Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/1636/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Katarínou Ondrejákovou, v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., IČO: 35 717 769, so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, zastúpený advokátom JUDr. Alanom Strelákom, AK so sídlom Na vŕšku č. 12, Bratislava, proti žalovaným: 1. H., 2. Z., o zaplatenie sumy 412,50 Eur s príslušenstvom

rozhodol:

Žalovaní v 1. a 2. rade je povinní zaplatiť žalobcovi sumu 298,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne od 10.07.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 44,72 %, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1.

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.10.2015 domáhal zaplatenia sumy 412,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne od 10.07.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 26.02.2014 bola medzi žalobcom a žalovanými uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 300,- Eur za úrok 60,- Eur a servisný poplatok za poskytnutie úveru vo výške 54,- Eur. Žalovaní sa zaviazali vrátiť celkovú čiastku v sume 414,- Eur v 13 mesačných splátkach, a to prvých troch vo výške 1,50 Eur a ďalej v 10 mesačných splátkach po 54,60 Eur. Žalovaní uhradili len sumu 40,95 Eur. Vzhľadom na to, že žalovaní neplnili riadne a včas v zmysle splátkového kalendára, žalobca upozornil žalovaných v pred žalobnej upomienke zo dňa 06.06.2014 na uplatnenie práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 27.08.2014 žalobca oznámil žalovaným, že celý dlh sa stal splatným ku dňu 09.07.2014. Žalovaní celkom na úvere uhradili sumu 1,50 Eur. Dlžná suma 412,50 Eur predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom spolu s odplatou a sumou uhradenou žalovanými vo výške 1,50 Eur.

2.

Žalovaní sa k žalobe napriek výzve nevyjadrili.

3.

Podľa § 297 Civilného sporového poriadku (ďalej len súd na prejednanie sporu

nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

4.

V prejednávanej veci súd podľa § 297 vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania. Podľa § 219 miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 22.09.2016.

5.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX/X zo dňa 26.02.2014, pred žalobnou upomienkou zo dňa 06.06.2014, oznámením o zosplatnení záväzku zo dňa 27.08.2014, poštovými podacími hárkami ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový a právny stav.

6.

Žalobca dňa 26.02.2014 uzatvoril so žalovanými zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej im poskytol úver vo výške 300,- Eur. Žalované sa zaviazali poskytnuté prostriedky vrátiť spolu s odplatou vo výške 114,- Eur, v čom bol zahrnutý zmluvný úrok vo výške 20% z istiny ( 60,- Eur ) a servisný poplatok vo výške 18% z istiny (54,- Eur). Celkom sa zaviazali žalobcovi uhradiť sumu 414,- Eur. Uvedenú sumu mali v zmysle zmluvy splácať v 13. mesačných splátkach tak, že prvé tri splátky budú vo výške 1,50 Eur a zvyšných 10 splátok v sume po 40,95 Eur. Podľa zmluvy prvá splátka bola splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len RPMN) bola v zmluve uvedená vo výške 67,70%. Konečná splatnosť bola uvedená v bode 2. Obchodných podmienok tak, že konečná splatnosť úveru je 370. deň po uzatvorení zmluvy. Žalované si povinnosti zo zmluvy riadne neplnili, s plnením sa dostali do omeškania, preto žalobca listom zo dňa 27.08.2014 oznámil žalovaným zosplatnenie záväzku s tým, že mimoriadna splatnosť celého úveru nastala ku dňu 09.07.2014. Celkovo bola zo strany žalovaných žalobcovi uhradená 1,50 Eur. Ku dňu podania žaloby na súd dlžná suma podľa žalobcu predstavovala 412,50 Eur (414,- Eur - 1,50 Eur = 412,50 Eur). Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Obchodné podmienky.

7.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

8.

Podľa § 502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.

9.

Podľa § 369 ods. 1, 3 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

10.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

11.

Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

12.

Podľa § 9 ods. 2 písm. f), j) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluva spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

13.

Podľa § 11 ods. 1 písm. b), d) zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

14.

Podľa § 54 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

15.

Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je podaná dôvodne iba sčasti. Bolo nepochybne preukázané, že medzi žalovanými a žalobcom existoval zmluvný vzťah na základe zmluvy o úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovaným finančné prostriedky a žalované mu mal uhradiť poskytnutú sumu spolu s úrokom a servisným poplatkom v dohodnutých mesačných splátkach. V konaní bolo preukázané, že žalované uhradili žalobcovi len časť dlžnej sumy. Keďže ako dlžníci si riadne neplnili povinnosť splácať poskytnuté finančné prostriedky, žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru k 09.07.2014. Pri posudzovaní nároku žalobcu súd vychádzal z toho, že tento nárok vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zároveň zmluva o spotrebiteľskom úvere spadá pod ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd preto skúmal, či zmluva o úvere zo dňa 26.02.2014 má všetky náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. a zistil, že v zmluve nie je dostatočne určitým spôsobom uvedená konečná splatnosť úveru a taktiež žalobca v zmluve neuviedol správny údaj o RPMN. Konečná splatnosť úveru je uvedená len ako „370. deň po uzatvorení zmluvy“, pričom tento údaj ani nie je uvedený v samotnej zmluve, ale len v Obchodných podmienkach, a to pomerne neprehľadným spôsobom. Podľa názoru súdu, keďže termín konečnej splatnosti úveru je obligatórnou náležitosťou zmluvy, musí byť uvedený priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere a nie iba v Obchodných podmienkach, ktoré majú podrobnejším spôsobom upravovať zmluvný vzťah medzi účastníkmi. Okrem toho takto uvedený údaj o termíne konečnej splatnosti úveru súd nepovažuje za riadny údaj o konečnej splatnosti úveru, pretože takýto údaj neposkytuje spotrebiteľovi dostatočne jasný a konkrétny údaj o tom, kedy nastane konečná splatnosť úveru. Žalobcovi nič nebránilo, aby v zmluve uviedol presný dátum konečnej splatnosti úveru. V zmluve je tiež uvedená nesprávna výška RPMN v neprospech spotrebiteľa. Výška RPMN je v zmluve určená vo výške 67,70%. V skutočnosti však RPMN predstavuje 78,62% (www.http//:openiazoch.zoznam.sk). Vzhľadom k týmto nedostatkom je potrebné zmluvu považovať za bezúročnú a bez poplatkov v súlade s ust.§11ods. 1 písm. b) a písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z.. Z toho vyplýva, že žalované sú povinné zaplatiť žalobcovi len to, čo mu bolo poskytnuté. V danom prípade bolo zistené, že žalobca žalovaným poskytol sumu 300,- eur, žalované mu doposiaľ zaplatili sumu 1,50 Eur, zostáva teda uhradiť 298,50 eur. V tejto časti súd považoval žalobu žalobcu za dôvodnú. Pokiaľ však ide o nárok na zaplatenie úroku, príp. servisného poplatku, ktorý si žalobca uplatnil, na tieto žalobcovi nárok nevznikol.

16.

Súd teda považoval nárok žalobcu voči žalovaným dôvodný v časti o zaplatenie sumy 298,50 Eur.

17.

Keďže žalované túto sumu neuhradili riadne a včas, má žalobca nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania odo dňa nasledujúceho po mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. od 10.07.2014. K uvedenému dňu bola výška úroku z omeškania podľa nar. vl. č. 87/1995 Z. z. 5,15 % ročne. Súd teda vo veci rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 298,50 Eur spolu s 5,15% ročným úrokom z omeškania od 10.07.2014 až do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku Vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú (z dôvodov uvedených vyššie) zamietol.

18.

Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19.

Podľa § 255 ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

20.

Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

21.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 vo veci bol úspešnejší žalobca, ktorému vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov konania. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z uplatnenej istiny. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 412,50 Eur, žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 298,50 Eur t.j. 72,36 %, žalované v časti o zaplatenie sumy 114,- Eur t.j. 27,64 % (úspech žalobcu je neúspechom žalovaných). Žalobcovi tak vzniklo právo na pomernú náhradu jeho účelne vynaložených trov v rozsahu 44,72 % (72,36 % - 27,64 %).

22.

O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok.