Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/207/2003

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Blaženou Szpyrcovou v právnom spore žalobcov: 1. Bytový podnik mesta Košice s. r. o., Južné nábrežie 13, Košice, IČO: 44518684, 2. Mesto Košice, Trieda SNP 48/A, Košice, IČO: 00691135 proti žalovaným: 1. M. V., nar. XX.X.XXXX, 2. E. V., rodená O., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom C., Q. XX, obaja zastúpení JUDr. Pavlom Sitárom, advokátom Advokátskej kancelárie Sitár & Saloka, Košice, Zvonárska 8 v konaní o vzájomnej žalobe žalovaných v 1. a v 2. rade o 400 920 Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Vzájomnú žalobu žalovaných v 1. a v 2. rade voči žalobcom v 1. a v 2. rade o zaplatenie 400 920 Eur s príslušenstvom z a m i e t a .

II. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia v 1. a v 2. rade sa v konaní 13C/207/2003 domáhali, aby súd uložil žalovanému M. V. povinnosť vypratať nebytový priestor nachádzajúci sa na prízemí domu na ulici Q. Č.. XX Z. C., ktorý je zapísaný na LV č. XXXXX pre okres C.T. T., obec A. katastrálne územie A. M. ako priestor č. XX-X o celkovej výmere 34,44 m2 a odovzdať ho žalobcovi v 1. rade.

2. V tomto konaní vzniesol žalovaný niekoľko vzájomných žalôb voči žalobcom v 1. a v 2. rade a to dňa 9.10.2006, 21.1.2008, 5.8.2008, ktoré následne zobral späť a preto súd konanie o týchto vzájomných žalobách zastavil. Žalovaný okrem tohto ešte vzniesol 2 vzájomné žaloby voči žalobcom v 1. a v 2. rade a to zo dňa 8.4.2008 o zaplatenie 33 193,92 Eur a zo dňa 20.2.2012 o zaplatenie 400 920 Eur s príslušenstvom.

3. Rozsudkom č. k. 13C/207/2003-485 zo dňa 26.3.2014 súd uložil žalovanému povinnosť vypratať nebytový priestor vyššie špecifikovaný a odovzdať ho žalobcovi v 1. rade. Zároveň konanie o vzájomných žalobách žalovaného zo dňa 9.10.2006, z 21.1.2008 a 5.8.2008 zastavil. Vzájomné žaloby žalovaného voči žalobcom v 1. a v 2. rade o 33 193,92 EUR a o 400 920 Eur s príslušenstvom zamietol. O trovách konania súd rozhodol tak, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznal. Tiež nepriznal štátu právo na náhradu trov konania.

4. Žalovaný podal voči vyššie uvedenému rozsudku odvolanie. Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 6Co/611/2014-516 zo dňa 26.5.205 zrušil citovaný rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí vzájomnej žaloby o 400 920 Eur s príslušenstvom a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Krajský súd v Košiciach zároveň citovaný rozsudok vo zvyšnom rozsahu potvrdil, okrem výroku o zastavení konania. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Rozsudok Krajského súdu v Košiciach nadobudol právoplatnosť dňa 21.7.2015.

5. Žalobcovia v 1. a v 2. rade sa v konaní 13C/208/2003 domáhali, aby súd uložil žalovanej E. V. povinnosť vypratať nebytový priestor č. XX-X nachádzajúci sa na prízemí domu súpisné číslo XXX na ulici Q. Č.. XX Z. C., postaveného na parcele č. XXX, zapísaný na LV č. XXXXX pre okres C. T., obec C., katastrálne územie A. M. vo výmere 57,53 m2 a odovzdať ho žalobcovi v 1. rade.

6. V tomto konaní žalovaná vzniesla niekoľko vzájomných žalôb voči žalobcom v 1. a v 2. rade a to dňa 9.10.2006, 5.8.2008, ktoré následne zobrala späť a preto súd konanie o týchto vzájomných žalobách zastavil. Žalovaná okrem toho ešte vzniesla 2 vzájomné žaloby a to o zaplatenie 132 775,68 Eur s príslušenstvom a dňa 20.2.2012 o zaplatenie 400 920 Eur s príslušenstvom.

7. Rozsudkom č. k. 13C/208/2003-284 zo dňa 26.3.2014 súd uložil žalovanej povinnosť vypratať vyššie citovaný nebytový priestor a odovzdať ho žalobcovi v 1. rade. Zároveň konanie o vzájomných žalobách žalovanej z 9.10.2006 a 5.8.2008 zastavil, vzájomné žaloby žalovanej o 130 775,68 Eur a o 400 920 Eur s príslušenstvom zamietol. Tiež rozhodol o trovách konania vo vzťahu žalobcu v 1. rade a žalovanej tak, že žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 33,19 Eur, vo vzťahu žalobcu v 2. rade a žalovanej stranám náhradu trov konania nepriznal.

8. Žalovaná voči tomuto rozsudku podala odvolanie. Krajský súd v Košiciach svojím rozsudkom č. k. 11Co/705/2014-317 zo dňa 14.10.2015 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch, ktorými bolo vyhovené žalobe o vypratanie nebytového priestoru a vzájomná žaloba žalovanej o zaplatenie 132 775,68 Eur s príslušenstvom bola zamietnutá. Zrušil rozsudok vo výroku o zamietnutí vzájomnej žaloby o zaplatenie 400 920 eur, ako aj vo výrokoch o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu v Košiciach nadobudol právoplatnosť dňa 10.12.2015.

9. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 20.4.2016 uznesením spojil na spoločné konanie veci vedené na tunajšom súde pod spisovými značkami 13C/207/2003 a 13C/208/2003 a ďalej konal pod spisovou značkou 13C/207/2003. Predmetom konania tak zostala vzájomná žaloba žalovaných v 1. a v 2. rade voči žalobcom v 1. a v 2. rade o zaplatenie 400 920 Eur s príslušenstvom a trov konania.

10. Touto vzájomnou žalobou sa žalovaní v 1. a v 2. rade domáhali, aby súd zaviazal žalobcov v 1. a v 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť im sumu 400 920 Eur s príslušenstvom ako aj náhradu trov konania.

11. Svoju vzájomnú žalobu odôvodnili tým, že v priebehu rokov 2007 a 2008 rokovali so žalobcami v 1. a v 2. rade o uzatvorení nájomnej zmluvy na nebytové priestory č. X a X nachádzajúce sa na Q.K. Č.. XX Z. C., ktorého vlastníkom je žalobca v 2. rade a správcom žalobca v 1. rade, a to za účelom prevádzky lekárne a zdravotných pomôcok.

12. Žalobcovia v 1. a v 2. rade pred uzatvorením tejto nájomnej zmluvy podmienili jej uzatvorenie úhradou všetkých záväzkov žalovaných, ktoré im vznikli z nájomných vzťahov k prenajatým nebytovým priestorom na Q. Č.. XX Z. C.. Žalovaní podľa nich predmetné záväzky splnili.

13. Obaja žalobcovia napriek pôvodnému prísľubu uzatvorenia nájomnej zmluvy za účelom prevádzkovania lekárne a predajne zdravotníckych pomôcok žalovaným navrhli uzatvorenie nájomnej zmluvy len na dobu 6 mesiacov.

14. Žalovaní týmto návrhom vzájomnej zmluvy uzavretej len na dobu 6 mesiacov objektívne nevedeli získať povolenie na prevádzkovanie lekárne a predajne zdravotníckych potrieb ako aj stavebné povolenie na prestavbu predmetných nebytových priestorov tak, aby vyhovovali podmienkam potrebným na zriadenie predmetných prevádzok. Žalobcovia v 1. a v 2. rade aj napriek viacerým upozorneniam zo strany žalovaných návrh nájomnej zmluvy nezmenili z doby určitej na dobu neurčitú.

15. Z dôvodu vyššie uvedeného konania žalobcov žalovaným podľa nich mala vzniknúť škoda v podobe ušlého zisku za každý mesiac omeškania žalobcov v 1. a v 2. rade s uzatvorením nájomnej zmluvy za účelom prevádzky lekárne a predajne zdravotníckych pomôcok vo výške 10 280 Eur (2 800 Eur - zisk z prevádzky zdravotníckych pomôcok za každý jednotlivý mesiac omeškania, 7 480 Eur - zisk z prevádzky lekárne za každý jednotlivý mesiac omeškania). Žalovaní v 1. a v 2. rade uviedli, že predmetnom prípade

ide o sumu, ktorá v poctivom obchodnom styku prestavuje zisk z prevádzky predmetných zariadení. Žalovaní v 1. a v 2. rade tak tvrdili, že žalobcovia v 1. a v 2. rade ich svojím konaním ukrátili na zisku o celkovej výške 400 920 EUR ku dňu podania vzájomnej žaloby.

16. Na pojednávaní dňa 30.10.2013 žalovaný v 1. rade upresnil príslušenstvo žalovanej sumy tak, že žalovaní žiadajú úrok z omeškania od 20.2.2012 do zaplatenia vo výške podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.

17. Žalobca v 1. rade žiadal vzájomnú žalobu žalovaných v 1. a v 2. rade zamietnuť. Poukázal na to, že je na rozhodnutí vlastníka alebo prenajímateľa komu umožní podnikať v nebytových priestoroch na ulici Q. Č.. XX Z. C.. V písomnom vyjadrení zo dňa 30.6.2014 uviedol, že žalovaní v 1. a v 2. rade svoju vzájomnú žalobu založili len na svojich subjektívnych pocitoch neobjektivizovaných žiadnymi relevantnými skutočnosťami, respektíve dôkazmi, na základe ktorých by bolo možné hovoriť o opodstatnenosti ich nárokov. Nepreukázali ani existenciu obligatórnych zákonných náležitostí, ktoré by umožňovali čo i len uvažovať o vzniku ušlého zisku ako škody. Opätovne žalobca v 1. rade zdôraznil, že z jeho strany nedošlo k porušeniu žiadneho zákonného ustanovenia, ktoré by zakladalo dôvodnosť vzájomnej žaloby. Zároveň z opatrnosti žalobca v 1. rade vzniesol námietku premlčania.

18. Žalobca v 2. rade žiadal vzájomnú žalobu ako bezdôvodnú zamietnuť, tiež vzniesol námietku premlčania. Svoje vyjadrenie písomne doplnil dňa 3.12.2013 a uviedol, že žalobca v 2. rade neporušil žiadnu právnu povinnosť a preto žalovaným nemohla vzniknúť žiadna škoda. Neuzavretie zmluvy o nájme nebytového priestoru na dobu neurčitú nemožno považovať za porušenie právnej povinnosti, pretože zmluva (vrátane zmluvy o nájme nebytového priestoru) je dohoda dvoch alebo viacerých zmluvných strán. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva a ani v rozhodnej dobe nevyplýva povinnosť žalobcu v 1. rade (ktorý je a aj v rozhodnutom období bol prenajímateľom nebytového priestoru) uzatvoriť so žalovanými zmluvu o nájme nebytového priestoru.

19. Žalobca v 2. rade dňa 12.1.2016 doplnil svoje vyjadrenie k vzájomnej žalobe a poukázal na to, že mu nie je jasné, ako bol ušlý zisk vypočítaný žalovanými (od kedy - to má vplyv na premlčanie nároku) a ako dospeli k sumám o ziskoch z takéhoto podnikania.

20. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:

21. Z listu vlastníctva č. XXXXX pre okres C. T., obec C., katastrálne územie A. súd zistil, že žalobca v 2. rade je vlastníkom nebytového priestoru č. XX-X na prízemí obytného domu Q. XX Z. C. a je aj spoluvlastníkom podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku v podiele 327/10000-in. Zároveň je vlastníkom nebytového priestoru č. XX-X na prízemí obytného domu Q. XX Z. C. a je aj spoluvlastníkom podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku v podiele 771/1000-in.

22. Správcom vyššie uvedených nebytových priestorov je žalobca v 1. rade, v právomoci ktorého je uzatvárať zmluvy o nájme týchto priestorov. Uvedené skutočnosti súd zistil zo zriaďovanej listiny predloženej žalobcom v 2. rade z 13.2.1995, ktorou Mesto Košice zriadilo mestskú príspevkovú organizáciu Bytový podnik mesta Košice so sídlom Južné nábrežie 13, Košice, IČO: 31662579.

23. Mestské zastupiteľstvo v Košiciach dňa 5.9.1996 uznesením č. 439 zmenilo zriaďovateľskú listinu Bytového podniku mesta Košice v bode 1c) tak, že základným poslaním Bytového podniku mesta Košice je spravovanie a prenájom nebytových priestorov. 24. Právnym nástupcom Bytového podniku mesta Košice je žalobca v 1. rade na základe uznesenia č. 630 XX. rokovania Mestského zastupiteľstva v Košiciach zo dňa 30. - 31. októbra 2008, ktorým schválilo zrušenie Bytového podniku mesta Košice dňom 31.12.2008 s prechodom práv a povinností na zriaďovateľa - Mesto Košice a uznesenia č. 629 z XX. rokovania Mestského zastupiteľstva v Košiciach zo dňa 30. - 31. októbra 2008, ktorým Mestské zastupiteľstvo Košice schválilo založenie spoločnosti s ručením obmedzeným s obchodným menom Bytový podnik mesta Košice, spoločnosť s ručením obmedzeným so sídlom Južné nábrežie 13, Košice so 100 % majetkovou účasťou Mesta Košice. V tomto uznesení v bode 6 je uvedený predmet činností Bytového podniku mesta Košice s. r. o. okrem iného aj správa bytového a nebytového fondu, obstarávanie služieb spojených so správou bytového

a nebytového fondu, prenájom nehnuteľností spojený s poskytovaním iných než základných služieb spojených s prenájmom.

25. Žalovaní uviedli, že základ ich nároku na náhradu škody je v tom, že Mesto Košice porušilo svoju povinnosť, ku ktorej sa zaviazalo v zázname, ktorý bol predložený súdu na pojednávaní dňa 9.10.2006. Tvrdili, že v tomto zázname bol budúci záväzok žalobcu v 2. rade, že ak si žalovaní v 1. a v 2. rade vyplatia všetky pozdĺžnosti, potom s nimi žalobca v 2. rade uzavrie nájomnú zmluvu.

26. Zo zápisnice o pojednávaní vo veci spisovej značky 13C/207/2003 zo dňa 9.10.2006 súdu bolo preukázané, že žalovaný v 1. rade predložil súdu záznam napísaný za účelom riešenia problémov na ulici Q.Ž. Č.. XX Z. C., kde mali byť prítomní T.. C. ako vtedajší primátor mesta Košice, K.. A., B.. M. a žalovaný v 1. rade, kde sa mali dohodnúť, že dôjde k obnoveniu nájomného vzťahu medzi žalovaným v 1. rade a žalobcom v 1. rade. Žalobca v 1. rade však poprel po nahliadnutí do záznamu, že sa tam nachádza vlastnoručný podpis primátora Košice. Žalovaný v 1. rade tvrdil, že už tento záznam nemá, že ho založil do súdneho spisu, čo však nie je pravdou. Súdny spis v tejto veci takýto záznam neobsahuje.

27. Žalovaní na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení navrhli v konaní vypočuť ako svedkov Y. C. a M. A., ktorí sa mali vyjadriť k dohode, ktorá mala byť uzavretá medzi žalobcom v 2. rade a žalovanými a k obsahu záznamu, ktorý žalovaný predložil súdu na pojednávaní dňa 9.10.2006.

28. Žalovaní v 1. rade tvrdil na pojednávaní dňa 20.4.2016, že na rokovaní (spísanom v zázname) mala byť prítomná K. A. ako riaditeľka Bytového podniku mesta Košice, hoci na pojednávaní dňa 9.10.2006 tvrdil, že na rokovaní boli prítomní Y. C., K.. A. a B.. M.C.. Preto súd v konaní nevypočul ako svedkyňu K. A..

29. Z výpovede T.. Y. C. bolo súdu preukázané, že vykonával funkciu primátora mesta Košice od roku 2006 do roku 2010. Svedok pripustil, že absolvoval nejaké pracovné stretnutia so žalovaným v 1. rade za účasti pracovníkov majetkového oddelenia Magistrátu mesta Košice. Podľa neho žalovaný v 1. rade podal na toto majetkové oddelenie žiadosť o odpredaj nebytových priestorov a bytov na Q. Č.. XX Z. C.. Pri preverovaní možnosti odkúpenia týchto priestorov alebo možnosti dať do nájmu žalovaným tieto priestory boli nezrovnalosti a to nedoplatky žalovaných za užívanie nebytových priestorov a nezrovnalosti vo výmenách týchto priestorov.

30. Menovaný svedok ďalej pripustil, že žalovaní mali záujem prevádzkovať v predmetných nebytových priestoroch prevádzku lekárne a zdravotníckych potrieb. Poprel, aby bol pracovne s nejakým zamestnancom Magistrátu mesta Košice v predmetných nebytových priestoroch, uviedol, že raz ho žalovaný v 1. rade zastavil na ulici, aby si tieto priestory prezrel. Menovaný svedok poukázal na to, že ak by bola uzavretá so žalovanými nejaká nájomná zmluva, alebo zmluva o budúcej nájomnej zmluve, tieto sa budú nachádzať v spisoch týkajúcich sa predmetných nebytových priestorov u žalobcu v 2. rade.

31. Ďalej svedok potvrdil, že medzi ním a žalovaným v 1. rade boli aj neformálne stretnutia (náhodné stretnutia, keď ho žalovaný v 1. rade stretol na chodbe Magistrátu mesta Košice).

32. Svedok P.. M. A. vo svojej výpovedi uviedol, že vykonával funkciu riaditeľa Magistrátu mesta Košice v období 1.2.2006 do 30.9.2008. Uviedol, že niekedy v roku 2006 rokoval so žalovanými za prítomnosti pracovníkov majetkové oddelenia magistrátu a K. A. ako riaditeľky Bytového podniku mesta Košice o nejakých priestoroch bytových alebo nebytových nachádzajúcich sa na Q. Č.. XX Z. C.. Zúčastnil sa aj obhliadky týchto priestorov za účelom zistenia ich stavu. Svedok si nepamätal, či bola uzavretá nejaká dohoda o nebytových priestoroch alebo či bola uzavretá nájomná zmluva, nevedel potvrdiť uzavretie nájomnej zmluvy, uvádzal, že sa rokovalo o nebytových priestoroch, ktoré mali slúžiť na reštauračný účel. Svedok potvrdil, že rokovania so žalovaným v 1. rade boli o tom, že sa uzavrie nájomná zmluva so žalovanými na predmetné nebytové priestory, ak žalovaní uhradia dlžné nájomné za tieto priestory a potom následne pripadala do úvahy možnosť odpredaja týchto priestorov žalovaným v 1. a v 2. rade.

33. Žalobca v 1. rade predložil na výzvu súdu tieto dokumenty týkajúce sa predmetných nebytových priestorov: 1) zmluvu o nájme nebytových priestorov č. 111070001600/2006 zo dňa 13.4.2007, 2) stanovisko žalobcu v 1. rade zo dňa 23.4.2007 k požiadavkám žalovaných,

3) záznam z pracovného rokovania zo dňa 6.3.2008, 4) stanovisko žalobcu v 1. rade zo dňa 4.11.2008, 5) stanovisko žalobcu v 1. rade zo dňa 13.9.2009, 6) stanovisko Stavebného úradu k účelu užívania stavby Alžbetina 29, nebytových priestorov 12-4 a 12-5.

34. Zo zmluvy o nájme nebytových priestorov číslo 111070001600/2006 vyhotovenej prenajímateľom Bytovým podnikom mesta Košice, Južné nábrežie 13, Košice a žalovanou v 2. rade ako nájomkyňou súd zistil, že predmetom nájmu mali byť nebytové priestory na ulici Q. XX Z. C., na prízemí, o výmere 55 m2. Nájomkyňa (žalovaná v 2. rade) mala tieto priestory užívať na reštauráciu. Zmluva bola vyhotovená prenajímateľom dňa 13.4.2007, bola ním aj podpísaná, chýba však na nej podpis žalovanej v 2. rade, teda zmluvu tieto strany neuzavreli.

35. Žalovaná v 2. rade dňa 9.5.2007 písomne oznámila Bytovému podniku mesta Košice, že nebytový priestor chce využívať výlučne ako zdravotnícke zariadenie a preto trvala na tom, aby Bytový podnik mesta Košice vyhotovil novú nájomnú zmluvu.

36. Zo stanoviska Bytového podniku mesta Košice zo dňa 23.4.2007 adresovaného žalovanej v 2. rade súd zistil, že Bytový podnik mesta Košice oznamoval žalovanej v 2. rade, že vo vyššie citovanej zmluve o nájme nebytových priestorov je uvedený účel využitia priestoru - reštaurácia, pretože predmetný nebytový priestor bol doposiaľ využívaný ako pizzeria a Bytový podnik mesta Košice neobdržal požiadavku na zmenu účelu využitia tohto nebytového priestoru. Počas celého rokovania medzi žalovanou v 2. rade aj s Magistrátom mesta Košice bola deklarovaná snaha žalovanej v 2. rade o znovuotvorenie reštaurácie, keďže do zveľadenia reštaurácie investovala nemalé finančné prostriedky. Bytový podnik mesta Košice ďalej oznamoval v tomto stanovisku žalovanej v 2. rade, že nemôže v návrhu nájomnej zmluvy stanoviť účel využitia zdravotnícke zariadenie, nakoľko nepredložila oprávnenie na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti v zmysle zákona č. 578/2004 Z. z. respektíve licenciu od stavovskej organizácie na vykonávanie zdravotníckeho povolania, a nemá ani v predmete svojej činnosti poskytovanie zdravotnej starostlivosti. V tomto stanovisku Bytový podnik mesta Košice upozorňoval žalovanú v 2. rade na jej dlh titulom dlžného ušlého nájomného vo výške 58 485 Sk.

37. Zo záznamu z pracovného rokovania konaného dňa 6.3.2008 na Magistráte mesta Košice za účasti jeho riaditeľa P.. M. A. a žalovaného v 1. rade súdu bolo preukázané, že žalovaný v 1. rade žiadal uzatvorenie nájomnej zmluvy na nebytový priestor č. X na Q. F. Č.. XX Z. C. za účelom zriadenia neštátneho zdravotníckeho zariadenia, k užívaniu nebytového priestoru č. X v tomto objekte uviedol, že v ňom nepodniká, užíva ho na bývanie. Žalovaný v 1. rade oznámil na tomto rokovaní, že sa s mestom dohodol, že mesto Košice nebude žiadať ušlé nájomné a on nebude žiadať ušlý zisk. Žalovaný v 1. rade informoval, že žaluje Mesto Košice o 38 miliónov Sk z dôvodu, že nedostal dotáciu od štátu v tejto výške pre účely podnikania v zdravotníckej oblasti. Dotácia bola podmienená nájomným vzťahom k nebytovému priestoru. Požiadavkou žalovaného v 1. rade voči žalobcovi v 2. rade bolo, že stiahne žalobu ak Mesto bude kompenzovať jeho dlh vo výške cca 140 000 Sk a bude rešpektovať všetky podmienky, ktoré mu dal správca (Bytový podnik mesta Košice), ak s ním uzavrie nájomnú zmluvu. Za Mesto Košice riaditeľ Magistrátu P.. A. predložil návrh, že ak žalovaný v 1. rade zaplatí nájomné ,obnovia sa mu nájomné zmluvy na nebytové priestory. V závere toho záznamu z pracovného rokovania zo dňa 6.3.2008 jeuvedený záver, že Bytový podnik mesta Košice vyhotoví nájomné zmluvy na nebytový priestor č. X a č. X na zdravotnícke účely pre žalovaného v 1. rade vtedy, keď splní podmienky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov, viažucich sa k vyššie uvedenému účelu prenajatia a uhradí dlh na nájomnom.

38. Zo stanoviska žalobcu v 1. rade zo dňa 4.11.2008 adresovaného žalovanému v 1. rade súd zistil, že Bytový podnik mesta Košice nebol ochotný pristúpiť na zmenu zmluvných podmienok (návrhy nájomných zmlúv na nebytové priestory č. X a X prevzal žalovaný v 1. rade v apríli 2008), pretože žalovaný v 1. rade nesplnil podmienku úhrady dlžného nájomného, ktorého výška k 31.10.2008 predstavovala sumu 183 223 Sk.

39. Zo stanoviska žalobcu v 1. rade adresovaného žalovanému v 1. rade dňa 13.1.2009 súd zistil, že Bytový podnik mesta Košice oznámil žalovanému v 1. rade, že pristúpi k prepracovaniu návrhu nových vzájomných zmlúv na nebytové priestory č. X a č. X v dome na Q. Č.. XX Z. C. po splnení nasledujúcich podmienok:

- že žalovaný v 1. rade predloží oprávnenie na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti podľa zákona č. 578/2004 Z. z., respektíve licenciu od stavovskej organizácie na vykonávanie zdravotníckeho povolania alebo živnostenské oprávnenie na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti,

- že žalovaný v 1. rade uhradí pohľadávku, ktorá je k 10.1.2009 v celkovej výške 6 741,45 Eur (203 093 Sk),

- že výška nájomného za nebytové priestory bude stanovená v zmysle Pravidiel prenajímateľov majetku mesta Košice.

40. Z dokladov predložených súdu žalobcom v 2. rade ( nachádzajúcich sa v spisovom obale) súd zistil, že žalobca v 2. rade dňa 25.11.2008 odpovedal žalovanému v 1. rade, že Mesto Košice neuzatvára nájomné zmluvy na nebytové priestory, ktoré sú zverené do správy organizáciám Mesta Košice. Táto agenda je plne v kompetencii správcu - Bytového podniku mesta Košice. Aj listom zo dňa 7.12.2007 opätovne oznámil žalobca v 2. rade žalovanému v 1. rade, že uzavretie nájomných zmlúv na nebytové priestory na Q. Č.. XX Z. C. je v kompetencii správcu - Bytový podnik mesta Košice.

41. Zo stanoviska Bytového podniku mesta Košice adresovaného žalobcovi v 2. rade zo dňa 21.8.2007 bolo súdu preukázané, že zo strany žalovaných v 1. a v 2. rade nedošlo k podpísaniu návrhov nájomných zmlúv na vyššie uvedené nebytové priestory a to nájomných zmlúv č. 11170001598/2007 a č. 111070001600/2007, pretože žalovaní nesúhlasili s výškou nájomného, pričom žalovaná v 2. rade požadovala, aby bol v návrh nájomnej zmluvy č. 111070001600/2007 uvedený ako účel nájmu neštátne zdravotnícke zariadenie. Taktiež žalovaný v 1. rade nesúhlasil s úhradou dlžného nájomného za obdobie od 1.7.2006 doposiaľ (21.8.2007) čo predstavuje sumu 71 737 Sk. Žalovaný v 1. rade sa domáhal započítania tohto dlhu s údajným ušlým ziskom, ktorý mu vznikol tým, že neprevádzkoval reštauráciu. Bytový podnik mesta Košice odmietol takýto zápočet. Zároveň žalobca v 1. rade v závere tohto listu uvádza, že uzavretie nájomných zmlúv zo žalovanými na akýkoľvek účel neprichádza do úvahy, pokiaľ neuhradia žalovaní v 1. a v 2. rade ušlé dlžné nájomné.

42. Súd zistený skutkový stav posúdil podľa týchto právnych predpisov:

43. Podľa ustanovenia § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

44. Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 citovaného zákona každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

45. Podľa ustanovenia § 442 ods. 1 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodením ušlo (ušlý zisk).

46. Všeobecnú zodpovednosť na náhradu škody je možné charakterizovať ako subjektívnu zodpovednosť s predpokladaným zavinením škodcu. Dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že škodu spôsobil škoda (žalovaný), existencia škody a jej výška zaťažuje poškodeného (žalobcu).

47. O všeobecnú zodpovednosť upravenú v § 420 pôjde len vtedy, ak sú kumulatívne naplnené tieto predpoklady: 1) vznik škody, 2) protiprávnosť konania, 3) zavinenie škodcu (ktoré je podľa zákona predpokladané), 4) príčinná súvislosť medzi škodou a konaním.

48. Pojem škoda je v právnej teórii definovaný ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom. Za škodu sa považuje nielen skutočná škoda (škoda o ktorú sa majetok poškodeného zmenšil), ale aj to, čo poškodením v dôsledku škodnej udalosti ušlo (ušlý zisk), teda to, o čo by sa majetok poškodeného zväčšil, ak by nedošlo ku škodnej udalosti.

49. Za protiprávnej konanie ako predpoklad zodpovednosti za škodu je označované konanie, ktoré je v rozpore s objektívnym právom, teda konanie, ktoré porušuje hmotnoprávne vzťahy. O

protiprávne konanie môže ísť len vtedy, ak konanie je v rozpore s existujúcou hmotnoprávnou úpravou spoločenských vzťahov alebo je v rozpore so zmluvným dojednaním.

50. Na základe vykonaného dokazovania súd právne uzatvoril, že vlastníkom predmetných nebytových priestorov č. XX-X a č. XX-X v bytovom dome na Q. F. Č.. XX Z. C. je žalobca v 2. rade - teda Mesto Košice, čo vyplýva z listu vlastníctva č. XXXXX pre okres C. T., obec A., katastrálne územie A. M.. Správcom týchto priestorov je žalobca v 1. rade - Bytový podnik mesta Košice s. r. o., ktorý sa stal právnym nástupcom Bytového podniku mesta Košice. Do kompetencie žalobcu v 1. rade patrilo právo uzatvárať nájomné zmluvy na nebytové priestory s fyzickými a právnickými osobami.

51. Žalovaní v 1. a v 2. rade v konaní tvrdili, že im vznikla škoda - ušlý zisk z dôvodu toho, že žalobca v 1. rade ako aj žalobca v 2. rade s nimi neuzavreli nájomné zmluvy na predmetné nebytové priestory, kde chceli zriadiť prevádzku lekárne a predajňu zdravotníckych pomôcok, aj napriek pôvodnému prísľubu oboch žalobcov. Vyčíslili tento ušlý zisk na sumu 400 920 Eur a tvrdili, že za tento ušlý zisk zodpovedajú obaja žalobcovia spoločne a nerozdielne. Poukázali na to, že po vzájomných rokovaniach so žalobcami splnili predmetné záväzky voči žalobcom, avšak žalobcovia im adresovali návrhy nájomných zmlúv len na dobu určitú - 6 mesiacov a preto žalovaní nevedeli získať povolenie na prevádzkovanie lekárne a predajne zdravotníckych potrieb ako aj stavebné povolenie na prestavbu predmetných nebytových priestorov tak, aby vyhovovali podmienkam potrebným na zriadenie predmetných prevádzok.

52. Zo vzájomnej korešpondencie medzi žalobcami a žalovanými súd mal preukázané, že žalovaní nesplnili požiadavky žalobcov potrebné pre uzavretie nájomných zmlúv na zriadenie prevádzky lekárne a predajnej zdravotníckych potrieb na dobu neurčitú a to predovšetkým neuhradili dlžné nájomné za priestory, ktoré mali prenajaté, nepredložili žalobcom oprávnenie na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti podľa zákona č. 578/2004 Z. z., respektíve licenciu od stavovskej organizácie na vykonávanie zdravotníckeho povolania alebo živnostenské oprávnenie na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti. Sami žalovaní nepodpísali návrhy vzájomných zmlúv predložených im žalobcom v 1. rade, pretože nesúhlasili s výškou nájmu za nebytové priestory.

53. Súd preto dospel k záveru, že žalovaní vo svojej vzájomnej žalobe nepreukázali porušenie právnej povinnosti zo strany žalobcov v 1. a v 2. rade, nepreukázali vznik škody, teda základné predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu podľa § 420 ods. 1 OZ. Hoci žalovaný v 1. rade tvrdil v konaní, že má vyplatené dlhy voči žalobcom, je zrejmé, že išlo o účelové tvrdenie, keďže sám žalovaný v 1. rade na pracovnom rokovaní na Magistráte Mesta Košice dňa 6.3.2008 priznal neuhradený dlh vo výške 140 000 Sk.

54. Súd poukazuje aj na to, že žalovaní v 1. a v 2. rade prevzali návrhy vyššie citovaných nájomných zmlúv na nebytové priestory, avšak tieto súdu nepredložili, hoci ich zaťažuje v danom prípade dôkazné bremeno, nepredložili ani záznam, podľa ktorého sa mali žalobcovia zaviazať na uzavretie nájomných zmlúv na predmetné nebytové priestory. Žalovaní teda neuniesli dôkazné bremeno vo svojej vzájomnej žalobe, ich tvrdenia neboli preukázané ani v konaní vypočutými svedkami. Žalovaní nepredložili súdu žiaden dôkaz o tom, že by sa žalobcovia boli zmluvne zaviazali na uzavretie nájomných zmlúv na predmetné nebytové priestory / napr. zmluvou o budúcej nájomnej zmluve/. Každý vlastník nehnuteľnosti má právo rozhodnúť sa, či a s kým uzavrie nájomnú zmluvu.

55. Preto súd vzájomnú žalobu žalovaných v 1. a v 2. rade voči žalobcom v 1. a v 2. rade ako bezdôvodnú zamietol. Z tohto dôvodu sa nezaoberal súd ani námietkou premlčania, ktorú vzniesli obaja žalobcovia a tiež preto zamietol návrh žalovaných na vykonanie znaleckého dokazovania na vyčíslenie výšky škody

- ušlého zisku.

56. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a ustanovenia § 255 ods. 1 CSP.

57. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

58. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

59. V danom prípade žalovaní v 1. a v 2. rade boli neúspešní, žalobcovia v 1. a v 2. rade boli úspešní, trovy konania im však nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Košice I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§127 ods. 1 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [§ 363 CSP].

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.