Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Co-157-2016.pdf
PDF · 88.13 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/157/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ivety Martinákovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v právnej veci žalobkyne W. V., bytom V. nad V., F. XXXX/XX, zastúpenej Mgr. W. F., advokátkou so sídlom v O. K., B. O. 7, proti žalovaným 1/ L. P., bytom Y. XXX, zastúpenému R. M., s. r. o., so sídlom v U., I. R. 1, 2/ I. P., a.s., so sídlom V., X. XXX/B, C.: XX XXX XXX, o náhradu škody, o odvolaní žalovaných 1/, 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 02. februára 2016, č.k. 6C/134/2015-128, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .
Žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie vo veci samej zastavil s poukazom na § 96 ods.1 O.s.p. Žalovaných 1/ a 2/ zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania - trov právneho zastúpenia vo výške 1.008,30 Eur, do troch dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby súd rozhodol, že žalovaní v 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť jej 11.000 Eur, pričom v rozsahu plnenia jedného zo žalovaných zaniká povinnosť druhého. Uznesením č. k. 6C/134/2015-43 zo dňa 22.07.2015, právoplatným dňa 20.08.2015, súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie 2 064,50 eur zastavil s tým, že o trovách konania v zastavenej časti rozhodne v rozhodnutí vo veci samej. Dňa 21.12.2015 žalobkyňa súdu oznámila, že žalovaný 2./ po prehodnotení dokladov, ktoré mu boli doručené na pojednávaní, pristúpil k likvidácii poistnej udalosti a vyplatil jej poistné plnenie. Nároky, ktoré uplatňovala žalobou boli uspokojené, preto berie žalobu v celom rozsahu späť a žiada súd, aby konanie zastavil. Obaja žalovaní so späťvzatím návrhu súhlasili, preto súd konanie v zmysle § 96 Občianskeho súdneho poriadku zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tak, že náhradu trov pomerne rozdelil, pričom vzal do úvahy aj zodpovednosť za predchádzajúce čiastočné zastavenie konania podľa § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Uznesením č. k. 6C/134/2015-43 zo dňa 22.07.2015, právoplatným dňa 20.08.2015, súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie 2 064,50 eur zastavil, nakoľko žalobkyňa v tejto časti zobrala svoj návrh späť nie pre správanie protistrany, ale z dôvodu, že upresnila petit a doložila predmetné listinné dôkazy, čo súd považoval za jej zavinenie na zastavení v uvedenej časti. Vo zvyšnej časti, t. j. v časti o zaplatenie 8 935,50 eur, súd konanie zastavil na základe späťvzatia návrhu žalobkyňou. Procesné zavinenie zastavenia v tejto časti bolo ešte potrebné rozlíšiť: v sume 7 814 eur išlo o zavinenie žalovanými 1/, 2/, nakoľko v tejto výške žalovaný 2/ pristúpil k plneniu žalobkyni po podaní návrhu na súde. V zostávajúcej sume 1 121,50 eur išlo o zavinenie žalobkyne, nakoľko v tejto časti vzala svoj návrh späť bez uvedenia dôvodu. Žalobkyňa ako poškodená mala právo uplatniť si nárok na náhradu škody voči ktorémukoľvek zo žalovaných. Nemožno sa preto stotožniť s argumentom žalovaného 2/, že až do podania žaloby nevedel o nároku žalobkyne, a teda že žaloba bola na súde podaná predčasne. Na dôvodnosť podania návrhu postačuje to, že žalobkyňa pred podaním návrhu preukázateľne požadovala plnenie od žalovaného 1/, keďže predložila súdu rozsudok Okresného
súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 1T/19/2014-157, ktorým bola odkázaná s uplatneným nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Žalovaný 1/ vedel o nároku žalobkyne už pred podaním návrhu a je irelevantné, kedy sa o tomto nároku dozvedel žalovaný 2/, keďže plnenie žalovaného 2/ je plnením za žalovaného 1/ z titulu ich vzájomného poisteného vzťahu. K argumentu, že žalobkyňa vedela, že žalovaný 1/ bol zamestnancom inej osoby súd uviedol, že po čiastočnom späťvzatí návrhu nie je možné skúmať pasívnu legitimáciu a pre konštatovanie zavinenia zastavenia konania žalovanými v časti o zaplatenie sumy 7 814 eur postačuje, že po podaní návrhu na súde došlo zo strany jedného z nich k úhrade tejto sumy. Žalobkyňa pred čiastočným späťvzatím (do dňa 22.06.2015) požadovala sumu 11 000 eur, po čiastočnom späťvzatí sumu 8 935,50 eur a pri následnom späťvzatí návrhu bolo jej zavinenie na zastavení v časti o zaplatenie 1 121,50 eur. Súd prvej inštancie pri výpočte náhrady trov konania pri úkonoch vykonávaných do čiastočného späťvzatia návrhu zohľadnil pomerné zavinenie žalovaných 71,04 % (čo je pomer sumy 7 814 eur, v ktorej zavinili zastavenie konania žalovaní a sumy 11 000 eur, ktorú žalobkyňa pôvodne požadovala) mínus pomerné zavinenie žalobkyne (do čiastočného späťvzatia) 28,96 %, čo prestavuje čistý "úspech" žalobkyne vo výške 42,08 %. Žalobkyňa si vo vyúčtovaní uplatnila náhradu trov konania vo výške 1 503,35 eur (za 5 úkonov právnej služby á 237,34 eur z tarifnej hodnoty veci 7814 eur + 5 x režijný paušál á 8,39 eur, cestovné vo výške 51,02 eur, náhradu za stratu času vo výške 223,68 eur). Súd prvej inštancie priznal žalobkyni náhradu trov konania po zohľadnení jej "čistého úspechu" vo výške 1 008,30 eur, ktoré pozostávajú z: 1. úkon právnej služby podľa § 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. - prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 14.04.2015 v sume 113,84 eur (t. j. 42,08 % z odmeny stanovenej z tarifnej hodnoty 11 000 eur); 2. úkon právnej služby podľa § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. - písomné podanie na súd - žaloba zo dňa 9.4.2015 v sume 113,84 eur (t. j. 42,08 % z odmeny stanovenej z tarifnej hodnoty 11 000 eur); 3. úkon právnej služby podľa § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. - písomné podanie na súd - vyjadrenie zo dňa 15.7.2015 v sume 118,67 Eur, nakoľko v uvedenej sume bola vyčíslená; 4. úkon právnej služby podľa § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. - zastupovanie na meritórnom pojednávaní dňa 2.10.2015 od 9:00 hod. do 11:55 hod. (v trvaní presahujúcom 2 hodiny) v sume 2 x 190,20 eur (t. j. 74,90 % z odmeny stanovenej z tarifnej hodnoty 8 935,50 eur); 5. úkon právnej služby podľa § 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.
- späťvzatie žaloby v sume 118,67 eur, nakoľko v uvedenej sume bola vyčíslená, režijný paušál v roku 2015 - 5 x 8,39 Eur, cestovné + náhrada za stratu času spolu vo výške 120,93 eur [74,90 % z celkovej sumy 161,46 eur - cesta na pojednávanie z O. K. do V. nad V. a späť (194,60 km), priemerná spotreba 6,0 l/100 km (a nie 6,6 l ako bolo uvedené vo vyúčtovaní, nakoľko podľa predloženého technického preukazu má motorové vozidlo spotrebu 6,0 l benzínu na 100 km), cena za 1l benzínu 1,20 eur, základná náhrada za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách 0,183 eur/1 km) cestovné spolu 49,62 eur; strata času v súvislosti s cestou na pojednávanie 8 x 1/2 hod. (za 8 polhodín namiesto uplatňovaných 16, nakoľko 1 cesta z O. K. do V. nad V. trvá cca X hod. 50 min.) = 8 x 13,98 = 111,84 eur]. V zmysle § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku sú žalovaní 1/ a 2/ povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť náhradu trov konania právnemu zástupcovi žalobkyne. V súlade s ustanovením § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť trovy konania do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
2. Proti tomuto uzneseniu, a to jeho výrokovej časti o náhrade trov konania, podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní 1/, 2/.
3. Žalovaný 1/ v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách posudzoval zavinenie na zastavení konania podľa § 146 ods. 2 O.s.p., pričom pre záver o dôvodnosti podania žaloby mu postačilo zistenie, že žalobkyňa pred jej podaním žiadala náhradu konania od žalovaného 1/ v rámci trestného konania. Poukázal na to, že žalobkyňa bola zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom, ktorý si mal zistiť všetky okolnosti týkajúce sa predmetného nároku na náhradu škody a jeho uplatnenia voči vecne pasívne legitimovanej osobe. Žalovaný 1/ nezavinil ani to, že žaloba bola podaná voči nemu, pretože ak by si žalobkyňa riadne zistila právny stav pred podaním žaloby, určite by musela vedieť, že žalobu má podať proti jeho zamestnávateľovi. Žalovaný 1/ nezavinil zastavenie konania, pretože toto bolo zastavené v dôsledku konania žalovaného 2/, s ktorým nie je žalovaný 1/ v žiadnom právnom vzťahu. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
4. Žalovaný 2/ v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 205 ods. 2 písm. d) a e) O.s.p. Uviedol, že žalobkyňa mu pred začatím konania nedala žiadny materiálny ani časový priestor na vykonanie prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu ich povinnosti poskytnúť poistné plnenie za ich poisteného. Poukázal na to, že žalobkyňa pôvodne žiadala 11.000 Eur titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, čo nepreukázala žiadnym relevantným listinným dôkazom, ale iba vyhlásením, že svoj nárok bude dodatočne dokladovať. Namietal, že podaniu žaloby nepredchádzalo podanie žiadosti o vyplatenie poistného plnenia a preukázanie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody. Relevantné doklady obdržal až krátkou cestou na pojednávaní. Ďalej namietal, že bol súdom prvej inštancie zaviazaný na náhradu nákladov spoločne a nerozdielne so žalovaným 1/. Poukázal na to, že poisťovateľ a osoba zodpovedná za škodu majú v tomto vzťahu k poškodenej osobe osobitné postavenie. Poisťovateľ poskytuje poškodenému poistné plnenie, nie náhradu škody, hoci poistné plnenie má za účel škodu nahradiť. Ide o dva samostatné nároky poškodeného voči dvom subjektom, pričom proti každému z iného právneho dôvodu, čo vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp. zn. 2Cdo/202/2004. Ak sú žalovaní v jednom konaní obidva uvedené subjekty, majú postavenie samostatných spoločníkov. Poukázal na to, že ust. § 15 ods. 1 zákona 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení, nezakladá pasívnu solidaritu poisťovne s poisteným, preto v konaní majú postavenie samostatných spoločníkov. Z uvedeného dôvodu namietal časť výroku o tom, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni náhradu trov právneho zastúpenia. Na základe uvedeného sa domáhal zrušenia uznesenia v napadnutej časti a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
5. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaných 1/, 2/ písomne nevyjadrila.
6. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu (vo výroku o náhrade trov konania) podľa § 379, § 380 v spojení s § 470 Civilného sporového poriadku (zák. č. 160/2015 Z.z.), ďalej len CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1,2 CSP ako vecne správne potvrdiť.
7. Po podaní odvolania v danej veci došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok /ďalej len "CSP"/, ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /O.s.p./, podľa ktorého súd prvej inštancie posudzoval všetky úkony súvisiace s náhradou trov konania.
8. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon /zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016/ aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
9. Podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
10. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uznesenia súdu prvej inštancie v napadnutej časti v zmysle § 387 ods. 2 CSP a len na zdôraznenie jeho správnosti uvádza nasledovné:
11. Pokiaľ súd zastavuje konanie podľa § 96 O.s.p., pri rozhodovaní o náhrade trov konania zisťuje, či niektorá zo strán procesne zavinila, že konanie muselo byť zastavené. Zastavenie konania po späťvzatí žaloby, ku ktorému došlo pre správanie žalovaného, pričom žaloba bola podaná dôvodne, zakladá právo žalobcu na náhradu trov zastaveného konania. Dôvodnosť žaloby sa v tomto prípade posudzuje procesne a nerozhoduje, aký by bol výsledok konania, keby nedošlo k späťvzatiu žaloby. Rozhodujúce je iba to, či žalovaný splnil to, čoho sa žalobca domáhal a preto došlo k späťvzatiu žaloby.
12. Odvolacie námietky žalovaného 1/ odvolací súd nepovažoval za dôvodné. Späťvzatie žaloby a zastavenie konania podľa § 96 O.s.p. má výlučne procesnoprávny charakter a neumožňuje súdu zaoberať sa hmotnoprávnou stránkou prejednávanej veci t.j. dôvodnosťou žalovaného nároku voči žalovanému 1/. Pokiaľ v prejednávanom prípade došlo bez rozhodnutia súdu k zaplateniu časti žalovaného nároku druhým žalovaným, má sa pri rozhodovaní o trovách konania za to, že žalovaná
strana zavinila zastavenie konania (a je povinná platiť trovy) bez ohľadu na to, či by žalobcovi skutočne svedčilo právo, ktorého sa podanou žalobou domáhal. Nepriaznivým dôsledkom zastavenia konania a povinnosti platiť trovy konania žalobkyni sa mohol žalovaný 1/ potenciálne vyhnúť len tým spôsobom, že by nesúhlasil so zastavením konania a trval na meritórnom rozhodnutí vo veci.
13. Čo sa týka odvolacích námietok žalovaného 2/, odvolací súd ich považoval za nedôvodné a vo vzťahu k jeho povinnosti nahradiť trovy zastaveného konania žalobkyni za bezpredmetné. Žalovaný 2/ vytýkal žalobkyni, že si nárok na náhradu škody u neho neuplatnila pred podaním žaloby, čím mu neumožnila vykonať prešetrovanie potrebné k zisteniu rozsahu jeho povinnosti poskytnúť jej poistné plnenie. Z obsahu spisu je však zrejmé, že k podaniu žaloby došlo takmer po 2 rokoch od dopravnej nehody zo dňa 10.04.2013, pri ktorej utrpela žalobkyňa ujmu na zdraví. Z vyjadrení žalovaného 2/ vyplynulo, že o vzniku škody na zdraví žalobkyne musel mať vedomosť, pretože Všeobecná zdravotná poisťovňa si u neho uplatnila náhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou. Naviac zákon č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, primárne ukladá povinnosť poistenému, aby oznámil vznik škodovej udalosti poisťovateľovi (§ 10 cit. zák.). Právo poškodeného priamo sa domáhať poistného plnenia voči poisťovni škodcu /actio direct/ vyplývajúce z § 15 zák. č. 381/2001 Z.z., je len „poistným“ mechanizmom, chrániacim obete dopravných nehôd pred prípadnou nečinnosťou poistených subjektov a z toho plynúcich problémov s vyplácaním náhrady škody. Z uvedených dôvodov boli odvolacie námietky žalovaného 2/ neopodstatnené.
14. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného 2/, že súd prvej inštancie nemal žalovaných 1/, a 2/, ktorí boli samostatnými procesnými spoločníkmi, zaviazať na náhradu trov konania spoločne a nerozdielne, odvolací súd uvádza, že žiadne ustanovenie zákona takúto možnosť na strane súdu nevylučuje. Je na úvahe súdu akým spôsobom zaviaže žalovaných, ktorí majú samostatné procesné postavenie na náhradu trov konania. Zásadne je preferované rozdelenie povinnosti nahradiť trovy medzi účastníkov so samostatným procesným postavením podľa pomeru účastníctva na veci, avšak nič nebráni súdu zaviazať ich na náhradu trov konania spoločne a nerozdielne ( R43/1990, NS sp. zn. 3Cz/41/1988). Z uvedeného dôvodu nemožno konštatovať, že by rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo v tomto smere nesprávne.
15. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP, ako vecne správne potvrdil.
16. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalobkyni odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konanie nepriznal, nakoľko jej žiadne trovy nevznikli.
17. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).