Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Co-580-2016.pdf
PDF · 86.13 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/580/2016
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: V. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom I., B. X/XXX, o zaplatenie sumy 745,74 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 12. apríla 2016 č. k. 8C/504/2015-34 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 109 ods. 1 písm. b), c) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) a uviedol, že žalobca podal dňa 30. 07. 2015 žalobu o zaplatenie dlžnej sumy s príslušenstvom. Dňa 04. 04. 2016 doručil žalobca súdu návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) a § 109 ods. 2 písm. c) OSP. Žalobca prerušenie konania navrhol z dôvodu, že Okresný súd Košice II podal dňa 08. 09. 2015 na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na vyslovenie nesúladu ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. s článkom 1 ods. 1 a článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, preto žiadal, aby súd konanie sp. zn. 8C/504/2015 prerušil do ukončenia konania na Ústavnom súde SR sp. zn. RVP 12672/2015 a do ukončenia tohto konania § 5b ZoOS neaplikoval. Súd prvej inštancie návrhu žalobcu na prerušenie konania podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) OSP nevyhovel, pretože toto ustanovenie ukladá povinnosť prerušiť konanie tomu súdu, ktorý dospeje k záveru o rozpore všeobecne záväzného právneho predpisu s ústavou, čo bol Okresný súd Košice II a tento aj konanie prerušil. Rovnako nejde ani o prípad prvej vety ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) OSP, že by rozhodnutie súdu záviselo od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť, pretože podľa názoru súdu prvej inštancie zákonodarca nemal v tomto prípade na mysli záväzné ustanovenia zákona. Okresný súd Komárno nedospel k záveru o rozpornosti ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. s niektorým zákonom alebo niektorou medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Pochybnosti žalobcu ako účastníka konania o ústavnosti, resp. rozpornosti citovaného zákonného ustanovenia nie sú dôvodom na postup podľa § 109 ods. 1 písm. b) veta druhá OSP, keď procesný postup podľa citovaného ustanovenia sa obligatórne použije len v prípade, ak konajúci súd pred rozhodnutím vo veci (teda nie účastník konania) dospeje k záveru o rozpornosti všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý sa týka veci, s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Ďalej uviedol, že ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c) OSP upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, to znamená, že dáva súdu možnosť prerušiť konanie a je na rozhodnutí súdu, či konanie preruší alebo nie. Prerušenie konania je tu na úvahe súdu a je upravené len ako procesná možnosť tohto súdu, nie však jeho povinnosť. Súd má najskôr zvážiť možnosť iných vhodných opatrení, pričom rozhodujúcim hľadiskom je hospodárnosť konania, s prihliadnutím na ktorú prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo. Prerušenie sporového konania je odôvodnené vtedy, ak výsledok iného začatého konania
môže relevantne ovplyvniť jeho výsledok. Tento záver sa uplatní najmä v prípade, ak toto konanie vecne (skutkovo) súvisí s týmto konaním, resp. môže významne ovplyvniť jeho výsledok, keď je vhodné vyčkať na výsledok tohto konania tak, aby sa súd vlastným predbežným posúdením otázok, ktoré sa riešia v inom konaní, nedostal do rozporu s právoplatným rozhodnutím súdu. Dôvod na prerušenie konania súd prvej inštancie nevzhliadol v prebiehajúcich konaniach (pred Okresným súdom Košice II pod sp. zn. 36C/117/2014, Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp.zn. RVP 12672/2015), keď výsledok týchto konaní podľa názoru súdu prvej inštancie nebude mať automaticky vplyv na rozhodnutie súdu v tomto konaní. Možné vyslovenie nesúladu ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov súd prvej inštancie v súčasnej dobe považoval len za hypotézu žalobcu a súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z tej právnej úpravy, ktorá je v čase rozhodovania platná a účinná.
2. Proti tomuto uzneseniu v zákonnom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, namietajúc nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Uviedol, že žalobca požiadal súd o prerušenie konania s tým, aby súd konanie prerušil do skončenia konania na Ústavnom súde SR sp. zn. RVP 12672/2015 a do ukončenia tohto konania § 5b ZoOS neaplikoval. Súd návrh na prerušenie konania zamietol a uviedol, že v čase vydania tohto rozhodnutia o prerušení konania neexistuje žiadny zákonný dôvod na vydanie rozhodnutia o prerušení konania. Platná právna úprava Slovenskej republike do 30. 04. 2014 umožňovala spotrebiteľom brániť sa proti pohľadávke uplatnenej po uplynutí premlčacej doby vznesením námietky premlčania. Za účelom zvýšenia ochrany spotrebiteľa prijala Národná rada SR § 5b ZoOS, v ktorom prikázala orgánom rozhodujúcim o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy ex offo prihliadať na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane premlčania alebo inú prekážku, a to bez stanovenia jasných pravidiel obsiahnutých v prechodných ustanoveniach, ktoré by zabezpečili plynulý prechod z doposiaľ platného a účinného režimu právnej úpravy do ich nového režimu. Ústava SR priznáva každému z účastníkov súdneho konania rovnaké postavenie. Odhliadnuc od skutočnosti, že možnosť zbaviť sa dlhu vznesením námietky premlčania už sama o sebe znamená zásah do majetkových práv a zásad dobrých mravov, prijatím § 5b ZoOS zákonodarca zašiel ešte ďalej a uložil súdom aj iným orgánom povinnosť vyhľadávať dôvody, pre ktoré by mohol nárok veriteľa zamietnuť, či pre ktoré by nemusel priznať veriteľom uplatnený nárok v plnej výške a skúmať dôkazy v tomto svetle, čím zákonodarca de facto zlegalizoval postavenie súdu ako advokáta dlžníka. Porušil tým Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami garantované právo prístupu k nestrannému súdu a narušil tiež zásadu rovnosti účastníkov konania a nestrannosti súdu, ktorá sa v civilnom procese prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok a procesného postavenia subjektov, o ktorých právach a povinnostiach rozhoduje občianskoprávny súd. Nedovoleným spôsobom tak zasiahol do princípov právneho štátu. Obdobný právny za názor zaujal aj Okresný súd Košice II, ktorý dňa 08. 09. 2015 podal na Ústavný súd SR návrh na vyslovenie nesúladu ustanovenia § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. s čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 zák. č. 460/1992 Zb. Podľa názoru Okresného súdu Košice II, zásadný rozpor ustanovenia § 5b ZoOS je daný skutočnosťou, že aplikácia tohto zákonného ustanovenia jednostranne zvýhodňuje dlžníka - spotrebiteľa a to tým, že nestranný súd má povinnosť prihliadať na oslabenie nároku predávajúcemu voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi. Takáto ochrana jedného z účastníkov občianskeho súdneho konania je podľa názoru Okresného súdu Košice II v rozpore s princípom nestrannosti súdu, a teda aj s princípom právneho štátu. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie, resp. aby prerušil konanie do ukončenia konania na Ústavnom súde SR sp. zn. RVP 12672/2015 a do ukončenia tohto konania § 5b ZoOS neaplikoval. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 72,04 eura.
3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a bez prejednania na nariadenom odvolacom pojednávaní dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
4. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou, doručenou súdu prvej inštancie dňa 30. 07. 2015 domáhal zaplatenia sumy 745,74 eura s príslušenstvom, ako i náhrady trov konania. Dňa 04. 04. 2016 žalobca doručil súdu prvej inštancie návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP a § 109 ods. 2 písm. c) OSP, keď Okresný súd Košice II dňa 08. 09. 2015 podal Ústavnému
súdu SR návrh na vyslovenie nesúladu ustanovenia § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. s čl. 1 ods. 1 a čl. 46 za 1 Ústavy SR. Z uvedeného dôvodu žalobca navrhol konanie vo veci prerušiť až do ukončenia konania na Ústavnom súde SR sp. zn. RVP 12672/2015 a do ukončenia tohto konania neaplikovať § 5b zákon č. 250/2007 Z. z. O tomto návrhu súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením tak, že návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol.
5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
7. Počnúc dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok. Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na danú právnu vec aplikovať právnu úpravu CSP.
8. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) návrh na začatie konania.
9. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.
10. Podľa § 165 ods. 1, 2 CSP len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, pokračuje súd v konaní i bez návrhu. Ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa procesné úkony; plynúce procesné lehoty sa prerušujú. Ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova.
11. Nová právna úprava rovnako ako doterajšia úprava rozlišuje medzi obligatórnym a fakultatívnym prerušením konania. Obligatórne prerušenie konania je upravené v ustanovení § 162 CSP a osobitný prípad obligatórneho prerušenia konania v ustanoveniach § 163 a § 445 CSP. Fakultatívne prerušenie konania je upravené v ustanovení § 164 CSP.
12. Prerušenie konania v súvislosti s predložením návrhu na ústavný súd je ustanovené v § 162 ods. 1 CSP, účinného od 01. 07. 2016 (predtým ustanovenie § 109 ods. 1 OSP). Ide teda o zákonom určenú povinnosť prerušiť konanie a podať návrh na ústavný súd, aby preskúmal súlad právnych predpisov. Táto povinnosť nie je obmedzená. Súd musí vždy prerušiť konanie, ak sa splnia podmienky uvedené v ustanovení § 162 ods. 1 písm. b) CSP.
13. V prípade pochybnosti o súlade všeobecne záväzného právneho predpisu s Ústavou SR má všeobecný súd právo podať návrh na konanie pred Ústavným súdom SR, ak sám od seba sa domnieva, že taký prameň práva odporuje Ústave SR alebo mu vznikne povinnosť konanie prerušiť a predložiť návrh ústavnému súdu, ak účastník konania právne relevantným spôsobom odôvodní požiadavku, aby všeobecný súd konanie prerušil a podal návrh na konanie pred ústavným súdom o neplatnosti zákona alebo všeobecne záväzného právneho predpisu s Ústavou SR.
14. Podľa § 164 CSP súd môže sporové konanie prerušiť podľa úvahy, pokiaľ neurobí iné vhodné opatrenia, a to v prípade, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet. Toto ustanovenie upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, čo znamená prerušenie konania, ktoré nie je pre konanie nevyhnutné. Predmetné ustanovenie sa týka procesných situácií, v ktorých súd môže konanie prerušiť, no nemusí tak urobiť. Prerušenie konania je tu na úvahe vec prejednávajúceho súdu a je upravené len ako procesná možnosť tohto súdu, nie však jeho povinnosť. Súd má najskôr zvážiť možnosť iných vhodných opatrení, pričom rozhodujúcim hľadiskom je hospodárnosť konania, s prihliadnutím na ktorú prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo.
15. Ustanovenie § 162 a § 164 OSP sa musí vykladať a uplatňovať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky (čl. 152 ods. 4). Zo žiadneho ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky nemožno vyvodiť, že prerušením konania jeho účastník stráca právo na to, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Všeobecný súd sa pri uplatňovaní procesného postupu podľa ustanovenia § 164 CSP preto musí spravovať aj požiadavkou, ktorá je zakotvená v tomto článku Ústavy Slovenskej republiky a ktorá ukladá povinnosť prijať príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie napadnutých vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS. 21/2000, z 20. septembra 2000).
16. Podľa § 40 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov ak Ústavný súd pri rozhodovaní podľa čl. 125 Ústavy zistí nesúlad preskúmavaného právneho predpisu nižšej právnej sily s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvu, a pritom zistí nesúlad aj ďalších právnych predpisov s predpismi vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, vydá nález o zistenom nesúlade aj týchto ďalších právnych predpisov.
17. Podľa § 41 ods. 1 prvej vety citovaného zákona Ústavný súd rozhoduje vo veci samej nálezom.
18. Podľa § 41 ods. 2 citovaného zákona nález, ktorým sa zistil nesúlad právnych predpisov s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, vyhlási sa spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov. Nález je všeobecne záväzný odo dňa jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov.
19. Podľa § 41a ods. 1 citovaného zákona právny predpis, jeho časti alebo niektoré jeho ustanovenia strácajú účinnosť dňom vyhlásenia nálezu Ústavného súdu v Zbierke zákonov.
20. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, ako aj návrhu žalobcu na prerušenie konania dospel k záveru, že vzhľadom k tomu, že súd nemá pochybnosti o súlade všeobecne záväzného právneho predpisu - ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov s Ústavou, pretože toto ustanovenie je zavŕšením celkových legislatívnych opatrení zabezpečujúcich ochranu spotrebiteľa, ktorá bola prijatá v našom právnom poriadku, nevidel dôvod na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP. Z rovnakých dôvodov potom nevidel ani dôvod na prerušenie konania podľa § 164 CSP, pričom v zmysle tohto ustanovenia ide len o fakultatívne prerušenie konania, pre ktoré odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, nevidel dôvody. Okrem toho aj v prípade, ak by konanie na Ústavnom súde SR skončilo tak, že by Ústavný súd SR zistil nesúlad právnych predpisov, tieto ustanovenia by stratili účinnosť až dňom vyhlásenia nálezu Ústavného súdu v Zbierke zákonov. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).