Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-636-2015.pdf
PDF · 77.83 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/636/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudcom Michalom Novotným v sporovej veci žalobcu: AB 2 B.V., identifikačné číslo: 572 79 667, so sídlom Strawinskylaan 933, Amsterdam, Holandské kráľovstvo, zastúpeného: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., Trenčín, proti žalovanej: P. F., nar. XX. O. XXXX, bytom L. X, o 1.486,55 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žaloba o zaplatenie 1.629,02 € s 8,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.486,55 € od 23. decembra 2015 sa zamieta. II. Žalovanej sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou došlou súdu 31. decembra 2015 domáhal voči žalovanej zaplatenia súm uvedených vo výroku. V žalobe predniesol, že so žalovanou uzavrel dohodu o splátkach uznaného dlhu, v ktorej žalovaná uznal dlh vo výške 1.529,02 € pozostávajúci z istiny 1.486,55, poplatku za výpis z účtu 7,45 € a úrokov z omeškania 35,02 €. Túto sumu mala zaplatiť v splátkach po 63,71 €, ktoré však nezaplatil. Preto sa žalobca domáha zaplatenie celej sumy. Okrem toho žalobca požaduje úroky z omeškania.
2. Žalovaná pred pojednávaním svoj záväzok uznala, žiadala však o povolenie jeho splácania v splátkach.
3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie (§ 297 C. s. p.), na ktoré sa strany nedostavili, ospravedlnili sa, no odročenie nežiadali, preto súd pojednával v ich neprítomnosti (§ 180 C. s. p.). Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie listinami, a to: uznanie dlhu a dohoda o splátkach (č. l. 25 a 26), výzva z 30. septembra 2014 (č. l. 22) a oznámenie o postúpení (č. l. 3 a 4) a v spojení so všeobecne známymi a uznanými skutočnosťami (§ 186 ods. 2. § 150 a § 151 ods. 1 C. s. p.) súd zistil tento
skutkový stav:
4. a) Spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s., je právnická osoba, ktorej predmetom podnikania je okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Žalovaná nie je podnikateľom, resp. v prerokúvanej veci nevystupuje ako podnikateľ.
b) Táto spoločnosť a žalovaný 8. decembra 2007 uzavreli úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX. Nepodarilo sa však zistiť ani jej obsah, ani to, kedy a akým spôsobom žalovaná čerpala poskytovaný úver, ani ako, kedy a koľko splácal. Listom z 30. septembra 2014 (č. l. 22) táto spoločnosť vyzvala žalovanú na okamžité splatenie sumy 1.760,75 € s úrokom z omeškania; nepodarilo sa však zistiť, či a koľko ešte
splatil. Ďalším listom z 26. novembra 2014 (č. l. 3 a 4) táto spoločnosť oznámila žalovanej, že pohľadávku z „úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX“ postúpila na žalobcu.
c) Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu 17. januára 2015 vyhotovil a podpísal návrh listiny označenej ako „Uznanie dlhu a Dohoda o splátkach (podľa § 558 Občianskeho zákonníka)“ (č. l. 25 a 26), ktorú odoslal žalovanej poštou. Žalovaná pripojila svoj podpis 17. februára 2015 a zaslala ho žalobcovi späť, ktorému došla 5. marca 2015. V tejto listine žalovaná prejavila, že „uznáva čo do dôvodu a výšky svoj dlh voči“ žalobcovi vo vyššie uvedenej výške. Dlh mal vzniknúť „na základe úverovej zmluvy č.: XXXXXXXXXX zo dňa 08.12.2007, ktorou klient zároveň uzatvoril zmluvu o revolvingovom úvere II. č. XXXXXXXXXX... V súlade s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere I. č. XXXXXXXXXX veriteľ poskytol dlžníkovi úverový rámec na čerpanie finančných prostriedkov vo výške 1700.00 Eur. Počas trvania zmluvného vzťahu klient čerpal prostredníctvom ÚK/KK spolu sumu 2340.00 Eur. Dlžník ku dňu Uznania dlhu z dlžnej sumy vrátil 2112.78 Eur...“ Žalovaná sa zároveň zaviazala zaplatiť takto vyčíslený dlh v splátkach po 63,71 € do 20. januára 2017 s tým, že nezaplatením jednej splátky sa stal splatný celý dlh.
5. Takto zistený skutkový stav, pokiaľ nevyplýva zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré sa považujú za nesporné podľa § 151 ods. 1 C. s. p., vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§ 191 C. s. p.). Skutkové zistenia v bode 4 písm. a) a c) sú v podstate len reprodukciou príslušných listinných dôkazov, resp. ich častí, voči pravosti ktorých neboli vznesené žiadne námietky. Záver uvedený v bode 4 písm. b) je v podstate dôsledkom úplnej absencie akýchkoľvek relevantných tvrdení a dôkazov zo strany žalobcu. Žalobca, hoci bol na to podľa § 153 a 154 v spojení s § 149 C. s. p. povinný a ešte aj súdom osobitne vyzvaný, nepredložil súdu žiaden dôkaz o obsahu pôvodnej úverovej zmluvy, prehľadu čerpania alebo splácania úveru. V súvislosti s tým súd zdôrazňuje, že nebolo jeho povinnosťou v tomto smere nahrádzať dôkaznú aktivitu žalobcu výzvou na odstránenie nedostatkov podania v zmysle § 129 C. s. p. Neuvedenie daných skutočností totiž nie je vadou, ktorá by bránila prejednaniu žaloby, ale má za následok nedokázanie hmotnoprávnych skutočností, o ktoré žalobca opiera svoje uplatňované nároky (porov. v tomto zmysle uznesenie NS SR sp. zn. 4 Cdo 179/2012). Žalobca si pritom musel byť vedomý, že tieto skutočnosti musí dokázať, pričom sa mohol dostaviť aj na nariadené pojednávanie, kde mohol byť poučený o sporných skutočnostiach podľa § 181 ods. 2 C. s. p. Ak tak žalobca neurobil, musí znášať negatívne dôsledky z toho plynúce.
Právne vec súd posúdil takto:
6. Žalovaná predovšetkým v podaním došlom 27. septembra 2016, v ktorom zároveň ospravedlňovala svoju neúčasť na pojednávaní, svoj nárok uznala. Súd však napriek tomu nemohol vo veci rozhodnúť rozsudkom pre uznanie, keďže mu na to podľa § 282 C. s. p. chýbal zodpovedajúci návrh žalobcu. Súd pritom len pripomína, že nebolo jeho povinnosťou toto podanie doručovať žalobcovi, keďže tento sa mohol dostaviť na nariadené pojednávanie, kde s ním mohol byť oboznámený. Ak tak neurobil, je jeho vecou, že o uznávacom prejave nevedel. Ide totiž o rovnakú situáciu, ako keby sa žalovaná dostavila na pojednávanie a urobila by uznávací prejav tam v neprítomnosti žalobcu. Ak súd nariadil pojednávanie, musí si každá strana civilného sporu byť vedomá, že na ňom môže dôjsť k určitým procesným úkonom, ktoré si budú vyžadovať reakciu z jej strany (napr. dokazovanie). Pokiaľ sa na pojednávanie nedostaví, sám sa pripravuje o možnosť na tieto procesné úkony reagovať.
7. Žalobca svoje nároky voči žalovanej odvodzuje len v prvom rade z uznania dlhu z 17. januára/17. februára 2015, ktoré by v zmysle § 558 Obč. zák. zakladalo jednak domnienku existencie dlhu v čase uznania, jednak by v zmysle § 110 Obč. zák. znamenalo predĺženie premlčacej doby na 10 rokov. Existencia takejto domnienky by v zmysle § 192 C. s. p. znamenala, že záväzok žalovanej by sa musel považovať za dokázaný, pokiaľ by v konaní nevyšiel najavo opak. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka však predpokladom týchto následkov je, že niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky. Pri premlčanom dlhu sa navyše vyžaduje, aby mal uznávajúci aj vedomosť o jeho premlčaní. Uznanie čo do dôvodu nevyžaduje, aby bol dôvod dlhu výslovne vyjadrený v listine o uznaní, ale postačí, ak je určiteľný odkazom na inú listinu, v ktorej vyjadrený je (porov. judikát R 123/1953). Predsa však musí byť dôvod vzniku záväzku jednoznačne ustáliteľný. V prerokúvanej veci však z obsahu uznávacieho prejavu nie je jasne zistiteľný dôvod záväzku. Uznanie dlhu totiž obsahuje jednak prejav, že dlh vznikol na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. II uzavretej
ako obsah zmluvy o úvere zo 8. decembra 2007. V ďalšom texte sa však tvrdí, že záväzok je zo zmluvy o revolvingovom úvere č. I. Súd však z úradnej činnosti vie, že zmluva o revolvingovom úvere č. I a II sú však samostatnými zmluvami vznikajúcimi z rozdielnych ustanovení úverových podmienok v spojení so samotnou zmluvou z 8. decembra 2007. Už z toho je zrejmé, že z obsahu uznania nie je jednoznačne ustáliteľný právny dôvod dlhu žalovaného voči žalobcovi. V dôsledku toho ani podpísanie uznania žalovanou nemohlo mať za následok účinky predpokladané v § 558 Obč. zák. Dôsledkom teda nie je vznik domnienky existencie dlhu v čase uznania, v dôsledku čoho sa existencia dlhu nemôže považovať za dokázanú v zmysle § 192 C. s. p.
8. V dôsledku toho nebolo potom možné považovať za dokázanú ani právny základ, ani výšku žalovanej pohľadávky. Vzhľadom na to, že žalobca iným spôsobom jej právny základ ani výšku nedokázal, súd jeho žalobu zamietol (výrok I).
9. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p. a plne úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu všetkých trov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak žalovaná dobrovoľne nesplní svoju povinnosť, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie.