Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Cb/54/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v právnej veci žalobcu Západoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO: 36361518, zastúpeného GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Kováčska 53, 040 01 Košice, IČO: 36730564 proti žalovanému FORMICA Slovaca s.r.o., so sídlom Partizánska 17, 066 01 Humenné, IČO: 35718005 o zaplatenie 322,51 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 322,51 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05% ročne z tejto sumy od 06.11.2015 až do zaplatenia, ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a to všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal dňa 01.4.2016 na súde návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým navrhol, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 322,51 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania, paušálnu náhradu nákladov sppojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-eur a nahradiť mu trovy konania a trovy právneho zastúpenia.

2. V žalobe uviedol, že ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy je v zmysle zák. č.251/2012 Z.z. o energetike oprávnený vykonať kontrolu odberného miesta, pričom žalovaný ako odberateľ elektrickej energie, je za týmto účelo povinný mu umožniť prístup k určenému meradlu a odbernému elektrickému zariadeniu. Dňa 09.4.2014 vykonal kontrolu odberného miesta č.XXXXXXXXXX, pri ktorej bolo zistené, že žalovaný neoprávnene odoberal elektrickú energiu bez platne uaztvrenej zmluvy o združenej dodávke elektriny.

3. Zodpovednosť za neoprávnený odber elektrickej energie bez uzatvorenej zmluvy o dodávke alebo združenej dodávke elektriny je koncipovaná ako objektívna zodpovednosť , a teda odberateľ elektrickej energie je zodpovedný za protiprávny stav vzniknutý v dôsledku pôsobenia správania, ktoré objektívne právo povoľuje, a to bez zreteľa na subjektívny predpoklad spočívajúci v jeho zavinení.

4. V dôsledku uvedeného vznikla žalobcovi škoda spôsobená neoprávneným odberom elektrickej energie (ďalej len „škoda“) v celkovej výške 322,51 eur. Táto bola vypočítaná na základe kontroly vykonanej na odbernom mieste v súlade s vyhl. MH SR č.292/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsobo výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny. Spôsobenú škodu za obdobie od 09.10.2013 do 09.4.2014 žalobca vyfakturoval žalovanému faktúrou č.XXXXXXXXXX splatnou dňa

05.11.2015 vo výške 322,51 eur a táto škoda spolu so zákonným úrokom z omeškania je predmetom podanej žaloby.

5. Platobným rozkazom sp. zn. 21Cb/54/2016 zo dňa 21.4.2016 súd návrhu v celom rozsahu vyhovel. Platobný rozkaz sa nepodarilo doručiť do vlastných rúk žalovanému, preto ho súd uznesením zo dňa 27.6.2016 zrušil a vo veci nariadil pojednávanie.

6. Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom na deň 30.9.2016 ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti konania a súhlasil s tým, aby sa pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti a aby súd vo veci rozhodol v súlade s jeho návrhom, pretože uplatnený nárok považuje za dôvodný.

7. Žalovaný bol na pojednávanie nariadené na deň 30.9.2016 riadne a včas predvolaný. Predvolanie na pojednávanie nariadené na deň 30.9.2016 bolo žalovanému doručované na adresu sídla zapísaného v obchodnom registri v súlade s ust. § 106 ods.1 písm. b) zák. č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Zásielka sa dňa 14.9.2016 vrátila súdu s tým, že adresát je neznámy a keďže iná adresa žalovaného nie je súdu známa, súd ju v súlade s ust. § 111 ods.3 považoval týmto dňom za doručenú. Po vyvolaní vecí súd zistil, že na pojednávanie sa nedostavili žalobca ani žalovaný a v súlade s ust. § 180 zák.č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) rozhodol, že pojednávanie sa bude konať v ich neprítomnosti.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu, najmä s protokolom o zistení neoprávneného odberu v zmysle zákona o energetike č.XXXXXX zo dňa 29.4.2014 vrátane pripojenej fotodokumentácie, výpočtom škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny podľa zák.č.251/2012 Z.z. o energetike, výzvou na úhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny zo dňa 06.10.2015, písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 28.9.2016, „výstupom“ žalobcu z PC z evidencie odberateľov z odberného miesta, detailom pre výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny (č.l.63), cenníkom služieb distribúcie elektriny Západoslovenská distribučná, a.s., výpismi žalobcu a žalovaného z Obchodného registra a ďalšími listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu a zistil tento skutkový stav.

9. Žalobca je právnickou osobou obchodnou spoločnosťou zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, ktorej predmetom činnosti je okrem iného aj distribúcia elektriny.

10. Žalovaný je právnickou osobou obchodnou spoločnosťou zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov s predmetom činnosti maloobchod, veľkoobchod, vykonávanie inžinierskych a priemyselných stavieb, vykonávanie bytových a občianskych stavieb, činnosť stavbyvedúceho a stavebného dozoru pozemné stavby.

11. Z výstupu žalobcu z evidencie odberateľov odberného miesta vyplýva, že žalovaný v čase od 09.10.2013 do 09.4.2014 odoberal elektrinu z odberného miesta Kozia 9, Bratislava, pričom elektrinu odoberal neoprávnene bez zmluvy o dodávke elektriny z jedným z oprávnených dodávateľov, na ktorom bol posledným zmluvným odberateľom.

12. Z protokolu o zistení neoprávneného odberu č.XXXXXX zo dňa 29.4.2014 vypracovaným žalobcom súd zistil, že odberateľ - žalovaný bol odberateľom elektriny na odbernom mieste Kozia 9, Bratislava bez zmluvného vzťahu s dodávateľom elektrickej energie. Odberné miesto bolo dňa 09.4.2014 odpojené pracovníkom elektromerového servisu.

13. Z výzvy žalobcu na úhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny zo dňa 06.10.2015 súd zistil, že žalobca dňa 09.4.2014 v mieste odberu elektriny na adrese kozia 9, Bratislava, číslo odberného miesta XXXXXXXXXX, EIC odberného miesta XXZzSXXXXXXXXXXA (ďalej len „miesto odberu“) zistil neoprávnený odber elektriny podľa § 46 zákona č.251/2012 Z.z. o energetike, ktorým žalovaný spôsobil žalobcovi škodu v celkovej výške 322,51 eur. Podrobnosti o neoprávnenom odbere elektriny boli uvedené v protokole o zistení neoprávneného odberu elektriny číslo XXXXXX a z výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny číslo XXXXXXXXXX.

14. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu škody najneskôr do 30 dní. Zároveň žalovanému ponúkol ďalšie možnosti riešenia vzniknutej situácie a to možnosť odpustenia časti dlhu, ak žalovaný najneskôr

do 05.11.2015 uhradí sumu 274,13 eur, ktorá predstavuje 85% dlhu, odpustí mu žalobca zvyšok dlhu alebo možnosť dohody o splátkach.

15. Z výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny vyplýva, že škoda vo výške 322,51 eur bola vypočítaná na základe stavu elektromera. Denná spotreba elektriny bola 9,880 kWh, neoprávnený odber trval od 09.10.2013 do 09.4.2014, t.j. 183 dní, 12 hodín denne. Použitá sadzba neoprávneného odberu/MOP 2013 VT:0,138010, 2014 VT: 0,107353 podľa rozhodnutí Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu preukázaná elektromerom na odbernom mieste bola 1808,00 kWh, čo predstavuje 252,57 eur. Ďalšiu položku škody predstavovali náklady spojené so zistením neoprávneného odberu podľa § 1 ods.7 vyhl. MH SR č.292/2012 Z.z. vo výške 33,30 eur. Poslednou položku predstavujú náklady na DPH vo výške 33,30 eur.

16. Podľa § 46 ods.1 písm. a) bod 1 a 2 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny bez uzavretej zmluvy o pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou, dodávke alebo združenej dodávke elektriny. Podľa odseku 2 pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i).

17. Podľa § 95 ods. 1 písm. i) ministerstvo vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorým ustanoví spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny podľa § 46 ods. 2.

18. Takýmto vykonávacím predpisom je vyhláška Ministerstva hospodárstva SR č.292/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny.

19. Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2.

20. Podľa odseku 2 cena neoprávnene odobratej elektriny sa vypočíta ako súčet týchto hodnôt: a) jedenapolnásobku ceny elektriny na straty určenej ako aritmetický priemer cien elektriny na účely pokrytia strát všetkých prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav bez nákladov na odchýlku, platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny; jedenapolnásobkom ceny elektriny na straty sa rozumejú tie ceny, ktoré sú platné pre obdobie neoprávneného odberu elektriny, b) najvyššej hodnoty variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny schválenej Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len "úrad") pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k neoprávnenému odberu elektriny; v prípade neoprávneného odberu elektriny odberateľom elektriny v domácnosti sa použije hodnota variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny pre odberateľov elektriny v domácnosti; najvyššou hodnotou variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny sa rozumie hodnota tarify za odobratú elektrinu platná pre obdobie neoprávneného odberu elektriny, c) ostatných taríf, poplatkov a odvodov určených úradom príslušnému prevádzkovateľovi sústavy cenovým rozhodnutím platných počas trvania neoprávneného odberu elektriny vrátane odvodu do jadrového fondu podľa osobitného predpisu.

21. Podľa odseku 3 ak odberateľ nemá uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny alebo zmluvu o distribúcii a prístupe do distribučnej sústavy, ku škode určenej podľa odseku 1 sa pripočíta škoda, ktorá sa určí ako súčin výkonu určeného podľa odseku 5 alebo podľa menovitej hodnoty hlavného ističa alebo praktickej zaťažiteľnosti elektrického vodiča podľa odseku 6 a najvyššej hodnoty tarify za výkon schválenej úradom pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím platnej v čase neoprávneného odberu pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k neoprávnenému odberu elektriny.

22. Podľa odseku 4 celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny sa vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny2) (ďalej len "denná spotreba") zistenej podľa odsekov 5 a 6 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval. Ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného odberu elektriny, predpokladá sa, že neoprávnený odber elektriny trval

odo dňa nasledujúceho po vykonaní kontroly odberného elektrického zariadenia alebo od výmeny, alebo odobratia určeného meradla prevádzkovateľom sústavy, najdlhšie za obdobie posledných 183 dní.

23. Podľa odseku 5 denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na prenosovú sústavu alebo distribučnú sústavu s napätím medzi fázami nad 52 kV, a pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu s napätím medzi fázami od 1 kV do 52 kV, sa vypočíta tak, že a) menovité výkony všetkých transformátorov odberateľa určených na priamy odber elektriny sa vynásobia dobou využitia počas 16 hodín denne, ak nebola zistená dlhšia doba využitia, b) na výpočet sa použije hodnota účinníka rovnajúca sa jednej, c) za odber elektrického výkonu sa považuje rezervovaný výkon; ak výkon nebol dohodnutý, považuje sa za rezervovaný výkon súčet menovitých výkonov všetkých transformátorov.

24. Podľa odseku 6 denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu s napätím medzi fázami do 1 kV, sa vypočíta tak, že ak a) je pred bodom pripojenia neoprávneného odberu elektriny hlavný istič, na výpočet sa použije menovitá hodnota hlavného ističa pred bodom pripojenia neoprávneného odberu a časové využitie 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia; pri výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom podľa istiaceho prvku sa zohľadňuje, či je neoprávnený odber uskutočňovaný z jednej alebo z viacerých fáz, b) nie je pred bodom pripojenia neoprávneného odberu elektriny hlavný istič, vychádza sa z praktickej zaťažiteľnosti všetkých elektrických vodičov, prostredníctvom ktorých je uskutočňovaný neoprávnený odber elektriny, alebo z menovitého príkonu pripojených spotrebičov zistených v čase zistenia neoprávneného odberu alebo z prevádzkovateľom sústavy nameraných a zdokumentovaných hodnôt prúdu na neoprávnene pripojených elektrických vodičoch a časového využitia 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia.

25. Podľa odseku 7 k škode vypočítanej podľa odseku 1 sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa sústavy spojené so zisťovaním a s odstránením neoprávneného odberu elektriny.

26. Na základe vykonaného dokazovania a po právnom vyhodnotení súd dospel k záveru, že že žaloba je podaná dôvodne a je potrebné jej vyhovieť. V danom prípade mal súd za preukázané rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých zistil, že žalovaný bol posledným zmluvným odberateľom elektriny na odbernom mieste Kozia 9, Bratislava.

27. Po ukončení zmluvného vzťahu, v období od 09.10.2013 do 09.4.2014 žalovaný neoprávnene odoberal elektrinu z predmetného odberného miesta, čo bolo preukázané výstupom žalobcu z evidencie odberateľov odberného miesta.

28. Žalobca ako distribútor elektriny a prevádzkovateľ distribučnej sústavy je okrem iného povinný zabezpečiť spoľahlivé, bezpečné a účinné prevádzkovanie sústavy a zabezpečiť distribúciu elektriny. Za týmto účelom musí žalobca vynakladať určité náklady - podobne ako na elektrinu užitočne spotrebovanú

- aj na straty elektriny spôsobené neoprávnenými odbermi elektriny.

29. Pri kontrole odberného miesta vykonanej žalobcom dňa 09.4.2014 bolo zistené, že žalovaný neoprávnene odoberal elektrickú energiu bez platne uzatvorenej zmluvy o združenej dodávke elektriny. Túto skutočnosť žalobca preukázal protokolom o zistení neoprávneného odberu.

30. V dôsledku neoprávneného odberu elektriny žalovaným vznikla žalobcovi škoda. Pri výpočte škody vychádzal žalobca z údajov o skutočnej spotrebe žalovaného zachytenej odpočtami elektromera č.XXXXXXX, pričom podľa odpočtu predmetného elektromera zo dňa začatia neoprávneného odberu bol stav číselníka elektromera žalovaného 25360 kWh, a v deň zistenia neoprávneného odberu dňa 09.4.2014 (posledný deň neoprávneného odberu) bol zistený stav číselníka 27168 kWh. Žalobca vypočítal celkovú spotrebu elektriny v čase neoprávneného odberu tak, že od stavu elektromera v posledný deň neoprávneného odberu odpočítal stav elektromera zo dňa začatia neoprávneného odberu a zistil, že neoprávnený odber predstavoval 1808 kWh.

31. Na výpočet ceny neoprávnene odobratej elektriny žalobca použil ust. § 1 ods.1 a nasl. vyhlášky MH SR č.292/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny a vynásobil zistený objem neoprávnene odobratej elektriny cenníkovou cenou v najvyššej tarife, pričom ceny použité pri výpočte škody boli stanovené Úradom pre reguláciu sieťových odvetví.

32. K vypočítanej výške škody boli pripočítané náklady spojené so zistením neoprávneného odberu podľa ust. § 1 ods.7 vyhlášky vo výške 36,64 eur a DPH z nákupnej ceny elektriny v súlade s ust. § 53 ods.5 zák.č.222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty vo výške 33,30 eur.

33. Žalobca vznik spôsobenej škody preukázal rovnako ako preukázal aj jej výšku, preto súd návrhu v časti žalovanej istiny vyhovel a žalovaného zaviazal uhradiť žalobcovi sumu 322,51 eur.

34. Podľa § 365 ods.1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Podľa odseku 2, dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti.

35. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Podľa odseku 2 ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

36. Podľa ustanovenia § 1 ods.1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, účinného v čase vzniku omeškania, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Podľa odseku 2 namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

37. Pretože žalovaný sa dostal do omeškania so splatením peňažného záväzku, žalobca bol oprávnený účtovať si úrok z omeškania, ktorý si žalobca uplatnil vo výške 9,05% ročne odo dňa 06.11.2015. Žalobca sa dostal do omeškania dňom 06.11.2015, t.j. dňom nasledujúcim po dni určenom žalobcom na plnenie vo výzve zo dňa 06.10.2015, pričom základná úroková sadzba ECB bola v čase od 10.9.2014 do 09.12.2015 vo výške 0,05% a keďže žalobcom uplatnený úrok z omeškania je v súlade s vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami, súd vyhovel aj tejto časti žaloby a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania.

38. Podľa § 255 ods. 1 zák. č.160/2015 Z.z. SP (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

40. Podľa § 262 ods.2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydal súdny úradník.

41. Nakoľko v danom konaní mal žalobca plný úspech, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o ich výške rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.