Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-2828-2014.pdf
PDF · 112.71 KB
No categories available
1Er/2828/2014
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Orange Slovensko a.s. Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zast. Bobák, Bollová a spol., s.r.o. advokátska kancelária, Dr. Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673, povinnej: O. T.G., D.. XX.XX.XXXX, A. XXX/XX, XXX XX A., Š. P. SR, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Anettou Demešovou, so sídlom Exekútorského úradu 1. Mája 1053, 952 01 Vráble pod sp. zn. EX 5881/14, o vymoženie pohľadávky vo výške 758,56 € s príslušenstvom a trov exekúcie, na odvolanie povinnej proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 1Er/2828/2014 - 47 zo dňa 30. 03. 2015 o námietkach povinnej proti exekúcii, takto
rozhodol:
Súd námietkam povinnej proti exekúcii v y h o v u j e .
odôvodnenie:
Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Anettu Demešovú, so sídlom Exekútorského úradu 1. Mája 1053, 952 01 Vráble pod sp. zn. EX 5881/2014, číslo poverenia 5601*123870, na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia - rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu v Bratislave č. k. 10174/13, ev. č. S/0205064736 zo dňa 14. 01. 2014. Súdny exekútor doručil povinnej upovedomenie o začatí exekúcie. Povinná upovedomenie o začatí exekúcie prevzala dňa 26. 12. 2014. Povinná v zákonnej lehote na podanie námietok proti exekúcii, podala u súdneho exekútora námietky proti exekúcii, námietky proti trovám exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. a/ EP zo dňa 09. 01. 2015. Na zdôvodnenie menovaná uviedla, že rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc od rozhodcovskej doložky, ktorá je súčasťou dodatku z 11. 08. 2011 k zmluve o pripojení zo dňa 06. 08. 2011. Poukázala na rozhodcovskú doložku v bode 3.12. - Dodatku k zmluve o pripojení č. A 5205321, ktorá stanovila, že všetky spory, ktoré medzi stranami vzniknú zo vzájomných zmluvných vzťahov existujúcich, ako aj zmlúv uzavretých medzi nimi v budúcnosti (to znamená všetky zmluvné vzťahy vzniknuté na základe zmluvy (zmlúv o pripojení) a k nej (k ním) vyhotovených dodatkov a spory s nimi súvisiace (vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik takejto zmluvy (zmlúv o pripojení), sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý bude vybratý žalobcom zo zoznamu stálych rozhodcovských súdov vedeného MS SR. Týmto nie je dotknuté právo žalobcu obrátiť sa s návrhom na začatie konania na príslušný všeobecný súd SR podľa OSP. Strany sa dohodli, že ukončenie platnosti zmluvy alebo tohto dodatku sa netýka ustanovení tohto bodu, ktoré bude trvať aj po ukončení platnosti zmluvy alebo dodatku. Povinná má za to, že predmetná vec je spotrebiteľskou vecou, na ktorú sa vzťahuje č. l. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, článok ktorý stanovil, aby nekalé podmienky uvedené v zmluve uzavretej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom „neboli záväzné pre spotrebiteľa“. Ide o kogentné ustanovenie, ktoré s ohľadom na nerovné postavenie jednej zo zmluvných strán smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú spotrebiteľská zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť. Táto smernica bola implementovaná do slovenského právneho poriadku dňom 01. 04. 2004 zákonom č. 150/2004
Z. z., ktorým sa menil a doplnil Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožnila voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom v prípade, že dodávateľ podal ešte pred spotrebiteľom žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobne nevyjednal, táto splynula s ostatnými štandardnými podmienkami a spotrebiteľ mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa jej ako celku podrobiť. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Ďalej sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Ďalej menovaná poukázala na judikatúru ESD. Poukázala na to, že rozhodcovská doložka v zmluve o pripojení nie je dojednaná individuálne, nakoľko je súčasťou formulárovej zmluvy o pripojení. Spôsob, akým bola táto doložka koncipovaná formálne napĺňa podmienku uvedenú v písm. q) bodu 1 Prílohy ku smernici v tom význame, že rozhodcovské konanie nebolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy. Vychádzajúc z povahy samotnej zmluvy je zrejmé, že subjektom, ktorý bude mať v konečnom dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským alebo civilným súdom bude takmer vždy veriteľ, nakoľko miera jeho práv voči druhej zmluvnej strane v súvislosti s mierou povinností dlžníka, zabezpečuje takmer úplnú dominanciu v tomto zmluvnom vzťahu a minimalizuje dôvody na podanie žaloby dlžníkom. Takto koncipovaná rozhodcovská doložka narušuje rovnováhu medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa. Povinná podala aj písomné námietky proti trovám exekúcie, v rámci ktorých uviedla, že súdny exekútor si vyčíslil predbežné trovy jednou sumou vo výške 1.452,40 Eur ku dňu 11. 11. 2014 (10 % odmena exekútora 121,00 Eur, náhrada trov hotových výdavkov, straty času 83,87 Eur, 20% DPH v sume 40,97 Eur). S poukazom na § 201 ods. 1 EP má za to, že exekútor nepostupoval správne, nakoľko v čase vydania upovedomenia nemôžu hotové výdavky predstavovať sumu 83,87 Eur, keďže súdny exekútor je povinný tieto vyčísliť v rozsahu skutočnej výšky, a nie je možné posúdiť, na čo boli hotové výdavky použité. Ak by počas výkonu exekúcie vznikli ďalšie trovy, súdny exekútor by o týchto upovedomil účastníkov konania podľa § 202 EP. Preto žiadala obidvom námietkam vyhovieť, a v prípade nevyhovenia, povinná navrhla exekúciu zastaviť podľa § 58 ods. 1 EP z dôvodu ust. § 57 ods. 1 písm. a/ EP. Ako prílohu námietok tvorilo: upovedomenie o začatí exekúcie z 11. 11. 2014 prevzaté povinnou. Podaním zo dňa 06. 03. 2015 zaslal súdny exekútor špecifikáciu predbežných trov exekúcie - náhradu trov, hotových výdavkov a straty času vo výške 83,37 Eur. Poukázal na § 201 ods. 1 EP, § 22 ods. 1, § 21a vyhlášky MS SR č. 288/1995. Táto písomná špecifikácia pozostáva z odmeny za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice 16,60 Eur, žiadosť o udelenie poverenia - poštovné 1,50 Eur, upovedomenie o začatí exekúcie - poštovné 2 x 1,70 Eur, teda 3,40 Eur, príkazy na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke + príkazy na odblokovanie bankového účtu povinného 40,80 Eur a hotové výdavky 21,57 Eur, t.j. celkom 83,87 Eur. K podaniam povinnej sa vyjadril právny zástupca oprávneného dňa 16. 03. 2015 a uviedol, že námietky povinnej neobsahujú žiadne nové skutočnosti, ktoré by viedli k neprípustnosti exekúcie a jej zastaveniu. Oprávnený postupuje pri vymáhaní pohľadávok voči zákazníkom, ktorí si neplnia svoje zmluvné povinnosti v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a svoje nároky si uplatňuje v občianskom súdnom konaní. Konanie na súde prebehlo aj v tomto prípade a práve v tomto konaní mal povinný možnosť vzniesť voči svojmu záväzku námietky a tieto preukázať na súde. V predmetnej veci rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť a nemá dôvod ho spochybňovať. Naposledy vo veci rozhodol vyšší súdny úradník uznesením tohto súdu č. k. 1Er/2828/2014 - 47 zo dňa 30. 03. 2015 tak, že prvým výrokom námietky povinnej proti exekúcii zamietol, druhým výrokom námietky povinnej proti trovám exekúcie zamietol a tretím výrokom návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol. Proti tomuto citovanému uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo doručené aj povinnej dňa 16. 04. 2015, táto podala odvolanie na pošte dňa 04. 05. 2015 (odvolanie z 01. 05. 2015). Uviedla, že podrobne opísala všetky skutočnosti v písomných námietkach aj návrhu na zastavenie exekúcie, ktoré spôsobujú neprípustnosť exekúcie. Napadnuté rozhodnutie odvolaním nepovažuje za riadne zdôvodnené, súd sa nevysporiadal so všetkými skutočnosťami. Taktiež povinná má za to, že vyšší súdny úradník pri rozhodovaní sa nevysporiadal ani s návrhom na zastavenie exekúcie. Vzhľadom na uvedené žiadal odvolaniu vyhovieť. V prípade, ak sudca exekučného súdu odvolaniu čo do prvého a druhého výroku napadnutého uznesenia nevyhovie, teda námietkam proti exekúcii nevyhovie, žiadala vec predložiť odvolaciemu súdu na rozhodnutie o jej odvolaní proti tretiemu výroku napadnutého uznesenia o návrhu na zastavenie exekúcie. Podaním zo dňa 15. 05. 2015 sa vyjadril oprávnený v tom smere, že vydané uznesenie vyšším súdnym úradníkom tohto súdu považuje za vecne správne a žiada odvolanie povinnej zamietnuť.
Odvolanie povinnej smeruje proti prvému výroku rozhodnutiu vydaného vyšším súdnym úradníkom o nevyhovení námietkam proti exekúcii, proti výroku ktorého zákon odvolanie nepripúšťa. Taktiež opravný prostriedok nie je prípustný ani proti druhému výroku tohto napadnutého uznesenia o zamietnutí námietok povinnej proti trovám exekúcie (ust. § 201 ods. 2 EP). Teda odvolaním sa napadnuté uznesenie čo do prvého a druhého výroku zo zákona zrušuje (do obidvoch výrokoch) a opätovne musí rozhodnúť sudca o námietkach povinného. Keďže odvolanie povinnej bolo podané oprávnenou osobou a včas, preto súd pristúpil k vecnému posúdeniu a rozhodovaniu o námietkach povinnej proti exekúcii. Exekučný súd k veci udáva nasledovné: Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nahradil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 vety prvej CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Predmetné odvolanie povinnej bolo podané za účinnosti OSP. Vychádzajúc z ustanovenia § 470 ods. 2 vety prvej CSP, právne účinky úkonu (odvolania) zostali zachované podľa príslušných ustanovení OSP. Podľa § 374 ods. 4 vety prvej a tretej OSP proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. Interpretáciou uvedeného ustanovenia použitím argumentom a contrario (dôvodenie z opaku) vyplýva všeobecná zásada platná v exekučnom konaní, v zmysle ktorej odvolanie je prípustné len v prípadoch, ak Exekučný poriadok tak výslovne ustanovuje. Preto súd pristúpil k vecnému posúdeniu a rozhodovaniu o námietkach povinnej proti exekúcii. Podľa § 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len ,,Exekučný poriadok"), oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z. z.) povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť. Konanie o námietkach povinnej proti exekúcii je sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd na základe takejto námietky rozhoduje o tom, či exekúcia začala oprávnene. Námietky sú procesnou obranou povinnej proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. V exekučnom konaní súd už neskúma vecnú správnosť vykonateľného rozhodnutia, na podklade ktorého je exekúcia vykonávaná, skúma len tie náležitosti tohto rozhodnutia, ktoré sú rozhodujúce pre povolenie exekúcie. Súd po preskúmaní spisového materiálu, predložených listinných dôkazov oprávneného: t.j. rozhodcovský rozsudok, vyjadrenia oprávneného, zmluvy o pripojení zo dňa 06. 08. 2011 pod č. A 5803799, Dodatok zo dňa 08. 08. 2011 (bod 4.13) k zmluve o pripojení na poskytovanie služieb Orange Doma č. A 5803799, zmluva o pripojení zo dňa 22. 09. 2010 pod č. A 5205321, dohody o prevode telefónneho čísla, Dodatok zo dňa 11. 08. 2011 (bod 3.12) k zmluve o pripojení č. A 5205321, zmluva o pripojení zo dňa 03. 01. 2011 č. A 5427156, Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb, ako aj námietok povinnej vrátane odvolania, zistil nasledovný skutkový stav: Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu v Bratislave č. k. 10174/13, ev. č. S/0205064736 zo dňa 14. 01. 2014. Tento nadobudol právoplatnosť dňa 24. 01. 2014 a vykonateľnosť dňa 28. 01. 2014. Súd sa oboznámil s predloženou Zmluvou o pripojení č. A 5803799 zo dňa 06. 08. 2011, ktorej súčasťou je aj rozhodcovská doložka (čl. 7 druhý odsek), ktorú osobne podpísala povinná dňa 06. 08. 2011. V uvedenom bode bola poučená, že v prípade nesúhlasu s rozhodcovským rozsudkom sa môže obrátiť na všeobecný súd, t.j. podať návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku, čo povinná v stanovenej lehote
neurobila. Povinnej bola doručená do vlastných rúk dňa 08. 11. 2013 výzva k žalobnej odpovedi podľa § 11 ods. 5 Rozhodcovského poriadku. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že žalovaná v postavení povinnej v exekučnom konaní nedoručila rozhodcovskému súdu svoju žalobnú odpoveď, preto rozhodcovský súd pristúpil k rozhodnutiu vo veci na základe písomných podkladov v spise, ktoré považoval za dostatočné. Právny vzťah účastníkov posúdil ako spotrebiteľský. Povinná nepreukázala rozhodcovskému súdu, že by pohľadávku, ktorú má voči oprávnenému uhradila. Okresný súd Banská Bystrica ako exekučný súd sa pri preskúmavaní zaoberal tým, či exekučný titul uvedený v návrhu na vykonanie exekúcie bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide v jeho prípade o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. V súlade so zásadou rovnocennosti platí bez ohľadu na to, či exekučným titulom je rozsudok, ktorý vydal všeobecný súd alebo rozhodcovský súd. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. septembra 2011 sp. zn. 3 MCdo 11/2010, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3/2012). Exekučný titul, ktorý oprávnený označil v návrhu na vykonanie exekúcie, bol rozhodnutím, ktoré vydal rozhodcovský súd. V súlade s právnymi závermi podľa konštantnej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13.10.2011, pod sp. zn. 3 Cdo 146/2011, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3/2012) tunajší súd ako exekučný súd bol oprávnený a povinný sa zaoberať otázkou, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.), pretože ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Ak by exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Nič na tom by nemenila ani prípadná skutočnosť, ak účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného by v rozhodcovskom konaní prípadne nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovský rozsudok by prevzal a nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde. Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, že jeho právomoc vec prejednať a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Iba platná rozhodcovská zmluva (doložka) môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu určitú vec prejednať a rozhodnúť; pokiaľ je tento právny úkon absolútne neplatný, hľadí sa naň, akoby nikdy nebol uzavretý. Ak sa v exekučnom konaní zistí, že rozhodcovský súd vyvodzoval svoju právomoc z neplatnej rozhodcovskej zmluvy (doložky), je exekučný súd oprávnený vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou doložkou viazaná. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. októbra 2012 sp.zn. 6 Cdo 105/2011, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3/2012, pod č. 66) Prieskumom uvedených podaní a na ne nadväzujúcich príloh zistil, že exekučný titul vydal Rozhodcovský súd v Bratislave prostredníctvom rozhodcu (ďalej len „rozhodcovský súd“). Právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe rozhodcovskej doložky, ktorej úprava bola zakotvená v Dodatku zo dňa 08. 08. 2011 (bod 4.13) k zmluve o pripojení na poskytovanie služieb Orange Doma č. A 5803799 z 06. 08. 2011, v Dodatku zo dňa 11. 08. 2011 (bod 3.12) k zmluve o pripojení č. A 5205321 z 22. 09. 2010. Oboznámil sa aj so Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb, zistil nasledovný skutkový stav: Podľa znenia citovaných bodov dodatkov k predmetným zmluvám sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú zo vzájomných zmluvných vzťahov existujúcich, ako aj zo zmlúv uzavretých medzi nimi v budúcnosti a spory medzi nimi súvisiace sa rozhodnú buď v rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý bude vybratý žalobcom zo zoznamu stálych rozhodcovských súdov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Ďalej uvedený bod
obsahoval ustanovenie, že uvedenou úpravou nie je dotknuté právo žalobcu obrátiť sa s návrhom na začatie konania na príslušný všeobecný súd Slovenskej republiky podľa Občianskeho súdneho poriadku. Na základe takto založenej právomoci rozhodcovský súd vydal na základe žalobného návrhu oprávneného exekučný titul, ktorým zaviazal povinného účastníka uhradiť sumu vo výške 758,56 Eur spolu s úrokom z omeškania a s náhradou trov konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti exekučného titulu. Ďalej v súlade s uvedenými ustálenými závermi konštantnej rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu, exekučný súd skúmal, či exekučný titul, ktorý tvorí podklad vedenej exekúcie, bol vydaný v rozhodcovskom konaní na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, resp. platnej rozhodcovskej doložky. Súd posúdil uvedené zmluvy o pripojení spolu s dodatkom k zmluvám o pripojení ako spotrebiteľské zmluvy, pretože oprávnený ako poskytovateľ telekomunikačnej služby, ktorý má poskytovanie telekomunikačných služieb podľa Obchodného registra v predmete činnosti podnikania, vystupoval v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka pri uzatváraní zmluvy ako dodávateľ. Povinný vystupoval pri uzatváraní zmluvy ako fyzická osoba, ktorá nekonala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a teda bola v súlade s § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka bol v postavení spotrebiteľa. Súd následne pristúpil k skúmaniu, či uvedená úprava rozhodcovskej doložky, zakotvená v ustanoveniach uvedeného bodu dodatkov k zmluvám o pripojení, bola súladná s úpravou ustanovení Spotrebiteľských zmlúv podľa piatej hlavy Občianskeho zákonníka účinných ku dňu uzatvorenia zmluvy o pripojení a dodatku k zmluve o pripojení. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané
Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Súd ďalším postupom pristúpil k skúmaniu, či uvedená rozhodcovská doložka bola výsledkom individuálneho dojednania zmluvných strán. Súd postupoval v zmysle rozhodovacej činnosti NS SR, ktorá k individuálnemu dojednaniu rozhodcovskej doložky uvádza, že je povinnosťou oprávneného predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinnému sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať takýto návrh, a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. marca 2013, sp. zn. 6 Cdo 217/2012).
Po preskúmaní exekučný súd prijal záver, že povinná nemala možnosť vlastnou vôľou vyjadriť, či riešenie prostredníctvom rozhodcovského konania prijíma alebo neprijíma. Podľa znenia rozhodcovskej doložky súd rovnako nepovažoval za splnenú ani podmienku jasného a zrozumiteľného informovania povinnej, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Oprávnený neinformoval povinného jasným a
zrozumiteľným spôsobom ani o samotnej základnej podstate rozhodcovského konania, napr. o jeho jednoinštančnosti, o vzdaní sa prejednania svojho sporu na všeobecnom súde, spravidla o neverejnom konaní, vykonateľnosti rozhodnutia rozhodcovského rozsudku atď.
Ďalej súd po preskúmaní ustanovení rozhodcovskej doložky obsiahnutej v uvedenom bode dodatkov k zmluvám o pripojení a v samotnej zmluve o pripojení (čl. 7 druhý odsek) zistil, že výber medzi rozhodcovským súdom a všeobecným súdnictvom pre riešenie sporov, ktoré by mohli vzniknúť z uzatvorených vzájomných zmluvných vzťahov by spočíval na vôli tej zmluvnej strany, ktorá by v konaní vystupovala ako žalobca. Takéto znenie uvedeného bodu v jednotlivých listinných dôkazov povinná ako účastník zmluvného vzťahu mohla len prijať ako celok spolu s dodatkom k zmluvám o pripojení a svojou vlastnou vôľou nemohla takéto znenie meniť, resp. nemohla odmietnuť riešenie sporov prostredníctvom rozhodcovského konania. Vzhľadom na skutočnosť, že povinná ako spotrebiteľ nemala možnosť ovplyvniť znenie rozhodcovskej doložky exekučný súd prijal záver, že úprava rozhodcovskej doložky nebola individuálne dojednaná.
Čo sa týka samotného založenia právomoci predmetného rozhodcovského súdu na rozhodovanie sporov vyplývajúcich zo vzájomných zmluvných vzťahov, t. j. zmlúv o pripojení a ich dodatkov, podľa citovaného bodu v dodatku k zmluvám o pripojení, súd uvádza, že úprava ustanovení zmluvy v uvedenom bode je značne nerovnovážna a v neprospech povinnej ako spotrebiteľa. Dôvodom pre takýto záver súdu je, že síce uvedené ustanovenia dávajú v prípade sporu zo zmlúv na výber z možností riešenia sporov tej zmluvnej strane, ktorá by bola na strane žalobcu, obrátiť sa buď na všeobecné súdy alebo na jeden z rozhodcovských súdov vybratého zo zoznamu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. V konečnom dôsledku ale v prípade, ak by uplatnil svoje nároky oprávnený v postavení veriteľa na rozhodcovskom súde, bola by povinná ako spotrebiteľ nútená sa rozhodcovskému konaniu podriadiť. Takúto úpravu rozhodcovskej doložky je možné označiť len za formálne vyhovenie § 53 ods. 4 písm. r) OZ. Rozhodcovskú doložku, ktorá obsahuje zakotvenie právomoci rozhodcovského súdu tak, ako to vyplýva z jej uvedeného znenia, nemožno považovať za platne uzavretú, pretože v sporoch, v ktorých by bola voči povinnej uplatnená žaloba, by sa musela povinná ako spotrebiteľ podriadiť rozhodcovskému konaniu, bez možnosti požiadať o ochranu všeobecný súd. V prípadoch, keby bol žalobcom oprávnený, nemohla by sa povinná brániť mimo rozhodcovského súdu, čo samé o sebe sťažuje prístup povinnej ako spotrebiteľa k súdu a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán predmetnej spotrebiteľskej zmluvy.
Vzhľadom na skutočnosť, že úprava a znenie rozhodcovskej doložky obsahuje v sebe ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného ako spotrebiteľa (neprijateľnú podmienku) tým spôsobom, že svojim obsahom mu sťažujú slobodný výber na určenie spôsobu riešenia sporov z predmených zmlúv a znevýhodňujú jeho postavenie ako zmluvnej strany, súd prijal záver, že ustanovenia rozhodcovskej doložky sú neplatné.
Nakoľko súd vyhlásil predmetné ustanovenia zakotvujúce rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku, čím sa tieto stali neplatné, samotná neplatnosť spôsobuje aj nevykonateľnosť exekučného titulu.
S poukazom na uvedené, že právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na neprijateľnej podmienke, exekučný súd konštatuje, že námietky povinnej proti exekúcii na základe jej odvolania sú dôvodné a opodstatnené. Preto súd rozhodol tak, námietkam povinnej proti exekúcii vyhovuje. Je tu daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 EP. Podľa § 50 ods. 5 prvá veta Exekučného poriadku, ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo právoplatné, súd exekúciu zastaví. V podaných námietkach povinná podala aj námietky proti trovám exekúcie (§ 201 ods. 1, 2 EP), o ktorých súd nerozhodoval (z dôvodu odvolania povinnej priamo zo zákona došlo k zrušeniu druhého výroku napadnutého uznesenia zo dňa 30. 03. 2015) v dôsledku vyhovenia námietkam proti exekúcii. Až v prípade, ak by nedošlo k právoplatnosti tohto vydaného rozhodnutia z 30. 09. 2016, exekučný súd by pristúpil k posúdeniu námietok menovanej proti trovám exekúcie. Okrem uvedeného povinná navrhla predmetnú exekúciu zastaviť (§57 ods. 1 písm. a/ EP), a to z rovnakých dôvodov, aké uviedla v námietkach proti exekúcii. Preto podala odvolanie aj voči tretiemu výroku napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 1Er/2828/2014 - 47 zo dňa 30. 03. 2015 o zamietnutí návrhu povinnej na zastavenie exekúcie. Súd upovedomuje o tom, že ak toto vydané
rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo, nadobudne právoplatnosť, súd až následne môže exekúciu zastaviť podľa § 50 ods. 5 Exekučného poriadku, a to samostatným rozhodnutím, v rámci ktorého by sa vysporiadal aj s odvolaním menovanej proti citovanému tretiemu výroku predchádzajúceho uznesenia vyššieho súdneho úradníka tohto súdu zo dňa 30. 03. 2015.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. V odvolaní musí byť uvedená spisová značka a musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu (a) - h)), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.