Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozhodnutie_12C-181-2012.pdf
PDF · 112.44 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/181/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Beatou Bizoňovou, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova ul. č. 25, Bratislava, zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu majetkovej škody vo výške 175,- EUR a nemajetkovej ujmy vo výške 110,64 EUR, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému súd náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1.Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.9.2012 sa žalobca domáhal, aby súd medzitýmnym rozsudkom určil, že žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava I, pretože tento nerozhodol o jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní vedenom pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla nesplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 1360380 dlžníkom: L. Š.V., M.. XX.X.XXXX v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote; a rozsudkom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi z titulu majetkovej škody sumu 175,- EUR a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 110,64 EUR.
2. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že je právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe registrácie podnikateľskú činnosť v prevažnej miere v oblasti poskytovania krátkodobých úverov. Ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmluvy o úvere č. 1360380) v exekučnom konaní navrhol písomným podaním, postupom podľa § 38 Exekučného poriadku, súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení zo strany dlžníka. Exekúciu navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 1360380 dlžníkom L. Š., M.. XX.X.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 6341/2011. Súdny exekútor predložil návrh žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému okresnému súdu a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie a udelil mu poverenie pod č. 5101*018906. Žalobca pre obavy o právny a faktický osud pohľadávky nútene vymáhanej súdnym exekútorom spísal dňa 10.5.2010 a podal postupom podľa §44 ods. 8 exekučného poriadku, návrh na zmenu exekútora. Žalobca legitímne očakával, že súd mu svojou činnosťou poskytne súdnu ochranu v zákonom predpokladanej kvalite, a teda že dôjde k reálnej zmene exekútora rozhodnutím súdu v zákonom stanovenej lehote. Bohužiaľ sa tak nestalo. V exekučnom konaní je založená zákonná povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného za zmenu exekútora. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom
stanovenom čase. Tvrdil, že v predmetnom prípade neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať so zbytočnými prieťahmi, tak, že k vydaniu rozhodnutia pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Opísaný postup exekučného súdu hodnotil ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne s § 44 ods. 7 exekučného poriadku, resp. od 1.12.2006 s §44 ods. 8 exekučného poriadku. Uviedol, že nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. O uvedených okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do porušenia jeho práva a spôsobenej škody sa dozvedel po doručení uznesenia o zmene súdneho exekútora zo dňa 15.12.2010. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatnil majetkovú škodu vo výške 175,- EUR a nemajetkovú ujmu v peniazoch vo výške 110,64 EUR. Majetkovú ujmu špecifikoval ako náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočnenou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom, ktoré predstavujú: 70,- EUR na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému, 40,- EUR na udržiavanie a správu informačného systému, 50,- EUR na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom, 15,- EUR na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania. Nemajetkovú ujmu v peniazoch si uplatnil z dôvodu, že samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48.ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného v čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup okresného súdu je dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv žalobcu. Nesprávny úradný postup exekučného súdu vystavil oprávnené záujmy žalobcu riziku zániku povinného, riziku zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, riziko insolvencii povinného. Nemajetkovú ujmu si uplatnil ako primeranú náhradu za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky. Výšku nemajetkove ujmy určil analogicky vyplývajúcej z doktríny prijatej Ústavným súdom Slovenskej republiky, podľa ktorej pokiaľ ide o zbytočný prieťah v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa za každý rok poznačený ž prieťahmi vzťahuje sankcia vo výške 20.000,- Sk (663,88 EUR) za každý rok, čo predstavuje 55,32 EUR za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu. V danej veci bol exekučný súd nečinný viac ako 71 dní. Uviedol, že o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. žalovaného požiadal, ale ten na jeho žiadosť pozitívne nereagoval.
3. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení žalobca navrhol pripojiť spis exekučného súdu - Okresného súdu Bratislava I bez uvedenia sp.zn., spis Ministerstva spravodlivosti SR k predbežnému prerokovaniu nároku na náhradu škody uplatňovanej v tomto konaní, potvrdenie o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Podaním doručeným súdu dňa 23.9.2016 súdu oznámil, že si nechal vypracovať znalecký posudok znaleckým ústavom - Ekonomická univerzita v Bratislave, preukazujúci výšku majetkovej škody, ktorá mu bola spôsobená v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu. Ide o znalecký posudok č. 1/2014, ktorý sa nachádza v spise Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 11C 177/2012. Uviedol, že žalobný petit zmeniť nežiada, uplatňuje si škodu a nemajetkovú ujmu vo výške uvedenej v žalobe, pričom má za to, že výška vzniknutej škody je preukázaná minimálne vo výške uvedenej v predmetnom znaleckom posudku.
4. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 23.4.2013 žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu nesplnenie zákonných podmienok pre vznik nárok na náhrady škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Žalobu označil za zmätočnú, pretože obsahuje viaceré nedostatky, napr. nie je uvedená sp.zn. príslušného exekučného konania, žalobca na preukázanie svojich tvrdení nepredložil ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval vôbec existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody, nemajetkovej ujmy,atď. Žalobca odkazuje len na exekučný spis, ale v skutočnosti celú dôkaznú povinnosť prenáša na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám. Zo žaloby nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody, pretože žalobca namieta "nezákonné konanie" v podobe
nerozhodovania o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote, ale zároveň namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov. Čo sa týka prieťahov v konaní, žalobca neuviedol aké konkrétne kroky podnikol na odstránenie neželaného stavu a všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Žalobu označil za predčasne podanú, pretože žalobca nevyčkal na uplynutie 6 mesačnej lehoty na predbežné prejedanie podanej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhrady škody podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. Uviedol, že podmienkou pre úspešné uplatňovanie práva na náhradu škody je súčasné splnenie 3 podmienok: nezákonné rozhodnutie resp. nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou, z ktorých žalobca nepreukázal žiadnu. K nesprávnemu úradnému postupu spočívajúcom v údajnom porušení povinnosti súdu vydať rozhodnutie v zákonnom stanovenej lehote poukázal na ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z ktorý uvádza z čoho je možné vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu, pričom žalobca dôkazy na posúdenie tejto otázky nepredložil. K otázke nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote uviedol, že všeobecným predpokladom na zmenu súdneho exekútora je žiadosť oprávneného na zmenu súdneho exekútora spolu s uvedením súdneho exekútora, ktorý má nahradiť pôvodného exekútora. V praxi je zaužívaný model, v zmysle ktorého exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu exekútora predloží túto žiadosť pôvodnému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie, na vyčíslenie jeho doterajších trov (keďže súčasne s rozhodnutím o zmene súdneho exekútora exekučný súd rozhodne v tomto uznesení aj o trovách doterajšieho exekučného konania) a na zaslanie príslušného exekútorského spisu za účelom realizácie povinnosti vyplývajúcej exekučnému súdu z §44 ods. 9 exekučného poriadku a zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhol oprávnený a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol s vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Žalovaný pripustil, že v niektorých jednotlivých prípadoch mohol exekučný súd rozhodnúť o návrhoch na zmenu exekútora po uplynutí zákonom stanovenej 30 dňovej lehoty od doručenia takéhoto návrhu, najmä v prípadoch ak pôvodný exekútor neposkytol súdu potrebnú súčinnosť, v takýchto prípadoch teda súd objektívne nemohol dodržať 30 dňovú lehotu na rozhodnutie o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 16/02, ktorá konštatuje, že pri posúdení, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, zaručeného v č. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd prihladia síce na lehoty, ktoré sú vedené v zákone, ale ich nedodržanie automaticky nepovažuje za porušenie uvedeného zákonného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Vzhľadom na povahu úkonu (rozhodnutie o zmene súdneho exekútora), zákonom stanovenú lehotu, lehotu v ktorej sa rozhodlo, nečinnosť žalobcu i nevyhnutnosť vykonať pred, resp. súčasne s rozhodnutím iné úkony, už uvedené vyššie , nie je možné nerozhodnutie o návrhu n zmenu súdneho exekútora v lehote ustanovenej zákonom považovať za zbytočné prieťahy, teda za nesprávny úradný postup. Podľa § 44 ods. 8 exekučného poriadku súdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, preto v súvislosti s nerozhodnutím v lehote nemohlo dôjsť žalobcovi k vzniku žiadnej škody. Žalovaný tiež spochybnil žalobcom namietané prieťahy v exekučnom, pretože tieto neboli konštatované tak, ako to vyžaduje § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. Podľa tohto ustanovenia súd konajúci o náhrade škody môže pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní len v prípade, ak tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca si teda vo vzťahu k predpokladom posúdenia existencie zbytočných prieťahov v konaní nesplnil ani povinnosť tvrdenia, ani povinnosť preukázania a teda žalovaný vzhľadom na uvedené nepovažuje existenciu prieťahov v konaní za preukázanú. Ku škode vyčíslenej žalobcom uviedol, že podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. V predmetnom konaní si však žalobca uplatnil škodu hypotetickú. Túto vyčíslil len na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov, ktoré spočívajú v administratívnych výdajoch, funkčných výdajov, mzdových výdajoch a výdajoch spojených so stratou času zamestnanca, a to bez ohľadu na dĺžku prieťahov v konaní. Žalobca pritom neuvádza či predmetné vecné náklady predstavujú skutočnú škodu podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. alebo ušlý zisk. Žalovaný považoval vyčíslenú majetkovú škodu uvedením paušálnych súm za veľmi všeobecne uvedené činnosti
za nesprávne a účelové. Žalobca, ako spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi k svojej činnosti potrebuje nepochybne a aj využíva informačný systém, ktorý mu poskytuje prehľad o poskytnutých úverov. Takýto systém musel využívať nielen počas domnelých prieťahov, ale aj pred týmto obdobím, ako aj po ňom, a to nielen na správu pohľadávok, ktoré boli predmetnom exekúcií, ale aj takých, pri ktorých žiadne exekúcie neprebiehali, resp. prebiehali bez namietaných nedostatkov. Akákoľvek výška nákladov na prevádzkovanie a správu informačného systému žalobcovi vznikala, vznikla mu bez ohľadu na tvrdené prieťahy a jej uplatnenie je účelové. Obdobne tomu tak je aj pri udržiavaní systému. Sumu na administratívne spracovanie urgencií exekučnému súdu a publikačné výdaje označil za neprimeranú, pretože sa dali vykonať elektronicky, keď sám žalobca k doplneniu žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 2.7.2012 uvádza, že disponuje jednotnou a nedeliteľnou databázou návrhov v elektronickej forme a že návrhy boli spracované v elektronickej podobe a súdom boli odoslané elektronicky. Vzhľadom na uvedené bol toho názoru, že žalobca nepreukázal jednak vznik škody a ani jej výšku. K nemajetkovej ujme uviedol, že podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. sa uhrádza nemajetková ujma iba v prípade, ak samotné konštatovanie porušenia páva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, ak ju nemožno uspokojiť inak, pričom jej výšku, resp. spôsob jej určenia upravuje § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. Poukázal na to, že poskytnutie finančného zadosťučinenia nie je automatické a podbieha podrobnému skúmaniu súdu. Za nesprávnu označil úvahu žalobcu o výpočte výšky nemajetkovej ujmy, pretože Ústavný súd SR pri rozhodovaní o nemajetkovej ujme vychádza aj z významu sporu pre žalobcu, pričom v danom prípade ide o veľkú spoločnosť poskytujúcu úvery fyzickým osobám. Ústavný súd SR pri rozhodovaní o nemajetkovej ujme prihliada aj na to, či sťažnosť predsedu súdu viedla k náprave. Pokiaľ žalobca tento prostriedok nevyužil, je neprijateľné, aby sa priznávala náhrada nemajetkovej ujmy podľa vybraných nálezov Ústavného súdu SR, keď predseda súdu nemal možnosť zjednať nápravu. Poukázal tiež nato, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe "frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery" sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba. Pokiaľ žalobca poukazuje aj na zánik podnikateľských aktivít a plánov, tieto bližšie nekonkretizoval. Poprel aj príčinnú súvislosť medzi žalobcom uvedenou škodou a postupom exekučného súdu. Potvrdil doručenie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. dňa 23.4.2012.
5. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení žalovaný navrhol žiadne dôkazy.
6.Súd vo veci rozhodol v neprítomnosti strán podľa § 180 CSP, ktoré sa na pojednávanie nedostavili. Žalobca mal doručenie predvolania riadne vykázané, neúčasť ospravedlnil písomne z dôvodu hospodárnosti konania, pričom o odročenie pojednávania z dôvodu jeho neprítomnosti nežiadal a súhlasil, aby súd vo veci rozhodol v jeho neprítomnosti. Žalovaný mal doručenie predvolania riadne vykázané, neúčasť ospravedlnil písomne z dôvodu hospodárnosti konania, pričom o odročenie pojednávania z dôvodu jeho neprítomnosti nežiadal. Poukázal na to, že ide o jedno z desťtisícov súdnych konaní započatých žalobcom proti žalovanému, ktoré sa zásadnejšie neodlišujú od ostatých žalôb, k žalobe sa vyčerpajúco vyjadril písomne po skutkovej i právnej stránke a s poukazom na čl. 2 ods. 2 CSP, upravujúci princíp právne istoty žiadal, aby súd rozhodol v zmysle doterajšej rozhodovacej praxe vo veciach žalobcu v obdobných veciach a žalobu zamietol.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: pripojeným spisom Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 3Er/716/2005, písomným vyjadrením žalovaného zo dňa 23.4.2013, znaleckým posudkom Ekonomickej univerzity v Bratislave č. 1/2014 zo dňa 17.1.2014 založenom v spise Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 11C 177/2012 a zistil nasledovný skutkový stav:
8. Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3Er/716/2005 súd zistil, že že dňa 9.8.2005 bola Okresnému súdu Bratislava I doručená žiadosť súdneho exekútora T.. F. P. o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného: žalobcu, proti povinnému L. Š., pre vymoženie pohľadávky 25.200,- Sk (836,49 EUR) s príslušenstvom. K žiadosti bol pripojený návrh na vykonanie exekúcie podaný žalobcom, Notárska zápisnica č. NZ 1941/2005, NZ 20051, NCRLs19779/2005 spísaná notárom T.. G. Ď. dňa 7.5.2005, zmluva o úvere zo dňa 29.10.2004. Okresný súd Bratislava 1 poverením č. 5101 018906* zo dňa 16.8.2005 poveril vykonaním exekúcie v
zmysle § 45 ods. 3 zák. č. 233/1995 Z.z. súdneho exekútora T.. F. P.. Dňa 6.10.2010 žalobca doručil Okresnému súdu Bratislava 1 návrh na zmenu exekútora. Poverením exekúcie žiadal poveriť súdneho exekútora T.. D. B.. Listom zo dňa 9.11.2010 Okresný súd Bratislava 1 vyzval exekučný súd súdneho exekútora T.. F. P. o zaslanie vyjadrenia k predmetnému návrhu na zmenu exekútora a na vyčíslenie trov exekúcie podľa vyhlášky č. 288/1995 Z.z. v lehote 10 dní. Súdny exekútor T.. F. P. doručil Okresnému súdu Bratislava 1 exekučný spis dňa 10.12.2010 s tým, že o trovách exekúcie rozhodnúť nežiada. Okresný súd Bratislava I uznesením č.k. 3Er 716/2005-17 zo dňa 15.12.2010 vyhovel žiadosti žalobcu na zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie pôvodne vedenej súdnym exekútorom T.. F. P. poveril súdneho exekútora T.. D. B.. Trovy exekúcie súdnemu exekútorovi T.. F.D. P. neurčil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.3.2011.
9. Zo znaleckého posudku Ekonomickej univerzity v Bratislave č. 1/2014 zo dňa 17.1.2014, založenom v spise Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 11C 177/2012, súd zistil, že žalobca dňa 1.3.2013 požiadal znalecký ústav o určenie výšky majetkovej škody, ktorá bola spôsobená nesprávnymi úradnými postupmi a nezákonnými rozhodnutiami súdov SR v exekučných konaniach a to najmä v súvislosti s porušením zákonných lehôt a nečinnosťou, či zbytočnými prieťahmi v exekučnom konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie alebo pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora. Znalecký ústav stanovil metodiku výpočtu škody pre 4 základné časti: zvýšené mzdové náklady, náklady na tlač, náklady na úpravu informačného systému, náklady na komunikačné služby a poštovné, za obdobie rokov 2009 - 2012. Na základe analýzy mzdových nákladov, nákladov na poštovné, telekomunikačných služieb, tlače a úpravy informačného systému, znalecký kolektív realizoval výpočet majetkovej ujmy vzniknutej žalobcovi, pričom túto diferencoval podľa jednotlivých typov žalôb. V prípade žalôb s neskorým vydaním poverenia pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie alebo jeho nevydania stanovil majetkovú ujmu na 30,76 EUR na jednu žalobu.
10. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti sa nemožno zbaviť.
Podľa § 9 ods. 1 zákon č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.
Podľa § 9 ods. 2 zákon č. 514/2003 Z.z., pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Podľa § 9 ods. 2 zákon č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. 11. V predmetnom konaní sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia 175,- EUR z titulu majetkovej škody sumu a zaplatenia 110,64 EUR z titulu nemajetkovej ujmy, za nesprávny úradný postup podľa zákona č. 514/2003 Z.z., za ktorý označil nerozhodnutie exekučného súdu o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase, čím došlo k prieťahom v exekučnom konaní.
12. Podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody za nesprávny úradný postup podľa zákona č. 514/2003 Z.z. na súde, podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., je jeho predchádzajúce predbežné prerokovanie s príslušným orgánom. Žalobca v žalobe uviedol, že o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z.z. požiadal Ministerstvo spravodlivosti SR, čo žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 23.4.2013 potvrdil. I keď žalobca nevyčkal na uplynutie 6 mesačnej lehoty na predbežné prerokovanie tohto nároku a žalobu na súde podal skôr, dospel súd k záveru, že žaloba nie je podaná predčasne, pretože uplatnený nárok bol súdom prejednaný až po uplynutí tejto 6 mesačnej lehoty. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný v 6 mesačnej lehote nárok žalobcu neuspokojil.
13. Podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. štát za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom zodpovedá objektívne za súčasného splnenia troch podmienok: 1. že sa príslušný orgán štátu dopustil nesprávneho úradného postupu, 2. že poškodenému vznikla škoda, 3. že škoda je v príčinnej súvislosti s týmto nesprávnym úradným postupom.
14. Vykonaným dokazovaním, pripojeným spisom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3Er/716/2015 mal súd za preukázané, že dňa 9.8.2005 bola Okresnému súdu Bratislava I doručená žiadosť súdneho exekútora T.. F. P. o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného: žalobcu, proti povinnému L. Š., pre vymoženie pohľadávky 25.200,- Sk (836,49 EUR) s príslušenstvom. Okresný súd Bratislava 1 poverením č. 5101 018906* zo dňa 16.8.2005 súdneho exekútora T.. F. P. poveril vykonaním exekúcie v zmysle § 45 ods. 3 zák. č. 233/1995 Z.z. Dňa 6.10.2010 žalobca doručil exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora a exekúciou žiadal súdneho exekútora T.. D. B.. Listom zo dňa 9.11.2010 exekučný súd vyzval súdneho exekútora T.. F. P. o zaslanie vyjadrenia k predmetnému návrhu na zmenu exekútora a na vyčíslenie trov exekúcie podľa vyhlášky č. 288/1995 Z.z. v lehote 10 dní. Súdny exekútor T.. F. P. doručil exekučnému súdu exekučný spis dňa 10.12.2010 a exekučný súd uznesením č.k. 3Er 716/2005-17 zo dňa 15.12.2010, vyhovel žiadosti žalobcu na zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora T.. D. B.. To znamená, že exekučný súd o zmene súdneho exekútora rozhodol po 30 dňovej lehote upravenej v § 44 ods. 8 exekučného poriadku, účinného v rozhodnom období. Samotná skutočnosť, že exekučný súd nerozhodol o žiadosti na zmenu súdneho exekútora v 30 dňovej lehote, upravenej v § 44 ods. 8 exekučného poriadku, účinného v danom čase, ale podľa judikatúry Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 16/02, automaticky nezakladá nesprávny úradný postup súdu, pretože pri posudzovaní toho, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v č. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd prihladia síce na lehoty, ktoré sú uvedené v zákone, ale ich nedodržanie automaticky nepovažuje za porušenie uvedeného zákonného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. V danej veci síce žalobca dňa 6.10.2010 požiadal exekučný súd o zmenu súdneho exekútora, ale pre rozhodnutiu exekučného súdu o tomto návrhu bol v zmysle § 44 ods. 9 exekučného poriadku, účinného v rozhodnom čase, potrebný aj exekučný spis pôvodne povereného súdneho exekútora, ktorý sa po zmene súdneho exekútora doručuje novému súdnemu exekútorovi spolu s uznesením o zmene súdneho exekútora. Z dôvodu, že v danom prípade bol exekučný spis pôvodne povereného súdneho exekútora exekučnému súdu vrátený až dňa 10.12.2012, exekučný súd z objektívnych dôvodov nemohol rozhodnúť o zmene
súdneho exekútora v 30 dňovej lehote. Pokiaľ žalobca namietal, že nerozhodnutím exekučného súdu o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase došlo k prieťahom v exekučnom konaní, treba súhlasiť so žalovaným, že tie neboli konštatované tak, ako to vyžaduje § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. orgánom na to opraveným, t.j. predsedom príslušného súdu, Ústavným súdom SR alebo Európskym súdom pre ľudské práva a súd v konaní o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. nie je oprávnený sám prieťah v inom súdnom konaní preskúmavať. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal neprávny úradný postup spočívajúci v nerozhodnutí exekučného súdu o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase, čím došlo k prieťahom v exekučnom konaní, ako základný predpoklad pre úspešné uplatňovanie práva na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Ďalšie podmienky zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom, súd už z dôvodu hospodárnosti konania skúmať nemusel, pretože všetky tri podmienky uvedené v odseku 13., musia byť pre úspešné uplatnenie práva, splnené súčasne. Súd preto žalobu o zaplatenie 175,- EUR z titulu majetkovej škody zamietol.
15. Z dôvodu, že súd zamietol návrh žalobcu na náhradu škody z titulu nespraveného úradného postupu, zamietol aj návrh žalobcu na zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 110,64 EUR z titulu nemajetkovej ujmy, pretože tá sa podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza v peniazoch len v prípade, ak nie je dostatočným zadosťučinením iba samostatné konštatovanie porušenia práva a ak ju nie je možné napraviť inak. V danom prípade ale žiadne porušenia práva exekučným konaní vedeným na Okresnom súde Bratislava I sp.zn. 3Er/716/2005 preukázané nebolo a žalobca v konaní vznik nemajetkovej ujmy v dôsledku ním uvádzaného nesprávneho úradného postupu nepreukázal. Na preukázanie vzniku nemajetkovej ujmy súdu nepredložil žiaden dôkaz a vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, žiadnym spôsobom bližšie nešpecifikoval.
16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP podľa pomeru úspech vo veci a úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Okresnom súde Bratislava I. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods.1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len odvolacími dôvodmi uvedenými v § 365 ods. 1 a 2 CSP. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.