Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22C/111/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Zuzan v právnej veci žalobcu: Accentus s.r.o., Nové Záhrady I 13/A, 821 05 Bratislava, IČO: 44 731 744, v konaní právne zastúpený advokátkou JUDr. Katarínou Dvorskou, so sídlom Vietnamská 48, 821 04 Bratislava, proti žalovanej: S. G., F.. XX.XX.XXXX, T. Ž. XX, XXX XX Ž., v konaní právne zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Kuzmányho 29, 040 01 Košice, o zaplatenie 1.824,42 € s prísl., takto

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobkyne z a m i e t a .

II. Súd vzájomnú žalobu žalovanej z a m i e t a .

III. Žiadna zo sporových strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou, doručenou súdu dňa 7. 3. 2016 domáhal zaplatenia 1824,42 €, spolu s úrokom vo výške 17,50 % ročne zo sumy 1489,06 € od 5. 11. 2014 do zaplatenia a s 8,75 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 5. 11. 2014 do zaplatenia. Zároveň žiadal nahradiť trovy konania. Žalobca použil nasledujúce prostriedky procesného útoku: Uviedol, že ako postupník uzatvoril dňa 4. 11. 2014 zmluvu o postúpení pohľadávok s Československou obchodnou bankou, a.s., ktorá bola univerzálnym právnym nástupcom spoločnosti ISTROBANKA, a.s. Žalobca zmluvou o postúpení nadobudol pohľadávku voči žalovanej. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver na základe zmluvy - žiadosť o vydanie kreditnej karty KOZ zo dňa 6. 7. 2004. Žalovanej bol schválený úverový rámec do výšky 20 000,- SK. Na základe žiadosti o zmenu úverového rámca bola dňa 29. 6. 2005 výška úverového rámca zmenená na 40 000,- SK. Vzhľadom k tomu, že žalovaná sa dostala do omeškania so splácaním úveru poskytnutého na podklade kreditnej karty, postupca vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy a keďže nedošlo k dobrovoľnej úhrade, pristúpil k zosplatneniu úveru ku dňu 15. 3. 2013, a to oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 25. 6. 2013. Celková suma pohľadávky voči žalovanej ku dňu 4. 11. 2014 predstavovala sumu 1824,42 € ( istina 1489,06 € , úrok z úveru 144,81 € , úrok z omeškania 182,59 € a poplatky 7,96 € ). Žalobca pripojil k podanej žalobe oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 3. 12. 2014, z ktorej vyplýva, že právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že veriteľom sa stal žalobca s účinnosťou od 1. 12. 2014. Z fotokópie doručenky vyplýva, že toto oznámenie bolo žalovanej doručené do vlastných rúk dňa 8. 12. 2014. Zo žiadosti - zmluvy o vydaní kreditnej karty KOZ vyplýva, že žalovaná žiadala spoločnosť ISTROBANKA, a.s. jej o úverový rámec 40 000, - SK dňa 26. 5. 2004. Banka následne vyplnila zvyšnú časť podanej žiadosti, kde bol schválený úverový rámec 20 000,- SK, s povinnou mesačnou splátkou 600, - SK a dátumom schválenia 6. 7. 2004. Z pripojeného listinného dôkazu - žiadosť o zmenu úverového rámca zo dňa 6. 6. 2005 podpísaného žalovanou a dňa 29. 6. 2005 podpísaného právnym predchodcom žalobcu vyplýva, že žalovaná žiadala o zmenu úverového rámca na 40 000,- SK. Z pripojeného oznámenia o zosplatnení úveru súd zistil,

že dňom 15. 3. 2013 bola celá pohľadávka žalobcu, respektíve jeho právneho predchodcu vyhlásená za splatnú. V žalobe žalobca pripojil aj „ podmienky pre vydanie a používanie ČSOB kreditnej karty “ účinné odo dňa 1. 3. 2013. Dodatočne žalobca predložil všeobecné obchodné podmienky ISTROBANKY, a.s. s účinnosťou od 1. júna 2004. Žalobca preukázal čerpanie a platenie poskytnutých finančných prostriedkov žalovanou podrobným výpisom počnúc mesiacom máj 2010 po november 2014. Ku dňu 4. 11. 2014 právny predchodca žalobcu vyčíslil pohľadávku žalobcu položkovite, tak ako bolo uvedené vyššie v žalobe žalobcu.

2. Žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu použila nasledujúce prostriedky procesnej obrany: Poukázala na to, že zmluva o poskytnutie úveru neobsahuje obligatórne náležitosti a uviedla že pri uzatváraní zmluvy nedošlo k prijatiu návrhu bez výhrad, čiže je možné považovať zmluvu za neplatne uzatvorenú v rozpore s ustanoveniami § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Tým pádom je zmluva od začiatku neplatná a účastníci sú povinní vydať len to čo plnili. Uviedla, že istinu, ktorá jej bola poskytnutá podľa pripojeného prehľadu poskytnutých prostriedkov a realizovaných úhrad, dávno preplatila. Pokiaľ si žalobca uplatňuje úrok zo zmluvy aj po zosplatnení, je to podľa žalovanej jednoznačne neprijateľné, žalobca na tieto úroky po zosplatnení nemá nárok. Žalovaná uplatnila vzájomnou žalobou vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 378,22 €, a to za splátky zaplatené 3 roky spätne od podania vzájomnej žaloby, t. j. 15. 6. 2016.

3. Súd nasledovne posúdil skutkové tvrdenia sporových strán, vychádzal z nasledovných dôkazov a vec právne posúdil a vyhodnotil dôkazy nasledovne:

4. Podľa § 44 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu. Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

5. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

6. Pri dokazovaní súd vychádzal z dôkazov, ktoré predložil súdu žalobca. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že medzi sporovými stranami (resp. medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou) malo dôjsť k uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom úvere. Vzor žiadosti po vydaní kreditnej karty žalovaná dňa 26. 5. 2004 uviedla, že požaduje úverový rámec 40 000,- SK. Právny predchodca žalobcu schválil úverový rámec 20 000,- SK s povinnou mesačnou splátkou 600, - SK, a to dňa 6. 7. 2004. V zmysle citovaného § 44 občianskeho zákonníka, súd považuje prijatý návrh s uskutočnenou zmenou, t.j. výškou úverového rámca za odmietnutie návrhu a treba ho považovať za nový návrh. Súd nemá z vykonaného dokazovania za preukázané, že by takto dodatočne zmenený nový návrh bol žalovanou prijatý. Súd posúdil vec tak, že k uzavretiu zmluvy medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou nedošlo. Pretože obe strany plnili bez akéhokoľvek právneho dôvodu vzniklo aj u žalovanej aj u právneho predchodcu žalobcu bezdôvodné obohatenie. V zmysle citovaného § 451 Občianskeho zákonníka bezdôvodné obohatenie musí vydať ten, kto sa na úkor iného takto obohatil. Podľa predloženého výpisu splácania žalovanou jej právny predchodca žalobcu poskytol celkovo sumu 2777,76 € a žalovaná zaplatila 3458,60 €. Zaplatenie tohto majetkového prospechu môžu sporové strany vzájomne od seba žiadať. Pretože žalovaná zaplatila preukázateľne vyššiu sumu ako podanou žalobou žalobca žiadal, súd jeho žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

7. Súd ako nedôvodnú zamietol aj vzájomnú žalobu žalovanej, ktorou žiadala vydať bezdôvodné obohatenie v sume 378,22 € od žalobcu, z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie. Preskúmavanie vecnej legitimácie, je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna sporová strana nenamieta (napríklad odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 205/2009 zo dňa 29. 06. 2010). Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd návrhu vyhovie len vtedy, ak

žalobca preukáže, že žalovaný je nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Súd z vykonaného dokazovania nemal preukázané, že žalobca sa na úkor žalovanej bezdôvodne obohatil. Z vykonaného dokazovania práve naopak vyplýva, že žalovaná uhrádzala dlžné sumy právnemu predchodcovi žalobcu, spoločnosti Československá obchodná banka, a.s.. Žalovaná neuniesla dôkazné bremeno preukázania, že sa na jej úkor bezdôvodne obohatil žalovaný, preto súd vzájomnú žalobu žalovanej v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.

8. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), tak, že vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, keďže aj žaloba aj vzájomná žaloba bola zamietnutá. Podľa § 262 súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania.

Poučenie:

Odvolanie proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žiar nad Hronom v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.