Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_23CoE-52-2016.pdf
PDF · 88.28 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoE/52/2016
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a sudkýň JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej, v exekučnej veci oprávneného Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Košice, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, proti povinnému D. W., bytom V. č. XX, J., o vymoženie sumy 197,83 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. XXEr/XXX/XXXX-XX zo dňa 26. júna 2015 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie ako exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Dušana Sopka, Exekútorský úrad Poprad, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. EX 53/15 - 5. Rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, sp. zn. 2C/550/2012 zo dňa 19.01.2012. Právny vzťah medzi oprávneným a povinným vznikol na základe poistnej zmluvy č. 4048600392 zo dňa 10.12.2007. S odkazom na § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/1/2012 a rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7CoE/103/2014, využijúc oprávnenie dané Exekučným poriadkom, preskúmal exekučný súd predložený exekučný titul a ostatnú zmluvnú dokumentáciu medzi oprávneným a povinným a uzavrel, že uzatvorená poistná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou uzavretou medzi dodávateľom a spotrebiteľom podľa § 52 OZ, pričom jej obsah bol pre spotrebiteľa vopred daný. Súčasťou osobitných zmluvných dojednaní pod č. 1/2007 je rozhodcovská doložka, ktorá výlučným spôsobom upravuje povinnosť povinného, poisteného, riešiť prípadné spory vyplývajúce z uzavretého zmluvného vzťahu v rozhodcovskom konaní. Túto rozhodcovskú doložku vyhodnotil ako nekalú zmluvnú podmienku, keďže spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného, pričom zároveň absentuje individuálne vyjednanie konkrétneho obsahu zmluvných podmienok povinným. Rozhodcovská doložka vyhotovená ako ustanovenie formulárovej poistnej zmluvy síce umožňuje spotrebiteľovi oboznámiť sa s jej obsahom, avšak ten nemal reálnu možnosť ovplyvniť jej obsah, t.j. nemožno ju považovať za individuálne vyjednanú. Neplatná rozhodcovská doložka má tak za následok nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, čo má za následok nedostatok materiálnej vykonateľnosti predloženého exekučného titulu, čím je daný jeho rozpor so zákonom. Exekučný súd preto predloženú žiadosť o udelenie poverenia zamietol.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, a to proti všetkým jeho výrokom. Uviedol, že napadnuté uznesenie je nezákonné z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, v znení účinnom v čase podania opravného prostriedku. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie nebolo vydané sudcom, ale vyšším súdnym úradníkom, čo je v rozpore so zákonom aj s Ústavou Slovenskej republiky, keďže vyšší súdny úradník nemá zo
zákona dané oprávnenie vykonávať vo veci dokazovanie, čím došlo k porušeniu práva oprávneného na konanie pred zákonným sudcom. Uviedol, že konštatovania a závery exekučného súdu vo vzťahu k vysloveniu neplatnosti a neprijateľnosti rozhodcovskej doložky nemajú žiadnu oporu v skutkovom stave konkrétneho prípadu a ani v právnom poriadku Slovenskej republiky, keďže súd sa v rozhodnutí riadne nevysporiadal s jeho tvrdeniami a tie primerane právne nezdôvodnil. Namietal, že rozhodcovská doložka nie je v rozpore so zákonom, nie je neprijateľnou podmienkou, keďže ide o individuálne, platne dojednanú zmluvnú podmienku. Poukázal na to, že došlo k individuálnemu dojednaniu rozhodcovskej doložky vzhľadom na tzv. Osobitné zmluvné dojednania k poistnej zmluve zo dňa 2.9.2009, kedy povinný podpísal súhlas s rozhodcovskou doložkou, ktorá stanovila povinnosť poistníka, povinného, podrobiť sa v prípade sporu z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti rozhodcovskému konaniu podľa XV. časti týchto všeobecných poistných podmienok. Súd nevyvrátil tvrdenie, že rozhodcovská doložka bola dohodnutá individuálne po primeranom oboznámení a informovaní o jej obsahu a dôsledkoch, nezdôvodnil, na akom základe má takáto rozhodcovská doložka založiť hrubý nepomer v právach zmluvných strán, ani akým spôsobom má dochádzať k zásahu do práv povinného v rozhodcovskom konaní. Vydaním rozhodnutia, bez nariadeného pojednávania, mu bol odňatý prístup k spravodlivosti. Vyslovením neplatnosti exekučného titulu z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky, bez vyjadrenia oboch strán prípadne aj tretích osôb ako svedkov k právne významným skutočnostiam, došlo k porušeniu zásady kontradiktórnosti a k porušeniu práva oprávneného konať pred súdom. Oprávnený nemal možnosť využiť príslušné procesné oprávnenia a vyjadriť sa k súdom vykonávaným dôkazom. Nenariadenie pojednávania v exekučnom konaní podľa platnej právnej úpravy nemá zákonnú oporu, keďže aj exekučný súd je povinný rozhodovať tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán a súd je povinný rozhodovať na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu. V konkrétnom prípade mal exekučný súd nariadiť pojednávanie z dôvodu, že posudzoval okolnosti uzavretia a prijateľnosť rozhodcovskej doložky, keďže k spoľahlivým skutkovým zisteniam vo veci nie je možné dospieť len na základe listinných dôkazov. Navyše, exekučný súd svojím postupom prekročil zákonom stanovené oprávnenia a právomoci, keď skúmal predložený rozhodcovský rozsudok v realizovanom rozsahu. Vo vzťahu k platnosti uzavretej rozhodcovskej doložky oprávnený uviedol, že tá bola bezpochyby individuálne vyjednaná, povinný s ňou podpisom zmluvy preukázateľne vyslovil súhlas a je tak platným zmluvným dojednaním. Exekučný súd tak vydal nezákonné rozhodnutie, na základe nesprávne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia, keď vyslovil neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu jej posúdenia ako neprijateľnej zmluvnej podmienky.
3. Odvolací súd príslušný na rozhodnutie v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 379 a § 380 CSP v spojení s § 9a Exekučného poriadku, účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu, vec prejednal bez nariadenia pojednávania ( § 386 CSP a contrario ), a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
4. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom exekučného súdu, že predmetná poistná zmluva uzavretá medzi oprávneným v pozícií dodávateľa a povinným v pozícií spotrebiteľa je zmluvou spotrebiteľskou, teda že medzi nimi bol na jej základe založený spotrebiteľský vzťah.
5. K námietke oprávneného, že v konaní došlo k procesnej vade spočívajúcej v odňatí možnosti konať pred súdom a to tým, že exekučný súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi bez nariadenia pojednávania a znemožnil tým oprávnenému vyjadriť sa k vykonaným dôkazom odvolací súd uvádza, že exekučný súd je pred rozhodovaním o vydaní poverenia v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku povinný dôsledne preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a predložený exekučný titul. Z tohto ustanovenia vyplýva pre exekučný súd povinnosť skúmať súlad týchto listín so zákonom. Exekučný súd teda neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského rozsudku, ale jeho súlad so zákonom. Súd na tento účel nevykonáva dokazovanie ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v § 122 až § 124 O.s.p., keďže zákon umožňuje posudzovať rozhodujúce skutočnosti na základe písomných dokladov predložených oprávneným. Dokazovanie v tomto štádiu exekučného konania neprichádza do úvahy aj z dôvodu, aby nedošlo k zmareniu účelu exekúcie, o ktorej sa má povinná osoba dozvedieť až doručením upovedomenia o začatí exekúcie. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu v spotrebiteľských veciach exekučný súd skúma, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná právomoc vo veci konať a či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. V prípade zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej
doložky, je namieste konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, čo má za následok materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Toto spolu s princípom dôslednej ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva podklad pre takýto postup exekučného súdu, ktorý mal za následok neudelenie poverenia. Odvolací súd tak má za to, že v tejto časti odvolania ide o námietku neopodstatnenú, pretože namietaným postupom exekučného súdu nebola znemožnená realizácia jeho procesných oprávnení.
6. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejedať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/146/2011).
7. Nedôvodná je aj odvolacia námietka spochybňujúce zákonnosť rozhodnutia vydaného vyšším súdnym úradníkom, keďže § 5 zákona č. 549/2003 Z.z. o súdnych úradníkoch umožňuje vyššiemu súdnemu úradníkovi konať a rozhodovať na základe poverenia sudcu v exekučnom konaní. Vyšší súdny úradník je oprávnený vydávať v exekučnom konaní poverenie na výkon exekúcie, t.j. koná podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, pričom tento postup zahŕňa skúmanie exekučného titulu a ostatných príslušných listín v rozsahu a spôsobom, ako bolo uvedené vyššie pre potreby náležitého rozhodnutia vo vzťahu k otázke možnosti vydania poverenia, altern. zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia.
8. K námietke oprávneného, že postupom exekučného súdu boli porušené jeho procesné práva a bola mu odňatá možnosť vyjadriť sa k postupu súdu pri preskúmavaní exekučného titulu resp. pri posudzovaní rozhodcovskej doložky odvolací súd uvádza, že postup exekučného súdu nie je v rozpore s procesnými právami oprávneného. Obsah listín predložených oprávneným bol v tomto prípade postačujúci na objasnenie veci a na dostatočné posúdenie skutkového stavu. Práva oprávneného neboli porušené a postupom súdu mu nebola odňatá možnosť konať pred súdom. Oprávnený využil svoje právo podať proti rozhodnutiu súdu odvolanie, čím tak vyjadril svoje námietky a nesúhlas so skutkovými zisteniami a právnym záverom exekučného súdu, ku ktorým súd dospel z predložených listinných dôkazov. Podanie odvolania proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie tak možno bezpochyby považovať za zhojenie namietaného porušenia práva oprávneného vyjadriť sa vo veci (pozri tiež nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I ÚS 38/2013 zo dňa 24.10.2013).
9. Vo vzťahu k otázke platnosti rozhodcovskej doložky odvolací súd potvrdzuje, že rozhodcovská doložka vo veci nebola uzavretá platne z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a svojím obsahom a dôsledkami má za následok nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného. Z poistnej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným vyplýva, že rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej súčasťou sú Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie v podobe predtlačeného formulára, a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti týchto podmienok. Na tomto fakte nič nemení skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné strany (ako pokračovanie pretlačeného formulára poistných podmienok) aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku uvedenú v poistných podmienkach.
10. Odvolací súd sa stotožňuje s konštatovaním exekučného súdu, že ak má byť rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6M Cdo 9/2012). Kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú rozhodcovskú doložku je nepochybne forma uzavretej poistnej zmluvy a rozhodcovskej doložky - typová zmluva s rozhodcovskou doložkou ako neoddeliteľnou súčasťou všeobecných poistných podmienok, a jej predloženie povinnému bez možnosti zmeny jej obsahu či výberu konkrétneho rozhodcovského súdu. Je zrejmé, že zmluvná podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ tak nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
11. Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že je dodávateľom vopred naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu, pričom povinný v pozícii spotrebiteľa nemal možnosť si rozhodcovskú doložku dojednať individuálne a s primeranou starostlivosťou zvážiť dôsledky tohto úkonu. To je prípad typových zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis, pričom majú vyvolať dojem, že si ich prvotne vyžiadal spotrebiteľ. Zmluvné dojednanie, ktoré spotrebiteľom nie je individuálne vyjednané, je bezpochyby neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pričom rozhodcovská doložka uzavretá v takejto podobe je zároveň v rozpore s ústavným právom osoby na súdnu ochranu. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať ako nekalú.
12. Spôsob, akým je v tomto a v obdobných prípadoch rozhodcovská doložka predkladaná spotrebiteľovi, t.j. ako neoddeliteľná súčasť poistných podmienok, je skôr o nevhodnom spôsobe predloženia zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok. Takýto postup predstavuje nekaloobchodnú praktiku podľa § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
13. Odvolací súd tak konštatuje, že pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Pre konečné rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci má zásadný význam skutočnosť, že rozhodcovská doložka upravená v XV. časti všeobecných poistných podmienok v spojení s bodom 2/ Osobitných zmluvných dojednaní č. 01/2007 k poistnej zmluve č. 4048600392 nebola platne uzavretá, a teda ako taká nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky je základnou a nevyhnutnou podmienkou, bez ktorej nie je daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať. Rozhodcovský rozsudok predložený oprávneným ako exekučný titul je tak vydaný orgánom, ktorému nebola platne zverená právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Takýto rozsudok nie je platným právnym úkonom a nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilým podkladom pre nariadenie exekúcie. Na túto skutočnosť musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania. Práva oprávneného v tomto prípade, vzhľadom na prelomenie zásady res iudicatae (t.j. definovanie rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, sp. zn. 2C/550/2012 zo dňa 19.01.2012 ako nulitného právneho aktu), vo vzťahu k možnosti vymôcť pohľadávku voči povinnému prostredníctvom žaloby podanej na všeobecnom súde nie sú dotknuté.
14. Z uvedených skutočností je zrejmé, že odvolacie námietky oprávneného nie sú dôvodné a súd prvej inštancie postupoval správne, keď v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal exekučný titul a následne žiadosť o udelenie poverenia zamietol.
15. Odvolací súd preto postupom podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie exekučného súdu ako vecne správne potvrdil.
16. Odvolací súd dopĺňa, že v zmysle judikatúry súdov vrátane európskeho súdu nie je nevyhnutné, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.5.1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku zo dňa 19.2.1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23.6.2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd pri vyslovení absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky a z toho vyplývajúcej absencie právoplatného a vykonateľného exekučného titulu nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami.
17. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 CSP pri zastavení exekučného konania ( § 44 ods. 4 Exekučného poriadku ).
18. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).