Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20C/255/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobkyne: V. O., P.. C., G.. XX.XX.XXXX, bytom Q.. W.. W. XXX/X, K. Š., v konaní právne zastúpená JUDr. Jánom Reptišom, advokátom, Námestie Matice slovenskej 4, Žiar nad Hronom, proti žalovanému: M. C., G.. XX.XX.XXXX, K. Q.. W.. W. XXX/X, K. Š., v konaní právne zastúpený JUDr. Rudolfom Fajbíkom, advokátom, Dobšinského 14, Banská Štiavnica, v konaní o uloženie povinnosti vrátiť dar, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobkyne z a m i e t a.

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobkyni plnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.10.2015 žiadala žalobkyňa uložiť žalovanému povinnosť vrátiť jej dar, ktorý obdržal žalovaný na základe darovacej zmluvy zo dňa 07.10.2011 zavkladovanej pod č. Z. XXX/XXXX, ktorej predmetom bol spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 k nehnuteľnostiam v k.ú. K. Š. vedeným na LV č. XXXX ako C-KN parc. č. XXXX/X zastavaná plocha o výmere 46 m2 a na LV č. XXXX ako C-KN parc. č. XXXX/X zastavaná plocha o výmere 82 m2 a dom súpisné číslo 397 na tejto parcele.

2. Žalobu zdôvodnila tým, že bola podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností v rozsahu 1 a svoj podiel aj reálne užívala, lebo v predmetnom dome bývala. Išlo o rodičovský dom účastníkov, ktorý nadobudli dedením. V roku 2011 mala problémy s exekútorom, pričom žalovaný jej ako zvyšný podielový spoluvlastník navrhol, že by nerád prišiel o dom a teda by jej pomohol takým spôsobom, že by celý dom s pozemkami bol písaný na neho. Ona by naďalej ostala bývať v dome, uhrádzala by len vodu a elektrinu a bývať by mohla v dome do smrti. Ponúkol jej tiež za prevod čiastku 2 000,- Eur. Nemala záujem, aby v rámci exekúcie bol podiel 1 zexekvovaný a tento by mala úplne cudzia osoba. Mala za to, že tento prísľub žalovaný splní, no trvala na tom, aby sa vyhotovila aj zmluva, ktorá by potvrdzovala jej právo bývať v dome. Na základe toho bola vyhotovená aj zmluva o zriadení vecného bremena. Po uzavretí darovacej zmluvy sa riadila tým, že rešpektovala žalovaného ako vlastníka nehnuteľnosti, platila mu platby za služby spojené s užívaním spodnej časti domu, ktorú obývala. So žalovaným vlastne nemala žiadne nezhody až dovtedy, keď sa vrátila z návštevy svojich detí z Nemecka, kedy žalovaný za ňou prišiel a povedal jej, že do 23.10.2015 sa vysťahuje a ak nie, vyhádže jej veci a vynesie ju v zuboch. Začal jej vulgárne nadávať, vykrikoval, že choval jej deti a vyhadzoval ju z domu. Uviedla mu, že nemá kam ísť, lebo sa dohodli na užívaní nehnuteľnosti a práve pod touto podmienkou svoj podiel na neho previedla. Neustále ju osočoval ako ženu nízkych mravov, vykrikoval jej, že za ňou chodia hocijaké osoby a keď sa mu snažila vysvetliť, že je to jej návšteva, nerešpektoval to a vyhodil aj týchto z domu. Celé jeho konanie považuje za hrubo porušujúce dobré mravy v dôsledku čoho má právo domáhať sa vrátenia daru s poukazom na § 630 Občianskeho zákonníka. Listom zo dňa 13.10.2015 následne žiadala žalovaného o vrátenie spoluvlastníckeho podielu.

3. Žalovaný cestou svojho právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k žalobe potvrdil, že nezhody so žalobkyňou nemali až do októbra 2015 a tie vznikli vtedy, keď bez relevantného dôvodu ho žalobkyňa požiadala o vrátenie daru. Uviedol, že predmetné nehnuteľnosti zdedili spoločne s ďalšími súrodencami, a to aj v stave nevyporiadaného podielového spoluvlastníctva s ďalšími cudzími osobami. Dohodol sa so súrodencami, že ich postupne vyplatí a tak sa aj stalo. Najprv vyplatil brata, potom riešil deľbu s cudzím spoluvlastníkom dohodou č. V XXX/XXXX za účasti obidvoch svojich sestier a tiež vyplatil sestru N. C. a čiastočne aj žalobkyňu, kedy od nej dostal najskôr podiel iba na záhrade a od druhej sestry podiel na všetkých nehnuteľnostiach, a to zmluvou č. V 1169/2008. Nakoniec aj žalobkyňu z domu vyplatil, avšak po prevode jej podielu. Potvrdil, že prevod podielu žalobkyňou bol urobený skutočne v súvislosti s tým, že proti nej bola vedená exekúcia. Najskôr jej poskytol peniaze na vyrovnanie dlhu a postupne jej vyplatil v menších sumách celý podiel. Po formálnej stránke teda nadobudol podiely od súrodencov darovacími zmluvami, ale v skutočnosti ich vyplatil. Žalobkyňa v dome dlhodobo bývala aj s deťmi a býva tam dodnes, no platila dlhé roky iba za elektrinu a vodu, všetko ostatné platil on. Takto jej pomáhal aj po tom, ako sa rozviedla a kým sa deti nepostavili na vlastné nohy. Nakoľko sú deti už dospelé a samostatné, požiadal v auguste roku 2015 žalobkyňu, aby aj ona riešila svoje bývanie a aby jej pri tom pomohli dospelé deti. Z domu ju nevyháňal, ale žiadal, aby v prípade, že bude ďalej bývať v dome, platila za bývanie celkovo 100,- Eur mesačne. Nakoniec sa dohodli, že bude naďalej platiť žalobkyňa elektrinu za celý dom, lebo je evidovaná na jej meno a jemu bude platiť 80,- Eur mesačne v hotovosti. On totiž platí všetky ostatné platby a zabezpečuje údržbu domu. Potom odišla žalobkyňa za deťmi do Nemecka, kde tieto žijú a keď sa odtiaľ vrátila, žiadal od nej dohodnutých 80,- Eur. Až vtedy žalobkyňa predložila zmluvu o vecnom bremene, o ktorej nikdy predtým nepadlo ani slovo. Vzhľadom na tieto skutočnosti, že jej teda vyplatil podiel, dlhodobo jej pomáhal a podporoval, ho prístup žalobkyne prekvapil a nahneval a vtedy sa jediný raz pohádali. Potom mu prišiel list zo dňa 13.10.2015, ktorým požiadala o vrátenie daru a vlastne žalobkyňa hneď dňa 22.10.2015 podala žalobu. Popieral, že by sa správal voči žalobkyni v hrubom rozpore s dobrými mravmi.

4. Súd vo veci oboznámil listinné dôkazy, ktoré predložili sporové strany, a to: darovaciu zmluvu, ktorou nadobudol žalovaný svoj podiel od žalobkyne, výpisy z listov vlastníctva, kde sú sporné nehnuteľnosti vedené, list zo dňa 13.10.2015, ktorým žalobkyňa žiadala žalovaného o vrátenie daru, návrh zmluvy o zriadení vecného bremena a ďalej súd oboznámil listinné dôkazy preukazujúce spôsob nadobudnutia žalovaných nehnuteľností žalovaným, konkrétne osvedčenie o dedičstve po otcovi účastníkov konania, darovaciu zmluvu z roku 2006, dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva s geometrickým plánom, darovaciu zmluvu z roku 2008 a rozhodnutie o povolení vkladu vecného bremena zo dňa 10.10.2014. Súd tiež oboznámil potvrdenie o platbách, ktoré žalobkyňa prijala od žalovaného v súvislosti s prevodom jej podielu na žalovaného, listy, ktoré jej žalovaný zasielal v októbri roku 2015 a úradný záznam Mestskej polície K. Š. z 27.04.2016 a fotodokumentáciu na č.l. 40 až 43 spisu. Súd tiež vypočul žalobkyňu a žalovaného ako aj všetkých účastníkmi navrhnutých svedkov okrem svedkyne N. Š., ktorej výsluch považoval za nadbytočný z dôvodu, že boli vo veci vypočutí svedkovia Ľ. C. a L. Š. a menovaná svedkyňa sa mala vyjadriť k rovnakým skutočnostiam, ku ktorým už vypovedali aj títo dvaja svedkovia.

5. Na základe týchto vykonaných dôkazov mal súd za preukázané a bolo to v konaní tiež nesporné, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania (konkrétne spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 k nim) sú rodičovskými nehnuteľnosťami sporových strán a následne po smrti otca účastníkov, ako to vyplýva z osvedčenia o dedičstve, tieto nehnuteľnosti zdedili žalobkyňa spolu so žalovaným po 1 a spolu s nimi ďalší dvaja ich súrodenci. V konaní nebolo sporným, že následne vysporiadal žalovaný podiely svojich ostatných dvoch súrodencov jednotlivými darovacími zmluvami, resp. aj dohodou o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva s treťou osobou. Na základe týchto právnych úkonov sa stal žalovaný spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností o veľkosti 3.

6. Tiež nebolo v koní sporným, že v súvislosti s exekúciou, ktorá bola vedená voči žalobkyni (čo potvrdili obidve sporové strany) bola uzavretá žalobkyňou ako darkyňou a žalovaným ako obdarovaným darovacia zmluva datovaná dňom 07.10.2011 (zavkladovaná katastrom pod č. V XXX/XXXX), ktorou žalobkyňa svoj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 k predmetným nehnuteľnostiam darovala žalovanému. Nebolo tiež sporným, že nehnuteľnosti tak žalobkyňa, ako aj žalovaný dlhodobo (ako vyplynulo z výpovede dcéry žalobkyne M. O. - minimálne dvadsať rokov) užívali takým spôsobom, že žalovaný obýval vrchné poschodie a žalobkyňa prízemie a tak je tomu aj doteraz.

7. Z výpovede žalobkyne rovnako ako aj z výpovede žalovaného a predloženého listinného dôkazu na č.l. 37 spisu (potvrdenie o prijatých platbách) je preukázané, že svoj spoluvlastnícky podiel žalobkyňa previedla na žalovaného za odplatu, ktorú jej následne žalovaný postupne vyplácal v jednotlivých splátkach. Prevzatie týchto peňažných prostriedkov žalovaná potvrdzovala na tomto doklade. Vyslovene sa na ňom uvádza, že ide o vyplatenie domu. Ako sa vyjadrila sama žalobkyňa, vyplatil jej žalovaný postupne 2.000,- Eur. To, že došlo k vyplateniu spoluvlastníckeho podielu žalobkyne, potvrdila vo svojej výpovedi i N. Š., ktorá je družkou žalovaného a ktorej to žalovaný hovoril.

8. Darovacia zmluva je upravená v § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý hovorí, že darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Podľa ods. 2 platí, že darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

9. V danom prípade síce bola splnená formálna stránka vyžadovaná ustanovením § 628 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to, že medzi sporovými stranami bola v roku 2011 uzavretá darovacia zmluva v písomnej forme, ktorou žalobkyňa previedla svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam na žalovaného, no z hľadiska § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nejednalo o bezodplatný prevod spoluvlastníckeho podielu.

10. Darovacia zmluva je zmluvou bezodplatnou, pri ktorej sa za poskytnutie majetkovej výhody obdarovanému darcovi nedostáva žiadneho majetkového ekvivalentu. Je preto z majetkového hľadiska pre darcu zmluvou jednostranne nevýhodnou, nakoľko majetková výhoda poskytnutá obdarovanému so sebou nesie stratu v majetkových pomeroch darcu. Pojmovými znakmi darovacej zmluvy súd teda bezodplatnosť a dobrovoľnosť. O bezodplatnosti potom možno hovoriť len vtedy, ak obdarovaný nemá právnu povinnosť poskytnúť za dar protihodnotu.

11. V súvislostiach prejednávanej veci súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že pokiaľ účastníci síce uzavreli darovaciu zmluvu, avšak v priamej súvislosti s tým sa evidentne dohodli (a túto dohodu aj splnili) na tom, že žalovaný vyplatí žalobkyni jej spoluvlastnícky podiel tým, že vyrovná exekúciu, resp. jej na to poskytne peniaze a následne jej zvyšok spoluvlastníckeho podielu bude splácať v splátkach, nebola v tomto smere splnená podmienka bezodplatnosti darovacej zmluvy. Žalovaná totižto dostala za svoj spoluvlastnícky podiel odplatu a z tohto hľadiska sa potom jednalo v skutočnosti o kúpnu zmluvu a nie o zmluvu darovaciu.

12. Z uvedeného dôvodu súd potom s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka vyhodnotil darovaciu zmluvu, ktorou žalobkyňa darovala žalovanému svoj spoluvlastnícky podiel k predmetným nehnuteľnostiam ako absolútne neplatnú pre rozpor s § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka hovorí, že je neplatný právny úkon, ktorý svojim účelom alebo obsahom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Rozpor darovacej zmluvy so zákonom v tomto smere spočíva v tom, že nešlo o bezodplatný prevod spoluvlastníckeho podielu žalobkyňou žalovanému, ale o prevod odplatný. Vôli sporových strán tu nezodpovedalo bezodplatné prevedenie spoluvlastníckeho podielu zo žalobkyne na žalovaného, ale odplatné, keďže evidentne nebolo vôľou žalobkyne ani žalovaného to, aby žalobkyňa scudzila svoj podiel žalovanému bez peňažného protiplnenia, teda bezodplatne. Vôli účastníkov zodpovedalo uzavretie kúpnej zmluvy a nie zmluvy darovacej. Jednoducho povedané, úmysel žalobkyne a žalobcu previesť spoluvlastnícky podiel bezodplatne preukázaný nebol.

13. I keď § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka hovorí o tom, že ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti, nemožno považovať za platnú ani v skutočnosti uzavretú kúpnu zmluvu. Predmetom prevodu bol spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam a v takom prípade musí byť s poukazom na § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka zachovaná písomná forma. Išlo o zmluvu o prevode spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti a podľa tohto ustanovenia platí, že písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. V tomto smere súd tiež poukazuje na obdobné rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.09.2010 sp. zn. 6Cdo/179/2010.

14. Pokiaľ predmetná darovacia zmluva zo dňa 07.10.2011 je absolútne neplatnou, nebolo možné aplikovať ust. § 630 Občianskeho zákonníka, ktorý hovorí o tom, že sa darca môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Citované ustanovenie je totiž použiteľné v prípade, ak sa darca stal na základe platného právneho úkonu vlastníkom daru, čo v tomto prípade splnené nebolo. Podľa názoru súdu je aktuálne žalobkyňa vzhľadom na absolútnu neplatnosť darovacej zmluvy stále podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností o veľkosti 1 a už len z tohto dôvodu bolo potrebné ňou podanú žalobu o vrátenie daru zamietnuť, lebo žalovaný jej nemôže vrátiť niečo, čo mu nepatrí.

15. Odhliadnuc od uvedeného je treba uviesť, že okamihom konania obdarovaného, ktorý svojím chovaním voči darcovi alebo členom jeho rodiny hrubo porušil dobré mravy, vzniká darcovi právo domáhať sa vrátenia daru, t.j. požadovať po obdarovanom vrátenie toho, čo bolo predmetom darovania. Ak využije darca toto právo, zaniká darovací vzťah okamihom, kedy jeho prejav vôle došiel obdarovanému. Povinnosť obdarovaného vrátiť predmet darovacej zmluvy nie je závislá na tom, či darca uplatnil na súde právo na vrátenie daru. K zániku darovacieho vzťahu dochádza na základe dvoch právnych skutočností: 1/ hrubého porušenia dobrých mravov chovaním sa voči darcovi alebo členom jeho rodiny, 2/ jednostranného právneho úkonu darcu adresovanému obdarovanému. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné chovanie obdarovaného alebo len nevďak, ale také chovanie, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu je možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Pôjde buď o porušenie značnej intenzity, alebo o porušovanie sústavné, a to či už fyzickým násilím, hrubými urážkami, neposkytnutím potrebnej pomoci a podobne. Musí ísť o také chovanie obdarovaného voči rodine darcu, ktoré možno objektívne s prihliadnutím ku konkrétnym okolnostiam, za ktorých k nemu došlo, posúdiť ako hrubé porušenie mravných a etických noriem spoločnosti. Rozhodujúce je hľadisko objektívne, nielen subjektívne pocity darcu. K platnosti právneho úkonu darcu smerujúceho k vráteniu daru z hľadiska jeho určitosti je nevyhnutné, aby v ňom boli uvedené konkrétne skutočnosti, v ktorých darca vidí hrubé porušenie dobrých mravov voči nemu alebo členom jeho rodiny.

16. Z obsahu samotnej žaloby vyplýva, že až do leta, resp. jesene roku 2015, kedy sa vrátila z Nemecka, neboli medzi sporovými stranami v podstate žiadne zásadné nezhody. To isté vyplynulo aj z výpovede svedkyne C. W., ktorá sa vyjadrila, že až po oslave narodenín žalovaného, ktorá bola niekedy v lete, resp. začiatkom jesene roku 2015 boli vzťahy medzi sporovými stranami v podstate štandardné. Rovnako sa tiež vyjadrila aj svedkyňa N. Š., družka žalovaného v tom smere, že samotná žalobkyňa jej dovtedy pomáhala i s určitými prácami okolo domu. Síce svedkovia M. O., Ľ. C., L. Š. a O. M. sa vyjadrili takým spôsobom, že i predtým zo strany žalovaného dochádzalo k ich vyhadzovaniu z domu, no z ich výpovedí nemožno vyvodiť, že by toto samotná žalobkyňa považovala za (hrubé) porušovanie dobrých mravov, resp. že by takéto konanie žalovaného bolo spôsobilé závažným spôsobom narušiť vzťahy sporových strán. Vzťahy medzi sporovými stranami nemohli byť rozvrátené a správanie sa žalovaného voči žalobkyni nesúladné s dobrými mravmi, keď tento ešte v roku 2012, ako to vyplynulo z výpovede svedkyne M. O., prebýval u nej v Nemecku celého jeden a pol mesiaca.

17. Súd sa stotožňuje s tým, že v súlade s realitou a vierohodne celý stav opísala jedine svedkyňa C. W.Á., ktorá je kamarátkou žalobkyne a ktorá vlastne vysvetlila, prečo došlo k podstatnému narušeniu vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným - žalobkyňa oslovila žalovaného na jeseň roku 2015 v súvislosti s tým, že by chcela mať zabezpečený určitý právny titul, aby mohla časť domu, ku ktorému previedla svoj spoluvlastnícky podiel na žalovaného, aj užívať. Preto žalobkyňa oslovila žalovaného s tým, aby bola uzavretá zmluva o zriadení vecného bremena, čo zrejme nesprávne pochopil žalovaný v tom smere, že o takomto právnom úkone v čase darovania (v skutočnosti predaja) spoluvlastníckeho podielu nebolo ani reči. Je síce pravdou, že žalovaný v súvislosti s tým, ako ho žalobkyňa oslovila so zmluvou o zriadení vecného bremena, nesprával sa voči nej pri konflikte, ktorý z toho vznikol v súlade s dobrými mravmi. Podľa názoru súdu jeho konanie ale nemožno označiť za hrubý rozpor s dobrými mravmi v tej súvislosti, že skutočne dlhodobo obe sporové strany rodinný dom užívali a došlo medzi nimi k určitému nesúladu v predstavách o tom, ako budú ďalej spolunažívať a užívať rodičovský dom, keďže predtým došlo k dohode o tom, že bude žalobkyňa platiť žalovanému za užívanie domu, resp. prízemia, ktoré dovtedy užívala odplatu 80,- Eur mesačne a na toto potom reagovala žalobkyňa v podstate odmietavo tým, že žiadala uzavrieť zmluvu o vecnom bremene.

18. Súd teda nemal preukázané výpoveďami svedkov, že by sa žalovaný správal voči žalobkyni v hrubom rozpore s dobrými mravmi, alebo že by sústavne voči nej porušoval dobré mravy, či už fyzickým násilím, či hrubými urážkami. Konkrétne svedkyňa M. O., ktorá je dcérou žalobkyne, sa vyjadrila, že ju žalovaný vyhadzoval z domu aj pred troma až štyrmi mesiacmi, kedy prišla k matke na návštevu z Nemecka, čo potvrdil aj jej priateľ svedok Ľ. C., ktorý bol v tom čase s ňou v dome prítomný, na druhej strane však ani svedok L. Š. ani svedok O. M. vyslovene nevedeli uviesť, akým spôsobom sa voči žalobkyni správal žalovaný takým spôsobom, že by hrubo porušoval dobré mravy, ich výpovede boli príliš všeobecné na to, aby z nich bolo možné usúdiť, kedy a akým spôsobom sa mal žalovaný správať voči žalobkyni takýmto spôsobom. Konkrétne L. Š. nepotvrdil žiadne vulgarizmy, ktoré by mali odznieť zo strany žalovaného na adresu žalobkyne, tento sa vyjadril, že počul len nadávky a žalovaný ich z domu vyhadzoval, nevedel však uviesť, aké to boli nadávky a kedy ich mal vyhadzovať, pričom tiež z jeho výpovede vyplynulo, že sa to malo odohrať pravdepodobne v čase, kedy v podstate boli ešte deti Svedok O. M. sa síce vyjadril, že odzneli aj vulgarizmy zo strany žalovaného na adresu žalobkyne, no jeho výpoveď bola veľmi všeobecná. V tejto súvislosti súd mal síce za preukázané z výpovedí týchto svedkov, že určitým spôsobom sa správal neštandardne žalovaný voči žalobkyni, resp. ich deťom, čoho dôkazom je aj zásah mestskej polície zo dňa 27.04.2016, ktorú privolal syn žalobkyne Z. M., no z tohto záznamu spísaného o zákroku mestskej polície nie je zrejmé žiadne hrubé porušovanie dobrých mravov. Uvádza sa v ňom totiž len, že hliadka mestskej polície prišla na miesto a že sa v rodinnom dome v tom čase nachádzal oznamovateľ Z. M. a dcéra žalobkyne M. O. so svojím priateľom Ľ. C.. V kontexte celého prípadu potom súd určité vulgárne slová, ktoré mali zaznieť na adresu žalobkyne zo strany žalovaného nemôže hodnotiť až tak, že by sa malo jednať o správanie sa intenzity hrubého rozporu s dobrými mravmi. Žalobkyňa v skutočnosti svoj spoluvlastnícky podiel žalobcovi nedala, ale mu ho predala, v dome bývala so súhlasom žalovaného, pričom na nákladoch spojených s užívaním svojej časti domu sa v dostatočnej miere nepodieľala, keďže bývanie nezahŕňa len samotnú platbu elektriny a vody, ale je nutná i údržba nehnuteľnosti a potom je pochopiteľné ako to podal i právny zástupca žalovaného, že tento v nadväznosti na predloženie návrhu na zriadenie vecného bremena v podstate „stratil nervy“ a nepochopiac zrejme celý obsah vecného bremena sa začal správať voči žalobkyni v rozpore s dobrými mravmi no nie intenzity dosahujúcej hrubý rozpor s dobrými mravmi. Vzhľadom na okolnosti prevodu spoluvlastníckeho podielu žalobkyňou takéto konanie žalovaného nedosahovalo intenzitu hrubého rozporu s dobrými mravmi. Preto aj z tohto dôvodu bolo potrebné žalobu zamietnuť.

19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Nakoľko bol žalovaný v konaní plne úspešný, súd mu voči žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania, ktoré budú určené samostatným uznesením ako to vyplýva z § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.