné ho odvolacím súdom prejednať a v zmysle príslušných ustanovení CSP o odvolaní i rozhodnúť.
13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preto prejednal vec podľa § 378 ods. 1, § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť.
14. Podľa § 157 ods. 2 OSP ako procesnej normy aplikovateľnej v čase vydania napadnutého rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na o, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
S citovaným ustanovením korešponduje i aktuálne znenie ust. § 220 ods. 2 CSP.
Z uvedeného vyplýva, že základným atribútom odôvodnenia každého súdneho rozhodnutia je právne posúdenie veci a presvedčivosť odôvodnenia.
15. Súd prvej inštancie žalobou uplatnený nárok posúdil právne tak, že ide o nárok na náhradu škody spôsobenej štátnym orgánom, resp. orgánom verejnej moci pri výkone tejto verejnej moci podľa zákona č. 58/1969 Zb., resp. za ďalšie časové obdobie podľa zákona č. 514/2003 Z. z., keď mal za to, že uplatnený nárok žalobca žaluje titulom existencie nezákonných rozhodnutí o výpočte jeho invalidného dôchodku a titulom nesprávneho úradného postupu orgánov verejnej moci pri tomto výpočte.
16. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb., ak aj podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. za škodu spôsobenú štátnymi orgánmi a orgánmi verejnej moci zodpovedá štát.
17. Vychádzajúc z obsahu žaloby žalobcu zo dňa 27.8.2010, a to z jej častí ohľadom označenia žalovaného, ako aj z opisu rozhodných skutočností, od ktorých žalobou uplatnený nárok odvíja, žalobca za žalovaného neoznačil štát a neuplatnil si voči riadne označenému žalovanému nárok na náhradu škody. Predmetnou žalobou sa proti riadne označenému žalovanému domáhal doplatenia podľa neho nesprávne vypočítanej sumy invalidného dôchodku, teda pravdepodobne odstránenia následkov tvrdeného nezákonného konania žalovaného, ako aj zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá mu v súvislosti s ním tvrdeným neoprávneným konaním žalovaného vznikla, všetko zrejme podľa ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 11 OZ a nasl.). Zo žiadnej z častí podanej žaloby nevyplýva, že má ísť o žalobu voči štátu na náhradu škody titulom nezákonného rozhodnutia vydaného štátnym orgánom (a
orgánom verejnej moci), resp. nesprávneho úradného postupu takéhoto orgánu, keď súd prvej inštancie nechal bez povšimnutia i tú skutočnosť, že žalobca nežiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku v zmysle ust. § 9 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb, resp. § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., hoci v prípade absencie tejto žiadosti v zmysle ustálenej súdnej praxe by mal konanie o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci pre nedostatok podmienok konania zastaviť.
18. Právne posudzovanie je činnosť súdu, pri ktorej skutkový stav zistený na základe podkladov predložených účastníkmi konania podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či sa právo prizná alebo neprizná.
Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu tým, že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal. V zmysle ustálenej judikatúry sa týmto nesprávnym právnym posúdením odníma strane sporu možnosť uplatnenia jeho procesných práv (R 43/2003).
19. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1, písm. b/ CSP zrušil, nakoľko nesprávnym právnym posúdením veci, resp. jeho nedostatočným odôvodnením ohľadom právneho posúdenia veci znemožnil stranám, aby uskutočňovali im patriace procesné práva (ochrana proti argumentom súdu prvej inštancie v rámci konania odvolacieho) v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok v záujme zachovania dvojinštančnosti súdneho konania nemožno napraviť v konaní pred súdom odvolacím. Vzhľadom na vyššie uvádzané dôvody, keď vychádzajúc z obsahu podanej žaloby a skutkových okolností v nej uvádzaných predmetom konania nebol nárok podľa súdom prvej inštancie aplikovaných právnych noriem, pričom súd prvej inštancie svoje právne posúdenie veci a subsumáciu uplatneného nároku pod ustanovenia zákona č. 58/1969 Zb. a zákona č. 514/2003 Z. z. vysvetlil nepostačujúcim spôsobom, je napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie natoľko zmätočné, že táto zmätočnosť ho robí nepreskúmateľným.
20. Podľa § 391 ods. 1 CSP odvolací súd vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v rámci ktorého bude viazaný právnym názorom súdu odvolacieho (§ 391 ods. 2 CSP). Úlohou súdu prvej inštancie bude v rámci nového konania opätovne vec prejednať podľa obsahu žaloby a skutkových okolností v nej tvrdených, po vykonanom dokazovaní a jeho vyhodnotení aplikovať na takto právne posúdený uplatnený nárok vzťahujúce sa právne normy, vysvetliť spôsob svojej aplikácie týchto noriem a vo veci opätovne rozhodnúť, s tým, že odôvodnenie nového rozhodnutia musí spĺňať zákonom požadované náležitosti v záujme zachovania práva strán sporu na spravodlivý proces a v záujme preskúmateľnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie súdom odvolacím.
21. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie i o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné unesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).