Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-9C/18/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudcom JUDr. Jurajom Fujerikom v spore žalobcu : SECAPITAL S.á.r.l., registračné číslo B 108305, so sídlom 9 rue du Laboratoire, Luxemburg L-1911, Luxemburské veľkovojvodstvo, právne zastúpeného JUDr. Jiřím Šmídom, usadeným euroadvokátom so sídlom v Bratislave, Ul. Svornosti 43, proti žalovanému : W. K., N.. XX.XX.XXXX, A. Q. XXX/XXX, M. R., o zaplatenie 2.063,57 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Náhradu trov konania stranám n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 02.02.2016 domáhal zaplatenia 2.063,57 Eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.063,57 Eur od 23.12.2014 do zaplatenia. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 25.09.2014 uzatvoril so žalovaným právny dokument „Dohoda o urovnaní“, ktorej predmetom bol dlh žalovaného, ktorý vznikol na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXX uzavretej žalovaným s právnym predchodcom žalobcu - Všeobecná úverová banka, a.s dňa 02.08.2007. Žalobca tiež uviedol, že sa stal vlastníkom pohľadávky vyplývajúcej z tejto zmluvy o úvere na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 01.04.2014. Nakoľko medzi žalobcom a žalovaným bola výška postúpenej pohľadávky sporná, tak sa dohodli, že záväzok žalovaného vo výške 2.173,85 Eur sa nahrádza záväzkom vo výške 2.086,57 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal zaplatiť spolu so zmluvným úrokom formou mesačných splátok. Vzhľadom k tomu, že podľa žalobcu žalovaný neuhradil svoj dlh tak, ako sa zaviazal, v súlade s touto dohodou sa dlh stal splatným dňa 22.12.2014, pričom podľa žalobcu predstavuje dlžná čiastka sumu 2.063,57 Eur, ktorej zaplatenia sa spolu s úrokom z omeškania domáha prostredníctvom tejto žaloby.

2. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, hoci táto mu bola doručená do vlastných rúk.

3. Žalobca písomným podaním doručeným súdu dňa 20.07.2016 doplnil žalobu o predloženie ďalších listinných dôkazov. Zároveň súdu oznámil, že úver bol jeho právnym predchodcom zosplatnený dňa 04.06.2009.

4. Na pojednávanie konané dňa 30.09.2016 sa nedostavil právny zástupca žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť neospravedlnil. Žalobcu súd v zmysle § 178 ods. 1 nepredvolával, pretože žiadna zo strán nenavrhla vykonanie jeho výsluchu a súd sám nepovažoval jeho výsluch za potrebný. Preto súd v zmysle § 180 pojednával v neprítomnosti žalobcu a právneho zástupcu žalobcu.

5. Súd v súlade s návrhom žalobcu vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré žalobca súdu predložil spolu so žalobou a písomným vyjadrením zo dňa 20.07.2016, a to: dohodou o urovnaní zo dňa 25.09.2014 spolu s dotazníkom, výpisom z Registra obchodu a spoločnosti Luxemburgu týkajúcim sa zápisu žalobcu do tohto registra úradne predloženým do českého jazyka, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 19.11.2012, výzvy pred podaním žaloby zo dňa 11.01.2016, oznámením o zosplatnení dlhu zo dňa 11.01.2016, súpisom podaných zásielok pre fakturáciu, poštovým podacím hárkom, Žiadosti o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro zo dňa 02.08.2007, obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných VÚB a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s.. Okrem toho súd s prihliadnutím na spotrebiteľský charakter tohto sporu, ako sporu s ochranou slabšej zmluvnej strany, vykonal aj bez návrhu dokazovanie výsluchom žalovaného. Na základe týchto dôkazov súd zistil nasledujúci skutkový stav:

6. Dňa 02.08.2007 uzavrel žalovaný s právnym predchodcom žalobcu - Všeobecná úverová banka, a.s. zastúpená spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. úverovú zmluvu a to akceptáciou žiadosti žalovaného o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro. Na základe uvedenej zmluvy mohol žalovaný čerpať revolvingový úver prostredníctvom kreditnej karty. Súčasťou tejto zmluvy boli aj Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných VÚB a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s..

7. Dňa 19.11.2012 Všeobecná úverová banka, a.s. žalovanému oznámila, že Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2012 postúpila svoju pohľadávku vyplývajúcu z vyššie uvedenej zmluvy o úvere na žalobcu.

8. Žalobca, zastúpený spoločnosťou KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o. uzavrel so žalovaným dňa 25.09.2014 Dohodu o urovnaní týkajúcu sa záväzku z vyššie spomenutej úverovej zmluvy. V časti B tejto Dohody o urovnaní sa konštatuje, že žalovaný má dlh v celkovej výške 2.173,85 vrátane príslušenstva, s ktorého zaplatením je v omeškaní. Okrem toho sa v tejto časti Dohody o urovnaní konštatuje, že výška záväzku žalovaného voči žalobcovi je sporná a z tohto dôvodu uzatvárajú túto Dohodu o urovnaní, ktorou urovnávajú všetky vzájomné práva a záväzky vyplývajúce z úverovej zmluvy. Z časti C tejto dohody vyplýva, že doterajší záväzok žalovaného zaniká a nahrádza sa novým záväzkom uhradiť žalobcovi dlžnú čiastku vo výške 2.086,57 Eur spolu s úrokovou sadzbou 6 % ročne z dlžnej čiastky úveru, čo spolu predstavuje sumu 2.768,46 Eur. V tejto časti dohody si strany dohodli splátky dlhu s uvedením ich výšky a dátumu splatnosti. V bode 2 tejto časti C dohody o urovnaní žalovaný vyhlásil, že svoj záväzok uvedený v bode 1 uznáva čo do dôvodu a výšky a zaväzuje sa ho uhradiť spôsobom uvedeným v bode 1 a 4 tejto časti C.

9. Žalobca zastúpený spoločnosťou KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o. listom zo dňa 11.01.2016 žalovanému oznámil, že sa žalovaný dostal do omeškania so splátkou splatnou dňa 22.12.2014 a tým bol jeho dlh zosplatnený, o čom ho žalobca prostredníctvom tohto listu informoval. Zároveň žalovaného vyzval, aby svoj dlh, ktorý vyčíslil na sumu 2.063,57 Eur uhradil najneskôr do 18.01.2016. Listom z toho istého dňa žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy, inak bude nútený pohľadávku vymáhať súdnou cestou. Toto oznámenie a predžalobná výzva adresované žalovanému bolo dané na poštovú prepravu dňa 11.01.2016, čo vyplýva z poštových podacích hárkov Českej pošty, s.p..

10. Žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 30.09.2016 uviedol, že s manželkou dostali z VÚB banky, kde sme mali účet, ponuku na kreditnú kartu, ktorú využili, pretože mali malé deti a potrebovali im kúpiť nejaké veci. Cez túto kreditnú kartu žalovaný spolu s manželkou vyberal peniaze, nie však veľa, lebo ju brali ako nejakú finančnú rezervu. Tento úver splácali, avšak žalovaný potom prišiel o prácu a hoci si našiel prácu v inej firme, peniaze, ktoré posielal manželke na splátky úveru, ona použila na iným účel, o čom sa dozvedel pri rozvode. Žalovaný ďalej uviedol, že ho telefonicky oslovil zástupca spoločnosti KRUK, ktorý mu navrhol splátky vo výške 100,- Eur, ktoré ale z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov odmietol akceptovať. Opakovane mu volali každý mesiac a tlačili ho na uzavretie tejto dohody o splátkach, s čím napokon súhlasil. Potom mu túto dohodu poslali poštou, on ju podpísal a poštou im ju vrátil späť. Ale akurát ten mesiac, kedy mal žalovaný zaplatiť prvú splátku v zmysle tejto dohody, mu exekútor zablokoval účet a tak nemal k dispozícii peniaze. Trvalo mu 3 mesiace, kým sa mu podarilo v zmysle zákona o exekúcii tento účet odblokovať avšak potom už úver nesplácal, lebo mu peniaze z výplaty nestačili z dôvodu splácania záväzkov z iných exekúcií. Žalovaný zdôraznil,

že so žalovaným nemal žiaden spor, ktorý by mal byť predmetom dohody a nebol upovedomený o tom, že dlh bol premlčaný.

11. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd aplikoval nasledujúce právne predpisy:

12. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

13. Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o úvere (02.08.2007) na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

14. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o úvere (02.08.2007) veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. 15. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o úvere (02.08.2007) spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

16. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o úvere (02.08.2007) zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

17. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o úvere (02.08.2007) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

18. Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o úvere (02.08.2007) od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere

19. Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

20. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

21. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

22. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

23. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

24. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

25. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

26. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

27. Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi; ustanovenia § 7 až 9 tým nie sú dotknuté. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

28. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

29. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie.

30. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

31. Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak s prihliadnutím na jej charakter, okolnosti a obmedzenia komunikačného prostriedku opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

32. Podľa § 585 ods. 1 Občianskeho zákonníka dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať.

33. Podľa § 585 ods. 3 Občianskeho zákonníka doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania.

34. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

35. Súd právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným vzhľadom na charakter pôvodnej úverovej zmluvy posúdil ako vzťah spotrebiteľský, podliehajúci právnemu režimu zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (02.08.2007). Súd pri názore o správnosti aplikácie zákona č. 258/2001 Z.z. vychádzal zo skutočnosti, že právny predchodca žalobcu - Všeobecná úverová banka, a.s. mal v čase uzavretia zmluvy o úvere postavenie veriteľa tak, ako ho definuje ustanovenie § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., pretože ako právnická osoba zapísaná v obchodnom registri podnikajúca ako banka v právnej forme akciovej spoločnosti poskytla žalovanému spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti vykonávanej v predmete podnikania zapísanom v obchodnom registri a tiež vykonávanom v zmysle zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Žalovaný uzavrel úverovú zmluvu ako fyzická osoba - nepodnikateľ, a teda má v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. postavenie spotrebiteľa. Predmetná úverová zmluva je tak v zmysle § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z., ako aj v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvou spotrebiteľskou v podobe spotrebiteľského úveru.

36. Žalobca, ako právny nástupca Všeobecnej úverovej banky, a.s. na základe zmluvy o postúpení pohľadávky svoj nárok uplatnený touto žalobou odvodil od dohody o urovnaní, ktorú strany sporu podpísali dňa 25.09.2014. V tejto dohode o urovnaní sa okrem špecifikácie výšky záväzku žalovaného voči žalobcovi a jej splatenia v splátkach konštatuje spornosť jej výšky, ktorá mala byť aj dôvodom na jej uzavretie. Nielen úverová zmluva ale aj dohoda o urovnaní má charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože aj táto dohoda bola uzavretá medzi dodávateľom (žalobcom) a spotrebiteľom (žalovaným) a právnym základom na jej uzavretie bola úverová zmluva, v prípade ktorej už súd vyššie odôvodnil záver o jej spotrebiteľskom charaktere.

37. Pre spotrebiteľské zmluvy je vo všeobecnosti charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom spravidla z pozície „slabšej“ zmluvnej strany, nakoľko práve dodávateľ je tvorcom zmluvných podmienok, ktoré sú vopred určené a ktoré spotrebiteľ spravidla nemá možnosť reálne ovplyvniť. Účelom citovanej právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka a v zákone č. 258/2001 Z.z. je práve vyrovnávať túto nerovnováhu v právnom postavení dodávateľa a spotrebiteľa. Vychádza sa totiž z predpokladu, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Preto súd v záujme naplnenia ochrany spotrebiteľa preskúmal dôvodnosť žalovaného nároku, najmä v kontexte jeho súladu s príslušnými právnymi normami upravujúcimi ochranu spotrebiteľov.

38. Z textu dohody o urovnaní by sa mohlo zdať, že nový záväzok žalovaného voči žalobcovi nahrádzajúci dovtedajší záväzok predstavuje nižšiu sumu (pôvodný záväzok vo výške 2.173,85 Eur je nahradený novým záväzkom vo výške 2.086,57 Eur). Z textu dohody však nie je zrejmé, ako žalobca dospel k výške pôvodného záväzku v sume 2.173,85 Eur, pretože nie je zrejmé, ako boli sumy istiny, úroku, úroku z omeškania, zmluvnej pokuty, poplatkov a inkasných nákladov, z ktorých sa má skladať táto suma, vyčíslené a vypočítané (z akej sumy, od kedy, z akej výšky, pri akej úrokovej sadzbe a na základe akých ustanovení zmluvy o úvere boli tieto nároky uplatnené). Okrem toho sa v bode 1 časti C tejto dohody uvádza, že čiastka 2.768,46 Eur je tvorená aj celkovými nákladmi a tie sú zase vypočítané úrokovou sadzbou vo výške 6 % ročne z dlžnej čiastky úveru. Z textu dohody však už nevyplýva, aké sú tieto skutočné náklady, a z akej dlžnej čiastky úveru a za aké obdobie je uplatňovaný úrok vo výške 6 % ročne.

39. Preto súd na základe vykonaného dokazovania týkajúceho sa obsahu tejto dohody dospel k jednoznačnému záveru, že táto dohoda je neurčitým a nezrozumiteľným právnym úkonom, čo má v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka za následok absolútnu neplatnosť tejto dohody.

40. Napriek vyššie uvedenému záveru o absolútnej neplatnosti tejto dohody, súd v záujme komplexnej ochrany spotrebiteľa považuje za potrebné uviesť aj ďalšie závery týkajúce sa charakteru tejto dohody a z nich vyplývajúci záver súdu o zamietnutí žaloby žalobcu.

41. Z výpovede žalovaného ale aj zo samotnej koncepcie dohody vyplýva, že dohoda o urovnaní bola vytvorená žalobcom, resp. osobami, ktorých žalobca na tento účel použil (zástupcu). Žalovanému tak bola predložená dohoda formulárového charakteru, ktorej obsah nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť. Absencia individuálneho dojednania vo svojej podstate predstavuje neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože formulárovosť dohody spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z obsahu a formulácii textu dohody vyplýva, že bola jednostranne vytvorená žalobcom a žalovaný je mohol iba ako celok prijať alebo odmietnuť. Táto neprijateľná podmienka vzťahujúca sa na dohodu ako celok spôsobuje jej neplatnosť v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

42. Súd pri posudzovaní obsahu dohody o urovnaní a z nej vyplývajúceho zmyslu a podstaty musí nutne konštatovať absenciu vôle na strane spotrebiteľa uzavrieť takúto dohodu. Vôľou žalovaného, ako spotrebiteľa, napriek prehláseniam obsiahnutým v dohode, nebolo nahradiť jeho doterajší nižší záväzok novým záväzkom, ktorý je navyše vo vyššej výške, ale jeho vôľou bolo dohodnúť uhradenie dlhu v splátkach, pretože jeho finančná a sociálna situácia mu neumožňovala úhradu dlhu v celosti. Práve poctivý prístup spotrebiteľa k plneniu svojich premlčaných záväzkov podmienený často nátlakovým správaním žalobcu, resp. jeho zástupcu ho viedli k uzavretiu pre neho jednoznačne nevýhodnej dohody, ktorej obsah nemohol ovplyvniť a ktorá mala za cieľ oslabiť jeho právne postavenie. Preto pri svojom minimálnom právnom vedomí považoval takúto dohodu za výhodnú. Táto výhoda však bola iba zdanlivá, pretože už výška nového záväzku je vyššia ako záväzku pôvodného (2.173,85 Eur oproti 2.768,46 Eur). O zhoršení postavenia žalovaného svedčí aj fakt, že touto dohodou sa zviazal k úhrade súm, ktoré nie je možné jednoznačne identifikovať s nárokmi z pôvodného zmluvného vzťahu. Spotrebiteľ navyše v tejto dohode jednostranne uznal svoj záväzok čo do dôvodu a do výšky (časť C bod 2), hoci nebol upovedomený o tom, že pôvodný záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere je premlčaný, čo malo sledovať jediný účel - zhoršiť postavenie spotrebiteľa v prípadnom konaní pred súdom. Premlčanie pôvodného záväzku vyplýva z oznámenia žalobcu zo dňa 20.07.2016, podľa ktorého bol pôvodný dlh jeho právnym predchodcom zosplatnený dňa 04.06.2009. Teda v čase uzavretia tejto dohody (25.09.2014) bol už záväzok žalovaného premlčaný, a to pri uplatnení trojročnej premlčacej doby v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka. Žalovaný o premlčaní pohľadávky pri uznaní záväzku, ktoré je súčasťou dohody o urovnaní nevedel, a predĺženie tejto premlčacej doby bol jedným z nepochybných dôvodov na predloženie tejto dohody spotrebiteľovi, ktorému predchádzalo ústne alebo písomné upozorňovanie, keď nie až zastrašovanie možným súdnom konaním a exekúciou, a to aj v čase, kedy už žalobca o súdnej nevymáhateľnosti svojej pohľadávky vedel. Tieto okolnosti pôsobili klamlivým spôsobom na vôľu spotrebiteľa a prinútili ho uzavrieť dohodu, ktorú by pri znalostí týchto skutočností určite neuzavrel.

43. Tento postup žalobcu súd zároveň hodnotí ako nekalú a klamlivú obchodnú praktiku v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (§ 7 a § 8), ktorá je navyše v rozpore s dobrými mravmi (§ 4 ods. 8). Tieto praktiky spôsobili, že priemerný spotrebiteľ urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, ak by na strane dodávateľa neabsentovala odborná starostlivosť svedčiaca poctivému prístupu k podnikaniu. Súd zdôrazňuje, že ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej praktiky, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a súd musí odmietnuť poskytnúť ochranu nároku, ktorý si žalobca po použití tejto nekalej praktiky uplatnil v tomto spore. Preto aj keď uzavretá dohoda je v zdanlivom súlade s právnym poriadkom (§ 585 Občianskeho zákonníka), cieľom jej použitia je dosiahnuť iný výsledok, než právna norma predpokladá. O rozpore dohody o urovnaní s dobrými mravmi, ako všeobecne platnými normami morálky, na zachovávaní ktorých je všeobecný záujem spoločnosti, svedčí aj absencia skutkovej či právnej spornosti záväzku medzi účastníkmi záväzkového vzťahu, ktorá je zákonnou podmienkou urovnania. Spornosť nevyplýva nielen z obsahu dohody o urovnaní ale absenciu akejkoľvek spornosti vo svojej výpovedi poprel aj samotný žalovaný. Uvedené len potvrdzuje názor súdu

o účelovosti tejto dohody a zneužitiu tohto právneho nástroja voči spotrebiteľovi, čo má za následok, že táto dohoda o urovnaní je absolútne neplatná a to pre jej rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

44. Nekalú praktiku možno vidieť aj v skrytom úmysle žalobcu vyhnúť sa posudzovaniu jednotlivých nárokov z pôvodnej zmluvy o úvere vo vzťahu k výške pôvodného záväzku. Z rozhodovacej činnosti súdu je zrejmé, že právny predchodca žalobcu si vo viacerých prípadoch uplatnil nároky vyplývajúce zo zmluvy o úvere toho typu, ktorú žalobca súdu predložil spolu so svojím písomným vyjadrením dňa 20.07.2016. Súd však tieto nároky zamietol z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti tohto úveru argumentujúc ustanoveniami § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. (napr. rozsudky vo veciach vedených pod sp. zn. XC XXX/XXXX, XC XXX/XXXX, XC XXX/XXXX, XC XXX/XXXX a iné). Uvedené len potvrdzuje pochybnosti vyslovené súdom o relevantnosti dlžnej sumy predstavujúcej pôvodný záväzok a možnom úmysle právneho predchodcu žalobcu, resp. žalobcu vyhnúť sa posudzovaniu týchto podmienok zo strany súdu.

45. Všetky tieto skutočnosti vedú nutne k záveru, že dohoda o urovnaní uzavretá dňa 25.09.2014 je absolútne neplatná ako celok a súd na ňu nemôže pri rozhodovaní o tomto spore prihliadať. Nárok žalobcu vyplývajúci z úverovej zmluvy je pri uplatní § 101 Občianskeho zákonníka v spojení s § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. premlčaný, pretože k zosplatneniu úveru došlo dňa 04.06.2009, čo je zároveň aj dňom, kedy si žalobca, resp. jeho právny predchodca mohol nárok vyplývajúci zo zmluvy o úvere uplatniť po prvý krát na súde. Absencia vedomosti žalovaného o premlčaní by aj v prípade záveru o platnosti dohody o urovnaní viedla v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka k nepredĺženiu premlčacej doby.

46. Preto súd na základe skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, v kontexte citovaných právnych predpisov dospel k záveru o neodôvodnenosti nároku žalobcu a z tohto dôvodu žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

47. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

48. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

49. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

50. Žalovaný bol v tomto konaní úspešný v celom rozsahu, pretože súd voči nemu žalobu v celom rozsahu zamietol. Preto mu v zmysle § 255 ods. 1 vznikol nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Z obsahu súdneho spisu ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku nevyplývajú žiadne trovy konania, ktoré by vznikli žalovanému. Preto súd o trovách konania medzi stranami sporu rozhodol tak, že náhradu trov konania stranám sporu nepriznal, pretože žalobcovi nevznikol na trovy konania nárok a žalovaný, ktorému nárok na náhradu trov konania síce vznikol, trovy konania nevznikli v žiadnej výške. V záujme hospodárnosti konania súd v zmysle 262 ods. 2 nevyhradil rozhodnutie o výške trov konania formou osobitného uznesenia, pretože neexistuje žiadna výška trov žalovaného a tento rozsudok predstavuje z pohľadu trov konania konečné rozhodnutie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.

Podľa § 127 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.