Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-588-2015.pdf
PDF · 80.61 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/588/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudcom Michalom Novotným v sporovej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., IČO: 35 717 769, so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, zastúpeného: JUDr. Vratislav Šteffek, advokát, Bratislava, proti žalovanej: W. Y., nar. X. K. XXXX, bytom Y. A.. XXX/XXX, E., o 1.092 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 712 € s 5,15 % ročným úrokom z omeškania od 30. júla 2014. II. V časti o zaplatenie 380 € a 5,15 % ročného úroku z omeškania zo sumy 1.092 € od 6. do 29. júla 2014 a zo sumy 380 € od 30. júla 2014 sa žaloba zamieta. III. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanej nárok na náhradu 30,4 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou došlou súdu 26. novembra 2015 domáhal voči žalovanej zaplatenia súm uvedených vo výroku. V žalobe predniesol, že 25. októbra 2013 uzavrel so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere na sumu 1.000 € za odplatu 380 €, ktoré mala žalovaná splatiť v 3 pravidelných splátkach po 5 € a desiatich splátkach po 136,50 €, t. j. spolu 1.380 €. Celkovo však splatila len 288 €. Vzhľadom na to žalobca žiadal predčasné splatenie zvyšku úveru k 5. júlu 2014 a od nasledujúceho dňa si nárokuje úrok z omeškania.
2. Žalovaná sa k žalobe doručenej do vlastných rúk 15. júla 2016 nevyjadrila.
3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie (§ 297 Civilného súdneho poriadku), na ktoré sa strany nedostavili. Žalobca sa ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti, žalovaná, ktorá bola predvolaná postupom podľa § 111 ods. 3 C. s. p., sa neospravedlnila. Preto súd pojednával v neprítomnosti oboch strán (§ 180 C. s. p.). Na pojednávaní vykonal dokazovanie listinami, a to: zmluva o úvere (č. l. 3), obchodné podmienky (č. l. 3/rub), predžalobná upomienka s podacím hárkom (č. l. 4 a 5), oznámenie o zosplatnení záväzku s podacím hárkom (č. l. 6 a 7) a v spojení so všeobecne známymi a uznanými skutočnosťami (§ 186 ods. 2. § 150 a § 151 ods. 1 C. s. p.) súd zistil tento
skutkový stav:
4. a) Žalobca je spoločnosť, ktorej predmetom podnikania je okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Žalovaná nekonala v prerokúvanej veci v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
b) Žalobca (zastúpený finančným agentom) a žalovaná 25. októbra 2013 podpísali zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (č. l. 3) na formulári žalobcu. V jej čl. I sa deklaruje, že veriteľ
(žalobca) poskytol dlžníkovi (žalovanej) bezúčelový, hotovostný, spotrebiteľský úver v sume 1.000 € (do formulára je dopísaná rukou), a to za celkový úrok 20 % istiny a za odmenu 18 % istiny. Dlžník podpisom zmluvy potvrdil prevzatie istiny v hotovosti. Dlžník sa tak na úroku a odmene (spolu označované ako „odplata“) zaviazal zaplatiť celkovo 380 € (t. j. 38 % z 1.000 €), teda spolu s istinou sumu 1.380 €, čo bolo vyplnené v čl. II tejto zmluvy. V ďalšom odseku čl. II bolo dohodnuté a rukou vyplnené, že táto suma je splatná v 13 splátkach, a to v troch po 5 € a desiatich po 136,50 € v určených termínoch splatnosti. Zmluva okrem iného obsahovala ustanovenie, podľa ktorého sú jej súčasťou obchodné podmienky v prílohe zmluvy. Priložené (predtlačené) obchodné podmienky (č. l. 3/rub), ktoré boli tiež podpísané žalovaným, v bode 1 ustanovovali okrem iného toto: „1. Veriteľ má právo žiadať od dlžníka vrátenie celej dlžnej sumy po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky v jej plnej výške. ...“ Bod 1 obchodných podmienok obsahoval okrem iného určenie RPMN, v bode 2 bola určená konečná splatnosť.
c) Žalovaná zaplatila celkovo 288 €, ďalšie splátky nevykonala (nesporné tvrdenie).
d) Žalobca predžalobnou upomienkou z 5. júna 2014 (č. l. 4) upozornil žalovanú na možnosť zosplatnenia celého zvyšného plnenia. Následne žalobca listom zo 24. júla 2014 (č. l. 6) podaným na poštu 25. júla 2014 (č. l. 6) oznámil žalovanej, že záväzok splatiť celú pôžičku bol zosplatnený k 5. júlu 2014. Žalovaná však svoje záväzky nesplnila ani potom.
5. Takto zistený skutkový stav, pokiaľ nevyplýva zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré sa považujú za nesporné podľa § 151 ods. 1 C. s. p., vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§ 191 C. s. p.).
Všetky skutkové zistenia v bode 4 sú v podstate len reprodukciou listín, resp. vychádzajú z tvrdení žalobcu, ktoré žalovaná nijako nepopierala.
Právne vec súd posúdil takto:
6. Žalobca sa domáha svojich nárokov z titulu zmluvy, ktorou boli žalovanej poskytnuté a odovzdané peňažné prostriedky v hotovosti a tento sa zaviazal vrátiť ich zvýšené o tzv. odplatu. Takáto právna konštrukcia napĺňa definíciu pôžičky v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka. Pretože žalobca ako veriteľ poskytoval túto pôžičku v rámci svojho podnikania a žalovaná ju neprijímala na takéto účely, spĺňajú definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom k 25. októbru 2013, a zmluva z 25. októbra 2013 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) cit. zákona a úver ňou poskytnutý je spotrebiteľským úverom v právnej forme pôžičky [§ 1 ods. 2 cit. zákona].
7. Obsahom úverovej zmluvy je okrem iného dohodnutá ročná úroková sadzba vo výške 38 %. Podľa názoru súdu však takáto výška úroku odporuje dobrým mravom, a to napriek tomu, že pohľadávka na splatenie poskytnutého úveru nie je zabezpečená žiadnym zabezpečovacím prostriedkom a že je poskytnutá v relatívne nízkej sume, takže aj každý úrok sa prejaví relatívne vyššou percentuálnou sadzbou (porov. napr. uzn. NS SR 6 M Obdo 5/2009). Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. 5 Cdo 26/2011) totiž pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Úroková sadzba 38 % je podľa názoru súdu neprijateľná, pretože predstavuje takmer polovičné zhodnotenie peňažných prostriedkov na ročnej báze. V relevantnom čase sa pritom podľa všeobecne známych údajov inflácia v Slovenskej republike pohybovala na jednocifernej úrovni (1-3 % ročne). Takto vysoká úroková sadzba nie je odôvodnená ani žiadnymi osobitnými dôvodmi kreditného rizika dlžníka, ani hospodárskou alebo inou situáciou v slovenskej ekonomike. Okrem toho je v prerokúvanej veci úrok vypočítavaný z celej istiny vopred a následne splácaný v jednotlivých splátkach, teda efektívna úroková
sadzba (zohľadňujúca postupne sa amortizujúcu istinu) je reálne vyššia a blíži sa výške RMPN (takmer 67 %). Vzhľadom na to súd dospel k záveru, že dohoda o takejto úrokovej sadzbe je právnym úkonom, ktorý sa prieči dobrým mravom, v dôsledku čoho je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná.
8. Dôsledkom neplatnosti dojednania o úrokovej sadzbe je však úplná absencia akejkoľvek úrokovej sadzby v zmluve o pôžičke. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. v rozhodnom znení sa však úver pre absenciu úrokovej sadzby považuje za bezúročný a bez poplatkov. Toto ustanovenie predstavuje aj lex specialis k ustanoveniu § 502 ods. 1 Obch. zák., ktoré v prípade absencie dohody o úrokoch priznáva veriteľovi právo na bežné úroky. Neplatnosť dohody o úrokovej sadzbe v úverovej zmluve tak mala za následok, že veriteľ nemôže požadovať odplatu (úrok, odmenu) z poskytnutého úveru.
9. Vzhľadom na to má veriteľ právo len na zaplatenie istiny 1.000 €. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalovaná splatila 288 €, preto súd žalobcovi mohol priznať len 712 €. K zosplatneniu tejto sumy došlo v súlade s prvou vetou bodu 1 obchodných podmienok a § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka potom, čo bola žalovaná na túto možnosť upozornená. Podľa názoru súdu však z ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka vyplýva, že tzv. zosplatnenie je v skutočnosti žiadosť (výzva) veriteľa adresovaná dlžníkovi, ktorou tento žiada, aby bol dlh namiesto v splátkach zaplatený okamžite. Takáto výzva (žiadosť) je právnym úkonom, ktorého účinky voči neprítomnej osobe pôsobia až okamihom, kedy príslušný prejav vôle došiel do dispozičnej sféry dlžníka (§ 45 ods. 1 Obč. zák.). Podľa názoru súdu tak k zosplatneniu nemôže dôjsť na základe interného, nikomu neoznámeného rozhodnutia veriteľa. Preto nemožno považovať za súladné s § 565 a § 45 ods. 1 Obč. zák. oznámenie veriteľa z 24. júla 2014, že k zosplatneniu došlo 5. júla 2014. Na druhej strane však práve citované oznámenie z 24. júla 2014 spĺňa náležitosti výzvy (žiadosti) veriteľa o okamžité splatenie celého úveru a podľa názoru súdu tak práve táto výzvy vyvolala následky upravené v § 565 Obč. zák., teda splatnosť celého záväzku žalovanej. Vzhľadom na dátum podania na poštu (25. júla 2014) možno podať názoru súdu vychádzať z toho, že k jeho doručeniu do dispozičnej sféry žalovanej v zmysle § 45 ods. 1 Obč. zák. došlo najneskôr 28. júlaa 2014 a záväzok žalovanej sa tak stal splatným najneskôr 29. júla 2014.
10. Omeškaním žalovanej s platením celej dlžnej sumy vznikol žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Tento nárok mu však v zmysle už uvedeného vznikol až od 30. júla 2014. Vzhľadom na to súd žalobe vyhovel len čiastočne (výrok I), vo zvyšku ju zamietol (výrok II).
11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého patrí žalobcovi pri čiastočnom úspechu nárok na náhradu (712 : 380, t. j. 65,2 : 34,8 =) 30,4 % jeho účelne vynaložených trov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak žalovaná dobrovoľne nesplní svoju povinnosť, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie.