Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Co-223-2016.pdf
PDF · 82.44 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/223/2016
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej, sudcov JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Adriany Gallovej, v právnej veci žalobcu: 1/ Ing. Z. I., nar. XX.X.XXXX, bytom T., Q.. XXX/X, 2/ Mgr. J. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., S. č. XX, proti žalovanému: mjr. Ing. I. D., policajt, zamestnanec Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odbor Kriminálnej polície, so sídlom Ružomberok, Dončova č. 11, o neúplnom podaní, v konaní o odvolaní žalobcov v rade 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Ružomberok č. k. 2C/73/2016-71 zo dňa 16. júna 2016, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Ružomberok č. k. 2C/73/2016-71 zo dňa 16. júna 2016 potvrdzuje.
Odvolanie žalobkyne v rade 2/ odmieta.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým uznesením podľa § 43 ods. 2 O.s.p. odmietol podanie žalobcov 1/ a 2/ doručené dňa 9.5.2016 v znení jeho doplnenia doručeného dňa 1.6.2016, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že každý návrh na začatie konania, ktorý je podaný na súd, musí spĺňať zákonom predpísané obsahové i formálne náležitosti. Ak súd zistí, že návrh nemá požadované náležitosti (je neúplný) alebo síce má požadované náležitosti, ale tieto, prípadne niektoré z nich sú uvedené nepresne, neurčito alebo nezrozumiteľne (je nesprávny), vyzve účastníka na doplnenie alebo opravu návrhu so súčasným poučením o odmietnutí podania, ak výzve nebude vyhovené a v konaní nebude možné pre tento nedostatok pokračovať. 3. V predmetnej veci ani z doplneného podania žalobcov nevyplynuli skutkové tvrdenia odôvodňujúce vznik, prípadne rozsah nároku uplatneného v petite podania a v nadväznosti na uvedené ani presný, určitý, zrozumiteľný a vykonateľný žalobný petit, t.j. ako má súd rozhodnúť (ako má znieť výrok/ výroky súdneho rozhodnutia). Žalobca vystupujúci v sporovom konaní nemôže vymedzenie skutkových okolností odôvodňujúcich existenciu nároku či celého žalobného petitu ponechať na súd, ale musí ho sám vyjadriť vo svojom návrhu tak, aby bolo možné o tomto návrhu konať a vo veci rozhodnúť. Nič preto nebráni žalobcom obrátiť sa na advokáta ako osobu znalú práva a požiadať o spísanie riadneho návrhu, ktorým sa bude môcť domáhať priznania uplatňovaného nároku na súde. Za tohto stavu však súdu nezostáva iné, než podanie v znení jeho doplnenia odmietnuť, pretože má také vady, pre ktoré nemožno v konaní pokračovať (absentuje opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich vznik, resp. rozsah nároku uplatneného v petite, ako aj presný, určitý a vykonateľný žalobný petit).
4. Proti uzneseniu okresného súdu podali odvolanie žalobcovia, ktorí vyjadrili nesúhlas s napadnutým rozhodnutím. Podľa ich názoru došlo postupom súdu prvej inštancie k porušeniu ich práva na spravodlivý proces, pretože súd znemožnil riešiť závažné porušenia základných ľudských práv a slobôd, nevykonal navrhnuté dôkazy, sú tu ďalšie prostriedky procesnej obrany a procesného útoky, ktoré neboli uplatnené. Trvali na tom, aby súd nariadil pojednávanie, kde by predložili všetky potrebné dôkazy proti žalovanému. V podrobnostiach poukázali na nezákonné dôkazy, ktoré použil žalovaný v presne nešpecifikovanom
konaní, čím porušuje ich práva. Žalovaný obťažoval maloleté deti žalobcu 1/ a prikazoval im, aby nastúpili do policajného auta, odmietol konať a riešiť trestný čin sudcu JUDr. Miroslava Jagnešáka v konaní vedenom pod sp. zn. 2C/419/2008, ako aj riešiť viaceré fyzické napadnutia zo strany policajtov voči žalobcom. Podľa názoru odvolateľov vydal žalovaný rozhodnutia, ktoré smie urobiť iba prokurátor, nezaoberal sa ich námietkami o neprimeranom správaní policajtov, či obstarávaní nezákonných dôkazov, odmietol riešiť, že im ako občanom SR je znemožnené právo konať na okresnom súde, na krajskom súde, na Najvyššom súde SR i na Ústavnom súde SR. Žalobcovia ďalej namietali, že im žalovaný znemožnil konať na súde dňa 28.5.2015 vo veci 6T/10/2014, odmietol zaoberať sa nebezpečným ohováraním žalobcov zo strany sudcov okresného súdu Námestovo v konaniach 2C/41/2008 a 6T/10/2014. Odvolatelia mali za to, že žalovaný obchoduje s deťmi žalobcov, je duševne chorý, upiera im možnosť mať pri sebe obhajcu, právneho zástupcu alebo svedka. Žalovaný tiež odmieta komunikovať so žalobcami a odpovedať na ich otázky. Odvolatelia zdôraznili, že trvajú na prejednaní veci na Okresnom súde Ružomberok a priznaní náhrady škody, ktorej výšku určí súd na základe vykonaných dôkazov.
5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario toto rozhodnutie v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne. Odvolanie žalobkyne 2/ odmietol podľa § 386 písm. a/ CSP ako oneskorene podané.
6. Vzhľadom na to, že krajský súd vo veci rozhodoval za účinnosti Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z., účinný od 1.7.2016), bol povinný pri svojom postupe aplikovať novú úpravu (§ 470 ods. 1 CSP) s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP). Z uvedeného dôvodu použil pri odôvodňovaní rozhodnutia aj novú terminológiu - označenie „žalobcov“ a „žalovaného“ namiesto pojmov „navrhovatelia“, „odporca“, ako sa to uvádza v napadnutom uznesení.
7. V posudzovanej veci bolo rozhodnutie doručené žalobcovi 1/ dňa 19.7.2016 a žalobkyni 2/ dňa 16.7.2016. Obe uvedené osoby figurovali v konaní ako samostatní procesní spoločníci a každému z nich plynula odvolacia lehota samostatne. Vo vzťahu k žalobcovi 1/ táto uplynula dňa 3.8.2016, kedy bolo zároveň podané spoločné odvolanie oboch žalobcov. Odvolanie žalobcu 1/ tak bolo podané včas. V prípade žalobkyne 2/ odvolacia lehota uplynula dňa 1.8.2016 a odvolanie tak bolo nevyhnutné vo vzťahu k nej vyhodnotiť ako oneskorene podané a odmietnuť ho v zmysle § 386 písm. a/ CSP.
8. Následne krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p. (účinné v čase rozhodnutia okresného súdu; aktuálne sú kritériá odôvodnenia uznesenia predmetom úpravy § 236 CSP). Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
9. Na doplnenie považoval krajský súd za potrebné zdôrazniť, že návrh na začatie konania (v sporových konaniach od 1.7.2016 v zmysle Civilného sporového poriadku už len „žaloba“) predstavuje v občianskom súdnom konaní podanie, ktorým žalobca žiada o poskytnutie ochrany jeho právam, resp. navrhuje začať súdny proces v iných prípadoch, v ktorých je súd podľa zákona povinný konať. Zároveň týmto návrhom vymedzuje žalobca rámec, v ktorom bude konanie prebiehať. Pre začatie konania, ako aj jeho riadne pokračovanie sa vyžaduje podanie úplného návrhu (žaloby) s jeho náležitosťami v súlade s § 79 ods. 1 O.s.p. v nadväznosti na § 42 ods. 3 O.s.p. (aktuálne podľa § 127 a § 132 CSP). Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa žalobca domáha. Návrh na rozhodnutie vo veci samej je ústredným pojmom a ťažiskom každého súdneho konania. Predovšetkým v sporovom konaní petit určuje neprekročiteľný program konania a rozhodovania súdu (§ 152 ods. 1, § 153 ods. 2 O.s.p., aktuálne § 216 ods. 1 CSP). Z návrhu musia byť zjavné základné skutkové okolnosti prípadu a požiadavka žalobcu na poskytnutie ochrany jeho zákonným právam. Nie je potrebné, aby strana svoj uplatnený nárok aj právne kvalifikovala. Zo žaloby však musí byť minimálne zrejmé, v čom bude spočívať základný predmet konania.
10. Presné vymedzenie skutkových okolností prípadu a konečný žalobný petit je nevyhnutnou náležitosťou návrhu na začatie konania (žaloby); uvedené súvisí predovšetkým s tým, že ochranu právam žalobcu možno poskytnúť len v spojitosti s predmetom konania vo veci samej. Súd musí mať jasno od počiatku konania, v čom bude spočívať podstata sporu a aký má byť konečný verdikt súdu. Táto požiadavka súvisí aj s otázkou riešenia zásady „nie dvakrát v tej istej veci“, keď vymedzenie sporu jeho základnými znakmi - okruhom sporových strán, skutkových okolností prípadu a žalobného petitu vytvára prekážku litispendencie (prekážku veci začatej), resp. prekážku res iudicata (prekážku veci skončenej). Uvádzané skutočnosti znamenajú základné procesné podmienky pre vedenie sporu a nemožnosť ich definovania už na začiatku konania znemožňuje pokračovať v súdnom spore.
11. Treba zdôrazniť, že zákonnou podmienkou pre odmietnutie podania je existencia takého nedostatku návrhu, ktorý bráni súdu pokračovať v spore. Bude tomu tak najmä v prípade, ak z obsahu návrhu nemožno zistiť, čoho sa žalobca domáha, alebo ak neobsahuje uvedenie skutočností, z ktorých odvodzuje svoje právo, a to aspoň v takom rozsahu, aby bolo možné posúdiť totožnosť veci.
12. V posudzovanej veci sa žalobcovia domáhali ochrany práv, ktoré mali byť porušené v jednotlivých označených konaniach konaním žalovaného.
13. Žalobný návrh neobsahoval náležitosti podľa § 79 ods. 1 O.s.p. v nadväznosti na § 42 ods. 3 O.s.p., z ktorého dôvodu boli žalobcovia uznesením č. k. 2C/73/2016-3 zo dňa 11.5.2016 vyzvaní na doplnenie chýbajúcich náležitostí, na čo reagovali dňa 1.6.2016 podrobným podaním obsahujúcim citácie predpisov upravujúcich postup polície a konečný návrh na odporučenie ústavného psychiatrického liečenia žalovanému. K podaniu boli pripojené početné prílohy.
14. Z takto vymedzených písomných procesných úkonov nemal ani odvolací súd ujasnené, v čom má spočívať predmet konania, nebolo zrejmé, z akých skutkových okolností odvodzuje žalobca svoj nárok a aký konečný návrh robí, keďže tento vymedzil nejasne a rozporne (v doplnenom podaní na súde prvej inštancie žiadal rozhodnúť o odporučení psychiatrického liečenia, v odvolaní proti napadnutému rozhodnutiu navrhoval priznať škodu bez jej konkrétneho vymedzenia).
15. Pokiaľ žalobcovia nedefinovali svoje požiadavky procesne konformným spôsobom tak, aby bolo súdu jasné, o čom sa má konať, potom nebolo možné priznať ochranu ich právam.
16. Pre správny postup v súdnom spore krajský odkazuje na možnosti využitia služieb advokáta, prípadne Centra právnej pomoci.
17. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).