Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/471/2015

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudkýň Mgr. Angeliky Sopoligovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v právnej veci žalobcov 1. F. A., rod. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom v A. Č.. XX, 2. M. A., nar. XX.X.XXXX, bytom v A. Č.. XX, 3. J. A., nar. XX.X.XXXX, bytom v Z. F., J. Č.. XXX, zastúpených JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom so sídlom v Košiciach, Floriánska č. 16, proti žalovaným 1. Slovenskej sporiteľni, a.s. so sídlom v Bratislave, Tomášikova č. 48, zastúpenej advokátskou kanceláriou AK JUDr. Marek Hic, s.r.o. so sídlom v Martine, P. O. Hviezdoslava 10625/23B, 2. GENERAL FACTORING, a.s. so sídlom v Bratislave, Košická č. 56, zastúpenému advokátskou kanceláriou Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Michalská č. 14, 3. Q. Š., bytom vo V., O. Č.. XXX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Chochoľák & Česla s.r.o. so sídlom v Košiciach, Rumanova č. 2, 4. E. Š., bytom v Č., X. Č.. XX, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Mikuláš Drobňák, s.r.o. so sídlom vo Vranove nad Topľou, M. R. Štefánika č. 873/204, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie č.k. 9C/114/2008-362 zo dňa 3.7.2015 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcami a žalovanými v 1. až 3. rade a v zrušenom rozsahu vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice-okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k. 9C/114/2008-362 zo dňa 3.7.2015 zamietol žalobu vo vzťahu medzi žalobkyňou v 1. rade a žalovaným v 4. rade ohľadom určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, kat. územia A.. V prevyšujúcej časti konanie zastavil.

2. Žalobcom uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanej v 1. rade trovy konania v sume 175,02 eur, žalovanému v 2. rade trovy konania v sume 1.407,13 eur a žalovanej v 3. rade trovy konania v sume 4.530,80 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému v 4. rade náhradu trov konania nepriznal.

3. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa v 1. rade a právny predchodca žalobcov v 2. a 3. rade X. A. domáhali, aby súd určil, že sú podielovými spoluvlastníkmi parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria a rodinného domu súp. číslo 88 stojaceho na uvedenej parcele, k.ú. A., a žalobkyňa v 1. rade sa zároveň domáhala určenia, že je výlučná vlastníčka parc. č. XXX/2 - zast. plochy a nádvoria a parc. č. XXX - záhrady, k.ú. A.. Žalobkyňa v 1. rade počas konania zobrala späť návrh vo vzťahu k žalovaným v 1., 2., v 3. rade v celom rozsahu a voči žalovanému v 4. rade vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, k.ú. A.. Žalobcovia v 2. a 3. rade ako právni nástupcovia pôvodného žalobcu v 2. rade X. A. počas konania zobrali späť návrh voči všetkým žalovaným. Dôvodom späťvzatia návrhu bola skutočnosť, že pôvodný žalobca X. A. zomrel v priebehu konania a oni nedisponujú dostatkom skutkových informácií pre ďalšie vedenie tohto konania. Predmetom sporu zostalo len určenie, že žalobkyňa v 1. rade je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX. Žalobkyňa vlastnícke právo odvodila od

tej skutočnosti, že síce so žalovaným v 4. rade uzatvorila kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, avšak od tejto zmluvy odstúpila, keďže žalovaný v 4. rade jej nezaplatil kúpnu cenu, čím došlo k obnoveniu jej vlastníckeho práva. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia, že je výlučnou vlastníčkou sporných nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, kat. územia A., keďže v konaní predložila list z 15.11.2004 adresovaný žalovanému v 4. rade ako odstúpenie od zmluvy o kúpe nehnuteľností, avšak nepreukázala, že uvedený list sa dostal do dispozície žalovanému. Rovnako nepreukázala, že poskytla žalovanému primeranú lehotu na zaplatenie kúpnej ceny podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V prevyšujúcej časti súd konanie zastavil z dôvodu späťvzatia návrhu žalobcami. Preto žalobcovia zavinili zastavenie konania vo vzťahu k žalovaným v 1., 2. a 3. rade a žalovaným prináleží náhrada trov konania podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. Žalobkyňa v 1. rade nemala úspech ani vo vzťahu k žalovanému v 4. rade ohľadom určenia vlastníckeho práva, avšak žalovaný trovy konania ani na základe výzvy súdu nevyčíslil a zo spisu okrem trov právneho zástupcu iné trovy nevyplývajú, preto mu ich náhradu nepriznal. Žalovanému v 1. rade priznal náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia jeho právneho zástupcu za 2 úkony. Pretože právny zástupca uplatnil iba trovy v sume 175,02 eur, súd zaviazal žalobcov na náhradu trov konania žalovanej iba v požadovanej výške. Žalovanému v 2. rade priznal súd trovy konania v sume 1.407,13 eur spočívajúce v trovách právneho zastúpenia podľa § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vychádzajúc z tarifnej hodnoty veci vo výške 54.769,97 eur (hodnota nehnuteľností, ktorých určenia vlastníckeho práva sa žalobcovia domáhali) za prevzatie a prípravu zastúpenia v sume 532,77 eur + 8,39 eur režijný paušál, za účasť na pojednávaní 25.5.2015 v sume 532,77 eur + 8,39 eur režijný paušál, ďalej náhradu hotových výdavkov právneho zástupcu v sume 129,09 eur - náhrada cestovného na pojednávanie dňa 25.5.2015 na trase Banská Bystrica - Košice a späť a náhrada za opotrebenie vozidla, ďalej náhradu za stratu času právneho zástupcu v sume 195,72 eur za 14 polhodín. Žalovanej v 3. rade priznal náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia vo výške 4.530,80 eur, rovnako vychádzajúc z tarifnej hodnoty veci vo výške 54.769,97 eur za úkony právnej pomoci - prevzatie a príprava zastúpenia v sume 532,77 eur + 6,95 eur režijný paušál + 19% DPH, písomné podanie z 23.4.2009 v sume 532,77 eur + 6,95 eur režijný paušál + 19% DPH, účasť na pojednávaní dňa 15.10.2013 v sume 532,77 eur + 7,81 eur režijný paušál + 20% DPH, účasť na pojednávaní dňa 11.2. a 25.5.2015 v sume 532,77 eur + 8,39 eur režijný paušál + 20% DPH a písomné podanie zo 4.6.2015 za vyjadrenie k späťvzatiu žaloby v sume 532,77 eur + 8,39 eur režijný paušál + 20% DPH a za účasť na pojednávaní dňa 12.6.2015 v sume 532,77 eur + 8,39 eur režijný paušál + 20% DPH.

4. Proti rozsudku, čo do výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcov v 1. až 3. rade a žalovaných v 1., 2. a 3. rade podali včas odvolanie žalobcovia. V dôvodoch odvolania namietali, že existujú dôvody na uplatnenie ust. § 150 ods. 1 O.s.p., keďže prvostupňový súd absolútne žiadnym spôsobom nezohľadnil sociálne pomery žalobcov a ich skutočné majetkové pomery, keďže žalobkyňa v 1. rade je poberateľkou starobného dôchodku a žalobcovia v 2. a 3. rade vzhľadom na ich vek 26 a 23 rokov sú nemajetné osoby s nízkymi príjmami. Súd prvej inštancie rovnako žiadnym spôsobom neposúdil okolnosti vzniku a priebehu sporu, ani dôvod späťvzatia žaloby žalobcami v 1. až 3. rade, kedy dôvodom späťvzatia bola skutočnosť, že právny predchodca žalobcov v 2. a 3. rade zomrel v priebehu sporu a žalobcovia v 1. až 3. rade nedisponovali dostatkom skutkových informácií pre ďalšie vedenie sporu. Žalobcovia poukázali na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej účelom ust. § 150 ods. 1 O.s.p. je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom v medziach stanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by vyplynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Zákon vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinný účastník nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sám nezavinil, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch účastníkov, prihliada na postoj účastníkov v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnému účastníkovi alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa. Podľa názoru odvolateľov je nepochybné, že v danom prípade je na mieste aplikácia ust. § 150

ods. 1 O.s.p., nakoľko na strane žalobcov v 1. a 3. rade sú dôvody hodné osobitného zreteľa a jeho neuplatnenie by bolo nepochybne nespravodlivé voči žalobcom v 1. až 3. rade.

5. K odvolaniu žalobcov sa písomne vyjadril žalovaný v 2. rade. Navrhol rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcov a žalovaného v 2. rade ako vecne správne potvrdiť. V dôvodoch vyjadrenia poukázal na to, že konanie v tejto veci je vedené na základe žaloby podanej zo dňa 14.10.2008, teda súdne konanie prebieha skoro 7 rokov a žalobcovia v tomto konaní sú zastúpení stále tým istým advokátom ako v čase podania žaloby na súde v roku 2008. Zástupca žalobcov poskytol právne služby za odplatu. Navyše na základe podania žaloby v tomto konaní žalobcovia užívali nehnuteľností, ktorú by inak užívať nemohli, čo bolo jedným z dôvodov vedenia tohto súdneho konania. Teda pokiaľ žalobcovia platili svojmu právnemu zástupcovi, nemôžu namietať aby nezaplatili právnemu zástupcovi protistrany, ktorú zažalovali. Naviac žalovaný v 2. rade získal postavenie žalovaného len v dôsledku začatia sporu. V dôvodoch vyjadrenia žalovaný v 2. rade citoval rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v otázke náhrady trov konania a to uznesenie Najvyššieho súdu SR 2MCdo/17/2009 zo dňa 28.1.2010, 1MCdo/1/2008 zo dňa 31.7.2008, 6MCdo/5/2011 z 18.1.2012 a 1Obo/145/2007 zo dňa 27.2.2008, nálezy Ústavného súdu SR v konaní I.ÚS 423/2010-25 zo dňa 6.4.2011, I.ÚS 469/2010-25 zo dňa 6.4.2011, I.ÚS 469/2013-10 zo dňa 3.7.2013. Jediné rozhodnutie Ústavného súdu SR, na ktoré poukázali žalobcovia je uznesenie II.ÚS 563/2011, ktoré osobitne uvádza, že zákon vyžaduje aplikáciu tohto sudcovského moderačného práva, ak v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Zároveň v dôvodoch vyjadrenia žalovaný v 1. rade uviedol, že trovy právneho zastúpenia uplatnil bez ohľadu na počet účastníkov na strane žalobcov, keďže žalovaného v 2. rade zastupuje právny zástupca voči trom žalobcom. Ďalej poukázal žalovaný v 2. rade na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR k otázke určovania tarifnej hodnoty veci v konaniach o určenie vlastníctva, ďalej na zásadu právneho štátu, ktorým je sudca pri rozhodovaní viazaný a to princíp právnej istoty, a to uznesenie NS SR 7Cdo/201/2014, rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva v rozsudku Beian proti Rumunsku, v ktorom konštatuje, že je v rozpore s princípom istoty, ak súd v obdobných veciach rozhodne odlišne; nález Ústavného súdu SR III.ÚS 300/2006 zo dňa 4.1.2007, uznesenie NS SR 2Cdo/241/2009 zo dňa 29.4.2010. V dôvodoch vyjadrenia akcentoval žalovaný v 2. rade aj na to, že žalobcovia iba veľmi stručne popisujú, prečo by nemali zaplatiť náhradu trov právneho zastúpenia a tento ich popis nespĺňa podmienku výnimočnej okolnosti a zároveň dôvodov hodných osobitého zreteľa. Zároveň žalovaný v 2. rade vo vyjadrení uviedol, že trovy právneho zastúpenia vyčíslil vo výške 1.948,29 eur, pričom súd prvej inštancie nepriznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby - vyjadrenie k výzve súdu zo dňa 23.6.2015 532,77 eur + 8,39 eur, avšak za úkon právnej služby priznal žalovanému v 3. rade náhradu trov právneho zastúpenia. Preto žalovaný v 2. rade predpokladá, že ide len o formálne opomenutie na strane súdu a požaduje trovy vo výške 1.948,38 eur. Uplatnil aj trovy odvolacieho konania vo výške 95,71 eur.

6. Odvolací súd doručil vyjadrenie žalovaného v 2. rade k odvolaniu žalobcov. Žalobcovia vo vyjadrení sa k vyjadreniu žalovaného v 2. rade poukázali na to, že postup podľa § 146 ods. 2 O.s.p. platí za predpokladu, že súd nevyužije možnosť rozhodnúť v súlade s ust. § 150 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. V danom prípade sa však súd prvej inštancie využitím možnosti postupovať v súlade s § 150 ods. 1 O.s.p. ani nezaoberal. Pokiaľ žalovaná v 3. rade (správne žalovaný v 2. rade - poznámka odvolacieho súdu) poukazuje na to, že žalobcovia boli v konaní zastúpení právnym zástupcom, žalobcovia uvádzajú, že platná právna úprava umožňuje procesnej strane zvoliť si zástupcu advokáta, pričom odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom. Zároveň podľa § 13 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. advokát môže znížiť základnú sadzbu tarifnej odmeny. Žalobcovia nepovažujú právne zastúpenie splnomocnením svojho právneho zástupcu pri zabezpečení účelného uplatnenia práva v tak zložitom konaní, v akom bezpochyby určenie vlastníctva rozhodne je, za dôvod pre vyvodenie záveru, že v danom prípade neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa na postup podľa § 257 (s účinnosťou od 1.7.2016).

7. Žalobcovia podali odvolanie proti výroku rozsudku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcami a žalovanými v 1. až 3. rade, ktorým boli zaviazaní nahradiť spoločne a nerozdielne žalovaným v 1., 2., a 3. rade trovy konania. Odvolanie podali ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.

8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalobcov ako odvolanie podané včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario.

9. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t.j. 1.7.2016).

10. Podľa ust. § 470 ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia tohto zákona zostávajú zachované.

11. Odvolací súd mal z odôvodnenia napadnutého výroku rozsudku zrejmé, že súd prvej inštancie o náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., keďže dospel k záveru, že žalobcovia zavinili zastavenie konania späťvzatím žaloby voči žalovaným v 1., 2. a 3. rade, preto ich zaviazal na náhradu trov konania. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcov k žalovaným v 1., 2. a 3. rade vec nesprávne právne posúdil, ak neskúmal splnenie, resp. nesplnenie podmienok pre možnosť rozhodnutia o nepriznaní náhrady trov konania v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p., ktoré bolo účinné v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a v súčasnosti je ním ust. § 257 CSP. V dôsledku tohto nesprávneho právneho posúdenia je jeho rozhodnutie predčasné a preto ho odvolací súd v tejto napadnutej časti zrušil v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b/ a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. V zmysle ust. § 262 ods. 1 účinného od 1.7.2016 súd rozhoduje o nároku na náhradu trov konania aj bez návrhu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie až po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 . O nároku na náhradu trov konania pritom rozhoduje podľa ust. § 255 a nasl. CSP. Výnimočne môže súd nepriznať náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 .

13. Nepriznanie náhrady trov konania vo výnimočných prípadoch bolo do 30.6.2016 upravené v ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a s účinnosťou od 1.7.2016 je potrebné túto otázku posudzovať podľa ust. § 257 CSP. Dôvody hodné osobitného zreteľa aj podľa tohto novoúčinného zákonného ustanovenia spočívajú buď v dôvodoch týkajúcich sa strany sporu alebo v okolnostiach prejednávaného sporu. Vždy je pritom potrebné zvážiť okolnosti konkrétneho prípadu tak na strane toho, v čí prospech má byť toto ustanovenie použité, ako aj na strane toho, komu inak prislúchajúci nárok nie je priznaný. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétneho sporu. Výnimočnosť prípadu musí byť v rozhodnutiach náležite odôvodnená. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa treba prihliadnuť v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom strán sporu, pričom treba zohľadniť aj pomery tej strany, ktorej by inak patrila náhrada trov konania z toho hľadiska , aký bude dopad rozhodnutia v zmysle § 257 na jej majetkové pomery. Aj keď to ust. § 257 výslovne neuvádza, vychádzajúc z doterajšej dlhodobo jednotnej praxe významnými z hľadiska aplikácie ust. § 257 budú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj strán v priebehu konania a prípadne ďalšie okolnosti.

14. Splnenie podmienok pre aplikáciu ust. § 257 súd skúma ex offo, teda aj bez návrhu strany sporu, ako to bolo aj v doterajšej praxi, zvlášť vzhľadom na situáciu, že od 1.7.2016 súd rozhoduje o nároku na náhradu trov konania ex offo. Z úradnej povinnosti preto musí skúmať aj prípadné (ne)splnenie podmienok v zmysle ust. § 257 CSP.

15. Keďže v prejednávanej veci sa súd aplikáciou ustanovenia účinného v čase jeho rozhodovania, t.j. § 150 ods. 1 O.s.p. nezaoberal, bude jeho povinnosťou v ďalšom konaní skúmať existenciu okolností tvrdených žalobcom pre nepriznanie náhrady trov konania žalovaným v 1., 2. a 3. rade v zmysle ust. § 257 a iba v prípade záveru, že nejde o výnimočný prípad, rozhodne o nároku na náhradu trov konania v zmysle ust. § 258 ods. 1 (v čase rozhodovania súdu prvého stupňa - § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.).

16. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že žalobcovia v podaní, v ktorom zobrali žalobu voči žalovaným v 1., 2. a 3. rade späť (č.l. 304 spisu), zároveň poukázali na svoje zlé sociálne a majetkové pomery žalobcov a na to, že v dôsledku úmrtia právneho predchodcu žalobcov v 2. a 3. rade žalobcovia nedisponujú dostatkom skutkových informácií pre ďalšie vedenie konania.

17. V novom rozhodnutí teda súd rozhodne už iba o nároku na náhradu trov konania v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, pričom o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie až po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .