Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Er-2083-2012.pdf
PDF · 71.49 KB
Case nature
Subarea
17Er/2083/2012
Uznesenie
Okresný súd Martin v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35937874, proti povinnému: STAVNEX s.r.o. „v likvidácii", Nám. S. H. Vajanského 3, 036 01 Martin, IČO: 46090894, v konaní o vymoženie uloženej povinnosti 248,47 €, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom JUDr. Mariánom Janecom pod sp. zn. EX 1348/2012 z a s t a v u j e .
II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania vo výške 39,83 €, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Na tunajší súd bola dňa 10.05.2012 doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Mariána Janeca o udelenie poverenia na základe návrhu oprávneného, ktorý bol na úrad súdneho exekútora doručený dňa 03.05.2012 a na základe exekučného titulu - vykonateľného výkazu nedoplatkov č. k. 1226093513 zo dňa 03.02.2012. Súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie poverením č. 5506 084283 zo dňa 21.05.2012.
2. Súdny exekútor podal dňa 17.06.2015 podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného a vzhľadom na to, že jeho majetok nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Súčasne žiadal rozhodnúť o trovách exekúcie, ktoré si uplatnil vo výške 39,83 € vrátane DPH.
3. V zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (ďalej len „EP“), súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
4. V zmysle ustanovenia § 58 ods. 1 EP, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
5. Ako vyplýva z predloženého spisu exekútora a odpovede na výzvu súdu zo dňa 08.08.2016, exekútor vykonal šetrenie po majetku povinného so záverom, že povinný nie je vlastníkom žiadneho majetku, a teda majetok nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Súd mal zo spisu a odpovede exekútora zo dňa 26.09.2016 za preukázané, že exekútor šetril po majetku povinného avšak zo šetrenia vyplýva, že povinný nemá žiadny majetok. Lustrácie bánk, Sociálnej poisťovne, Katastra nehnuteľností SR, Informačného systému exekučných blokácií boli negatívne. Povinný nevlastní žiadny nehnuteľný majetok, motorové vozidlo, neplatí odvody do Sociálnej poisťovne. Povinný vstúpil do likvidácie dňa 01.12.2014 a priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý sa ním dosiahne, nepostačí na krytie jeho trov a majetok dlžníka nepostačuje na krytie nákladov exekučného konania. Na základe týchto skutočnosti súd konštatoval nemajetnosť povinného a rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
6. Ďalej súd rozhodoval o trovách exekúcie, ktoré si súdny exekútor uplatnil vo výške 39,83 € vrátane DPH. Za účelom rozhodnutia súdu o trovách exekúcie predložil súdny exekútor súdu exekučný spis. Pri rozhodovaní o trovách exekúcie súd skúmal ich účelnosť, preukázateľnosť, hospodárnosť a primeranosť.
7. Podľa ust. § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
8. Podľa ust. § 197 ods. 1 EP, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
9. Podľa ust. § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelne vymáhanie nároku.
10. Podľa ust. § 200 ods. 5 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
11. Podľa ustanovenia § 203 ods. 2 veta prvá EP, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
12. Podľa ust. § 14 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eur. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur. 13. Súdny exekútor si odmenu uplatnil v minimálnej výške 33,19 € a súd mu ju v zmysle vyššie cit. ust. EP priznal. 14. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. 15. Náhradu hotových výdavkov si súdny exekútor neuplatnil. Preto mu ju súd nepriznal. 16. Súdny exekútor si v rámci náhrady účelne vynaložených hotových výdavkov uplatnil aj položku 20 % dane z pridanej hodnoty. Súdny exekútor je preukázateľne platcom DPH. Súd v zmysle ust. § 196 EP priznal súdnemu exekútorovi aj položku uplatnenej dane z pridanej hodnoty vo výške 6,64, čo tvorí 20 % zo sumy 33,19 €. 17. Súd tak súdnemu exekútorovi priznal odmenu vrátane DPH spolu vo výške 39,83 € vrátane DPH. 18. Súd zaviazal na náhrad trov exekúcie v súlade s ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto rozhodnutia je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde, ktorý ho vydal. Podľa § 363 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Proti II. výroku tohto rozhodnutia nie je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 C.s.p.).