Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/20/2016

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a členov senátu JUDr. Branislava Brezu a Mgr. Miloša Koleka v spore žalobcu: Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom Industriestrasse 13C, CH-6300 Zug, Švajčiarsko, IČO: CHE-100.023.266, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanej: Q. O., nar. XX.X.XXXX, bytom V. J. I. XXX, XXX XX K., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom Námestie Josipa Andriča 1, 900 25 Chorvátsky Grob, IČO: 42 264 154, právne zastúpeného JUDr. Jozefom Kempom advokátom, so sídlom Námestie Josipa Andriča 1, 900 25 Chorvátsky Grob, o zaplatenie 1.226,19 Eur s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Prešov zo dňa 8.1.2015 č.k. 7C/66/2014 - 73, v spojení s dopĺňacím uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 9.12.2015 č.k. 7C/66/2014 - 95, takto

rozhodol:

M e n í uznesenie v spojení s dopĺňacím uznesením vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka tak, že žalobca je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 138,90 Eur pozostávajúce z trov právneho zastúpenia do 3 dní od právoplatnosti uznesenia na účet JUDr. Jozefa Kempa, advokáta.

Vedľajší účastník m á vo vzťahu k žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením v spojení s dopĺňací uznesením Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) konanie zastavil. Navrhovateľovi vrátil krátený súdny poplatok za návrh vo výške 87,30 Eur cestou príslušného daňového úradu po právoplatnosti tohto uznesenia. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.

2. O náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016 (ďalej len „O.s.p.“). Aj keď to bol žalobca, ktorý zavinil, že sa konanie muselo zastaviť a vedľajší účastník v konaní vystupoval na strane žalovanej, vedľajšiemu účastníkovi súd ich náhradu nepriznal preto, lebo ich vznik nepovažoval za účelný. Súd prvej inštancie vychádzal z úvahy, že právnu pomoc má poskytovať samotné združenie, ktoré má vo svojich radoch členov s právnickým vzdelaním, a preto na tento účel nemusí využívať právnu pomoc advokáta (splnomocniť ho na zastupovanie v tisíckach sporoch, do ktorých takého združenie vstúpilo); pokiaľ tak urobí, vzniknuté trovy musí znášať zo svojich prostriedkov. Navyše, v predmetnej veci ani nešlo o zložitý spor a nie je možné, ani spravodlivé očakávať, že súd prizná náhradu trov konania všetkým vedľajším účastníkom, ktorí vstúpia do konania.

3. Oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania, súd prvej inštancie považoval za úkon, ktorý je zo strany vedľajšieho účastníka paušálny a vedľajší účastník tak postupuje v stovke ďalších prípadov. Pokiaľ ide o písomné vyjadrenie vedľajšieho účastníka, kde poukázal na premlčanie uplatneného nároku, poukázal na tú skutočnosť, že v zmysle § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, súd na premlčanie prihliada ex offo, aj z tohto dôvodu súd vyjadrenie vedľajšieho účastníka považoval za neúčelné. Súd prvej inštancie uzavrel, že vynaložené trovy právneho zastúpenia zo strany vedľajšieho účastníka, neboli účelné. Vedľajší účastník je občianskym združením, ktoré vzniklo za účelom realizácie kolektívnej ochrany spotrebiteľa, pričom jedným z nástrojov je aj vstupovanie združenia do konaní v pozícii vedľajšieho účastníka a zastupovanie poškodených spotrebiteľov na súdoch. Je nesporné, že na to, aby takéto združenie mohlo napĺňať svoje ciele a vykonávať svoju činnosť, musí reálne disponovať zodpovedajúcou materiálnou ako aj personálnou základňou, minimálne v rozsahu zabezpečenia možnosti vykonávania základných proklamovaných cieľov. Súd z vyššie uvedených dôvodov náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznal, nakoľko ich považoval, za nehospodárne a neúčelné.

4. Proti tomuto uzneseniu, pokiaľ ide o výrok o náhrade trov konania vo vzťahu k nemu, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie vedľajší účastník. Nestotožnil sa s argumentáciou súdu prvej inštancie o neúčelnosti vynaloženia trov jeho právneho zastúpenia. Poukázal na to, že právne kvalifikované podania prispievajú k účinnej ochrane žalovaného spotrebiteľa, ktorý je v spotrebiteľských sporoch v slabšom postavení. V množstve súdnych sporov už pomoc vedľajšieho účastníka pri vstupe do konania môže voči žalobcovi pôsobiť odradzujúco v tom zmysle, že uvedomujúc si neopodstatnenosť, resp. premlčanie uplatňovaného nároku berie žalobu späť. Má za to, že zmysle vedľajšieho účastníctva naplnil. Aj napriek tomu, že je organizáciou zriadenou na ochranu spotrebiteľa, právne zastúpenie advokátom považuje v tomto konaní za účelné. Navrhol uznesenie v napadnutom výroku zmeniť a priznať mu náhradu trov konania.

5. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol uznesenie v napadnutom výroku ako vecne správne potvrdiť.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie je opodstatnené.

7. Podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 470 ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. účinného do 31.12.2014, ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

10. Podľa § 93 ods. 3 O.s.p. účinného do 31.12.2014, do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

11. I napriek skutočnosti, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu nadobudol účinnosť nový procesný predpis, t.j. zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, pokiaľ však ide o náhradu trov konania vedľajšieho účastníka, o ktorej bolo rozhodnuté pred 1.7.2016, je potrebné brať zreteľ na procesnú právnu úpravu účinnú do 30.6.2016, t.j. Občiansky súdny poriadok. V zmysle § 470 ods. 2 totiž právne účinky úkonov, ku ktorým došlo pred nadobudnutím účinnosti (t.j. pred 1.7.2016) zostávajú zachované. S ohľadom na potrebu rešpektovania zásady právnej istoty teda zostáva zachované procesné postavenie vedľajšieho účastníka, ktorý do konania vstúpil pred 01.07.2016 zákonným spôsobom upraveným v ust. § 93 ods. 2 a 3 O.s.p. a rovnako mu preto zostáva zachované okrem iného aj jeho právo na náhradu trov konania.

12. V predmetnej veci súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p. v otázke náhrady trov konania, pretože z procesného hľadiska žalobca zavinil zastavenie konania vo vzťahu k žalovanej, a to úkonom späťvzatia žaloby. V dôsledku tejto procesnej zodpovednosti žalobcu prichádzala do úvahy náhrada trov konania aj vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, ktorý vystupoval na strane žalovanej. Napriek tomu súd prvej inštancie náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznal.

13. Súd prvej inštancie síce pripustil, že vedľajšiemu účastníkovi nemožno odoprieť právo na jeho zastúpenie v tomto konaní, avšak trovy vzniknuté vedľajšiemu účastníkovi nepovažoval za účelné vynaložené. S uvedeným argumentom súdu prvej inštancie sa nemožno náležite stotožniť.

14. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že vedľajší účastník vstúpil do konania a vo vyjadrení k žalobe zo dňa 6.11.2014 vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku. Po tom, čo bol žalobca preukázateľne oboznámený s uvedenou námietkou, vzal žalobu späť a konanie bolo zastavené.

15. Vedľajší účastník je plne legitimovaným subjektom na vystupovanie v tomto konaní ako subjekt, ktorý ochraňuje práva spotrebiteľa, a to v zmysle § 93 ods. 2 O.s.p.. Právo na právne zastúpenie je garantované Ústavou SR, ktorá v článku 47 ods. 2 stanovuje, že každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdom, inými štátnymi orgánmi, alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. Vedľajší účastník ako právnická osoba - občianske združenie, nemôže byť výnimkou v tom smere, že by sa takému účastníkovi malo toto ústavné právo odopierať. Je nelogické tvrdiť, že občianske združenie, ktoré bolo založené na ochranu práv občana - spotrebiteľa, musí vo svojej podstate samo o sebe zabezpečovať aj právne služby a ochranu práv spotrebiteľa po právnej stránke. Zabezpečenie právneho zástupcu z radov advokátov je plne v súlade s plnením účelu a poslania tohto občianskeho združenia, pretože najmä v súčasnosti pri komplikovanej právnej úprave a často meniacej sa legislatíve, pri potrebe naštudovania a zvládnutia noriem Európskej únie je nepochybné, že zastupovanie kvalifikovaným právnym zástupcom z radov advokátov je nutné a žiaduce, pričom nijakým spôsobom sa takto nespochybňuje podstata a poslanie občianskeho združenia. Práve naopak, ide o prejav zodpovedného a kvalifikovaného prístupu pri ochrane práv spotrebiteľa.

16. Odvolací súd zároveň poukazuje na rozhodnutie NS SR z 29.09.2015, sp. zn. 4MCdo/16/2014, v ktorom NS SR uviedol: „Pojem „účelný“ je nevyhnuté chápať ako určitú poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, pred nadbytočnými či nadmernými nákladmi (napr. opakované uplatnenie náhrady za prevzatie a prípravu zastupovania, nepotrebné konzultácie s klientom atď.). Vzhľadom na ústavne zaručené právo na právnu pomoc nie je možné prostredníctvom uvedeného termínu (neúčelne vynaložené náklady konania) vymedziť kategóriu subjektov, ktorá by tak z hľadiska právneho zastúpenia mala odlišné postavenie, a tak jej de facto právo na zastúpenie advokátom v konaní upierať a z hľadiska ostatných účastníkov ju diskriminovať. Účastníka nie je možné sankcionovať tým, že mu nebude priznaná náhrada nákladov zodpovedajúca výške odmeny advokáta s tým, že sa mohol v konaní brániť sám.“ Odvolací súd konštatuje, že uvedené závery sa rovnako vzťahujú na vedľajšieho účastníka, teda nie je možné súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že trovy právneho zastúpenia vedľajších účastníkov sú neúčelné z dôvodu, že vedľajší účastník - občianske združenie na ochranu spotrebiteľov má byť samé zo svojej podstaty schopné poskytnúť právnu pomoc spotrebiteľovi v súdnom konaní.

17. Pri posudzovaní účelnosti trov je potrebné prihliadnuť aj na to, že vedľajší účastník poskytol žalovanému kvalifikovanú ochranu. Aktivity vedľajšieho účastníka v predmetnom konaní evidentne súvisia s ochranou spotrebiteľa. Činnosť vedľajšieho účastníka bola účelná, pretože viedla k sledovanému cieľu za použitia primeraných prostriedkov. Z obsahu spisu je zrejmé, že potom čo vedľajší účastník vstúpil do konania a vo vzťahu k žalobe podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu relevantné vyjadrenie, došlo k späťvzatiu žaloby. Pokiaľ činnosť vedľajšieho účastníka viedla k sledovanému cieľu, nie je možné hodnotiť ju ako neúčelnú, a to aj za takého stavu, že súd z úradnej moci je povinný prihliadať na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok či premlčanie nároku. Argument, že vedľajší účastník namietal premlčanie a žiadal žalobu zamietnuť bez vzťahu k danému konaniu neobstojí, pretože vedľajší účastník sa k veci vyjadril až po tom, ako mu bola doručená žaloba žalobcu. Vyjadrenie vedľajšieho účastníka k žalobe predstavuje individualizované podanie, v ktorom sú výslovne vo vzťahu k predmetnému konaniu špecifikované skutočnosti (dátum splatnosti pohľadávky, dátum podania žaloby), na základe ktorých vedľajší účastník vyhodnotil pohľadávku žalobcu ako premlčanú.

18. Odvolací súd nevidí dôvod, prečo by práve pre tento typ právnickej osoby malo byť nadbytočné nechať sa zastúpiť advokátom a niet na to opory v žiadnom ustanovení všeobecne záväzného právneho predpisu. Každý má totiž právo na to, aby hoci aj v jednoduchej, skutkovo a právne menej zložitej veci bol zastúpený advokátom, bez ohľadu na to, ako sa javí súdu právne posúdenie veci. To platí, aj pokiaľ ide o vedľajšieho účastníka, ktorým je právnická osoba zameraná na ochranu spotrebiteľa. Navyše musí každý účastník musí počítať s tým, že v súdnom konaní môže neuspieť a najtypickejším negatívnym následkom v takomto prípade je aj náhrada trov konania protistrane, ale aj na jej podporu vedľajšiemu účastníkovi.

19. Aktivity vedľajšieho účastníka evidentne súvisia s ochranou spotrebiteľa a aj v predmetnej veci je zjavné, že žalovaný spotrebiteľ by musel čeliť žalobe profesionála naviac zastúpeného advokátom.

20. Z vyššie uvedeného vyplýva, že trovy vedľajšieho účastníka vynaložené v predmetnom konaní nie je možné považovať za neúčelné a keďže zastavenie konania zavinil žalobca, bolo dôvodné vedľajšiemu účastníkovi ich náhradu podľa § 146 ods. 2 O.s.p. priznať.

21. So zreteľom na uvedené zmenil odvolací súd postupom podľa § 388 uznesenie v spojení s dopĺňacím uznesením vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka tak, že žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 138,90 Eur pozostávajúce z trov právneho zastúpenia do 3 dní od právoplatnosti uznesenia na účet JUDr. Jozefa Kempa, advokáta. Tarifnou hodnotou bola v tomto konaní žalovaná pohľadávka 1226,19 Eur. Priznané trovy konania pozostávajú z dvoch úkonov právnej služby, a to príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie týkajúce sa veci samej. Podľa § 14 ods. 1 písm. a), b) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. predstavuje odmena za jeden úkon právnej služby sumu 61,41 Eur a režijný paušál 8,04 Eur (rok 2014).

22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 tak, že úspešný vedľajší účastník má vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .