Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Er/2999/2013

Uznesenie

Okresný súd Martin v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., Bajkalská 29/A, 821 08 Bratislava, IČO: 36284831, proti povinnému: Ľ. S., H.. XX.XX.XXXX, K. X, XXX XX Z., T. M. XX.XX.XXXX, o vymoženie uloženej povinnosti vo výške 215,81 a trov exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd vyhlasuje exekúcie za n e p r í p u s t n ú .

II. Súd exekúciu vedenú na úrade súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefana Hrebíka pod sp. zn. EX 2969/2013 z a s t a v u j e .

III. Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Na úrade súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefana Hrebíka sa pod sp.zn. EX 2969/2013 vedie exekúcia na návrh oprávneného, doručený na úrad súdneho exekútora dňa 24.06.2013, a to na základe exekučného titulu -výkazu nedoplatkov č. 1300003043 zo dňa 01.02.2013. Okresný súd Martin poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie v hore uvedenej exekučnej veci poverením č. 5506 102499 zo dňa 04.07.2013.

2. Súdny exekútor predložil tunajšiemu súdu dňa 26.11.2015 podnet na zastavenie exekúcie, nakoľko lustráciou majetkovej podstaty povinného nebol zistený žiadny majetok. Zároveň si uplatnil trovy exekúcie vo výške 63,95 €.

3. Súd šetrením v rámci exekučného konania zistil, že povinná dňa 15.11.2014 zomrela a konanie o dedičstve vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 17D/629/2014 zo dňa 26.02.2015 bolo zastavené pre nedostatok majetku poručiteľa (povinnej). Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.02.2015.

4. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1. písm. g) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

5. Podľa § 7 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé.(2) Smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jeho smrť inak. Za mŕtveho súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.

6. Podľa § 61 Civilného sporového poriadku, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

7. Podľa § 63 Civilného sporového poriadku, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.

8. Podľa § 67 Civilného sporového poriadku, každý môže pred súdom samostatne konať v rozsahu, v akom má spôsobilosť na právne úkony.

9. Nakoľko povinná dňa 15.11.2014 zomrela, zanikla v zmysle ust. § 7 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka jej spôsobilosť mať práva a povinnosti ako aj spôsobilosť byť účastníkom konania v zmysle ust. § 61 Civilného sporového poriadku. Súd preto v zmysle ust. § 63 ods. 1 Civilného sporového poriadku posudzoval, či v prebiehajúcom exekučnom konaní možno pokračovať s dedičmi povinného, alebo sa má toto konanie zastaviť. Pretože bolo dedičské konanie po povinnom zastavené pre nedostatok majetku, súd konštatuje, že nedošlo k prechodu dlhov povinného ako poručiteľa na jeho dedičov a tak exekúcia začatá proti povinnému nemá proti komu pokračovať. Vzniká tým prekážka tohto konania, ktorá je neodstrániteľná. Exekúcia musí byť v takomto prípade zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, teda preto, že tu je iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať.

10. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

11. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

12. Podľa ust. § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. (2) Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

13. Podľa § 203 ods. 1a 2 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. (2) Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

14. Pri rozhodovaní o náhrade trov súdneho exekútora je podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku rozhodujúcim kritériom pre takéto rozhodnutie existencia zavinenia oprávneného na zastavení exekúcie. Dôvodom nemôže byť samostatná skutočnosť, že povinná zomrela. O procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie pôjde vtedy, keď mu bude možné vytýkať, že nedbal na náležitú opatrnosť a uvážlivosť a návrh na nariadenie exekúcie podal, hoci mal k dispozícii poznatky, z ktorých sa dal takýto výsledok predvídať. V tomto prípade oprávnený nezanedbal svoju povinnosť a nemohol vedieť, že povinný v budúcnosti zanikne, resp. zomrie. Preto podanie návrhu na začatie exekúcie bolo oprávnené a oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie.

15. Z hľadiska komparatívneho výkladu možno poukázať na rovnaké právne závery, ku ktorým dospela judikatúra Ústavného súdu Českej republiky (napr. II. ÚS 1812/09, II. ÚS 594/10). Podľa uvedenej judikatúry samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky nároky exekútora, nie je protiústavný. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri vykonávaní exekúcie. Východiskom pre určenie, kto zaplatí v tomto prípade trovy exekúcie je zastavenie exekúcie pre jej neprípustnosť a nie nemajetnosť povinného.

16. Na základe uvedeného súd zastavil exekučné konanie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a zároveň nepriznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti I. a II. výroku tohto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde, ktorý ho vydal. Podľa § 363 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Proti III. výroku tohto rozhodnutia nie je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 Civilného sporového poriadku).