Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Uznesenie_67Ek-736-2020.pdf
PDF · 88.36 KB
Case nature
Subarea
67Ek/736/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnenej H. F. U.. , U.. XX.XX.XXXX F. R. F. R. Š. XXXX/XX, XXX XX D. proti povinnému Ľ. G., U.. XX.XX.XXXX, F. R. T. XXX/XX, XXX XX H., vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Svätoslavom Mruškovičom, so sídlom exekútorského úradu Kúpeľná 6, 080 01 Prešov, pod sp. zn. 121EX 289/20, v konaní o vymoženie 1.659,70,-Eur s prísl., rozhodujúc o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Pôvodní oprávnení X/ E. E., U.. X.XX.XXXX, F. R. E.Á. XXXX/XX, XXX XX E. U. H. K. X/ E. E. U.. XX.X.XXXX, F. R. H. X, XXX XX H., obaja právne zastúpení JUDr. Emíliou Šimkulákovou, advokátkou, so sídlom Starosaská 6, 052 01 Spišská Nová Ves sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 04.05.2020 domáhali od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 1.659,70 Eur s prísl., a to na základe vykonateľného exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 11C 235/03-77 zo dňa 02.06.2005 (ďalej len „exekučný titul“). Ďalej bolo súdu preložené upovedomenie o zastavení starej exekúcie zo dňa 02.04.2020 a oznámenie o ukončení exekučného konania. Pôvodné exekučné konanie bolo vedené súdnym exekútorom JUDr. Boris Gerbery, so sídlom exekútorského úradu Spišská Nová Ves, ktorý ju viedol pod. č. EX 64/2005, sp. zn. súdu 9Er 376/2005 (ďalej len „pôvodný súdny exekútor“) Doručením upovedomenia o zastavení starej exekúcie pôvodnému súdu sa exekučné konanie končí a poverenie na vykonanie exekúcie sa považuje za vrátené (03.06.2020).
2. Poverením zo dňa 11.06.2020 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Svätoslav Mruškovič, so sídlom exekútorského úradu Kúpeľná 6, 080 01 Prešov, IČO: 37 787 691, ktorý ju vedie pod sp. zn.: 121 EX 289/20 (ďalej len „súdny exekútor“ alebo „nový súdny exekútor“).
3. Dňa 16.09.2021 Okresný súd Banská Bystrica vydal uznesenie, ktorým rozhodol o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, pričom súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Povinný podal voči predmetnému rozhodnutiu sťažnosť v zákonnej lehote. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica vedeného pod sp. zn. 67Ek/ 736/2020 zo dňa 14.12.2021 zamietol. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.12.2021 v spojení s uznesením o sťažnosti zo dňa 14.12.2021.
4. Dňa 04.03.2022 súdny exekútor postúpil tunajšiemu súdu opätovný návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávnených. Povinný v návrhu označenom ako: „ Výzva na zrušenie exekučného príkazu“ žiada o okamžité zrušenie exekučného príkazu na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľnosti, nakoľko predmetné parcely sú neoddeliteľnou súčasťou rodinného domu, ktoré povinný získal darovacou zmluvou. Povinný tvrdí, že spolu tvoria príslušenstvo k rodinnému domu ako jedinému zdroju bývania a spolu tvoria jeden neoddeliteľný celok a sú chránené zákonom a teda nesmú byť
predmetom exekúcie. Ďalej uviedol, že podal trestné oznámenie aj sťažnosť na Najvyšší správny súd o jeho okamžité zrušenie.
5. Pôvodní oprávnení trvajú na vykonaní exekúcie a nesúhlasia s jej zastavením.
6. Následne dňa 21.03.2022 bolo tunajšiemu súdu v zmysle § 37 ods. 2 Exekučného poriadku predložené aj oznámenie o postúpení pohľadávky na pripustenie zmeny účastníka konania na strane oprávneného v exekučnom konaní sp. zn. 121EX 289/20, Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 16.03.2022 a splnomocnenie na vydanie dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie na strane oprávneného na osobu: H. F., Š. XXXX/XX, XXX XX D., U.. XX.XX.XXXX. Súd na túto skutočnosť prihliadol a vydal dňa 01.06.2022 dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie a zároveň vyzval nového oprávneného na vyjadrenie sa k predmetnému návrhu.
7. Nový oprávnený sa k predmetnému návrhu vyjadril nasledovne: „Na tento návrh odpovedám vtom zmysle, že nesúhlasím so zastavením predmetnej exekúcie predajom nehnuteľností. Žiadam, aby bol dlh vymožený voči mne čo najskôr všetkými dostupnými spôsobmi v súlade s exekučným poriadkom. Voči povinnému sa vedie exekúcia od roku 2005, vyhýbal sa riadnej práci, vykonával len príležitostné práce. Povinného celý život živila jeho matka N. G., ktorá zomrela 31. 12. 2016. Som neter povinného a zároveň spoluvlastnícka rodinného domu súpisné číslo 184 v obci Vernár, LV1113 v podieloch 7/16 do ktorého ma povinný nechce pustiť, som aj väčšinová spoluvlastnícka pozemku pod domom 184 - LV 354 v podiele 137/160 ,aj okolo domu LV 355 v podieloch 7/16 aj záhrady za domom LV 710 v podieloch 15/16, dokonca ma pri návštevách tohto domu vyhadzuje. Preto som aj podala dňa 11. 03. 2022 na súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, aby ma do domu povinný pustil. Povinný mi taktiež odmieta platiť nájom za užívanie môjho podielu 7/16 k domu, keďže v dome býva len on, preto som podala tiež žalobu na súd v Poprade o bezdôvodné obohatenie. Do domu nechcel pustiť ani môjho otca B.. H. G. (svojho brata), hoci vtedy bol podielovým spoluvlastníkom súpisné číslo 184 v podiele 7/16. Povinný znepríjemňuje život susedom H., kladie im kovové prekážky na stred spoločného dvora, aby nemohli dnu vojsť autom a pritom on je vlastníkom len 1/16 tejto spoločnej parcele LV 355 katastrálneho úradu Vernár. Chcem ešte dodať, že pôvodným oprávneným manželom E. mal povinný 20 rokov možnosť vrátiť zálohu kúpnej ceny, ktorú od nich prevzal. Mal totiž peniaze na vrátenie, keď predal v tej dobe rodinný dom súpisné číslo 156 v obci Vernár, ktorý mu darovala jeho matka .Spomínaný dom 156, svoju jedinú strechu nad hlavou ktorú mal sám v podiele 1/1 ľahkovážne predal, peniaze za pár mesiacov minul na bohémsky život a stávkovanie zápasov a teraz pri tomto dome 184 kde je len spoluvlastník vyplakáva aby sa nedražil. Po vydražení a staral sa kde oni budú bývať keď mu dali všetky úspory, lebo si chceli kúpiť strechu nad hlavou ešte smial sa iní do tváre keď celú dobu nevracal. Celú tú ich zálohu prestávkoval, tak ako aj peniaze za predaj domu. Okrem toho poukazujem na obštrukcie ktoré povinný robil od roku 2005 v starej i novej exekúcii v snahe nezaplatiť svoj dlh keď predal dom , z čoho mu vznikla táto exekúcia. Som oprávnená ale zároveň aj spoluvlastnícka spolu s povinným na všetkých nehnuteľnostiach na ktorých je táto exekúcia. Je taký prešpekulovaný, že sa ide teraz odvolávať aby sa nedražila jeho 1/16 na LV 710 ,že je to je akože súčasť domového majetku ,čo nie je lebo to je záhrada až za domom , za potokom a mne bráni vstúpiť a užívať tento pozemok kde som vlastnícka v pomere 15/16. Bezcharakternosť povinného je až taká, že kvôli jeho 1/16 podieloch ktoré sa tak odvoláva aby sa nedražili aby sa mohol obohacovať na úkor nás väčšinových, ktorých tam nepustí ,keď chce všetko aj to čo mu nepatrí, využívať sám pre seba. Aj na spoločnom dvore LV 355 kde je povinný vlastník iba 1/16 ,tak bráni vstúpiť susedom kde vlastnia 2/4 a mne bráni vstúpiť a vlastním tam 7/16. Obe parcely LV 355 a LV 710, ktoré sa odvoláva aby sa nedražili nie sú súčasťou domu 184, sú vedľa neho. Dom stojí na inej samostatnej parcele LV 354 ,tak nie je dôvod prečo by sa tie ostatné nemohli oceňovať a následne dražiť. V súčasnosti má povinný už druhú exekúciu a keď sa zrátajú ,dlžná suma prevyšuje 2000 eur a ak by sa dražilo jeho 1/16 na LV 710 a 1/16 na LV 355, domnievam sa, že to nebude postačovať. Navrhujem preto aby sa vykonala exekúcia aj na ostatný domový majetok povinného. S návrhom povinného zo dňa 23.02.2022 na zastavenie exekúcie predajom nehnuteľností ako oprávnená nesúhlasím a trvám na vykonaní exekúcie“.
8. Súdny exekútor uviedol nasledovné stanovisko: „ V zmysle § 63 ods. 2 Exekučného poriadku „Ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie peňažnej pohľadávky, ktorá bez príslušenstva ku dňu doručenia návrhu na vykonanie exekúcie neprevyšuje 2 000,00 EUR (drobné exekúcie), nemožno exekúciu vykonať predajom nehnuteľnosti, v ktorej má povinný hlásený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt podľa osobitného predpisu; právo zriadiť exekučné záložné právo na nehnuteľnosť tým nie je dotknuté. Za
drobnú exekúciu sa nepovažuje exekúcia na vymoženie pohľadávky na výživnom.“ Vzhľadom na toto zákonné ustanovenie nehnuteľnosť, v ktorej má povinný trvalý pobyt, t. j. rodinný dom zapísaný na LV č. 1113, katastrálne územie Vernár, ani pozemok, na ktorom stojí predmetná nehnuteľnosť, t. j. parcela zapísaná na LV č. 354, katastrálne územie Vernár nie sú predmetom predaja nehnuteľnosti. Upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie predajom nehnuteľnosti, exekučný príkaz na predaj nehnuteľnosti a upovedomenie o oceňovaní nehnuteľnosti som vydal na nehnuteľnosti zapísané na LV č. 355 a LV č. 710, katastrálne územie Vernár, ktorých sa vyššie citované ustanovenie netýka.“
9. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
10. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
11. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť
12. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú.
13. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
14. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
15. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal pričom súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu.
16. Ako to výslovne vyplýva z vyššie citovaného ustanovenia § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, povinný môže podať opätovne návrh na zastavenie exekúcie, pričom zákon limituje povinného v tom rozsahu, že povinný v poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Ako to z dikcie ust. § 61 ods. 4 Exekučného poriadku vyplýva, tieto návrhy povinného na zastavenie exekúcie odkladný účinok nemajú. Exekučný poriadok na základe uvedeného obmedzil povinného na podávanie opätovných návrhov na zastavenie exekúcie z tých istých dôvodov, a preto ak by ďalší v poradí návrh povinného na zastavenie exekúcie mal byť právne relevantný, musí v ňom povinný uviesť len tie skutočnosti, ktoré nastali po predchádzajúcom návrhu na zastavenie exekúcie, o ktorom súd už rozhodol, pričom sa musí jednať o skutočnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie
exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Jedinou výnimkou zákonného obmedzenia podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, predstavujú tie skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
17. Exekučným titulom v tomto konaní je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie. Nakoľko uvedené rozhodnutie je spôsobilým exekučným titulom, exekučný súd je v tomto štádiu viazaný právoplatným a vykonateľným exekučným titulom a jeho výrokom. Návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Opravný prostriedok proti súdnemu rozhodnutiu je ako účinnú obranu povinného potrebné využiť v základnom konaní. Návrh na zastavenie je procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie, nie proti exekučnému titulu. Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, pričom ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu.
18. Podľa § 63 ods. 2 Exekučného poriadku ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie peňažnej pohľadávky, ktorá bez príslušenstva ku dňu doručenia návrhu na vykonanie exekúcie neprevyšuje 2000 eur (ďalej len „drobné exekúcie“), nemožno exekúciu vykonať predajom nehnuteľnosti, v ktorej má povinný hlásený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt podľa osobitného predpisu; právo zriadiť exekučné záložné právo na nehnuteľnosť tým nie je dotknuté. Za drobnú exekúciu sa nepovažuje exekúcia na vymoženie pohľadávky na výživnom.
19. Podľa § 63 ods. 3 Exekučného poriadku, exekúciu predajom nehnuteľnosti, v ktorej má povinný prihlásený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt podľa odseku 2, možno vykonať výnimočne na základe schválenia súdu, ak sú voči povinnému vedené viaceré exekúcie, v ktorých sa vymáhajú pohľadávky prevyšujúce v súhrne 2000 eur a exekútor preukáže, že peňažná pohľadávka nemôže byť vymožená iným spôsobom. Návrh na schválenie predaja nehnuteľnosti podľa prvej vety môže podať exekútor, ktorý ako prvý v poradí na nehnuteľnosť zriadil exekučné záložné právo a na základe jeho písomného súhlasu aj exekútor, ktorého exekučné záložné právo bolo zriadené neskôr.
20. V zmysle námietok povinného a dôvodom opätovného podania návrhu na zastavenie exekúcie je nesúhlas so zvoleným spôsobom vykonania exekúcie súdnym exekútorom a žiadosť o okamžité zrušenie exekučného príkazu. S ohľadom na tvrdene povinného súd uvádza, že spôsob akým sa vykoná exekúcia je plne v kompetencii súdneho exekútora a súd nepreskúmava spôsob akým ho vykonal. Pokiaľ povinný spochybňuje zákonný postup súdneho exekútora, súd poukazuje na to, že orgánom štátneho dohľadu nad činnosťou Slovenskej komory exekútorov, ako aj nad činnosťou jednotlivých súdnych exekútorov je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky podľa § 8 ods. 2 Exekučného poriadku.
21. Súd naviac uvádza, že v prípade peňažného plnenia môže byť exekúcia vedená aj viacerými spôsobmi, pričom súdny exekútor ich volí vo vzťahu k majetkovým pomerom povinnej osoby v exekučnom konaní. Jednotlivé spôsoby vykonania exekúcie volí súdny exekútor. Pri určení spôsobu vykonania exekúcie sa prioritne riadi zásadou primeranosti. Jedným zo zásahov do v zásade neobmedzenej voľby spôsobu výkonu exekúcie na peňažné plnenie súdneho exekútora je ustanovenie § 63 ods. 2 Exekučného poriadku. Predmetné ustanovenie sa dotýka tzv. drobných exekúcií a zároveň len spôsobu exekúcie vedenej predajom nehnuteľností, pokiaľ ide o nehnuteľnosť, v ktorej má povinný evidovaný trvalý pobyt alebo prechodný pobyt podľa osobitného predpisu. Ustanovenie § 63 ods. 3 Exekučného poriadku predstavuje výnimku z režimu limitácie spôsobov vykonania exekúcie predajom nehnuteľnosti pri drobnej exekúcii. Ani režim drobnej exekúcie nemôže byť absolútny, pretože by mohlo prísť k jeho zneužitiu, a to najmä zo strany subjektov, voči ktorým je vedených viacero exekučných konaní. Je preto namieste isté vyváženie postavenia oprávneného a povinného. Vykonanie exekúcie predajom nehnuteľností v rámci drobnej exekúcie je výnimočné a musia byť splnené predpoklady, ktorými sú: schválenie súdu, viacero exekučných konaní vedených voči povinnému, v ktorých sa v súhrne vymáhajú pohľadávky prevyšujúce sumu 2000 Eur, preukázanie, že exekúciu na peňažné plnenie nie je možné vykonať iným spôsobom, tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. Iba pri
hodnovernom preukázaní splnenia vyššie vymedzených podmienok môže súd vyhovieť návrhu súdneho exekútora a schváliť predaj nehnuteľnosti.
22. S prihliadnutím na uvedené exekučný súd opätovne preskúmal exekučný titul z hľadiska formálnej a materiálnej vykonateľnosti a dospel k záveru, že exekučný titul, na ktorého podklade prebieha výkon exekúcie je formálne a materiálne vykonateľným exekučným titulom.
23. Povinný opätovným návrhom na zastavenie exekúcie nepredložil súdu nové skutočnosti o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu a preto súd považoval návrh povinného na zastavenie exekúcie za nedôvodný a z uvedeného dôvodu ho v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku zamietol.
24. Exekučné konanie je zásadne konaním návrhovým a ako také je ovládané dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii účastníkov, aký nárok si voči sebe v ňom uplatnia a aký nie. Súd tak nie je oprávnený a zároveň povinný (ex offo) rozhodovať o takom nároku účastníkov, ktorý nebol z ich strany v exekučnom konaní ani len uplatnený.