Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_18P-41-2016.pdf
PDF · 88.01 KB
Case nature
Area
Subarea
18P/41/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza, sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Z. M. , narodená XX.X.XXXX, zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov - matky: Z. M., narodená XX.X.XXXX, bytom F. X/XX, XXX XX J. a otca: K. R., narodený XX.X.XXXX, bytom N. XX, XXX XX J. o zvýšenie vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa takto
rozhodol:
I. Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca K. R. , nar. XX.XX.XXXX na maloletú Z. M., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 70,- eur mesačne na sumu 120,- eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2015, ktoré je otec povinný platiť matke do 15. dňa v mesiaci, ktorý predchádza mesiacu, za ktoré sa výživné poskytuje.
II. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 13P/424/2009-12 zo dňa 28.08.2006.
III. Zameškané výživné na maloletú Z. M., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 01.09.2015 do 30.09.2016 v sume 650,- eur je otec povinný splácať v mesačných splátkach v sume po 30,- eur spolu s bežným výživným s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť, pod následkom straty výhody poskytnutých splátok pri vynechaní jednej mesačnej splátky.
IV. Súd konanie v časti o určenie vyživovacej povinnosti v sume 30,- eur od 01.09.2015 do budúcna zastavuje.
V. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Matka maloletého dieťaťa sa návrhom doručeným súdu dňa 29.07.2016 domáhala zvýšenia výživného na maloletú Z., nar. XX.X.XXXX. Matka žiadala výživné zvýšiť na sumu 150,- eur mesačne počnúc dňom 1.9.2015. Svoj návrh odôvodnila tým, že vyživovacia povinnosť otca bola určená rodičovskou dohodou a schválená rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 13P/424/2009 zo dňa 28.8.2009 sumou 70,- eur mesačne. Dcéra bola zverená do jej starostlivosti, otec si túto vyživovaciu povinnosť plní, ale dcéra v septembri 2015 nastúpila do školy a tým sa mesačné výdavky zvýšili, dcéra má tiež zdravotné problémy, oslabenú imunitu a je veľmi často chorá, prečo aj musela matka opustiť zamestnanie, pracovala v R. v G. Y., pretože v zimnom období bola maloletá chorá každý mesiac, niekedy aj 2 x do mesiaca. Nad rámec určeného výživného otec neprispieva, nejaví o dcéru záujem. Matka sa pokúšala skontaktovať s otcom a mimosúdne sa na zvýšení výživného dohodnúť, pretože jej výdavky sa s nástupom dcéry veľmi zvýšili, čo jej bolo aj prisľúbené ale za 5 mesiacov od marca jej nedal ani euro naviac, dcéra veľmi pekne maľuje a chcela by chodiť do výtvarného krúžku, rovnako ju baví tanec, avšak ani jeden z týchto krúžkov si matka nemôže finančne dovoliť.
2.Otec maloletého dieťaťa sa k návrhu písomne vyjadril, svoje stanovisko súdu oznámil v telefonickom kontakte, o čom bol spísaný úradný záznam z 29.9.2016, z ktorého je zrejmé, že otec súhlasí s prejednaním a rozhodnutím vo veci v jeho neprítomnosti, s matkou sa dohodli na výške vyživovacej povinnosti v sume 120,- eur, a pokiaľ ide o zameškané výživné otec požiadal aby toto dlžné výživné mohol matke platiť spolu s bežným výživným po 30,- eur do jeho zaplatenia.
3.Súd vykonal dokazovanie, vypočul matku maloletého dieťaťa oboznámil sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
4.Rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 13P/424/2009-12 zo dňa 28.8.2009 súd schválil uzavretú rodičovskú dohodu a maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal vyživovacou povinnosťou 70,- eur mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 11.9.2009.
5.Z rodného listu maloletého dieťaťa boli preukázané skutočnosti: dátum narodenia maloletého dieťaťa, rodičia dieťaťa.
6.Z lustrácie Sociálnej poisťovne bolo zistené, že matka bola zamestnancom Inštitútu odborného vzdelávania s.r.o. so sídlom Púchov od 16.9.2015 do 15.3.2016. Z potvrdenia o zárobku tohto zamestnávateľa mal súd zistené, že matka dosahovala v období do 09/2015 do 03/2016 v priemere čistý mesačný zárobok 415,99 eur.
7.Z potvrdenia aktuálneho zamestnávateľa otca dieťaťa R. s.r.o. bolo preukázané, že jeho čistá mesačná mzda za obdobie od 05/2015 do 07/2016 bola 651,20 eur.
8.Z oznámenia aktuálneho zamestnávateľa otca dieťaťa R. s.r.o. z 27.9.2016 mal súd preukázané, že otec platí výživné na maloletú Z. zrážkou zo mzdy, od 26.9.2016 nahlásil zvýšenie výživného na sumu 120,- eur.
9.Z pracovnej zmluvy z 13.9.2016 mal súd preukázaný aktuálny pracovný pomer uzavretý medzi R. Prievidza s.r.o. a matkou dieťaťa na pozíciu upratovačky, na dobu určitú so skúšobnou dobou na 3 mesiace do 31.12.2016, s dohodnutou mzdou 3,- eurá na hodinu.
10.Vo výpovedi matka maloletého dieťaťa uviedla, že pracuje momentálne ako upratovačka, predložila súdu aj pracovnú zmluvu. Je zamestnaná od 14.09.2016 na 4 hodiny denne s tým, že jej mzda je dohodnutá na 3,- eur na hodinu v hrubom. Jej príjem v čistom mesačne by mal byť cca 200,- eur. Žije spolu s dcérou u kamarátky, pretože vlastné bývanie si nemôže dovoliť, nemôže bývať s matkou, ktorá žije na ubytovni. Bola som na predlženej materskej dovolenke pre zlý zdravotný stav dcéry, v priebehu roku maloletá brala antibiotiká aj 10 x. Keď pracovala v gumárňach minulý rok cca 4 mesiace, musela toto zamestnanie opustiť pre častú chorobnosť dcéry. Otec si vyživovaciu povinnosť 70,- eur plní riadne a včas. Nad rámec tohto výživného na dcéru neprispieva, akurát jeho starí rodičia k sviatkom príležitostne prispeli. Poplatok na dcéru je 30,- eur mesačne v škole (strava v školskej jedálni a družina), maloletá začala chodiť na tanečný krúžok kde platí 5,- eur mesačne + náklady na oblečenie, obuv. Zdravotný stav dcéry nie je dobrý, musí jej kupovať vitamíny na podporu imunity: Imunoglukán (13,- eur) a probiotiká (10,- eur), oblečenie cca 15,- eur mesačne, kredit na mobil pre maloletú 10,- eur raz za tri mesiace. Jednorázové výdavky pri nástupe dcéry do 2. ročníka som teraz mala cca 100,- eur. Pre zlý zdravotný stav dcéry, ktorá veľmi často aj v škole teplotuje musí matka pre ňu prísť a preto si nemôže nájsť lepšie zamestnanie toho času. Snažím sa o kvalitnejšiu stravu pre dcéru, aby sa jej stav zlepšil, ovocie, vitamíny, zeleninu, varí jej aj doma, má teda teplú stravu dva krát do dňa. Otec s dcérou v styku nie je, sám od seba sa dokonca neopýtal ani na jej prvé vysvedčenie, neozval sa na jej narodeniny, ani meniny, naposledy ju videl minulý rok asi v júni 2015. V telefonickom kontakte nie sú, občas sa vydávajú u prababky maloletej zo strany otca. Starý otec dcéry spolu s priateľkou ju k prababke berú, majú s ňou dobrý vzťah. Otec čo má matka vedomosť je zamestnaný, slobodný, nemá iné vyživovacie povinnosti a býva v jednej domácnosti so svojou matkou. Matka žiada priznať výživné od nástupu dcéry na povinnú školskú dochádzku teda od 1.9.2015.
11.Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že vzhľadom na vykonané dokazovanie a výpoveď matky má za to, že návrh na zvýšenie výživného je dôvodný, nakoľko posledná úprava výživného bola v roku 2009. Preto žiadal návrhu matky vyhovieť a určiť výživné na sumu 120,- eur s účinnosťou od 01.09.2015.
12.Podľa § 62 ods. 1 zák.č. 36/2005 Z.z. o rodine ( ďalej len Zákona o rodine) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
13.Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
14.Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
15.Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
16.Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziko, ktoré povinný na seba berie.
17.Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
18.Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu .
19.Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
20.Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
21.Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
22.Súd vykonal dokazovanie a mal preukázané, že od posledného rozhodovania vo veci výživného došlo k zmene pomerov na strane povinného aj oprávneného oproti pomerom, z ktorých súd vychádzal v roku 2009, kedy sa naposledy upravovala vyživovacia povinnosť otca voči maloletému dieťaťu sumou 70,- eur mesačne. Maloletá Laura vyrástla, v apríli 2016 dovŕšila 7. rok veku života a zvýšili sa jej potreby, najmä v súvislosti s vekom a nástupom na povinnú školskú dochádzku. Výživné dieťaťa zahŕňa predovšetkým sumu na uspokojovanie hmotných potrieb, akými sú šatstvo, obuv, hygienické pomôcky, prostriedky nápomocné pre rozširovanie a prehlbovanie jeho vzdelania, záujmov, záľub, úhradu kultúrnych, športových a rekreačných potrieb, zdravotnú starostlivosť, pričom miera týchto potrieb je odstupňovaná. Predovšetkým závisí od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, jeho školských a mimoškolských aktivít, s tým, že potreby dieťaťa sú nižšie v jeho útlom veku v porovnaní s potrebami dieťaťa zaradeného do školského vzdelávacieho procesu. Je zrejmé, že zmena pomerov na strane oprávnenej osoby teda maloletej Z. od poslednej úpravy odôvodňovala zvýšenie výživného zo sumy 70,- eur mesačne na sumu 120,- eur mesačne, pričom matka pôvodne žiadala výživné v sume 150,- eur mesačne. Súd poukazuje na to, že v zmysle zákona plnenie vyživovacej povinnosti je zákonnou povinnosťou rodičov k deťom a to do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca je zrejmé, že nominálne výdavky na výživu a výchovu maloletej sa zvýšili prinajmenšom v dôsledku inflácie. Výživné vo svojej podstate slúži aj na vyrovnanie osobnej starostlivosti vynakladanej druhým rodičom, a súd zobral do úvahy aj tú skutočnosť, že maloletá je vo
výlučnej osobnej starostlivosti matky, otec sa s ňou nekontaktuje. Výživné má podľa Zákona o rodine prednosť pred ostatnými výdavkami rodiča a povinnosťou každého rodiča je korigovať si svoje výdavky tak, aby predovšetkým mohol plniť vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva zo zákona. Súd zvýšenie vyživovacej povinnosti na sumu 120,- eur mesačne, vzhľadom na vek a odôvodnené potreby maloletej Laury považoval za primerané schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca, ktorému túto povinnosť uložil. Súd rozhodol tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť zo sumy 70,- eur na sumu 120,- eur od 1.9.2015 teda spätne podľa § 77 ods. 1 , tretia veta Zákona o rodine, kedy výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Vo zvyšku návrh matky zastavil pre späťvzatie matkou podľa § 29 Civilného mimosporového poriadku. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v konaní boli dané dôvody hodné osobitné zreteľa pre priznanie výživného v sume 120,- eur aj spätne, kedy matka návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti podala 11 mesiacov po nástupe maloletej do prvého ročníka základnej školy. Ako dôvod uviedla, že sa s otcom na zvýšení výživného snažila v tomto období dohodnúť mimosúdne, k čomu však nedošlo a preto bola nútená podať návrh na súd.
23.Počiatok zvýšenia výživného súd určil v zmysle návrhu matky, t.j. počnúc 1.9.2015. Zameškané výživné od 1.9.2015 do 30.9.2016 predstavuje sumu 650,- eur, ktorú sumu súd umožnil otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 30,- eur mesačne spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok.
24.O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia podľa § 52 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok ( ďalej len CMP ) a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne na Okresný súd Prievidza v troch vyhotoveniach.
Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené; alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
Podľa § 376 ods.1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.