Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37P/47/2022

Potvrdené rozhodnutím 11CoP/41/2022
„Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v právnej veci navrhovateľa (otca maloletých detí): O. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXXXX F. Q. U. Q., J. XX, L. C. W., právne zastúpeného Y.. Y. Z., E. so sídlom A.V. XX, Y., proti osobe, ktorá podľa navrhovateľa porušuje právo: (matka maloletých detí) Y. Y., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXA, Y., právne zastúpenej E. V. F. L., so sídlom W. L. Q. U. X, XXX XX Y., o návrhu navrhovateľa na nariadenie návratu do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní maloletých detí Y., E., nar. XX.XX.XXXX a L., nar. XX.XX.XXXX, obidve deti toho času bytom ako matka, obidve zastúpené opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Y., o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 37P/47/2022-299 zo dňa 29.07.2022, takto rozhodol: I. Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania."

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica, v právnej veci navrhovateľa (otca maloletých detí) O. Y., W.. XX. XX. XXXX, bytom XXXXX F. Q. U..H.. Q., J. XX, L. C. W., zast. Mgr. Martinou Chorváthovou, advokátkou so sídlom A. Kmeťa 28, Martin proti osobe, ktorá podľa navrhovateľa porušuje právo (matka maloletých detí) Y. Y., C.. H., W.. XX. XX. XXXX, trvale bytom W. XXA, Y., právne zast. Advokátskou kanceláriou BURIK s. r. o., so sídlom Námestie Svetozára Hurbana Vajanského 2, 036 01 Martin, o návrhu navrhovateľa na nariadenie návratu maloletého E. Y., W.. XX. XX. XXXX a maloletej L. Y., W.. XX. XX. XXXX, obe deti toho času bytom ako matka maloletých detí, obe zast. opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, takto

rozhodol:

I. Súd návrh otca z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne návrhom podaným na tunajšom súde dňa 30. 03. 2022 domáhal návratu maloletých detí do krajiny obvyklého pobytu Spolkovej republiky Nemecko a zároveň uloženia povinnosti matke navrátiť maloleté deti do krajiny obvyklého pobytu Spolkovej republiky Nemecko do 3 dní od právoplatnosti uznesenia a v prípade, že matka maloleté deti v určenej lehote nenavráti, je otec oprávnený si maloleté deti prevziať za účelom navrátenia do krajiny obvyklého pobytu. Svoj návrh odôvodnil tým, že s matkou maloletých detí uzatvárali manželstvo dňa 29. 03. 2018 v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska (ďalej len „Veľká Británia“). Z manželstva sa narodili 2 deti, maloletý E., W.. XX. XX. XXXX a maloletá L., W.. XX. XX. XXXX. Ako manželia žili najskôr vo Veľkej Británii, kde sa narodil syn Adam, následne sa rozhodli presťahovať do Spolkovej republiky Nemecko (ďalej len „Nemecko“), kde sa narodila maloletá L.. Dôvodom, že sa presťahovali do Nemecka bolo to, že budú mať bližšie ku svojim rodičom, on do Alžírska, matka na Slovensko, pričom matka mala v Nemecku sestru aj s neterou. Do Nemecka sa preťahovali v roku 2019. Matka s maloletým deťmi bola na materskej dovolenke, on pracoval od 06. 11. 2019 ako vedúci kuchyne. Pracovisko mal vo Frankfurte nad Mohanom, dochádzanie do práce mu trvalo pol hodinu. V roku 2020 sa rozhodol odísť na rodičovskú dovolenku, aby mohol pomáhať matke so starostlivosťou o deti, vzhľadom aj na pandémiu Covid-19 a krízu v gastronómii, pričom ako rodina poberali sociálnu pomoc vo výške 1.850,- €. Uviedol, že maloletý Adam vyrastal vo Veľkej Británii 9 mesiacov svojho života, následne od 9 mesiacov vyrastal v Nemecku, má občianstvo Veľkej Británie, hovorí po anglicky, nakoľko sa takto spoločne doma rozprávali. Maloletá L. sa už narodila v Nemecku, má nemecké aj alžírske občianstvo, ešte plynule nerozpráva, ale používa anglické slová, rozumie anglicky. Obidve deti majú zdravotné poistenie v Nemecku, majú tam aj svojho pediatra. Maloletý Adam navštevoval aj urológa. Na Slovensku bola matka detí na dovolenke s maloletým Adamom v januári 2020 na 2 týždne. Potom ako sa narodila maloletá L. im nikto z rodiny nepomáhal. Od 28. 08. 2021 do 22. 09. 2021 bola matka s deťmi na dovolenke, pokým zrenovoval ich spoločný byt. Následne odišli spolu na Slovensko opätovne dňa 08. 11. 2021 z dôvodu, že musel odcestovať do Alžírska za chorým otcom,

matka s ním odmietla cestovať. Boli ako rodičia dohodnutí, že v januári 2022 príde za matkou a deťmi na Slovensko a spoločne odídu do Nemecka. Keď prišiel na Slovensko dňa 16. 01. 2022, matka sa ním odmietla vrátiť aj s deťmi. Povedala mu, že jej otec ju dovezie do Nemecka 20. 02. 2022, nakoľko syn E.m má lekárske vyšetrenie. V tento deň sa matka aj vrátila do Nemecka, ale iba na 5 dní a oznámila mu, že s ním nechce už žiť a odchádza. Poukázal na to, že akceptoval jej rozhodnutie, avšak matke oznámil, aby zostala v Nemecku, že súd v Nemecku bude riešiť aj ich rozvod. Rozvod a starostlivosť o deti rieši Okresný sud v Bad Homburgu, kde je termín pojednávania určený na 11. 04. 2022. Následne matka bez súhlasu otca odišla dňa 25. 02. 2022 s maloletými deťmi, pričom on túto skutočnosť oznámil na polícii, podal aj žiadosť o navrátenie maloletých detí prostredníctvom ústredného orgánu v Nemecku. Poukázal tiež na to, že medzi nimi ako rodičmi nedošlo k dohode o vycestovaní. Takáto dohoda, resp. jeho súhlas nebola nahradená súhlasom príslušného súdu v Nemecku. Uviedol, že matka neoprávnene premiestnila a zadržiavala maloleté deti na Slovensku od 25. 02. 2022 čo je porušením jeho opatrovaneckého práva, nakoľko rodičovské práva nadobudli obaja, spoločne ich aj vykonávali v spoločnej domácnosti, pričom matka nemohla sama rozhodnúť o podstatnej náležitosti ako je premiestnenie maloletých detí z územia Nemecka na územie Slovenskej republiky bez jeho súhlasu, s čím on nesúhlasil. Otec ďalej uviedol, že obvyklým miestom pobytu maloletých detí je Nemecko - Bad Homburg, kde sa narodila maloletá L., obidve deti žili v spoločnej domácnosti s rodičmi až do ich odchodu na územie Slovenska, najskôr na plánovanú dovolenku, neskôr bez súhlasu otca. V Nemecku majú deti vytvorené vhodné a stabilné výchovné prostredie, svoju izbu, hračky, prostredie ktoré poznajú, sociálne a zdravotné zabezpečenie, pričom otázka výchovy maloletých detí bude riešená pred príslušnými orgánmi, kde majú deti obvyklý pobyt, v Nemecku. Opätovne poukázal, že opatrovnícke práva k maloletým deťom nadobudol zo zákona, keďže spoločne s matkou deti vychovávali, žili v spoločnej domácnosti, pričom toto opatrovnícke právo zahŕňa aj právo rozhodovania o mieste pobytu dieťaťa a matka maloleté deti na územie Slovenska premiestnila bez jeho súhlasu. K návrhu pripojil sobášny list, z ktorého vyplýva, že manželstvo uzatvárali dňa 29. 03. 2018 v Manchestri, potvrdenie o prihlásení na pobyt z ktorého vyplýva, že bydliskom rodičov a maloletých detí bol Bad Homburg, v. d. Höhe, Gluckensteinweg 65 od 01. 12. 2019, potvrdenie o narodení maloletého Adama z Mestského obvodu Salford, Veľká Británia, rodný list maloletej Sarah z Bad Homburg v. d. Höhe, Nemecko, fotokópiu cestovného pasu maloletého E. z Veľkej Británie s potvrdením, že sa jedná o britského občana, pracovnú zmluvu otca v nemčine, potvrdenie o príjme zamestnávateľa otca Genuss & Harmonie Gastronomie GmbH, predvolanie na pojednávanie na nemecký súd Bad Homburg, žiadosť o návrat maloletých detí adresovaná ústrednému orgánu v Nemecku, potvrdenie pediatra Dr. Britta Winthagen o tom, že sú u nej registrovaní maloletý E. od 01/2019 a maloletá L. od 08/2020, lekárska správa maloletého E. z urologickej kliniky, z ktorých vyplývajú vyššie uvedené skutočnosti.

2. Matka v písomnom vyjadrení k návrhu s týmto nesúhlasila a žiadala návrh otca v celom rozsahu zamietnuť. Potvrdila okolnosti ohľadom uzavretia manželstva, narodenia maloletých detí i presťahovania do Nemecka. Ďalej uviedla, že s maloletými deťmi, niekedy aj s otcom maloletých detí, navštevovali jej rodičov na Slovensku, konkrétne v januári 2020, auguste a septembri 2020. S otcom maloletých detí sa odlúčili už krátko po narodení maloletej L.. V septembri 2020 sa vrátila do Nemecka, chcela dať ešte šancu manželstvu, avšak toto nefungovalo. V novembri 2021 odišla na Slovensko, kde ju otec maloletých detí spolu s deťmi doviezol s tým, že na Slovensko môže ísť, môže tu ostať aj s deťmi s poznámkou, že rýchlo zbadá, že bez neho, bez jeho pomoci nebude môcť ži. Poukázala na to, že v Nemecku ju otec detí neustále zhadzoval, psychicky deptal, starostlivosť o deti bola výlučne na nej, v domácnosti jej nepomáhal, s deťmi trávil len minimum času, nikdy nebol s deťmi sám jeden deň, nebol schopný sa o deti sám postarať. Potvrdila, že vo februári 2022 sa vrátila do Nemecka z dôvodu, že maloletý Adam mal v Nemecku plánované špecializované lekárske vyšetrenie. S deťmi prišla do Nemecka len na pár dní. Nikdy nemala v pláne však v Nemecku ostávať, o čom otec vedel a aj s tým súhlasil. Pokiaľ prišla do bytu, kde spoločne bývali s otcom a maloletými deťmi, tento bol špinavý, neuprataný, preto strávila noc u sestrinej známej. Ráno 26. 02. 2022 otec detí prišiel k tejto známej, robil scény, začal kričať, následne bola privolaná aj hliadka polície, ktorá vyzvala otca, aby miesto opustil. Následne otec zmenil názor a súhlas s pobytom na Slovensku maloletých detí odvolal a uviedol, že si neželá, aby s deťmi bývala na Slovensku. Uvažovala aj o tom, že by s deťmi bývala aj v Nemecku v hoteli, avšak otec detí jej zablokoval platobnú kartu k spoločnému účtu, preto návrat na Slovensko aj s deťmi bol nevyhnutný a v najlepšom záujme detí. Ďalej uviedla, že obe deti rozumejú a čiastočne rozprávajú po Slovensky a po anglicky. S prostredím na Slovensku sa už zžili, nakoľko v septembri 2021 tu boli celý mesiac a následne od novembra 2021 aj so súhlasom otca. Poukázala na to, že otcovi nebráni v kontakte s deťmi, či už telefonicky alebo videohovorom. Deti už majú na Slovensku aj pediatra MUDr. Dzianovú.

Taktiež sú prihlásené na zdravotné poistenie vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, majú nahlásený trvalý pobyt na adrese Martin, Nerudova 945/12A. Maloletý Adam navštevuje materskú školu v Kysuckom Novom Meste na 3 hodiny denne, kde si vytvoril kamarátske vzťahy a väzby. V Martine nenastúpil do škôlky z dôvodu nedostatku kapacitných miest. Od 09. 03. 2022 pracuje na 4 hodiny ako administratívny pracovník v spoločnosti Faren Slovakia, s. r. o., s miestom výkonu práce v Martine, kde sa zaúčala už od januára 2022, nakoľko bola presvedčená o tom, že so súhlasom otca ostane na Slovensku aj s deťmi. Matka uviedla, že otec podal v Nemecku na súd návrh, požadoval, aby bol osobou, ktorá môže výlučne rozhodovať o pohybe maloletých detí v Nemecku, pričom toto konanie je vedené pred Úradným súdom Bad Homburg v.d. Höhe, rodinný súd, pod sp. zn. EASO (EASO - predbežné opatrenie vo veci starostlivosti). Poukázala na to, že maloleté deti neovládajú nemecký jazyk, v Nemecku nikdy neboli integrované do sociálneho systému, nenavštevovali žiadnu škôlku ani jasle, ani iné inštitúcie, čo potvrdila aj správa sociálneho pracovníka v Nemecku pre účely súdneho konania, že neexistuje dôvod na prenos práva na určenie pobytu detí na otca a je oveľa dôležitejšie, aby matka detí bola tou osobou, ktorá sa o ne najviac stará a aj starala. Ďalej uviedla, že dňa 20. 04. 2022 v Nemecku podala protinávrh, aby súd preniesol právo na rozhodovanie o pobyte maloletých detí na ňu. Ďalej uviedla, že po jej odchode začal otec detí predávať jej osobné veci na internete bez jej súhlasu a vedomia. Poukázala, že v Nemecku nemá prácu ani zázemie, nemá tam kde bývať, neovláda nemecký jazyk. Keďže jej otec detí zablokoval aj spoločný účet, jej návrat do Nemecka nie je možný. Ďalej uviedla, že otec nie je sám schopný sa o deti postarať, zabezpečiť im primeranú starostlivosť, nepozná ich režim, stravovacie návyky, hračky, ani obľúbené činnosti, nepodieľa sa na ich každodennej starostlivosti. Otec tiež neovláda nemecký jazyk na takej úrovni, aby sa mohol s deťmi prípadne v budúcnosti pripravovať na vyučovanie do školy, pričom deti sa po nemecky vôbec neučili. Poukázala na vyjadrenie nemeckého sociálneho úradu, že maloleté deti neboli fixované na žiadne prostredie, pričom deti v ich veku sú fixované hlavne na osoby. Uviedla, že má podozrenie, že otec chce maloleté deti zobrať so sebou do Alžírska. Čo sa týka konania v Nemecku, otec zobral svoj návrh späť vzhľadom na výsledky konania. Keďže zobral otec svoj návrh na rozhodnutie o práve určovania pobytu detí späť, je možné badať aj jeho zmierenie sa s pobytom detí na Slovensku. Poukázala na to, že nemecké súdy rozhodujú o právach a povinnostiach k maloletým deťom, preto odpadá potreba rozhodovania o návratovom konaní. K návrhu pripojila sobášny list zapísaný v osobitnej matrike Ministerstva vnútra SR, slovenské rodné listy maloletých detí, dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti obidvom maloletým deťom od MUDr. Dzianovej, preukaz poistenca Všeobecnej zdravotnej poisťovne obidvoch maloletých detí, potvrdenie o pobyte maloletých detí od 14. 03. 2022 u L. a od 22. 04. 2022 u E., rozhodnutie materskej školy Kysucké Nové Mesto zo dňa 15. 03. 2022 o prijatí maloletého Adama na predprimárne vzdelávanie, pracovnú zmluvu matky zo dňa 08. 03. 2022.

3. Otec v písomnom vyjadrení prostredníctvom právnej zástupkyne k písomnému vyjadreniu matky potvrdil, že v novembri 2021 matku spolu s deťmi doviezol na Slovensko, avšak boli dohodnutí, že sa v januári 2022 vrátia spoločne do Nemecka. Poprel, že by matka bola na Slovensku spolu s deťmi v septembri 2020 po narodení maloletej L.h, ale až v roku 2021. Poprel, že by manželku psychicky deptal alebo ju zhadzoval. Taktiež poprel, že nepomáhal v domácnosti so starostlivosťou o deti. Medzi ním a deťmi nevzniklo žiadne odcudzenie, čo sa potvrdilo pri jeho návšteve na Slovensku, keď po dohode s matkou mohol stráviť čas s deťmi, avšak matka trvala striktne na dohodnutom čase. Uviedol, že nemal vedomosť o tom, že sa matka vráti vo februári 2022 do Nemecka len z dôvodu lekárskeho vyšetrenia maloletého Adama. Matka bola políciou poučená dňa 25. 02. 2022, že Nemecko môže opustiť, ale bez detí, nakoľko nemá súhlas otca, čo bolo konštatované aj pred rodinným súdom v Nemecku. Uviedol, že s matkou sa nikdy nedohodli, že maloleté deti budú vyrastať na Slovensku, syn Adam hovorí po anglicky, anglicky sa učila rozprávať i L.. Vzhľadom na ich vek sa môžu rýchlo naučiť nielen slovenský, ale aj nemecký jazyk. Predškolské zariadenie môže maloletý Adam navštevovať aj v Nemecku. Toto nenavštevoval v Nemecku hlavne kvôli pandémii. Poukázal, že nikdy matke nedal súhlas na zmenu pediatra maloletých detí, trvalého pobytu ani s výberom predškolského zariadenia pre maloletého E.. O týchto veciach ho matka vôbec neinformovala. Má vedomosť o tom, že matka podala v Nemecku návrh na dočasné prenesenie práva na rozhodovanie o pobyte maloletých detí na jej osobu a bolo jej vyhovené s tým, že ide iba o dočasné rozhodnutie. S týmto rozhodnutím nesúhlasí, pojednávanie o odvolaní sa bude konať dňa 01. 06. 2022. Ďalej uviedol, že nikdy nepožadoval návrat maloletých detí do Nemecka bez matky, nechce matku od detí odtrhnúť. V Nemecku pracuje, býva v rovnakom byte ako bývali spolu s matkou a s deťmi, platí nájomné. Matke posiela aj finančné prostriedky na starostlivosť o deti, má záujem a chce sa s deťmi stretávať. Návratom maloletých detí do Nemecka nehrozí deťom žiadna fyzická alebo duševná ujma ani sa nemôžu dostať do neznesiteľnej situácie, nakoľko do domácnosti, kde by sa vrátili, žili spoločne ako rodina. Ako rodičia sa dohodli, že budú deti vychovávať v Nemecku, kde žili 2 roky.

Uviedol, že v Nemecku žije sestra matky s neterou, matka tam má aj kamarátku. Otec poukázal na to, že netvrdí, že chce, aby deti boli v jeho výlučnej starostlivosti, argumenty matky, že po návrate do Nemecka by nevedela zabezpečovať potreby detí, nájsť si prácu, integrovať sa sú irelevantné, nakoľko sa spoločne s ním a maloletým presťahovali do Nemecka. V prostredí predškolského zariadenia by sa deti museli integrovať a naučiť jazyk, ako sa musia i na Slovensku, keďže slovenský jazyk poriadne neovládajú. Pokiaľ by sa ako rodičia nevedeli dohodnúť o úprave výkonu rodičovských práv, rozhodoval by príslušný rodinný súd v mieste obvyklého pobytu maloletých detí v Nemecku. Jeho skutočným záujmom ako otca je, aby deti boli vychovávané v krajine, ktorú im ako rodičia vybrali ako miesto ich pobytu po spoločnej dohode. Neplánuje sa zdržiavať s deťmi v Alžírsku, aby matka nemala prístup k deťom. Skutočnosť, že zobral návrh na určenie práva miesta pobytu detí späť neznamená, že sa zmieril so situáciou. Bral to tak, že obidvaja rodičia majú rovnaké práva, neznamená to, že deti sú vo výlučnej starostlivosti matky, pričom voči tomuto rozhodnutiu podal odvolanie.

4. Kolízny opatrovník maloletých detí v písomnom vyjadrení k návrhu odporučil návrh otca na návrat maloletých detí do cudziny zamietnuť. Uviedol, že bolo vykonané sociálne zisťovanie na adrese bydliska matky a maloletých detí v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve rodičov matky s tým, že bolo zistené, že sú tam vytvorené vhodné podmienky na starostlivosť o deti, v starostlivosti matky o deti neboli zistené žiadne nedostatky. Matka v rámci šetrenia pred opatrovníkom uviedla, že otec bol od 01. 05. 2022 do 30. 05. 2022 na Slovensku, s deťmi sa stretával za jej prítomnosti cca na 2 hodiny doobeda a 2 hodiny poobede. Stretnutia prebiehali mimo ich rodinného domu. Spoločne navštevovali detské ihriská, detské centrá. Matka uviedla, že maloletý E. bude navštevovať od septembra 2022 materskú školu vo Vrútkach.

5. Z matkou predloženej správy sociálnej pracovníčky pre Úradný súd Bad Homburg, rodinný súd, zo dňa 07. 04. 2022 vyplýva, že rodičia sa zoznámili v júni 2017 v Anglicku, následne v marci 2018 uzavreli manželstvo. Maloletý E. sa narodil XX. XX. XXXX v Manchestri, podľa otca má alžírsku a britskú štátnu príslušnosť. Dňa 01. 12. 2019 sa ako rodina presťahovali do Nemecka, kde s vekovým rozdielom 19 mesiacov sa narodila E.a mladšia sestra L.. Podľa otca má L. alžírsku a slovenskú štátnu príslušnosť. Obe deti vyrastali s anglickým a slovenským jazykom. Plánované E.e navštevovanie zariadenia pre malé deti sa kvôli pandemickej situácie odložilo. V Nemecku nenavštevoval žiadnu materskú školu. Matka detí po nemecky nehovorí ani maloleté deti, otec sa po nemecky vie dorozumieť. Matka má sestru v Bad Homburgu, starí rodičia sú na Slovensku. Otec má veľkú rodinu vo Francúzsku, jeho otec žije v Alžírsku. Matka s obidvomi maloletými deťmi absolvovala viacero pobytov na Slovensku, v domácnosti starých rodičov. Otec sám priviedol matku a obe deti na Slovensko v septembri 2021. Otec detí jednoznačne zastáva názor, že obe deti mali v Nemecku najlepšie šance na vývoj a rozvoj. Matka vedome provokovala, aby sa mohla prezentovať ako obeť domáceho násilia, aby si našla dôvody na opustenie krajiny, predstieraním nepravdivých faktov ho obrala o deti. Svoje presťahovanie na Slovensko otec vylúčil, nakoľko tam nemá žiadne možnosti sa zamestnať. Matka vylúčila návrat do Nemecka, počas spoločného života sa cítila vystavená psychickému, ale nie fyzickému násiliu. S obidvomi deťmi vedie život na Slovensku, podporujú ju rodičia. Na Slovensku je aj zamestnaná. Zo zhodnotenia sociálneho úradu vyplýva, že predtým ako matka bez súhlasu otca odišla z Nemecka, pravdepodobne dňa 25. 02. 2022 a išla na Slovensko, existovali krátko predtým pokusy polície dať matke právne pokyny k vycestovaniu. V rozpore s týmito pokynmi odišla matka a opustila krajinu s obidvomi deťmi a odvtedy sa zdržuje na Slovenku, v domácnosti starých rodičov detí. Aj keď tento postup podľa hodnotenia podpísanej sociálnej pracovníčky nebol korektný, čisto zo zaujatého hľadiska musí byť blaho maloletých detí na prvom mieste. Podľa názoru sociálnej pracovníčky matka je pre deti tou osobou, ktorá sa o ne naviac stará, ku ktorej majú najbližší vzťah. Matka bola pre deti prvá kontaktná osoba. Pred odchodom matky na Slovensko neboli žiadne signály k tomu, že by rodičia neboli spôsobilí vychovávať deti. Maloleté deti neovládajú nemčinu, neboli integrované do sociálneho prostredia v Bad Homburgu, nemali žiadnu mimorodinnú starostlivosť. Maloleté deti poznajú domácnosť starých rodičov, preto po odchode na Slovensko úrad nevidí porušenie zásady kontinuity. V prípade vydania rozhodnutia o navrátenie detí do Nemecka, kedy boli nútení odísť do Nemecka, z pohľadu úradu, by to zs vysokou pravdepodobnosťou prinieslo akútny negatívny zásah do psychického zdravia oboch detí, nakoľko by museli opustiť najbližšiu osobu, matku a žiť v krajine, v ktorej si ešte nevytvorili žiadny vzťah. Aj postupom, že by bola matka vyzvaná spolu s deťmi odísť do Nemecka, by nie síce akútne, ale v strednodobom horizonte viedol k negatívnemu vplyvu na deti, nakoľko matka nehovorí po nemecky, nechce žiť v Nemecku. Rodičovská úroveň je momentálne taká konfliktná, že rozsiahly kontakt formou striedavej starostlivosti je nezlučiteľný s blahom detí. Podpísaná poručníčka preto nevidí ako najlepšie riešenie pre maloleté deti, keby časť práva na starostlivosť (právo na určenie pobytu) bola prenesená na otca.

6. Z matkou predloženého úradného prekladu zápisnice neverejného zasadnutia Úradného súdu - rodinný súd Bad Homburg v.d. Höhe zo dňa 11. 04. 2022 pod sp. zn. EASO (EASO = predbežné opatrenie vo veci starostlivosti) sa jedná o konanie o návrhu otca na prenesenie práva na rozhodovanie o mieste pobytu maloletých detí, kde otec v rámci konania po vysvetlení, čo znamená právo na určenie pobytu uviedol, že s deťmi a s matkou chce hľadať spoločné riešenie pre deti, je otec, ide mu o blaho detí, preto by žiadosť o výhradnú rodičovskú starostlivosť nechal padnúť, nakoľko je pre neho dôležité len to, aby našli spoločné riešenie. V rámci konania súd konštatoval, že inklinuje k tomu, že žiadosti otca nevyhovie. Okrem toho zobral do úvahy, že v konaní o predbežnej právnej ochrane nesmie dôjsť k anticipácii hlavnej veci, pričom takáto anticipácia hlavnej veci je možná iba vtedy, ak sa dá očakávať, že sa hlavnej veci vyhovie, z čoho súd v danej veci nevychádza. Z uvedeného dôvodu preto aj otec prostredníctvom splnomocneného zástupcu zobral predmetnú žiadosť v celom rozsahu späť.

7. Z rozhodnutia úradného súdu Bad Homburg v.d. Höhe rodinný súd zo dňa 29. 04. 2022, v konaní pod sp. zn. EASO ohľadom návrhu matky na prenesenie práva na matku rozhodovať o mieste pobytu detí rozhodol, že spoločná rodičovská starostlivosť o maloleté deti L. E. E. sa v časti určovania pobytu predbežne zrušuje a prenáša sa na matku. V ostatnom sa rodičovská starostlivosť ponecháva obom rodičom spoločne. Súd zároveň nariadil, že výkon predbežného opatrenia je prípustný pri jeho doručení povinnému a nadobúda účinnosť jeho vydaním. Rozhodnutie odôvodnil tým, že rodičia sú zosobášení, rodičovskú starostlivosť vykonávajú spoločne. Na jeseň 2019 sa presťahovali do Nemecka, pretože to považovali za bezpečné miesto vhodné pre deti. deti rozumejú anglicky a slovensky, čiastočne týmito jazykmi aj hovoria. V septembri 2021 priviezol otec matku s deťmi spolu na Slovensko. Tak isto aj v novembri 2021. Do tejto chvíle deti v Nemecku nenavštevovali žiadnu inštitúciu. Matka detí sa starala o deti, bola doma, nemecký jazyk neovláda. Otec navštevoval kurz nemeckého jazyka, mal rôzne práce. Podľa názoru matky došlo k oddeleniu domácnosti už v novembri 2021, podľa názoru otca až vo februári 2022. Vo februári 2022 matka prišla s deťmi zo Slovenska do Nemecka, kedy bolo zrejmé, že naspäť na Slovensko chce cestovať s deťmi. Otec tento zámer matky oznámil úradu sociálno- právnej ochrany mládeže a polícii dňa 25. 02. 2022, kedy vrchný komisár vyhľadal matku, upozornil ju, že bez súhlasu otca nesmie s deťmi vycestovať, čo potvrdil aj úrad sociálno-právnej ochrany mládeže, napriek tomu matka v noci z 25. 02. na 26. 02. 2022 spolu s deťmi vycestovala na Slovensko. Otec na to následne reagoval návrhom na vrátenie detí podľa Haagskeho dohovoru, ako aj žiadosťou o predbežné prenesenie práva na určenie pobytu v konaní sp. zn. EASO, kde sa konalo dňa 11. 04. 2022 stretnutie, za účelom vypočutia a vysvetlenia situácie, kde otcovi bolo vysvetlené, že hlavná blízka osoba je ich matka a po vysvetlení situácie otec svoju žiadosť stiahol. Súd ďalej konštatoval, že zásada kontinuity je v prospech riešenia, a to že o deti sa doteraz prevažne starala matka. Bola s nimi doma, zatiaľ čo otec vykonával rôzne práce a absolvoval kurz nemčiny. Presťahovanie sa na Slovensko nepredstavovalo žiadne zásadné prerušenie z hľadiska lokálnej kontinuity detí. Deti v Nemecku neboli zakorenené, nenavštevovali žiadnu inštitúciu, nerozumeli nemeckému jazyku, nehovoria ním ani nemali žiadne sociálne kontakty mimo rodiny. Naopak domácnosť starých rodičov na Slovensku je deťom dôverne známa, chodievali tam. Teraz tam deti žijú, sú tam integrované. Maloleté E. chodí do škôlky, obe deti rozumejú a hovoria po Slovensky. Súd ďalej konštatoval, že ani okolnosť, že deti boli na Slovensko privezené eventuálne proti vôli otca, nevedie k inému vyhodnoteniu situácie, ktoré sleduje blaho detí. Matka nemala žiadne sociálne kontakty okrem svojej sestry, neovláda jazyk, nijako sa neuchytila v Nemecku, na Slovensku je už zamestnaná, má tam sociálne kontakty, rodinu. Otec napokon potvrdil, že sa u detí, ale ani u nich nedá hovoriť o pevnom centrálnom bode života. Do roku 2019 žili rodiča v Anglicku, Nemecko si vyberali na základe vecných kritérií. Pevnú prácu otec nemal. Otcovi nič nebráni presťahovať sa bližšie k deťom, pričom chcieť presťahovať deti z čisto abstraktných vecných dôvodov do Nemecka nepovažuje súd za požiadavku, ktorá by najlepšie zodpovedala blahu detí.

8. Zo správy Centra pre medzinárodno-právnu ochranu detí a mládeže - ústredný orgán v SR (ďalej len „CIPC“) zo dňa 30. 06. 2022 vyplýva, že nemecké sociálne orgány konštatujú, že by nebolo vhodné, aby sa deti vrátili na územie Nemecka, pričom vychádzajú zo skutočností, že sa deti na Slovensku integrovali, s vysokou pravdepodobnosťou by tento návrat do Nemecka psychicky poškodil matku a následne by mal negatívny vplyv na obe deti, pričom pripojil aj správy od úradu sociálno-právnej ochrany mládeže v Bad Homburgu zo dňa 27. 06. 2022 a 28. 04. 2022. Ohľadom vedenia trestného konania v Nemecku predložil súdu komunikáciu s ústredným orgánom v Nemecku, z ktorého prekladu vyplýva, že ich úrad nemá vedomosť o tom, že by prebiehali nejaké konania o zverení detí do opatery, nakoľko advokátka otca v Nemecku už tohto viac nezastupuje. Uvedené je potrebné dopytovať priamo od otca

detí. V Nemecku nie je centrálny register, z ktorého je zrejmé, či je proti nejakej osobe vedené trestné konanie alebo prípravné konanie. Zároveň poukázal na § 235 nemeckého trestného zákonníka, kedy takéto trestné stíhanie prebieha len na návrh, pričom je potrebné poukázať, že predmetné ustanovenie týkajúce sa únosu v členských štátoch EÚ sa použijú iba zriedka, pretože mu bráni rozsudok ESD zo dňa 19. 11. 2020 - C454/19. Spravidla konajú úrady vykonávajúce trestné stíhanie aj tak iba vtedy, ak niektorý z rodičov podá trestné oznámenie. Podľa tlačiva na podanie návrhu je navrhovateľ (otec) v kontakte s políciou v Nemecku, či však podal trestné oznámenie na matku nie je známe, potrebné je dopytovať priamo otca detí.

9. Z úradného prekladu rozhodnutia Úradného súdu Bad Homburg v.d. Höhe, rodinný súd, zo dňa 05. 07. 2022, sp. zn. EASO vyplýva, že rodinný súd na základe žiadosti otca o ústne pojednávanie ohľadom predbežného opatrenia zo dňa 05. 07. 2022 nanovo rozhodol, kedy potvrdil predchádzajúce rozhodnutie a spoločnú rodičovskú starostlivosť v časti určovania pobytu predbežne zrušil a preniesol na matku. V ostatnom ponechal rodičovskú starostlivosť obidvom rodičom spoločne. Zároveň nariadil, že výkon predbežného opatrenia je prípustný pred jeho doručením povinnému a účinnosť nadobúda jeho vydaním. V odôvodnení uviedol, že otec detí podal na príslušný centrálny úrad návrh na vrátenie detí podľa Haagskeho dohovoru o občiansko-právnych aspektoch medzinárodných únosov detí a na rodinný súd pod sp. zn. EASO návrh na zverenie detí do rodičovskej starostlivosti. Po ústnom prejednaní dňa 11. 04. 2022 vzal otec tento svoj návrh späť, nie však návrh na vrátenie detí. Súd ďalej konštatoval, že je príslušný na konania v rodinných záležitostiach. Podporne by bol príslušný podľa článku 10 nariadenia Brusel IIa, ak by otec naďalej vychádzal z protiprávneho presťahovania detí, čo sa v tomto konaní preveriť nedá. Žiadosti matky bol súd povinný vyhovieť formou predbežného opatrenia v konaniach o rodinných záležitostiach, čakanie na rozhodnutie v prípadnej hlavnej veci by nebolo možné bez vzniku veľkej ujmy. V detailoch zobral na zreteľ odôvodnenie rozhodnutia zo dňa 29. 04. 2022, pričom na tomto posúdení zotrval aj po vykonaní ústneho pojednávania. Otec detí zdôraznil, že žiadal spoločnú rodičovskú starostlivosť aj v čiastkovej oblasti práva na určenie práva pobytu detí. Podľa jeho názoru to najlepšie zodpovedá blahu detí, akceptuje, že matka detí chce žiť na Slovensku a že sa chce rozviesť. Akceptuje tiež terajší status quo, žiada však o vrátenie detí do Nemecka. Vyjadril sa, že rozhodnutie z 29. 04. 2022 týkajúce sa späťvzatia návrhu považuje za nesprávne. Súd opätovne zdôraznil, že otec trvá na svojom údajom práve na vrátenie detí bez toho, aby bral ohľad na blaho detí. Chce dostať svoje právo prezentovať svoju moc, aby bola odčinená nespravodlivosť. Je mu jedno, že by matke zobral deti a dúfa, že by matku tak prinútil presťahovať sa do Nemecka, čo ona kategoricky odmieta. Súd konštatoval, že matka nie je v Nemecku sociálne integrovaná, neovláda jazyk. Je si vedomá geografickej vzdialenosti, určitého odcudzenia od otca. Pohľad na deti po odbornej stránke zabezpečil úrad sociálno- právnej ochrany mládeže a kolízna opatrovníčka, kedy sa obidvaja vyslovili, že prenos práva na určenie pobytu na matku najlepšie zodpovedá blahu detí. Maloleté deti majú užšiu väzbu na matku, na Slovensku sú sociálne integrované, chodia tam do materskej školy. Matka je tá, ktorá ide otcovi detí v ústrety, snaží sa o riešenie na základe spoločnej dohody. Súd neprihliada na skutočnosť, že deti pre svoj dobrý vývoj potrebujú oboch rodičov. Otec detí má možnosť presťahovať sa do blízkosti detí, pričom chce deti vrátiť naspäť do Nemecka, z čisto abstraktných dôvodov nepovažuje súd za požiadavku, ktorá by najlepšie zodpovedala blahu detí. Bolo by sa toho treba však obávať, ak by rodičovská starostlivosť vo veci určenia pobytu prináležala obidvom rodičom. Súd konštatoval, že informáciu z ústneho pojednávania čiastočne nové poznatky nevedú k vyhodnoteniu, ktoré by bolo odlišné od dôvodov predchádzajúceho rozhodnutia. V rámci poučenia uviedol, že predmetné rozhodnutie možno napadnúť sťažnosťou.

10. Z fotokópie správ zo sociálnych sietí medzi rodičmi z mobilu matky predložených matkou na pojednávaní vyplýva správa zo dňa 04. 03. 2022, kde je komunikácia medzi rodičmi v angličtine, z ktorej vyplýva, že otec polícii povedal, že je OK ak oni (zjavne deti) zostanú s matkou kým nebudú mať súd a nezorganizuje sa pravidelný kontakt, pokiaľ neprebehne súdne pojednávanie. Z ďalšej písomnej komunikácie medzi rodičmi v rámci sociálnej siete zo dňa 26. 07. 2022 z mobilu matky je zrejmá správa otca v angličtine adresovaná matke, v ktorej otec uvádza, že môže jej prenajať byt na život tam s deťmi, aby mohol navštevovať deti tam kde žijú, aby mohli nájsť riešenie a kompromis, aby ostal ako otec v živote detí s tým, že výber je na matku. Zároveň otec uvádza, že vie že sa matka nechce vrátiť späť do Nemecka a chce, aby deti vyrastali v Martine na Slovensku. Zároveň otec preposlal matke aj komunikáciu so svojím zamestnávateľom ohľadne práce vo Frankfurrte a platenia bývania vo Frankfurte.

11. Z písomnej komunikácie na sociálnych sieťach z mobilného telefónu matky predloženej matkou na pojednávaní ďalej vyplýva komunikácia s užívateľom N. V., ktorá matke preposlala komunikáciu s otcom

detí zo dňa 13. a14.5.2022., resp. aj skôr, kde otec detí píše, že sa chce presťahovať na Slovensko, lebo tam má 2 deti a exmanželku. Zároveň píše, či je tam nejaká slobodná sestra, ktorá by sa chcela vydať.

12. Súd s poukazom na konal a rozhodol v neprítomnosti otca, ktorého neúčasť na pojednávaní ospravedlnila prítomná právna zástupkyňa z dôvodu výkonu práce otca v Nemecku s tým, že súhlasil, aby sa konalo a rozhodlo bez jeho prítomnosti. Zároveň súd konala j v neprítomnosti opatrovníka maloletých detí, ktorý mailovým podaním zo dňa 12. 07. 2022 oznámil, že súhlasí, aby súd konal a rozhodol bez jeho prítomnosti.

13. Právna zástupkyňa otca na pojednávaní zotrvala na predchádzajúcich písomných vyjadreniach s tým, že návrat detí do krajiny obvyklého pobytu do Nemecka žiadajú podľa článku 12 Haagskej konvencie v spojení s článkom 5 písm. a) Haagskeho dohovoru, nakoľko matka porušila opatrovnícke právo otca a bez súhlasu otca svojvoľne zobrala deti z miesta ich trvalého pobytu, čo bolo nesporné potvrdené pred nemeckým súdom a týmto porušením opatrovníckeho práva otca a svojvoľným zmenením pobytu detí podľa článku 12 Haagskeho dohovoru má otec právo žiadať návrat maloletých detí do miesta ich obvyklého pobytu, ktorým bolo nesporne mesto Bad Homburg, kde žili v spoločnej domácnosti a spoločne sa rodičia starali o maloleté deti. Opatrovnícke právo vzniklo rodičom zo zákona. Čo sa týka predbežného opatrenia, ktoré bolo vydané nemeckým súdom, ktorým bolo prenesené právo na matku výlučne rozhodovať o pobyte maloletých detí, jedná sa o predbežné dočasné opatrenie, ktoré má pôsobiť do času rozhodnutia vo veci samej. Neznamená, že sa prenáša príslušnosť súdu rozhodovať o starostlivosti o deti na slovenské súdy. Zároveň poukázala, že Haagsky dohovor je medzinárodný dohovor nadriadený vnútroštátnemu právu slovenskému i nemeckému. V čase keď matka zobrala deti z Nemecka, nemala predbežné opatrenie, nepožiadala súd o súhlas so zmenou obvyklého pobytu detí, odišla s maloletými deťmi z Nemecka bez súhlasu otca. Z tohto dôvodu došlo aj k porušeniu práv detí podľa Dohovoru o právach dieťaťa, nakoľko každé dieťa má právo, aby vyrastalo s obidvomi rodičmi a ak sa to nedá, aby bolo v pravidelnom kontakte s oboma rodičmi. V súčasnosti matka vytvorila situáciu, keď vzdialenosť miesta obvyklého pobytu do miesta terajšieho pobytu detí je taká, že otec len veľmi ťažko môže navštevovať deti, maximálne raz do mesiaca, pričom takéto stretnutie sa od februára 2022 realizovali iba 2x, matka obmedzuje kontakt otca s maloletými deťmi, sama určuje v akom čase a dokedy môže otec deti vidieť, pričom na stretnutí bola prítomná aj SBS, matka takto nevytvára vhodné prostredie, aby si deti budovali vzťah s otcom. Právna zástupkyňa ďalej poukázala na to, že otec naďalej býva v byte, v ktorom pôvodne žili ako rodina v podnájme, v meste Bad Homburg má aj prácu, chce tam ostať žiť. Obidvaja rodičia sa presťahovali do Nemecka z dôvodu, že tam chceli zostať žiť aj so svojimi deťmi, pričom matka sa vrátila na Slovensko z dôvodu, že došlo k rozpadu jej vzťahu s otcom detí. Ďalej potvrdila, že v novembri 2021 doviezol otec matku spolu s deťmi na Slovensko, nakoľko sa dohodli, že matka na Slovensku s deťmi zostane kým sa otec nevráti z Alžírska, kde bol doopatrovať chorého otca a následne sa dohodli, že sa spolu vrátia do Nemecka. Keď sa však otec v januári 2022 vrátil po matku, táto sa odmietla s ním vrátiť do Nemecka, že sa vráti so svojim otcom, kedy následne prišla do Nemecka vo februári 2022 a zotrvala tam len 5 dní. Právna zástupkyňa uviedla, že nemá vedomosť o tom, že by sa otec odvolal voči predbežnému rozhodnutiu nemeckého súdu zo dňa 05. 07. 2022. Nevedela sa vyjadriť k obsahu SMS správ, resp. správ zo sociálnych sietí predložených matkou na pojednávaní. K ich obsahu uviedla, že od otca má vedomosť, že keď matka zobrala deti z Nemecka, otec bol z toho v strese, nevedel ako sa zachovať, či má prísť na Slovensko, alebo požiadať o návrat maloletých detí do Nemecka. Nakoniec sa rozhodol, že nepríde žiť na Slovensko, lebo by si ťažko hľadal prácu a že požiada o návrat detí do Nemecka. K správe otca ohľadom poskytnutia bytu sa nevedela vyjadriť, či sa jedná o byt na Slovensku, alebo v Nemecku. Ak mal na mysli byt na Slovensku, myslel byt za účelom stretávania sa s deťmi v súčasnosti, aby mal jednoduchší prístup k deťom, keďže deti sú aktuálne na Slovensku, ale nemyslel to ako trvalé riešenie vzniknutej situácie. Má vedomosť o tom, že otec na polícii oznámil, že matka s deťmi neoprávnene odišla. Otec sa následne informoval na nemeckých policajných orgánoch s tým, že zatiaľ nevedia na polícii, čo s tým.

14. Právny zástupca matky na pojednávaní v plnom rozsahu odkázal na písomné vyjadrenia. Opätovne poukázal na rozhodnutie nemeckého súdu, ktorý právo rozhodovať o pobyte detí preniesol výlučne na matku, pričom toto rozhodnutie je právoplatné a vykonateľné. Poukázal, že je potrebné rešpektovať medzinárodné dohovory, ale aj rozhodnutia členských štátov EÚ, ktoré mali právomoc vo veci rozhodovať a ktoré aj rozhodli. V prípade, ak by aj slovenský súd rozhodol o návrate maloletých detí do Nemecka, de facto akonáhle by prišla matka s deťmi na územie Nemeckej republiky, okamžite ich navráti späť na Slovensko, lebo je osobou, ktorá rozhoduje o pobyte detí. Matka má informácie od prenajímateľa

bytu v Nemecku, že otec má dlh na nájomnom vyše 3.000,- €, dostal aj výpoveď z nájmu. Pravdepodobne do konca ďalšieho mesiaca sa má z bytu aj vysťahovať. Z uvedeného dôvodu v súčasnosti otec nemá zabezpečené ani len bytové podmienky. Z komunikácie medzi rodičmi vyplýva, že otec sa bude musieť sťahovať do Frankfurtu, nezostane teda v meste, v ktorom žije teraz. Nie je pravdou, že by matka bránila v styku otca s deťmi. Styk otca s deťmi sa uskutočnil minimálne 3x. Je pravdou, že matka umožní styk otca s deťmi len v prítomnosti inej osoby, vzhľadom na ich aktuálne vzťahy, ako aj z dôvodu, že otec teraz nie je pre deti tak známou osobou a je potrebné, aby bola prítomná ďalšia osoba, aby si deti na otca zvykli. Zároveň poukázal aj na vyjadrenie nemeckého kolízneho opatrovníka aj nemeckého súdu, že aktuálny návrat detí do Nemecka by nebol vhodný a bol by len na ujmu maloletým deťom. Nemajú vedomosť o žiadnom nemeckom trestnom konaní, pričom aj zo správy, ktorú písal otec matke vyplýva, že na polícii povedal, že matka môže s deťmi zostať až do rozhodnutia súdu, teda je predpoklad, že otec žiadne trestno-právne konanie ďalšie neiniciuje. Z predložených listín vyplýva, že otec sa na nemeckom súde domáhal výhradnej starostlivosti aj v časti presunu práva na určenie miesta pobytu detí na neho s tým, že po neverejnom zasadnutí vzhľadom na vykonané dokazovanie prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrh zobral v celom rozsahu späť. Následne matka podala návrh na nemeckom súde, aby na ňu bolo prenesené výlučné právo na určenie pobytu detí s tým, že o tomto nemecký súd rozhodol tak, že návrhu matky vyhovel. Prvý krát o tom bolo rozhodnuté na konci apríla 2022, na základe nesúhlasu otca bolo súdne vypočutie, ústne prejednanie, kedy súd potvrdil svoje rozhodnutie v júli 2022. Proti tomuto rozhodnutiu bolo možné podať sťažnosť v lehote 14 dní, ktorú však otec zjavne nepodal, pričom lehota mu už uplynula. Uvedené rozhodnutie je teda predbežne vykonateľné a aj právoplatné.

15. Matka na pojednávaní sa pripojila k vyjadreniu svojho právneho zástupcu, zotrvala aj na písomných vyjadreniach. Ďalej k veci uviedla, že do Nemecka prišli v septembri 2019, pretože v Anglicku si nevedeli predstaviť rodinný život, mali aj problémy s nájom, lebo otec neplatil nájomné. O tomto najskôr nevedela, dozvedela sa o tom až keď prišli do Nemecka a prišli maily na jej meno, že otec neplatil nájom v Anglicku. Do Nemecka prišli preto, aby mali bližšie ku Slovensku. Potom ako prišli do Nemecka si otec našiel prácu, dostali byt, ale otcovi sa následne robiť nechcelo, prestal sa zaujímať o deti, aj o ňu. Boli dohodnutí tak, že jej umožní absolvovať kurzy v Nemecku, že aj on bude absolvovať nemecké kurzy, potom však nechcel, aby chodila na tieto kurzy, aby sa stretávala s inými ľuďmi. Keďže nevedela po nemecky, nevedela ani nadviazať kontakt, nejako sa zaintegrovať. Pokiaľ aj chodila do parku s deťmi, rozprávala sa väčšinou po anglicky. Poukázala na to, že už v roku 2020 mali problémy vo vzťahu s otcom detí, následne otehotnela s maloletou L. a až vtedy si naplno uvedomila, že takto žiť nechce, následne po narodení maloletej sa ich vzťah už úplne rozpadol. S otcom ostávala len kvôli deťom .Potvrdila, že nehovorí po nemecky, otec hovorí po nemecky iba z časti, deti po nemecky nevedia. Doma sa rozprávali po anglicky. Až keď si otec začal hľadať prácu, bol nútený sa začať učiť po nemecky. Pokiaľ otec prácu nemal, žili z jej materskej a rodinných prídavkov, ktoré poberala do februára 2022 v Nemecku. Otec sa zamestnal v Nemecku v roku 2019, potom si vybavil materskú v Nemecku a chcel takto žiť. Uviedla, že otec sa o deti nestaral, nekúpal ich, nekŕmil, chodil s nimi von len občas, maloletý E. s ním už potom vôbec nechcel chodiť von, nevedela uviesť z akého dôvodu. Ona bola tou osobou, ktorá deťom varila, ráno s nimi vstávala, otec väčšinou spával dlhšie, večer ich aj uspávala ona. Uviedla, že trvalý pobyt má s deťmi na Slovensku, v Nemecku ho nemali. Potvrdila, že deti mali pediatra v Nemecku, pričom po 3 rokoch veku bol maloletý Adam na urologickom vyšetrení a povinnej kontrole. Deti nechodili do žiadneho predškolského zariadenia v Nemecku ani do detských centier. Chodila s nimi do parku a na ihriská. Nemali tam žiadnych známych ani priateľov, s ktorými by sa stretávali, alebo nejaké iné deti, s ktorými by sa stretávali, lebo otec nedovolil, aby mala nejakých kamarátov a chodila von. V Bad Homburgu žila iba jej sestra, s touto sa navštevovali. Otcov brat tam vtedy nežil, tento sa tam nasťahoval iba teraz, prišiel bývať do ich spoločného bytu. Majiteľ ich bytu volal jej sestre, že otec neplatí nájom. Chcel zistiť kontakt na sociálny úrad, odkiaľ poberala materskú, aby aspoň takto nejakým spôsobom získal peniaze za dlžné nájomné. Otec jej napísal aj na sociálnej sieti, že keďže mu stopla štátne dávky na deti v Nemecku, nemá teraz na nájom. Nemá vedomosť o tom, či otec v súčasnosti niekde pracuje. Otec detí jej poslal správu, že jej chce platiť nájom za byt na Slovensku, aby sa tam mohol s deťmi na Slovensku stretávať, avšak neverí, že otec toto bude platiť, lebo neplatí ani žiadne výživné na deti. O tomto súdu predložila aj fotokópiu komunikácie. Ďalej uviedla, že jej celá rodina žije v Martine, resp. na Slovensku. Rodina zo strany otca žije v Alžírsku, jeho brat v Nemecku. Na Slovensko chodili vždy na Vianoce a cez leto. Keď sa presťahovali do Nemecka, pomáhali jej rodičia, chodili ich navštevovať do Nemecka. Na Slovensku boli v januári, februári 2020 skoro mesiac, potom prišiel Covid-19. Následne boli na Slovensku v auguste 2021, kedy bola na Slovensku 4-6 týždňov. Potom išla naspäť do Nemecka na 6 týždňov. Dňa 09. 11. 2021 prišla na Slovensko spolu s deťmi, kedy ich doviezol otec detí. Už v auguste 2021 hovorila otcovi detí,

že chce ísť na Slovensko nastálo. Následne sa vrátila na 6 týždňov do Nemecka, otec detí ju však stále urážal, povedal jej, že si má ísť na Slovensko, že rodina ju nebude aj tak chcieť, že si nenájde už nijakého iného muža, lebo je neschopná. Následne potom preto odišla v novembri 2021 na Slovensko. Naspäť do Nemecka prišla vo februári 2022 len kvôli prehliadke syna E. u lekára. V tom čase prišla do Nemecka s obidvomi deťmi na 5 dní. Otec vedel o tom, že chce prísť len kvôli tomuto vyšetreniu a chce sa vrátiť naspäť na Slovensko. Pokiaľ ju otec urážal, nevolala kvôli tomu políciu ani to neoznamovala úradom. Otec následne volal políciu, že mu chce uniesť deti. V tom čase bola u sestry. Keď prišla polícia, bola u sestrinej kamarátky, lebo vedela že otec by prišiel robiť bordel. Policajti jej vtedy povedali, že by nemala odísť s deťmi a má si nájsť právnika. Na otca nepodávala žiadne trestné oznámenie a nemá vedomosť o tom, že by otec na ňu podával nejaké trestné oznámenie. Ďalej uviedla, že potom ako prišla s deťmi na Slovensko jej otec povedal, že sa má vrátiť naspäť s deťmi, že je zlodejka. S deťmi sa však naspäť do Nemecka nevrátila, prihlásila deti do materskej školy, nakoľko si potrebovala nájsť prácu. Trvalý pobyt mali stále evidovaní na Slovensku. Prácu si musela nájsť na Slovensku z dôvodu, že od decembra 2021 nemala žiadne financie, otec detí jej zablokoval bankomatovú kartu, od decembra 2021 jej zobral aj všetky dávky, ktoré poberala. Uviedla, že 17. 03. 2022 začal maloletý E. navštevovať materskú školu. Na Slovensku sú deti prihlásené aj k pediatrovi, krúžky nemajú žiadne. Maloletá L. nechodí do žiadneho predškolského zariadenia. Uviedla, že pracuje z domu len 4 hodiny denne, maloletá L. je v jej celodennej starostlivosti. Spolu s deťmi sa stretávajú s rôznymi kamarátkami aj s ich deťmi, aj s ostatnou rodinou, so sesternicou, ktorá má malé dieťa. Nepoberá rodinné prídavky na Slovensku. Doma sa rozprávajú po slovensky, niekedy s Adamom aj po anglicky. Deti sú s otcom v kontakte podľa ich rodičovskej dohody z Nemecka, ktorá nie je ale súdnym rozhodnutím, je to len určité odporúčanie. Telefonicky sú deti s otcom v kontakte v utorok a štvrtok o 17.00 h a v nedeľu o 10.00 h. Taktiež sa s otcom dohodli, že v prípade, keď príde na Slovensko, umožní mu osobný kontakt s deťmi doobeda od 09.00 h do 11.00 h a poobede od 15.00 h do 17.00 h. Otec bol na Slovensku v apríli 2022 na 3 dni, kedy pri styku bola prítomná ona a jej rodičia. Taktiež otec prišiel na konci mája 2022, otec mal v tom čase problém, že sú pri styku jej rodičia, preto cez známeho, ktorý má SBS službu si zavolala 2 zamestnancov, ktorí boli pár metrov od nich, sedeli v aute. Týchto zavolala z dôvodu, že mala obavu, že otec deti zoberie. V júli 2022 otec na Slovensku nebol. Nemá vedomosť o tom, že by prebiehalo nejaké ďalšie konanie na nemeckom súde, nikto ju teraz nekontaktoval ohľadom detí v Nemecku. Deti s otcom komunikujú po anglicky, ale L. ešte veľmi nerozpráva.

16. Podľa článku 1 ods. 2 SR, Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva a medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie medzinárodno-právne záväzky.

17. Podľa článku 7 ods. 5 SR, medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.

18. Podľa článku 3 Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí prijatý 25. októbra 1980 v Haagu, zverejnený v oznámení Ministerstva zahraničných vecí SR pod č. (ďalej len „Dohovor“ alebo Haagsky dohovor“), premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa sa považuje za neoprávnené, ak a) je porušením opatrovníckeho práva, ktoré nadobudla osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba buď spoločne, alebo samostatne podľa právneho poriadku štátu, na ktorého území malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním, a b) v čase jeho premiestnenia alebo zadržania sa toto právo aj skutočne vykonávalo buď spoločne, alebo samostatne, alebo by sa takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu či zadržaniu. Opatrovnícke právo uvedené v písmene a) možno nadobudnúť najmä priamo zo zákona alebo na základe rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu, alebo na základe dohody platnej podľa právneho poriadku tohto štátu.

19. Podľa článku 5 Dohovoru, na účely tohto dohovoru: a)„opatrovnícke právo" zahŕňa práva týkajúce sa starostlivosti o osobu dieťaťa a najmä právo určiť miesto jeho pobytu, b) „právo styku" zahŕňa právo odviesť dieťa na obmedzený čas na iné miesto, ako je miesto jeho obvyklého pobytu.

20. Podľa článku 12 Dohovoru, ak bolo dieťa neoprávnene premiestnené alebo zadržané podľa článku 3 a v deň začatia konania pred justičným alebo správnym orgánom zmluvného štátu, v ktorom sa dieťa nachádza, neuplynula odo dňa neoprávneného premiestnenia alebo zadržania lehota jedného roka, nariadi príslušný orgán okamžite návrat dieťaťa.

21. Podľa článku 13 Dohovoru, bez ohľadu na ustanovenie predchádzajúceho článku justičný alebo správny orgán dožiadaného štátu nemusí nariadiť návrat dieťaťa, ak osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá nesúhlasí s jeho vrátením, preukáže, že a) osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá mala dieťa v osobnej starostlivosti, v čase premiestnenia alebo zadržania opatrovnícke právo skutočne nevykonávala alebo že súhlasila, či následne sa zmierila s premiestnením alebo zadržaním, alebo b) existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ho inak priviedol do neznesiteľnej situácie. Justičný alebo správny orgán môže odmietnuť nariadiť návrat dieťaťa aj vtedy, ak zistí, že dieťa nesúhlasí s návratom, a ak dosiahlo vek a stupeň vyspelosti, v ktorom je vhodné zohľadniť jeho názory. Pri hodnotení okolností uvedených v tomto článku justičné a správne orgány vezmú do úvahy informácie o sociálnom prostredí dieťaťa, ktoré poskytol ústredný orgán alebo iný príslušný orgán štátu obvyklého pobytu dieťaťa.

22. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom ak pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromným zariadením sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi, štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto dohovoru sa zaväzujú, že zabezpečia dieťaťu ochranu a starostlivosť nevyhnutnú pre jeho blaho, pričom budú brať ohľad na práva a povinnosť rodičov, zákonných zástupcov, alebo iných jednotlivcov právne za dieťa zodpovedných a urobia všetky potrebné zákonodarné administratívne opatrenia. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto dohovoru sa zaväzujú, že zabezpečia, aby inštitúcie, služby a zariadenia zodpovedné za starostlivosť a ochranu detí zodpovedali normálne stanovenými konkrétnymi úradmi, zvlášť po stránke bezpečnosti a ochrany zdravia, počtu a kvalifikácie personálu, ako aj kompetentného dozoru.

23. Podľa článku 2 bod 9 Nariadenia rady (ES) č. 2201/2003 z 27. 11. 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len „Nariadenia Brussel IIa alebo Nariadenia“), na účely tohto nariadenia pojem "opatrovnícke právo" zahŕňa práva a povinnosti súvisiace s osobnou starostlivosťou o dieťa, najmä právo určiť miesto pobytu dieťaťa.

24. Podľa článku 11 Nariadenia Brussel IIa, pojem "neoprávnené premiestnenie alebo zadržiavanie" znamená premiestnenie alebo zadržiavanie dieťaťa, ak: a) je porušením opatrovníckeho práva nadobudnutého rozsudkom, zo zákona alebo dohodou, ktorá má právne účinky, podľa práva členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním; a b) za predpokladu, že v čase premiestnenia alebo zadržania sa toto opatrovnícke právo aj skutočne vykonávalo, buď spoločne alebo samostatne, alebo by sa bolo takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu alebo zadržaniu. Opatrovnícke právo sa považuje za vykonávané spoločne, ak na základe rozsudku alebo zo zákona jeden nositeľ rodičovských práv a povinností nemôže rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa bez súhlasu druhého nositeľa rodičovských práv a povinností.

25. Podľa článku 10 Nariadenia Brussel IIa, v prípade neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania dieťaťa si súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred svojim neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, zachovávajú právomoc, až kým dieťa nenadobudne obvyklý pobyt v inom členskom štáte a: 3 a) každá osoba, orgán alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo sa zmieril s premiestnením alebo zadržaním, alebo b) dieťa sa zdržiavalo v tomto inom členskom štáte najmenej jeden rok po tom, ako sa osoba, orgán alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo, dozvedel, alebo mohol dozvedieť, o mieste pobytu dieťaťa, dieťa sa usadilo v novom prostredím a je splnená najmenej jedna z týchto podmienok: i) do jedného roka odvtedy, ako sa nositeľ opatrovníckeho práva dozvedel alebo mohol dozvedieť o mieste pobytu dieťaťa, sa nepodala žiadosť o návrat dieťaťa na príslušné orgány členského štátu, do ktorého bolo dieťa premiestnené alebo v ktorom je zadržiavané; ii) nositeľ opatrovníckeho práva vzal späť svoju žiadosť o návrat a v lehote stanovenej v bode i) sa nepodala nová žiadosť; iii) konanie na súde členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, sa skončilo podľa článku 11

ods. 7; iv) súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, vydali rozsudok o opatrovníckom práve, z ktorého nevyplýva povinnosť návratu dieťaťa.

26. Cieľom Haagskeho dohovoru i Nariadenia Brussel IIa je obnoviť status quo spôsobeným medzinárodným únosom. Pod pojmom medzinárodný únos dieťaťa sa rozumie neoprávnené premiestnenie, alebo zadržiavanie dieťaťa jedným z rodičov do inej krajiny, než je krajina obvyklého pobytu, čím dochádza k protiprávnemu konaniu a porušovaniu práv iného rodiča. V zmysle preambuly Haagskeho dohovoru medzinárodný únos dieťaťa má 2 prvky, a to prvok nezákonnosti, ktorý sa prejavuje porušením opatrovaneckých práv druhého rodiča a medzinárodný prvok, ktorým sa rozumie únos dieťaťa do inej krajiny.

27. V konaní o nariadenie návratu maloletého dieťaťa súd zisťuje jednak 1./ obvyklý pobyt maloletého dieťaťa, 2./ nadobudnutie opatrovaneckého práva, 3. /vykonávanie opatrovníckeho práva, 4./ zisťuje, či ide o neoprávnené premiestnenie alebo zadržiavanie dieťaťa a 5./ dôvody nenavrátenia dieťaťa v zmysle článkov 12, 13, 20 Haagskeho dohovoru a článku 10, 11 nariadenia Brussel IIa. Súd sa preto v prvom rade zaoberal obvyklým pobytom maloletých detí. Súd za obvyklý pobyt maloletého dieťaťa považuje miesto, ktoré odzrkadľuje určitú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho, rodinného prostredia a na tento účel berie do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky, dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie sa rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte. Uvedené kritériá súd pri posudzovaní obvyklého pobytu maloletých detí skúmal v súlade s kritériami posudzovania obvyklého pobytu v zmysle európskej judikatúry. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že rodičia maloletých detí uzavreli manželstvo v marci 2018 vo Veľkej Británii, kde sa narodil aj maloletý Adam dňa 30. 01. 2019. Maloletý je po matke občanom Slovenska, po otcovi občanom Alžírska a má aj občianstvo Veľkej Británie, nakoľko disponuje pasom Veľkej Británie. Následne, keď bol maloletý vo veku 9 mesiacov svojho života, v septembri 2019 sa rodičia spolu s maloletým presťahovali do Nemecka, kde sa dňa 07. 08. 2020 narodila maloletá L., pričom maloletá L. je po matke občanom Slovenska a po otcovi občanom Alžírska. Maloleté deti, a to maloletý Adam od septembra 2019 a maloletá L. od svojho narodenia, boli registrovaní v sociálnom i zdravotnom systéme Nemecka, kde mali svojho pediatra, maloletý Adam bol registrovaný na urologickej klinike, rodičia poberali štátne sociálne dávky na maloleté deti. Maloleté deti v Nemecku nenavštevovali žiadne kolektívne predškolské zariadenie, vzhľadom na svoj vek aj z dôvodu pandémie Covid 19. Nenavštevovali ani žiadne detské centrá, príležitostne s matkou chodili na ihriská a prechádzky, kde sa však podľa vyjadrenia matky nestretávali s inými deťmi. Maloleté deti nehovoria po nemecky, v rámci domácnosti sa medzi sebou rodičia i maloleté deti rozprávali po anglicky a s matkou po slovensky. Okrem matkinej sestry v Nemecku nebývala žiadna iná rodina zo strany matky ani otca, s ktorou by sa stretávali. V čase keď tam žili maloleté deti v Nemecku ešte nebýval otcov brat. Matka spolu s deťmi chodievala na návštevy na Slovensko za svojou rodinou. Nebolo preukázané, že by otec spolu s deťmi chodieval za svojou rodinou do Francúzska, resp. Alžírska. V danom prípade ohľadom ustálenia obvyklého pobytu detí je potrebné prihliadnuť aj na európsku judikatúru v tomto smere, predovšetkým rozsudok ESD vo veci Mercredi (Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 22. decembra 2010, C-497/10 PPU), z ktorého tiež vyplýva, že v prípade ak obvyklý pobyt nie je možné jednoznačne určiť, určenie príslušného súdu musí byť vykonané na základe kritérií prítomnosti dieťaťa v zmysle článku 13 nariadenia Brussel IIa. Rozhodnutia súdu členského štátu zamietajúce podľa Haagskeho dohovoru návrh na okamžité vrátenie dieťaťa na územie kde je daná príslušnosť súdu iného členského štátu, nemajú vplyv na rozhodnutia, ktoré sa majú vydať v tomto inom členskom štáte o návrhoch týkajúcich sa rodičovských práv a povinností, ktoré boli podané skôr a o ktorých sa stále koná. Z predmetného rozhodnutia taktiež vyplýva, že pri dieťati, ktoré je útleho veku, vo veku dojčaťa, je potrebné prihliadnuť na trvanie, pravidelnosť, podmienky pobytu na území iného členského štátu, dôvody presťahovania matky a na druhej strane aj dôvody veku dieťaťa, geografický pôvod matky, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré matka a dieťa udržiavajú v tomto inom členskom štáte. V danom prípade súd ustálil aj s prihliadnutím na test proporcionality konkrétneho prípadu (najmä štátne občianstvo, bývanie, zdravotná i sociálna starostlivosť, rodinné a iné sociálne väzby detí a rodičov v Nemecku a na Slovensku) a priklonil sa k tomu, že obvyklý pobyt maloletých detí bol v Nemecku, predovšetkým vzhľadom na dobu, ktorú maloleté deti v ich útlom veku prežili spolu so svojimi rodičmi na území Nemecka.

28. Keďže súd ustálil, že obvyklý pobyt maloletých detí bol v Nemecku, následne sa zaoberal otázkou opatrovníckych práv a skutočného výkonu opatrovníckych práv vo vzťahu k maloletým deťom. V danom prípade s prihliadnutím aj na rozhodnutie nemeckého súdu v Bad Homburgu je preukázané, že rodičia ako manželia vykonávali vo vzťahu k maloletým deťom spoločnú rodičovskú starostlivosť až do 29. 04. 2022. Následne na základe predbežného opatrenia nemecký rodinný súd na základe návrhu matky zrušil spoločnú starostlivosť o deti v časti výkonu práva rodičov určiť miesto pobytu detí, a to preniesol výlučne iba na matku, pričom toto rozhodnutie je predbežne vykonateľné už dňom vydanie, t.j. 29. 04. 2022 a následne potvrdené rozhodnutím zo dňa 05. 07. 2022. V danom prípade má súd preukázané, že v Nemecku neprebieha iné opatrovnícke konanie vo veci samej vo vzťahu k maloletým deťom. Voči predmetnému dočasnému rozhodnutiu nebol podaný žiadny ďalší opravný prostriedok, uvedené rozhodnutie nemeckého rodinného súdu je preto právoplatné a vykonateľné.

29. Ako ďalšou podstatnou otázkou sa súd zaoberal, či došlo k neoprávnenému premiestneniu, alebo zadržiavaniu maloletých detí. Zo zhodného vyjadrenia rodičov vyplynulo, že matka sa vo februári 2022 vrátila spolu s maloletými deťmi do Nemecka z dôvodu vykonania potrebnej kontroly na urologickej klinike u maloletého Adama. Otcovi oznámila, že nemá záujem naďalej žiť v Nemecku a mieni sa vrátiť spolu s maloletými deťmi na Slovensko, s čím otec nesúhlasil. Napriek tomu matka v noci z 25. na 26. 02. 2022 odišla bez súhlasu otca spolu s maloletými deťmi na Slovensko a od tejto doby sa zdržiava na území Slovenskej republiky spolu s deťmi. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec urobil ďalšie kroky, prejavil svoj nesúhlas s odchodom matky spolu s deťmi na Slovensko, kontaktoval policajné orgány, ktoré matku upozornili na protiprávne konanie, oznámil konanie matky na polícii, podal žiadosť o návrat detí na príslušný ústredný orgán v Nemecku, domáhal sa následne súdneho konania v Nemecku, aby bolo na neho prenesené výlučné právo rozhodovať o mieste pobytu detí, ktoré však vzhľadom na výsledky dokazovania pred nemeckým súdom zobral späť. Z uvedeného vyplýva, že matka bez súhlasu otca premiestnila deti na územie Slovenskej republiky, pričom v danom období, t. j. 25. resp. 26. 02. 2022 nemala súhlas otca s premiestnením detí na územie Slovenskej republiky a tento nesúhlas otca nebol ani nahradený rozhodnutím nemeckého súdu, resp. iného príslušného orgánu, preto zo strany matky došlo v tom čase k neoprávnenému premiestneniu maloletých detí na územie Slovenskej republiky.

30. V nadväznosti na už uvedené však súd poukazuje na Nariadenie Brussel IIa, ktoré sa uplatňuje vo všetkých členských štátoch EÚ, teda na Slovensku aj v Nemecku, ktoré je priamo vykonateľné, má prednosť pred vnútroštátnymi právnymi predpismi, pričom k Haagskemu dohovoru je lex specialis, ktorý modifikuje Haagsky dohovor v určitých ustanoveniach. V návratových konaniach je relevantná aplikácia predovšetkým článku 10 a článku 11 Nariadenia, pričom článok 11 ods. 2 až 4 Nariadenia, poukazuje na podporné použitie Haagskeho dohovoru, konkrétne článku 12 a 13. Vzhľadom na uvedené súd skúmal, či existuje niektorý z dôvodov pre nenavrátenie dieťaťa v zmysle článku 12, 13, resp. článku 20 Haagskeho dohovoru. Podľa judikatúry ESĽP návrat dieťaťa nie je automatický, pretože Haagsky dohovor obsahuje výnimky z povinnosti nariadiť okamžitý návrat dieťaťa, ktorý od orgánu, ktorý koná vo veci návratu dieťaťa vyžaduje, aby objektívne posúdil situáciu konkrétneho dieťaťa a konkrétne okolnosti. V konaní o návrat je potrebné aplikovať zásadu najlepšieho záujmu dieťaťa, a to konkrétne pri posudzovaní existencie výnimiek z povinnosti nariadiť návrat dieťaťa, ktoré sú taxatívne uvedené v Haagskom dohovore. Na danom mieste analogicky vo vzťahu k článku 13 ods. 1 písm. a) Haagskeho dohovoru súd musí prihliadať na skutočnosť, že napriek tomu že v čase neoprávneného premiestnenia vykonávali rodičia spoločne opatrovnícke práva vo vzťahu k maloletým deťom najmä právo určiť miesto ich pobytu, následne po neoprávnenom premiestnení detí toto spoločné právo rodičov maloletých detí opatrovanecký súd v Nemecku zrušil a prisúdil ho výlučne len matke. Podľa názoru súdu je potrebné na uvedenú skutočnosť aktuálne prihliadať a prisvedčiť v danom prípade aj tvrdeniu právneho zástupcu matky, keďže je už matka tá, ktorá má výlučné oprávnenie rozhodovať o mieste pobytu detí, je toto návratové konanie bezpredmetné. Matka prejavila záujem zotrvať spolu s maloletými deťmi na Slovensku, teda aj v prípade navrátenia maloletých detí je matka tá, ktorá je výlučne oprávnená rozhodovať o mieste pobytu detí a táto by maloleté deti navrátila naspäť na územie Slovenskej republiky. V danej veci teda možno konštatovať, že neoprávnené premiestnenie matkou sa zmenilo na oprávnené, vzhľadom na rozhodnutie opatrovaneckého súdu v Nemecku ako súdu krajiny obvyklého pobytu detí, na ktoré je potrebné podľa názoru súdu prihliadať aj keď sa jedná iba o predbežné rozhodnutie. Tu je však potrebné uviesť, že ďalšie konanie ohľadom maloletých detí na nemeckom súde neprebieha ani jeden z rodičov nepodal v tejto veci návrh vo veci samej, ani opravný prostriedok proti predbežnému rozhodnutiu.

31. Zároveň súd považuje za nutné poukázať podporne aj na článok 13 ods. 1 písm. b) Haagskeho dohovoru. Maloleté deti v súčasnosti majú vytvorený už bližší, intenzívny vzťah k Slovenskej republike, nakoľko na Slovensku maloletý Adam navštevuje predškolské zariadenie, obidve maloleté deti majú pediatra, sú prihlásené na trvalý pobyt, sú v pravidelnom kontakte so starými rodičmi, v domácnosti ktorých detí spolu s matkou žijú, hovoria v rámci domácnosti iba po slovensky, príležitostne matka s maloletým Adamom anglicky. V danej veci už možno konštatovať, že maloleté deti sú plne začlenené a integrované v sociálnom i zdravotnom systéme Slovenskej republike, pričom navrátenie do krajiny obvyklého pobytu, ku ktorej v súčasnosti už nemajú žiadne väzby, s výnimkou toho, že tam žije a pracuje otec detí, ktorého práca a bývanie je aktuálne neisté, nepoznajú ani neovládajú jazyk, nemajú žiadnych kamarátov, nenavštevovali žiadne predškolské zariadenie, by podľa názoru súdu bolo spôsobilé privodiť maloletým deťom duševnú ujmu, čo konštatoval aj príslušný opatrovanecký súd v Nemecku. Maloleté deti sú vo veku, maloletý E. 3 roky, maloletá L. necelé 2 roky, kedy sa výrazným spôsobom rozvíjajú, identifikujú s osobami, s ktorými sú v kontakte, ktoré sa o nich starajú, poskytujú im pocit istoty a bezpečia, začínajú sa rozvíjať, prejavovať svoju osobnosť, vytvárať si prvé kamarátstva, priateľstvá, prejavovať pocity, hodnotiť prežívanie a zážitky, pričom aktuálne v čase rozhodovania súdu o návrate maloletých detí do krajiny obvyklého pobytu možno konštatovať, že návrat nie je predovšetkým v ich záujme, a to aj vzhľadom na útly vek maloletý detí, kedy sú tieto primárne naviazané na svoju matku ako primárnu vzťahovú osobu a v zmysle európskej judikatúry nasledujú obvyklý pobyt matky (rozsudok ESD vo veci Mercredi). Na strane matky možno uviesť, že táto nemá vytvorené žiadne sociálne, rodinné ani pracovné zázemie v Nemecku, neovláda jazyk, nemožno preto tvrdiť, že matka sa môže do Nemecka spolu s maloletými deťmi vrátiť, práve naopak je už plne integrovaná na Slovensku ako na to poukázal aj opatrovanekcý súd v Nemecku.

32. Súd poukazuje, že návratové konanie nie je konaním o opatrovníckom práve ani o navrátení maloletých detí konkrétnej osobe. Podstatou konania je len určenie, súd ktorej krajiny bude mať právomoc konať o opatrovníckom práve maloletých detí, teda o určení jurisdikcie konkrétneho štátu s poukazom aj na európsku judikatúru. V danom prípade mal však súd preukázané, že opatrovanecký súd v Nemecku ohľadom maloletých detí rozhodoval, pričom sám poukázal na to, že maloleté deti sú v súčasnosti integrované na Slovensku, žiadny z rodičov, teda ani otec sa na opatrovaneckom súde v Nemecku už ďalej nedomáhal úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, naopak ako vyplynulo z rozhodnutia nemeckého súdu, takéto konanie zobral otec späť. Nad rámec uvedeného súd poukazuje, že otec je v kontakte s maloletými deťmi, jeho rodičovské práva v tomto smere nie sú obmedzené.

33. S prihliadnutím na všetky vyššie uvedené skutočnosti potom súd návrh otca na návrat maloletých detí do krajiny obvyklého pobytu zamietol.

34. V danom prípade nebolo možné dodržať 6 týždňovú lehotu na rozhodnutie z dôvodu, že rodičia nesúhlasili s rozhodnutím veci bez vykonania pojednávania a otec trval aj po upozornení zo strany súdu, na tom, aby ho v konaní pri ústnom pojednávaní zastupovala právna zástupkyňa, ktorá bola dlhodobo práceneschopná, otec sa ústneho pojednávania osobne nezúčastnil. Zároveň súd musel vykonať v danej veci aj rozsiahle dokazovanie, vyžiadať správy aj od príslušných orgánov v Nemecku. Súd má za to, že prednosť pred zákonom stanovenou lehotou má predovšetkým zistenie náležitého skutkového stavu v záujme maloletého dieťaťa, preto z uvedeného dôvodu táto lehota v danom prípade nebola dodržaná.

35. O trovách konania súd rozhodol podľa podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Dôvody pre iné rozhodnutie o trovách konania súd v prejednávanej veci nezistil. Účastníci konania si vznášajú trovy, ktoré im v konaní vznikli sami (súdne poplatky, trovy právneho zastúpenia).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení ( v spojení s ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (, ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov (, , ).

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy ( ).

Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná ( ).

Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu ( ).

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola uložená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia ( a nasl. )