Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/507/2015

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu J. B., V.. X.X.XXXX, P. L. Q., Q. Č.. XX, Q., zastúpeného Mgr. Vandou Durbákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Krivá č. 23, proti žalovanému J. F., V.. XX.X.XXXX, P. L. Q., T. Č.. XX, zastúpenému JUDr. Helenou Knopovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova č. 20, o určenie neplatnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 15. mája 2015 č.k. 36C/75/2012

- 270 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu o určenie, že je neplatná kúpna zmluva o prevode vlastníckeho práva k bytu č. 22 nachádzajúcemu sa na X. poschodí bytového domu na Q. C. Č.. XX L. Q., ktorú uzavrel žalobca so žalovaným dňa 13.1.2012. Zároveň vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. V odôvodnení poukázal na tvrdenie žalobcu, že označená kúpna zmluva je neplatná podľa § 49a Občianskeho zákonníka, pretože zmluvu podpísal v omyle, ako aj podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka i § 38 Občianskeho zákonníka, pretože nemal spôsobilosť na uzavretie takéhoto úkonu z dôvodu, že právny úkon vykonal v duševnej poruche, ktorá ho urobila na uzavretie takéhoto úkonu neschopným. Ďalej poukázal na tvrdenie žalobcu, že v mesiaci október 2011 si od svojho suseda I. I. Y. T. XXX,- F., ktorú sa mu zaviazal vrátiť do 12.3.2012. Neskôr od 5.1.2012 bol hospitalizovaný a po prepustení z nemocnice sused Richard Raffesberg žalobcu zobral na Notársky úrad JUDr. Martiny Mižíkovej na podpísanie skutočnosti, že požičanú sumu peňazí vráti do 12.3.2012. Na úrade dali žalobcovi niečo podpísať a on to podpísal, a potom prišiel na tento úrad aj žalovaný, ktorý tam tiež niečo podpísal. V čase podpisovania zmluvy bol žalobca uvedený do omylu tak, že podpisuje doklady o vrátení pôžičky susedovi, sused Raffesberg v spolupráci so žalovaným využili jeho zlý zdravotný stav, že bral viacero liekov a bol liečený aj kvôli psychiatrickým problémom. Pretože dňa 21.1.2012 bolo žalobcovi doručené rozhodnutie Správy katastra Košice, č. vkladu L. zo dňa 17.1.2012, ktorým bol v prospech žalovaného povolený vklad vlastníckeho práva k bytu č. 22 na 7. poschodí bytového domu na Kysuckej ulici č. 22 v Košiciach, podal trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu. Tiež poukázal na obranu žalovaného, že o ponuke na kúpu predmetného bytu sa dozvedel od pani D. T., ktorá mu povedala, že žalobca potrebuje byt predať, pretože sa dostal do finančných problémov, byt kupoval pre svoju matku R. F., ktorá mu na kúpu bytu poskytla i financie, pričom žalobca si bol vedomý toho, čo podpisuje a prevzal od neho i peniaze za predaj bytu.

3. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, kúpnou zmluvou zo dňa 13.1.2012, Notárskou zápisnicou spísanou dňa 13.1.2012 na Notárskom úrade J.. R. R. pod sp. zn. N19/2012, Nz1121/2012, NCRIs 1141/202, spisom Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach, odbor kriminálnej polície sp. zn. ČVS: N.-XXX/X-N.-Q.-XXXX, uznesením zo dňa 21.6.2012 sp. zn. ČVS: ORP-260/8-OEK-KE-2012 o zastavení trestného konania, výsluchom svedkov Q. I., I. I., R.. D. Š., znaleckým dokazovaním znaleckým posudkom č. 24/2013 zo dňa 13.9.2013 MVDr. K. T., znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie toxikológie a jej výsluchom, ako i znaleckým posudkom č. 28/2015 zo dňa 3.2.2015, vypracovaným znaleckou organizáciou forensic.sk, súdnym znalcom v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, farmácia, neurológia, súdne lekárstvo. Zistil, že dňa 13.1.2012 uzavreli sporové strany kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalobca ako predávajúci predal žalovanému ako kupujúcemu byt č. 22 nachádzajúci na X. Y. bytového domu na Q. C. Č.. XX L. Q. za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 35.000,- eur. V článku VI zmluvy sa strany dohodli, že žalobca odovzdá byt žalovanému do užívania dňa 13.3.2012 s tým, že žalovaný zároveň podpíše notársku zápisnicu na vypratanie tohto bytu v dohodnutom termíne. Zistil takisto, že zmluva bola podpísaná na Notárskom úrade notárky JUDr. Martiny Mižíkovej, ktorej pracovníčka overila podpis žalobcu ako predávajúceho na predmetnej zmluve. Dňa 13.1.2012 bola na Notárskom úrade JUDr. Martiny Mižíkovej pod sp. zn. N 19/2012, Nz 1121/2012, NCRIs 1141/202 spísaná notárska zápisnica, v ktorej žalobca ako povinná osoba vyhlásil, že uznáva svoju povinnosť v lehote do 13.3.2012 vypratať a žalovanému odovzdať byt č. 22 nachádzajúci sa na 7. poschodí bytového domu na Q. C. Č.. XX L. Q.. Vlastnícke právo k predmetnému bytu prešlo zo žalobcu na žalovaného okamihom povolenia vkladu tohto práva v prospech žalovaného rozhodnutím Správy katastra nehnuteľností zo dňa 17.1.2012 č. V-327/12.

4. Po právnom posúdení veci podľa § 49a Občianskeho zákonníka konštatoval, že pokiaľ žalobca ako jeden z dôvodov neplatnosti spornej kúpnej zmluvy uviedol, že ho jeho sused I. I. spolu so žalovaným uviedli do omylu, že dňa 13.1.2012 na notárskom úrade podpisuje svoje uznanie záväzku z pôžičky 500,- eur, ktorú mal žalobcovi poskytnúť sused Richard Raffesberg, a ak by sa toto tvrdenie žalobcu potvrdilo, tak v tom prípade by jednoznačne išlo o trestný čin podvodu podľa § 221 Trestného zákona. Pretože Okresné riaditeľstvo PZ v Košiciach, odbor kriminálnej polície, ktorý vo veci viedol trestné konanie pod spisovou značkou ČVS: ORP-260/8-OEK-KE-2012, svojim uznesením zo dňa 21.6.2012 sp. zn. ČVS: ORP-260/8-OEK-KE-2012 začaté trestné konanie zastavil, je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa trestné konanie viedlo. Z uvedeného potom vyvodil, že dôvod neplatnosti napadnutého právneho úkonu v zmysle § 49a Občianskeho zákonníka nebol v konaní preukázaný, keďže sa nepreukázalo tvrdenie žalobcu o tom, že ho žalovaný v spolupráci s jeho susedom pri podpísaní kúpnej zmluvy podviedli.

5. Ďalej dôvodil, že z vykonaného dokazovania nijako nevyplýva ani skutočnosť, že by sporná kúpna zmluva bola uzavretá neplatne v zmysle § 37 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, pretože v konaní nebolo preukázané, že zmluvné strany zmluvu neuzavreli slobodne a vážne, respektíve, že by zmluva bola neurčitá alebo nezrozumiteľná a navyše plnenie podľa tejto zmluvy nie je nemožné.

6. Napokon s ohľadom na tvrdenie žalobcu, že v deň podpísania zmluvy ukončil svoju hospitalizáciu, počas ktorej bral viaceré lieky a nebol v stave spôsobilom na uzavretie takejto kúpnej zmluvy a tiež, že bol liečený na neurologické a aj psychiatrické zdravotné problémy a v rámci liečby poberal lieky, čo všetko dohromady spôsobilo jeho neschopnosť kúpnu zmluvu uzavrieť, po právnom posúdení podľa § 38 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie uzavrel, že nie je daný dôvod neplatnosti zmluvy ani podľa § 38 Občianskeho zákonníka, pretože z pomerne rozsiahleho znaleckého dokazovania je zrejmé, že žalobca bol schopný a spôsobilý predmetnú kúpnu zmluvu uzavrieť. Dodal, že tento záver potvrdili obidva vyhotovené znalecké posudky, ako aj svedecká výpoveď bývalej ošetrujúcej lekárky žalobcu R.. D.. Š. na pojednávaní dňa 24.1.2014 a pripomenul obsah časti záveru znaleckého posudku č. 28/2015 zo dňa 3.2.2015: "vylučujeme možnosť, že lieky ktoré užíval navrhovateľ J. B. v predmetnom období a psychiatrické a neurologické diagnózy, na ktoré sa v tom čase liečil, ovplyvnili jeho rozlišovacie schopnosti a vnímanie dňa 13.1.2012 do takej miery, že si neuvedomoval, že predáva svoj byt." Z uvedeného vyvodil záver, že sa nepreukázal žiadny zo žalobcom tvrdených dôvodov neplatnosti spornej kúpnej zmluvy, a preto žalobu zamietol, pričom ďalšie dokazovanie nevykonal z dôvodu, že považoval zistený skutkový stav veci za dostatočný na vydanie tohto rozsudku. Uviedol, že návrh žalobcu na

vykonanie dokazovania výsluchom svedkov nepovažoval za opodstatnený, pretože svedkovia I. I. D. J. R. Q. I. C. P. L. L. I. T. B.É. konania, t.j. súd by sa z ich výpovedí zrejme s najväčšou pravdepodobnosťou nedozvedel nové skutočnosti a navyše je nelogické od týchto žalobcom navrhnutých svedkov očakávať, že by sami voči sebe potvrdili jeho tvrdenie v tom zmysle, že sa voči nemu dopustili trestného činu podvodu. Vypočutie svedkyne J.. L. súd tiež nepovažoval za potrebné, a to s ohľadom na skutočnosť, že táto osoba iba vykonávala činnosť v zmysle zákona o notároch a notárskej činnosti (overovala podpisy a vyhotovila notársku zápisnicu o záväzku žalobcu predmetný byt vypratať) a jej výpoveď ohľadom tejto činnosti by s najväčšou pravdepodobnosťou nič nezmenila na zistenom skutkovom stave veci. Navrhované dokazovanie preto súd prvej inštancie považoval za nepotrebné a jeho vykonanie za odporujúce zásade hospodárnosti a rýchlosti občianskeho súdneho konania.

7. Výrok o trovách konania odôvodnil aplikáciou ust. § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a skutočnosťou, že vo veci bolo vykonané pomerne rozsiahle znalecké dokazovanie.

8. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c) a d) O.s.p.. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a žalobe vyhovieť, alebo ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súdu prvej inštancie predovšetkým vytkol, že neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, a to výsluch svedka I. I., Q. I. D. T. J.. S. L., Y. V. O. I. skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, na základe čoho dospel potom k nesprávnemu právnemu záveru, že nepreukázal žiadny z ním tvrdených dôvodov neplatnosti spornej kúpnej zmluvy. Podľa žalobcu pre rozhodnutie súdu o jeho žalobe nepostačovali zápisnice o výsluchu svedkov I. I. D. Q.V. I. z trestného konania, ktoré sa viedlo pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu. Záver súdu o tom, že z ich výpovedí by sa zrejme s najväčšou pravdepodobnosťou nedozvedel nové skutočnosti, je podľa žalobcu predčasný, nakoľko súd nemal dôvod odvolávať sa na už vykonané výsluchy týchto svedkov v trestnom konaní, a to najmä na pravidlo quod non est in foro, non est in mundo (čo nie pred súdom, neexistuje) a zásadu ústnosti, z ktorej jednoznačne vyplýva, že dôkazy vyplývajúce z výpovedí osôb majú byť vykonané ústne, a teda súd má tieto osoby vypočuť, navyše ak on sám, v trestnom konaní ako svedok - poškodený, nemal možnosť byť osobne prítomný pri výsluchoch týchto svedkov počas vyšetrovania a nemal možnosť im klásť otázky. Vzhľadom na to žalobca mal tiež za to, že súd prvej inštancie tým, že navrhnutých svedkov nepredvolal a osobne nevypočul počas tohto konania, odňal mu možnosť konať pred súdom. Súdu prvej inštancie žalobca vytkol i to, že nevykonal ani ním navrhovaný dôkaz výsluchom svedkyne J.. S. L., ktorá mohla ozrejmiť skutočnosti samotného uzatvárania sporného právneho úkonu a popísať okolnosti, za ktorých došlo k jeho uzavretiu. Napokon namietol, že súd nevzal vôbec do úvahy jeho tvrdenia o podozrivých okolnostiach uzatvárania sporného právneho úkonu, a to najmä načasovaniu podpísania kúpnej zmluvy, neštandardnému spôsobu zaplatenia kúpnej ceny s ohľadom na jej výšku údajne v hotovosti priamo na notárskom úrade i nehodnoverným prevodom peňazí určených na zaplatenie kúpnej ceny.

9. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny, majúc za to, že zo strany žalobcu ide iba o účelové prieťahy v konaní z dôvodu, aby mohol naďalej zotrvávať v byte. Uviedol, že svedkovia I. I. D. Q. I. boli opakovane vypočutí v trestnom konaní a preto ani súd a ani on nepovažoval za potrebné týchto svedkov vypočuť.

10. Odvolací súd (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ďalej len "CSP") na základe podaného odvolania preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

11. Neúplnosť zistenia skutkového stavu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e) (do 30.6.2016 ust. § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) je v sporovom konaní odvolacím dôvodom za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec). Odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. (do 30.6.2016 ust. § 205 ods. 2

písm. d/ O.s.p.) je daný vtedy, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 191 C.s.p. (do 30.6.2016 ust. § 132 O.s.p.), pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, dôležitosti, zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor alebo ktoré odporujú procesným ustanoveniam.

12. Tieto žalobcom uplatnené odvolacie dôvody sú dané. Žalobca tiež dôvodne namietol, že súd prvej inštancie mu svojim nesprávnym postupom znemožnil, aby uskutočňoval mu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (do 30.6.2016 k odňatiu možnosti konať pred súdom).

13. Súd je povinný v zmysle § 191 C.s.p. (do 30.6.2019 ust. § 132 O.s.p.) vysporiadať sa so všetkým, čo v priebehu konania vyšlo v konaní najavo a čo sporové strany tvrdia, ak to má vzťah k prejednávanému sporu. Pokiaľ súd túto zákonnú povinnosť nesplní, a to jednak preto, že sa zistenými skutočnosťami alebo tvrdenými námietkami nezaoberá vôbec, alebo sa s nimi vysporiada nedostatočným spôsobom, má to za následok vadu konania, premietajúcu sa ako zásah do ústavne zaručeného práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a do práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. Rešpektuje sa tak základná funkcia dôkazného konania v civilnom sporovom konaní, ktoré obsahuje vykonanie dôkazov, ich hodnotenie a ústí do zistenia skutkového stavu.

14. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie tieto princípy dôsledne nedodržal. Pri posudzovaní (ne)platnosti spornej kúpnej zmluvy v zmysle § 49a Občianskeho zákonníka sa totiž jeho pozornosť koncentrovala len do zisťovania skutkových okolností v trestnom konaní vedenom Okresným riaditeľstvom PZ v Košiciach, odborom kriminálnej polície pod sp. zn. ČVS: ORP-260/8-OEK-KE-2012 a svoj záver, že posudzovaný právny úkon nie je neplatný podľa § 49a Občianskeho zákonníka založil súd výlučne na konštatovaní, že v konaní sa nepreukázalo tvrdenie žalobcu o tom, že ho žalovaný v spolupráci s jeho susedom pri podpísaní kúpnej zmluvy podviedli, nakoľko Okresné riaditeľstvo PZ v Košiciach, odbor kriminálnej polície svojim uznesením zo dňa 21.6.2012 sp. zn. ČVS: ORP-260/8-OEK-KE-2012 začaté trestné konanie zastavil, a preto je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa trestné konanie viedlo.

15. S týmto záverom sa odvolací súd nestotožňuje.

16. Súd prvej inštancie opomenul, že skúmanie platnosti zmluvy podľa § 49a Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy až po zistení, že zmluvný proces pri jej uzatváraní bol rešpektovaný, a že platnosť zmluvy (právneho úkonu) je závislá na naplnení charakteristických vlastností označovaných ako náležitosti právneho úkonu, tradične rozlišované na náležitosti subjektu, náležitosti vôle, náležitosti prejavu, náležitosti pomeru vôle a prejavu a náležitosti predmetu, prípadne obsahové náležitosti. Niektoré z náležitostí majú objektívnu povahu, iné majú subjektívny charakter. Dôsledkom nedostatku niektorej z náležitostí je obvykle neplatnosť právneho úkonu (absolútna alebo relatívna), prípadne vznik práva odstúpiť od zmluvy.

17. V tejto súvislosti odvolací súd pripomína, že medzi náležitosti vôle patrí tiež absencia omylu. Ide o omyl vo vôli, ktorý spočíva v nesprávnej alebo nedostatočnej predstave o právnych následkoch, ktoré nastanú z právneho úkonu (na rozdiel od omylu v prejave, ktorý je založený na nezhode vôle a prejavu). Takýto omyl vyvoláva právne následky iba za splnenia určitých predpokladov: a) musí ísť o omyl podstatný (posudzované z hľadiska tej zmluvnej strany, ktorá sa omylu ako dôvodu neplatnosti dovoláva, t.j. keby nebolo omylu, nedošlo by k uzavretiu zmluvy); táto podmienka sa neuplatní, ak bol omyl vyvolaný ľsťou, b) druhá zmluvná strana musí omyl vyvolať alebo o ňom vedieť (nie je nutné, aby

omyl bol vyvolaný vedome alebo dokonca úmyselne, ale požaduje sa, aby si táto osoba uvedomila pred uzavretím zmluvy, že je tu daný taký omyl podstatný, že bol rozhodujúci pre uzavretie zmluvy a využila toho alebo že okolnosti boli také, že o existencii omylu musela vedieť).

18. Napriek tvrdeniu žalobcu, ktorý poukazoval na okolnosti uzavretia spornej kúpnej zmluvy o prevode bytu, ktorého bol výlučným vlastníkom, súd prvej inštancie z vyššie uvedených zákonných hľadísk platnosť označeného právneho úkonu neposudzoval. Naopak, (ne)existenciu omylu (ako náležitosti vôle zmluvnej strany) neprípustne stotožnil so skutkovou podstatou trestného činu podvodu.

19. V dôsledku vytýkaných pochybení súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval mu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom a v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, pričom nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom. Odvolaciemu súdu preto neostávalo iné, ako rešpektujúc zásadu dvojinštančnosti súdneho konania, zrušiť rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) C.s.p. a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 C.s.p.).

20. Úlohou súdu prvej inštancie bude po vrátení veci vychádzať z právneho názoru odvolacieho súdu vysloveného v tomto zrušujúcom uznesení (§ 391 ods. 2 C.s.p.) a v intenciách uvedeného doplniť dokazovanie v zmysle návrhu sporových strán na zistenie a preukázanie pre rozhodnutie relevantných skutočností a následne vo veci opätovne rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť v súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p. tak, aby z odôvodnenia rozhodnutia bolo nepochybné právne posúdenie uplatneného nároku žalobcu vo vzťahu k žalovanému, ako aj právne závery, ktoré vyvodil zo zisteného skutkového stavu. Pri zisťovaní a posudzovaní (ne)platnosti spornej kúpnej zmluvy podľa § 49a Občianskeho zákonníka vziať pritom (okrem iného) na zreteľ, že vedomosť o existencii omylu (§ 49a veta prvá in fine Občianskeho zákonníka) zahŕňa situácie, kedy druhý účastník nemá na vzniku omylu účasť, ale uplatnenie omylu je treba pripísať tiež na vrub tohoto účastníka preto, že sa omyl prejavil navonok, a to spôsobom vzhľadom k daným okolnostiam poznateľným; pritom vzhľadom k týmto okolnostiam druhý účastník poznal danosť omylu alebo ju síce nepoznal, ale pri starostlivosti, ktorú od neho zákon pri uzatváraní právneho úkonu vyžaduje, mal poznať; druhý účastník neupozornil mýliaceho sa na omyl, hoci o jeho omyle vedel alebo preto, že jeho omyl nepoznal, i keď ho vzhľadom na okolnosti poznať mal. Dostačujúce je preto zavinenie vo forme nedbanlivosti, ktoré nastáva i vtedy, ak nevedel o omyle, pretože ho nepoznal, hoci ho poznať mal.

21. V novom rozhodnutí opätovne súd rozhodne o trovách celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).