Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/67/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Dušanom Szabó v trestnej veci proti obžalovanému Y. Q., W..: XX.XX.XXXX pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30. septembra 2016, takto

rozhodol:

Obžalovaný: Y. Q., W..: XX.XX.XXXX, M. F. M., T. F. F. T. L. XX, M., rozvedený, nezamestnaný, trestaný,

je vinný, že

dňa 29.02.2012 v čase asi o 03:33 hod. v šatni lakovne TR-03 nachádzajúcej sa v areáli PCA Slovakia s.r.o., Automobilová č. 1, Trnava, vylomil v oblasti zámku skrinku č. 232, z ktorej odcudzil mobilný telefón zn. Nokia 6070, typ RM-166, IMEI: 357653/01/384857/2, šedo-čiernej farby, zakúpený v roku 2011 spolu so SIM kartou s telefónnym číslom XXXX XXX XXX a ďalej vylomil v oblasti zámku skrinku č. 235, z ktorej odcudzil mobilný telefón zn. Nokia 3120, typ RM-364, IMEI: 354849028478776, čiernej farby zakúpený v roku 2009, spolu so SIM kartou s telefónnym číslom XXXX XXX XXX, čím uvedeným konaním spôsobil vlastníkovi mobilného telefónu zn. Nokia 6070 - poškodenému R. L., W..: XX.XX.XXXX, F. M., M. Č.. XXXX/XX, škodu vo výške 60,- Eur, vlastníkovi mobilného telefónu zn. Nokia 3120 - poškodenému R. Š., W..: XX.XX.XXXX, F. M., Š. Č.. XX škodu vo výške 30,- Eur a spoločnosti PCA Slovakia s.r.o., Automobilová ulica č. 1, Trnava, IČO: 36 256 013 spôsobil poškodením dvoch skriniek škodu vo výške 20,- Eur,

teda

prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal vlámaním,

čím spáchal

prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona, § 54 Trestného zákona, § 36 písm. l), 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4, § 42 ods. 1 a § 41 ods. 1 Trestného zákona, na súhrnný trest povinnej práce vo výmere 300 (tristo) hodín.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušuje výrok o treste, ktorý bol obžalovanému uložený trestným rozkazom Okresného súdu Martin sp.zn.: 2T/12/2013-125 zo dňa 27.08.2013, právoplatným

dňa 14.09.2013 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku sú obžalovanému ukladá povinnosť, aby poškodenému PCA Slovakia, s.r.o., Automobilová ulica č. 1, 917 01 Trnava, IČO: 36 256 013 nahradil škodu vo výške 20,- Eur a zároveň podľa § 55 ods. 1 a § 51 ods. 4 písm. c) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá primeranú povinnosť spočívajúcu v príkaze, aby túto škodu podľa svojich síl a schopností nahradil najneskôr do jedného roka od nariadenia výkonu trestu povinnej práce.

odôvodnenie:

Na Okresný súd Trnava podala Okresná prokuratúra Trnava dňa 09.08.2013 obžalobu na osobu obžalovaného na skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto rozsudku.

Súd dňa 11.02.2014 vydal trestný rozkaz, ktorým uznal obžalovaného vinným podľa obžaloby, pričom proti tomuto trestnému rozkazu obžalovaný podal odpor.

Súd preto podľa § 355 ods. 3 Trestného poriadku nariadil hlavné pojednávanie, ktoré vykonal v neprítomnosti obžalovaného (pozn.: na základe výslovnej žiadosti obžalovaného, aby sa hlavné pojednávanie vykonalo v jeho neprítomnosti) v dňoch 17.05.2016, 15.07.2016 a 30.09.2016, na ktorom vykonal dokazovanie:

- čítaním zápisníc o výsluchu obžalovaného z prípravného konania zo dňa 01.03.2012 a zo dňa 03.07.2013,

- čítaním zápisnice o výsluchu svedka-poškodeného R. L. zo dňa 29.02.2012 a 19.03.2012,

- čítaním zápisnice o výsluchu svedka-poškodeného M. J. zo dňa 19.03.2012,

- výsluchom svedka poškodeného R. Š., W..: XX.XX.XXXX,

- výsluchom svedka Š. M., W..: XX.XX.XXXX a čítaním zápisnice o jeho výsluchu zo dňa 19.03.2012,

- čítaním znaleckého posudku KEU PZ zo dňa 27.04.2012,

- čítaním znaleckého posudku KEU PZ zo dňa 29.03.2012,

- čítaním odborného stanoviska KEU PZ zo dňa 16.01.2013,

- oboznámením Zápisnice o vydaní veci zo dňa 01.03.2012,

- oboznámením uznesení o vrátení veci zo dňa 18.04.2012 a záznamov o vrátení veci zo dňa 26.04.2012,

- oboznámením Zápisnice o obhliadke miesta činu zo dňa 29.02.2012 vrátane fotodokumentácie odcudzených mobilných telefónov,

- oboznámením vyjadrenia k výške škody zo dňa 01.03.2012 a vyčíslením škody poškodeným PCA Slovakia, s.r.o., zo dňa 29.02.2012,

- oboznámením uznesenia Okresného súdu Trnava sp.zn.: 11D 6/20015, 2D not 12/2015,

- oboznámením Priebežnej správy Okresného súdu Martin č. 1Pr/137/2013 zo dňa 22.06.2016,

- čítaním Úradného záznamu zo dňa 23.09.2016,

- čítaním odpisu z Registra trestov GP SR zo dňa 29.09.2016,

- čítaním Odpovede na lustráciu v Registri priestupkov zo dňa 29.09.2016,

- oboznámením pripojeného spisu Okresného súdu Martin sp.zn.: 2T/12/2013.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako je uvedený v obžalobe Okresnej prokuratúry Trnava č. 1 Pv 152/12-41 zo dňa 09.08.2013. Spáchanie predmetného skutku obžalovaným je preukázané predovšetkým jeho výpoveďou v procesnom postavení obvineného dňa 01.03.2012, kde pri svojom výsluchu podrobne popísal spáchanie skutku tak, že ako pracovník spoločnosti SLOVEO s.r.o., Bratislava bol vyslaný vykonať práce v spoločnosti PCA Peugeot, Automobilová ul. č.1, Trnava. Do PCA Peugeot prišil dňa 28.02.2012 asi o 21:30 hod., kde sa v šatni prezliekol. Prácu vykonával asi do 03:30 hod. dňa 29.02.2012, pričom sa išiel prezliecť z overalu opäť do šatne, kde prešiel do chodbičky so skrinkami zamestnancov, postavil sa pred skrinku č. 232, na ktorej bol visiaci zámok na kód a zámok bol uzamknutý. Zámok chytil oboma rukami, začal ho krútiť, pričom uchytenie na skrinke sa zlomilo a zámok ostal neporušený. Porezal sa pritom na pravej ruke o ostrú časť uchytenia skrinky a zámku. Z bundy zavesenej v skrinke vytiahol mobilný telefón zn. Nokia šedo-čiernej farby. Nič iné zo skrinky nevzal. Následne prešiel ku skrinke č. 235, kde postup opakoval, krútil zámkom a zlomil petlicu na skrinke, po čom zámok spadol na zem. V šedej bunde zavesenej v tejto skrinke našiel

mobilný telefón čiernej farby zn. Nokia, ktorý si vzal. Nič iné zo skrinky nezobral. Krvácajúci prst si utrel do látkovej rukavice, ktorú našiel pri odpadkovom koši a odišiel do umyvárky na šatni, kde si prst umyl pod tečúcou vodou a omotal toaletným papierom. Následne vyšiel z umyvárky, odišiel zo šatne a aj zo spoločnosti PCA Peugeot na ul. Spartakovskú, kde býva u rodičov. Z mobilného telefónu šedo-čiernej farby poslal jednu SMS a následne vybral SIM kartu, ktorú vyhodil do trávy niekde v Trnave. Uviedol tiež, že svoje konanie ľutuje, že ho to mrzí a svoje konanie odôvodnil finančnou tiesňou a potrebou zohnať peniaze. V zápisnici o výsluchu obvineného zo dňa 03.07.2013 popísal svoje konanie s drobnými odchýlkami ako napr. že vylomil len jednu skrinku resp. že poškodil len visiaci zámok, potvrdil však, že vzal dva mobilné telefóny, jeden čiernej farby a jeden šedo-čiernej farby a že sa pritom poranil na prste a "išla mu krv". Opätovne uviedol, že okrem dvoch mobilných telefónov nič iné zo skrinky nevzal a zopakoval, že svoje konanie ľutuje. Tieto drobné nepresnosti pritom súd vyhodnotil ako dôsledok toho, že obvinený o skutku vypovedal opakovane po cca 16-tich mesiacoch, a teda neskoršia výpoveď môže obsahovať isté nepresnosti.

Zo zápisníc o výsluchu svedka-poškodeného R. L., W..: XX.XX.XXXX zo dňa 29.02.2012 a zo dňa 19.03.2012 vyplynulo, že dňa 28.02.2012 v čase o 21:20 hod. nastúpil na výkon pracovnej zmeny, pričom sa v šatni prezliekol do pracovného oblečenia a svoje veci si odložil do svojej skrinky, a to aj peňaženku s hotovosťou 3,- Eur a mobilným telefónom zn. Nokia sivo-čiernej farby s tel. číslom XXXX XXX XXX zakúpený v októbri 2011 za sumu 60,- Eur. Práce vykonával do 29.02.2012 do 01:55 hod., kedy mal prestávku cca 30 minút, pričom v tomto čase bola skrinka v poriadku. dňa 29.02.2012 v čase o 05:30 hod. prišiel ku skrinke, kde našiel poškodený uzamykací zámok a tiež si všimol stopy po krvi. Otvoril skrinku a zistil, že mu bol odcudzený mobilný telefón a finančná hotovosť, čím mu bola spôsobená škoda 63,- Eur, o náhradu ktorej žiadal. Svedok-poškodený pri svojom výsluchu dňa 19.03.2012 svoju predchádzajúcu výpoveď potvrdil, pričom pokiaľ ide o finančnú hotovosť uviedol, že si nie je istý, či mal nejakú drobnú hotovosť v peňaženke, avšak uviedol, že vzhľadom na odstup času predpokladá, že peňaženku mal prázdnu, a preto nárok na náhradu škody upravil na 60,- Eur.

Z výsluchu svedka-poškodeného R. Š., W..: XX.XX.XXXX vyplynulo, že nadránom o 05:30 hod. sa išiel spoločne so svedkom-poškodeným R. L. prezliecť, pričom zistil, že skrinka je otvorená a že mu zmizol mobil. Mobil tiež zmizol aj zo skrinky svedka-poškodeného R. L., ktorý mal svoju skrinku vedľa jeho skrinky. Svedok-poškodený R. Š. upodozrieval z krádeže práve obžalovaného, pretože ten odišiel asi o 03:30 hod. a nikto iný tam v tom čase nebol a neboli tam ani zamestnanci PCA Slovakia. Uviedol tiež, že mobilný telefón mu bol neskôr vrátený. Zo Zápisnice o výsluchu svedka-poškodeného M. J. zo dňa 19.03.2012 vyplynulo, že tento pracuje na oddelení všeobecnej bezpečnosti spoločnosti PCA Slovakia s.r.o. Trnava, Automobilová 1 a zastupuje poškodeného, spoločnosť PCA Slovakia s.r.o.. K veci uviedol, že oddelenie, na ktorom pracuje kontaktoval svedok-poškodený Jozef Sagan s tým, že im niekto vypáčil skrinku v šatni na lakovni a odcudzil mobilný telefón a finančnú hotovosť. Uvedené oznámenie preveril a zistil, že v šatni v budove TR-03 sú poškodené dve plechové skrinky č. 232 a č. 235 v oblasti zámku, kde sú vypáčené, pričom poškodením skriniek vznikla spoločnosti PCA Slovakia s.r.o. škoda vo výške 20,- Eur, o ktorej náhradu žiadal.

Z výsluchu svedka Š. M., W..: XX.XX.XXXX a zo Zápisnice o jeho výsluchu zo dňa 19.03.2012, na ktorú sa pri výsluchu na hlavnom pojednávaní odvolal vyplynulo, že pracuje ako príslušník PZ na Okresnom riaditeľstve PZ v Trnave, pričom dňa 29.02.2012 vykonával operatívne previerky v spoločnosti PCA Peugeot vo veci krádeže vlámaním do šatňových skriniek. Pri týchto previerkach zistil, že v tejto spoločnosti vykonával práce aj obžalovaný, ktorého poznal z minulosti a s týmto sa dňa 01.03.2012 skontaktoval, pričom obžalovaný sa k spáchaniu skutku priznal. Svedok následne išiel na adresu Spartakovská 13 v Trnave k rodičom obžalovaného, kde obžalovaný toho času býval, pričom obžalovaný uviedol, že oba mobilné telefóny má doma (pozn.: u rodičov na Spartakovskej 13 v Trnave).

Zo Znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, odboru prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz č. ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2012/3351 zo dňa 27.04.2012 vyplynulo, že zaistené stopy č. 1 až č. 3 (pozn.: stery zaschnutej červenej tekutiny z dvierok skrinky č. 232 a z vešiaka skrinky č. 232 a dva kusy zakrvavených rukavíc) sú upotrebiteľné pre skúmanie metódami analýzy DNA a skúškou na prítomnosť krvi bola na týchto stopách zistená pozitívna reakcia, pričom z týchto stôp bola izolovaná DNA, ktorá bola analyzovaná v DNA systéme na určenie pohlavia a v 15-tich STR systémoch. Z výsledkov DNA analýzy pritom vyplynulo, že profil zo všetkých krvných stôp pochádza od tej istej osoby

mužského pohlavia, avšak v indexoch DNA profilov stôp zaistených z miest trestných činov, podozrivých, obvinených a právoplatne odsúdených osôb nebol zistený zhodný DNA profil.

Zo Znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, odboru kriminalistickej identifikácie č. ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2012/3351 zo dňa 29.03.2012 vyplynulo, že rozobraním a skúmaním vnútorného mechanizmu visiaceho zámku neboli zistené žiadne mechanické poškodenia, ktoré by bránili funkčnosti oboch visiacich zámkov a taktiež neboli zistené žiadne mechanoskopické stopy násilného zásahu cudzím predmetom.

Z Odborného stanoviska Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, odboru prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz bolo zistené, že DNA profil bukálneho výteru obžalovaného vykazuje známky zhody s DNA profilom z krvných stôp č. 1, č. 2 a č. 3 skúmaných Kriminalistickým a expertíznym ústavom PZ, o ktorom bol podaný Znalecký posudok ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2012/3351 zo dňa 27.04.2012.

Zo Zápisnice o vydaní veci zo dňa 01.03.2012 vyplýva, že obžalovaný na základe výzvy podľa § 89 ods. 1 Trestného poriadku slobodne vydal oba odcudzené mobilné telefóny, ktoré boli na základe uznesení OR PZ v Trnave zo dňa 18.04.2012 vydané poškodeným R. L. E. R. Š., o čom svedčia Záznamy o vrátení veci zo dňa 26.04.2012, ktorými obaja poškodení potvrdili prevzatie mobilných telefónov, ktoré im boli odcudzené.

Zo Zápisnice o obhliadke miesta činu zo dňa 29.02.2012 a jej príloh (pozn.: náčrtok a fotodokumentácia) je zrejmé umiestnenie skriniek v šatni, ich násilné otvorenie ako aj stopy po krvi obžalovaného.

Vyššie uvedené dôkazy bez pochybností potvrdzujú výpoveď obžalovaného a teda aj to, že skutok sa stal tak ako je uvedené v obžalobe a tento spáchal obžalovaný, pričom pokiaľ ide o jeho právnu kvalifikáciu, tento vykazuje všetky znaky prečinu podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a čin spácha vlámaním, pričom podľa § 122 ods. 4 Trestného zákona Trestný čin je spáchaný vlámaním, ak páchateľ vnikol do uzavretého priestoru nedovoleným prekonaním uzamknutia alebo prekonaním inej zabezpečovacej prekážky použitím sily alebo ľsťou. V danom prípade bol skutok spáchaný obžalovaným tak, že tento nedovolene prekonal uzamknutie šatňových skriniek použitím sily, keď točením visiacich zámkov dosiahol násilné otvorenie skriniek, hoci tým visiace zámky nepoškodil.

Pokiaľ ide o úmysel obžalovaného spáchať prečin krádeže, tento súd hodnotí ako priamy podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, podľa ktorého Trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, nakoľko obžalovaný sám uviedol, že sa rozhodol skrinky vylomiť a týmto spôsobom "niekde zohnať peniaze".

Z pripojeného spisu Okresného súdu Martin sp.zn.: 2T/12/2013 súd zistil, že obžalovaný bol trestným rozkazom zo dňa 27.08.2013 uznaný vinným zo spáchania prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. d) Trestného zákona za skutok, ktorý spáchal dňa 10.12.2012, za čo mu bol Okresným súdom Martin uložený podľa § 194 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 a § 54 Trestného zákona trest povinnej práce vo výmere 160 (stošesťdesiat) hodín, pričom z tohto pripojeného spisu a zároveň aj z Priebežnej správy z výkonu trestu povinnej práce č. 1Pr/137/2013 zo dňa 22.06.2016 vydanej Okresným súdom Martin zistil, že tento trest povinnej práce obžalovaným vykonaný nebol.

V danom prípade teda ide o situáciu predpokladanú v ustanovení § 42 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého Ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.

Zásady ukladania úhrnného trestu sú vyjadrené v ustanovení § 41 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého Ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.

Podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona (pozn.: ustanovenie, podľa ktorého bol ukladaný trest obžalovanému Okresným súdom v Martine v konaní sp.zn.: 2T/12/2013) možno páchateľovi uložiť trest odňatia slobody na jeden rok až päť rokov. Z uvedeného je zrejmé, že tento trestný čin (pozn.: prečin porušovania domovej slobody) je prísnejšie trestný ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, za ktorý možno páchateľa potrestať trestom odňatia slobody až na dva roky.

Podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a čin spácha vlámaním.

Podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona Kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 54 Trestného zákona Trest povinnej práce môže súd uložiť so súhlasom páchateľa vo výmere od 40 do 300 hodín, ak ho odsudzuje za prečin, za ktorý zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody, ktorého horná hranica sadzby trestu odňatia slobody nepresahuje päť rokov.

Keďže v danom prípade obžalovaný spáchal prečin podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, za ktorý zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody, ktorého horná hranica sadzby trestu odňatia slobody nepresahuje päť rokov a zároveň podaním zo dňa 17.08.2016 súhlasil aj s uložením trestu povinnej práce, súd posudzoval, či v danom prípade bude takýto trest plniť účel vyjadrený v § 34 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Súd je pritom toho názoru, že v prípade obžalovaného je trest povinnej práce spôsobilým naplniť účel sledovaný ustanovením § 34 ods. 1 Trestného zákona, a to nielen s ohľadom na skutočnosť, že obžalovaný spáchanie trestného činu priznáva a ľutuje, ale aj s ohľadom na skutočnosť, že tento trest mu pomôže vytvoriť a udržať si riadne pracovné návyky a vychová ho k tomu, aby pochopil, že len riadnou prácou si možno zabezpečovať prostriedky na živobytie. Súd preto uložil obžalovanému takýto trest, pričom v súlade s ustanovením § 42 ods. 2 Trestného zákona, podľa ktorého Spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest, trest prepadnutia veci, trest zákazu činnosti alebo trest zákazu účasti na verejných podujatiach, ak bol taký trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7 obžalovanému uložil prísnejší trest ako trest uložený trestným rozkazom Okresného súdu Martin, ktorý týmto svojím rozsudkom zrušil.

Pokiaľ ide o zohľadnenie poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, a to podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, teda že obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval, a to vo vzťahu k obom trestným činom (pozn.: teda aj k prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona, za ktorý bol odsúdený Okresným súdom v Martine v konaní sp.zn.: 2T/12/2013) a dve priťažujúce okolnosti, a to podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, teda že obžalovaný spáchal viac trestných činov (pozn.: prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona a prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona) a podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona, teda že obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený, čo vyplynulo z odpisu z registra trestov obžalovaného.

Súd tak v súlade s ustanovením § 38 ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorého Ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu a v súlade s ustanovením § 38 ods. 8 Trestného zákona, podľa ktorého Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti

zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo doživotie zvýšil dolnú hranicu trestu povinnej práce zo 40 hodín na 127 hodín a trest povinnej práce ukladal v rozpätí od 127 hodín do 300 hodín. Čo sa týka konkrétnej výmery trestu povinnej práce, teda výmery 300 hodín, súd takto rozhodol z dôvodu prevahy priťažujúcich okolností, ďalej z dôvodu potreby uloženia prísnejšieho trestu (pozn.: vo vzťahu k odsúdeniu Okresným súdom v Martine), ale najmä v presvedčení, že práve trest povinnej práce v tejto výmere je spôsobilým v prípade osoby obžalovaného splniť účel vyjadrený v § 34 ods. 1 Trestného zákona.

Čo sa týka náhrady škody, poškodený Jozef Šimko si najskôr náhradu škody uplatnil, avšak na hlavnom pojednávaní uviedol, že telefón mu bol vrátený a teda žiadnu náhradu škody nežiada.

Poškodený Jozef Sagan si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 63,- Eur, ktorý neskôr upravil na 60,- Eur, avšak tento poškodený dňa 13.12.2014 zomrel, ako to súd zistil z uznesenia Okresného súdu Trnava sp.zn.: 11D 6/2015, 2D not 12/2015 zo dňa 13.02.2015, pričom súd týmto uznesením konanie zastavil, nakoľko poškodený ako poručiteľ nezanechal žiaden majetok. Z tohto uznesenia súd zároveň zistil, že do okruhu dedičov po poškodenom R. L. pripadajú do úvahy jeho deti U. L., F. M. XXXX/XX, M. E. K. I., F. G. XX, Q. XXXXX, W. a manželka Y. L., C.. C., F. Y.. Súd preto komunikoval s dcérou poškodeného pani U. L., W..: XX.XX.XXXX, ktorá sa dňa 23.09.2016 dostavila na súd a uviedla, že dedičia po poškodenom R. L. si nebudú uplatňovať nárok na náhradu škody s ohľadom na vyjadrenie tohto poškodeného dňa 19.03.2012, ktorý uviedol, že s odstupom času predpokladá, že peňaženku mal v čase spáchania skutku prázdnu a tiež s ohľadom na skutočnosť, že mobilný telefón mu bol vrátený.

Z uvedených dôvodov súd o nárokoch na náhradu škody poškodených R. Š. E. R. L. nerozhodol, keďže títo (resp. v prípade poškodeného R. L. jeho dedičia) o náhradu škody nežiadali.

Čo s týka poškodeného - spoločnosti PCA Slovakia, s.r.o., tento si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 20,- Eur za poškodené skrinky. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku Ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu, uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený. Ak tomu nebráni zákonná prekážka, súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť neuhradenú škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda nebola dosiaľ uhradená. Podľa § 55 ods. 1 Trestného zákona jeho prvej a druhej vety Trest povinnej práce je odsúdený povinný vykonať najneskôr do jedného roka od nariadenia výkonu tohto trestu. Súd môže páchateľovi na túto dobu uložiť aj primerané obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4, smerujúce k tomu, aby viedol riadny život, spravidla mu uloží, aby podľa svojich síl a schopností nahradil škodu, ktorú trestným činom spôsobil. Podľa § 51 ods. 4 písm. c) Trestného zákona Povinnosti spočívajú najmä v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu. Keďže tento nárok bol riadne a včas uplatnený a je aj súčasťou popisu skutku uvedeného v obžalobe, súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému škodu a nakoľko obžalovanému ukladal trest povinnej práce, uložil mu v tejto súvislosti aj primeranú povinnosť spočívajúcu v príkaze nahradiť poškodenému túto škodu podľa svojich síl a schopností najneskôr do jedného roka od nariadenia výkonu trestu povinnej práce.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309/1 Tr. por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.).

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.),

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.),

- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.),

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu,

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.