Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_20C-92-2016.pdf
PDF · 102.06 KB
No categories available
20C/92/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobkyne: T. R., B.. XX.X.XXXX, X. B. T. XX, L., práv. zast.: AK Hudzík & Partners s.r.o., Mnoheľova 830/15, Poprad, proti žalovanému: G. T., B.. XX.X.XXXX, X. Š. XXXX/X, L., práv. zast.: JUDr. Martin Bašista, advokát, AK, Štefánikova 8, Poprad, za účasti intervenienta na žalovanej strane: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31 595 545, práv. zast.: Advokátska kancelária FELIX NEUPAUER & PARTNERS, Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, o zaplatenie 15.000,- eur s prísl. takto
rozhodol:
Nárok žalobkyne na náhradu nemajetkovej ujmy je voči žalovanému opodstatnený.
O trovách konania súd rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 11.4.2016 sa žalobkyňa domáhala vydania rozhodnutia, ktorý súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 15.000,- eur s príslušenstvom.
2. Dôvodom podania žaloby je skutočnosť, že dňa 21.1.2015 asi o 17.25 hod. žalovaný v Poprade viedol motorové vozidlo zn. Toyota Yaris EČV: L. XXX J. na parkovisku čerpacej stanice Slovnaft, kde pri cúvaní bez toho, aby sa náležite presvedčil, či neohrozí ostatných účastníkov cestnej premávky zadnou časťou vozidla zrazil chodkyňu T. R. a táto pri náraze a páde utrpela zranenia, ktorým dňa 22.1.2015 podľahla. Nakoľko žalobkyňa bola na osobu svojej matky T. R. citovo veľmi naviazaná, jej úmrtie v dôsledku dopravnej nehody pociťuje ako ujmu, za ktorú od žalovaného ako vodiča vozidla, ktorým bola škoda spôsobená, požaduje náhradu nemajetkovej ujmy. Poukazuje pritom na existujúcu judikatúru.
3. Žalovaný s podaním návrhom nesúhlasí a namieta nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Poukázal na to, že žalobkyňa nepreukázala dôvodnosť uplatnenej výšky nároku, jediným dôkazom je výpoveď manžela žalobkyne, s ktorým majú vzájomne dlhodobý vzťah, spoločne hospodária, spoločne vedú domácnosť, jeho výpoveď nie je relevantná pre preukázanie intenzity majetkovej resp. nemajetkovej ujmy žalobkyne. Súčasne poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa so svojou matkou neviedli spoločnú domácnosť, nenavštevovali sa výrazne intenzívne, resp. žalobkyňa rozsah spôsobenej ujmy nepreukázala. Poškodená matka žalobkyne pracovala v Rakúsku, týždeň tam pracovala, týždeň bola doma. V prípade, že by súd konštatoval existenciu ujmy, podľa názoru žalovaného je uplatnená sumy neprimerane vysoká.
4. Intervenient na strane žalovanej do konania vstúpil z podnetu žalovaného a namietol dôvodnosť konania. Poukázal zhodne so žalovaným na skutočnosť, že žalobkyňa so svojou matkou neviedli spoločnú domácnosť, nenavštevovali sa výrazne intenzívne, resp. žalobkyňa rozsah spôsobenej ujmy
nepreukázala. V prípade, že by súd konštatoval existenciu ujmy, podľa názoru žalovaného je uplatnená sumy neprimerane vysoká.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, svedka L. R. a listinnými dôkazmi založenými v spise, z čoho zistil tento skutkový stav:
6. Žalobou zo dňa 11.4.2016 sa žalobkyňa domáhala vydania rozhodnutia, ktorý súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 15.000,- eur s príslušenstvom a z dôvodu, že ako vodič vozidla zn. Toyota Yaris, dňa 21.1.2015 na parkovisku čerpacej stanice Slovnaft, kde pri cúvaní bez toho, aby sa náležite presvedčil, či neohrozí ostatných účastníkov cestnej premávky zadnou časťou vozidla zrazil chodkyňu T. R. a táto pri náraze a páde utrpela zranenia, ktorým dňa 22.1.2015 podľahla. Žalobkyňa bola na osobu svojej matky T. R. citovo veľmi naviazaná, jej úmrtie v dôsledku dopravnej nehody pociťuje ako ujmu, za ktorú od žalovaného ako vodiča vozidla, ktorým bola škoda spôsobená, požaduje náhradu nemajetkovej ujmy. Poukazuje pritom na existujúcu judikatúru. Vyjadrenia žalobkyne potvrdzuje svedok L. R., manžel žalobkyne, pričom uviedol, že od úmrtia matky je žalobkyňa plačlivá, uvedomuje si, že je sirota, nakoľko otec jej zomrel už pred časom.
7. Podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.
8. Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.
9. Podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.
10. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
11. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.
12. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
13. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
14. Podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.
15. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
16. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
17. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady (72/166/EHS) z 24.04.1972 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, každý členský štát prijme v súlade s článkom 4 všetky primerané opatrenia, aby zabezpečil, že zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou vozidiel obvykle sa nachádzajúcich na jeho území je pokrytá poistením. Rozsah krytia zodpovednosti a podmienky tohto krytia sa určia na základe týchto opatrení.
18. Podľa čl. 22 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES z 16.09.2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, osobnú ujmu a škodu na majetku, ktorú utrpeli chodci, cyklisti a iní nemotorizovaní užívatelia cesty, ktorí sú obyčajne najslabšími účastníkmi nehody, by malo pokrývať povinné poistenie vozidla účastného na nehode, kde majú nárok na odškodnenie podľa vnútroštátneho občianskeho práva. Toto ustanovenie nepredurčuje zodpovednosť za škodu alebo úroveň výšky odškodneného pri konkrétnej nehode podľa vnútroštátnych právnych predpisov.
19. Podľa čl. 36 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES z 16.09.2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, skutočnosť, že osoba, ktorá utrpela ujmu alebo škodu, má priame právo na žalobu proti poisťovni, je logickým doplnením určenia takýchto zástupcov a navyše zlepšuje právne postavenie poškodených osôb pri dopravných nehodách vzniknutých mimo členského štátu, v ktorom má taká osoba trvalý pobyt.
20. Podľa § 4 ods. 1 zákona 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
21. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení.
22. Podľa § 15 ods. 1 zákona 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi /20/ a je povinný tento nárok preukázať.
23. Podľa § 15 ods. 2 zákona 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.
24. Podľa § 214 ods. 1 C.s.p. ak je to účelné, súd môže rozhodnúť najskôr len o základe alebo dôvode uplatneného procesného nároku medzitýmnym rozsudkom.
25. Podľa § 214 ods. 2 C.s.p. súd môže na návrh strany medzitýmnym rozsudkom rozhodnúť, či tu je, alebo nie je právo, od ktorého celkom alebo sčasti závisí rozhodnutie vo veci samej.
26. V prejednávanej veci bolo nespornou skutočnosťou, že dňa 21.1.2015 došlo k dopravnej nehode zavinenej žalovaným, ktorý bol vodičom motorového vozidla značky Toyota Yaris, a ktorý bol poistencom intervenienta na žalovanej strane. Pri dopravnej nehode zahynula matka žalobkyne T. R., ktorej stratu žalobkyňa pociťuje ako osobnú ujmu, za ktorú žiada náhradu.
27. Súčasťou práva na ochranu osobnosti je i právo na súkromie a rodinný život, ktoré v sebe zahrnuje tiež právo na spolužitie s ďalšími osobami, predovšetkým s členmi rodiny. Občianskoprávne sankcie za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej osoby upravuje ustanovenie § 13 OZ. Určenie subjektov, na ktoré dopadajú sankcie podľa tohto zákonného ustanovenia, zákonná úprava vymedzuje vzťahom medzi osobou, do ktorej práv na ochranu osobnosti bolo neoprávnene zasiahnuté (môžu ňou byť len fyzické osoby) a osobou, ktorá neoprávnený zásah spôsobila (môžu ňou byť aj právnické osoby). Pri neoprávnenom zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby vzniká osobná väzba medzi oprávnenou osobou na jednej strane a povinnou osobou na strane druhej. Práva a povinnosti vyplývajúce z tohto právneho vzťahu sa viažu na určitú osobu. Povinnosť poskytnúť zadosťučinenie podľa § 13 OZ je teda subjektívne spätá s tým, kto sa zásahu do týchto práv iného dopustil. Jedná sa preto o výlučne osobnú povinnosť tohto subjektu, ktorá neprechádza na ďalšiu osobu. Občiansky zákonník nemá ani ustanovenie, ktoré by umožňovalo prípadný prechod
tejto povinnosti na ďalšiu osobu, ako osobu z tohto hmotnoprávneho vzťahu povinnú. Z uvedených úvah teda vyplýva, že v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej zásahom do osobnostných práv, je v zmysle § 11 a nasl. OZ nositeľom hmotnoprávnej povinnosti ten subjekt, ktorý neoprávnený zásah do osobnostných práv spôsobil.
28. V posudzovanej veci bolo nesporné, že zásah do osobnostných práv žalobkyne (do jej práva na súkromný a rodinný život) bol spôsobený pri dopravnej nehode, ktorú zavinil žalovaný. Zostáva posúdiť, či výklad ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a/ zák. č. 318/2001 Z.z., na ktorom žalovaný založil svoj právny názor, že nie je v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy pasívne vecne legitimovaný, (nie)je správny.
29. Vo všeobecnosti za spôsobenú škodu zodpovedá škodca, v prejednávanej veci žalovaný. Z ustanovenia § 1 ods. 1 zák. č. 318/2001 Z.z. vyplýva, že jeho predmetom je upraviť povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Takto určenému predmetu korešponduje aj vymedzenie, na koho sa poistenie zodpovednosti vzťahuje (vzťahuje sa na každého, kto zodpovedá za škodu) a vymedzenie rozsahu poistného krytia.
30. Právna úprava rozsahu poistenia zodpovednosti v ustanovení § 4 ods. 2 citovaného zákona podáva taxatívny výpočet prípadov, ktoré podliehajú poistnému krytiu a ktoré sú z hľadiska rozlíšenia toho, čo sa odškodňuje, okrem prípadu uvedeného pod písmenom c/, plne v zhode s právnou úpravou spôsobu a rozsahu náhrady škody v Občianskom zákonníku (§ 442 a nasl. OZ). Poistený má v zmysle tohto zákonného ustanovenia jeho písmena a/ z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, pričom je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi. Naproti tomu, pojem „nemajetkovej ujmy v peniazoch“ za zásah do osobnostných práv je upravený v Prvej časti OZ v ustanovení § 13 ods. 2 OZ ako jeden z právnych prostriedkov ochrany osobnostných práv. Podstatou a účelom nemajetkovej ujmy v peniazoch je poskytnúť fyzickej osobe, ktorej osobnostné právo bolo porušené, priznanie peňažnej satisfakcie. Keďže skutočnú ujmu nie je možné presne zistiť (dá sa len predpokladať), výška nemajetkovej ujmy sa nedá presne vyčísliť a teda ani preukázať.
31. Zákon o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu v ustanovení § 2, v ktorom vymedzuje pojmy pre účely tohto zákona, pojem škoda osobitne nedefinuje a definíciu nepodáva ani Občiansky zákonník (čo treba rozumieť pod pojmom škoda nevysvetľuje ani teraz platná Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel). V občianskom zákonníku sa však nachádza právna úprava spôsobu a rozsahu náhrady (§ 442 a nasl. OZ), ktorá okrem iného vymedzuje, čo sa pri škode na zdraví a usmrtení odškodňuje. Pokiaľ ide o nároky nemajetkovej povahy, pri škode na zdraví sa odškodňuje bolesť poškodeného a sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 444 OZ). Pri strate života sa výživou oprávneným osobám priznáva pozostalostná úrazová renta (§ 448 OZ) a uhrádzajú sa náklady spojené s pohrebom, prípade s liečením (§ 449 ods. 1 a 2 OZ). Keďže zákon č. 381/2001 Z.z. pojem škody nevymedzuje osobitným spôsobom a nemá ani špeciálne ustanovenie, čo sa odškodňuje, niet dôvodu takto vymedzenú škodu v Občianskom zákonníku nestotožniť so škodou vyjadrenou v § 4 ods. 2 písm. a/ citovaného zákona. Chráneným predmetom, za poškodenie ktorého má poisťovateľ plniť za poisteného poškodenému, ak v zmluve nie je uvedené inak, nie je teda zásah do súkromia, ktorého súčasťou je aj rodinný život.
32. Podľa súčasne platnej právnej úpravy možno teda nemajetkovú ujmu za zásah do osobnostných práv usmrtením blízkej osoby uplatňovať len mimo rámec inštitútu zodpovednosti za škodu, t.j. podľa § 11 a nasl. OZ.
33. Čo sa týka intervenienta, v tomto smere súd konštatuje, že poistenie má za úlohu ekonomickú ochranu jednotlivcov, rodín, spoločenstiev, firiem či iných subjektov. Poisťovníctvo je založené na tvorbe poistno-technických rezerv, ktoré sa tvoria prostredníctvom výberu a akumulácie poistného od poistených. Z týchto rezerv sú následne poisťovňou vyplácané poistné plnenia. Na základe dohody a za poplatok poisťovňa na seba preberá dohodnuté riziká v dohodnutom rozsahu. V prípade, že nastane poistná udalosť, poisťovňa sa zaväzuje uhradiť poistenému dohodnutú poistnú sumu, v prípade poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa poistenie vzťahuje na následky spôsobené poškodeným pri prevádzke motorového vozidla a nie je obmedzené na osobu poistenca. Uvedený druh poistenia je poistením, ktorého existencia je pri prevádzke motorového vozidla povinná v zmysle ust. §
3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. Poistenie slúži ako prostriedok na prenos rizika zo subjektu, ktorý ho nie je ochotný podstúpiť na poisťovateľa, ktorý je ochotný ho prebrať.
34. Súd je toho názoru, že i pre účely zákona č. 381/2001 Z.z. je pojem škoda potrebné vykladať tak, že zahŕňa i nemajetkovú ujmu, i keď sa jedná o samostatné inštitúty, ak účelom poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov je zmierniť dôsledky škody, ku ktorej došlo v súvislosti s prevádzkou vozidla.
35. V tomto smere súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/2014, z ktorého vyplýva, že: „... ústavný súd považuje v prvom rade za potrebné poukázať na svoju doterajšiu judikatúru, v ktorej už uviedol, že k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Jazykový výklad môže totiž v zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu predstavovať len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je interpretovaný právny predpis; na overenie správnosti či nesprávnosti výkladu, resp. na jeho doplnenie či spresnenie potom slúžia ostatné interpretačné prístupy postavené na roveň gramatickému výkladu, najmä teleologický a systematický výklad vrátane ústavne konformného výkladu, ktoré sú spôsobilé v kontexte racionálnej argumentácie prispieť k zisteniu obsahu a zmyslu aplikovanej právnej normy (IV. ÚS 515/2012, IV. ÚS 294/2012, IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 351/2010, m. m. I. ÚS 306/2010). Podľa tejto judikatúry ako ústavne nesúladné (porušujúce základné práva sťažovateľa) ústavný súd hodnotí aj také rozhodnutia všeobecných súdov, v ktorých boli zákony, prípadne podzákonné právne úpravy interpretované v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti, napr. v dôsledku prílišného formalizmu (IV. ÚS 515/2012, IV. ÚS 294/2012, IV. ÚS 192/08, IV. ÚS 69/2012, IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 26/2010, III. ÚS 163/2011, podobne aj Ústavný súd Českej republiky napr. III. ÚS 150/99).“ Z uvedeného je zrejmé, že pri posudzovaní veci je nepochybne potrebné interpretovať právnu normu v súlade s princípmi spravodlivosti.
36. Z citovaných ustanovení Ústavy Slovenskej republiky, Dohovoru o ochranu ľudských práv a slobôd, Občianskeho zákonníka vyplýva obsah práva na ochranu osobnosti. Do rámca všeobecnej úpravy ochrany osobnosti patrí aj právo na súkromie. Rešpektovanie súkromného života, zahŕňa aj právo na vytváranie a rozvíjanie vzťahov s ďalšími ľudskými bytosťami. Súčasťou súkromného života je rodinný život zahŕňajúci aj vzťahy medzi blízkymi príbuznými, s osobami v úzkom citovom, priateľskom alebo obdobnom vzťahu. Ide o vzťahy medzi príbuznými, bez ohľadu na skutočnosť, že žijú alebo nežijú v spoločnej domácnosti. Predpokladom zodpovednosti a vzniku občianskoprávnych sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej osoby je existencia neoprávneného zásahu spôsobilému ujmu vyvolať a príčinnej súvislosti medzi zásahom a jeho protiprávnosťou.
37. V danom prípade protiprávnosť a príčinná súvislosť zásahu vyplýva z trestného konania vedeného Okresným súdom Poprad pod sp. zn. 5T/107/2015. V tomto konaní bol žalovaný uznaný vinným prečinom usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu troch rokov.
38. Súd nemal pochybnosť o tom, že smrť T. R. spôsobila veľmi vážny zásah do súkromného života žalobkyne a žiadna z morálnych foriem zadosťučinenia v tomto prípade nemôže byť postačujúca. Smrťou matky žalobkyňa stratila sociálne, morálne, citové puto vytvorené medzi nimi a nebohou matkou. Od smrti matky má žalobkyňa a jej rodina ochudobnenú sféru vzťahu s nebohou ako najbližším rodinným príslušníkom. Stratila možnosť prejavovať jej lásku, priazeň a dostávať oporu, porozumenie. Protiprávnym konaním žalovaného u žalobkyne došlo k nenávratnej deštrukcii väzieb súkromného života. Následky zásahu nie je možné odstrániť len morálnou satisfakciou, pretože žiadna by nepostačovala na primerané vyváženie a zmiernenie ujmy žalobkyne. Ujma vzniknutá žalobkyni je neodstrániteľná, každá iná fyzická osoba by ujmu považovala za objektívne závažnú, náhrada nemajetkovej ujmy môže u žalobkyne prispieť k zmiereniu stavu. Je prejavom slušnosti a spravodlivosti, nemôže však odčiniť dopad tragickej udalosti.
39. Vzhľadom na uvedené súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že podstatou poistenia je ekonomická ochrana jednotlivcov, rodín, spoločenstiev, firiem či iných subjektov. Na základe dohody a za poplatok poisťovňa na seba preberá dohodnuté riziká v dohodnutom rozsahu. Intervenient nepredložil dôkaz o tom, že by mal so žalovaným zúžený či obmedzený rozsah poistenia, prípade, že
bude žalovaný zaviazaný povinnosťou náhrady nemajetkovej ujmy v akomkoľvek rozsahu, nastúpi s najväčšou pravdepodobnosťou jeho zodpovednosť voči svojmu poistencovi, žalovanému.
40. Vzhľadom na charakter prejednávanej veci, keď žalovaný namietal jednak základ uplatneného právneho nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, ako aj jej výšku, súd z dôvodu hospodárnosti konania v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 C.s.p. najskôr rozhodol len o základe uplatneného nároku.
41. O trovách konania súd rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, kterým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnost vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.