Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/152/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Adrianou Mazúchovou, v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Podanou žalobou žalobca žiadal od žalovanej zaplatenie čiastky 125,-Eur ako náhradu majetkovej škody predstavujúcu účelne vynaložené náklady na správu a vymáhanie jeho pohľadávky a čiastky 495,- Eur ako náhradu nemajetkovej ujmy (predstavujúcej 55,-Eur za každý mesiac nečinnosti exekučného súdu), ktoré mu mali byť spôsobené nesprávnym úradným postupom tunajšieho súdu v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 5Er/1232/2009 (súdnym exekútorom pod č. EX 12964/2009) tým, že o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo rozhodnuté dlho po uplynutí zákonom stanovenej doby.

2. Žalobca zároveň v podanej žalobe uviedol dôvody, ktoré by mali zakladať vylúčenie sudcov tunajšieho súdu z rozhodovania prejednávanej veci, pričom predpísaným zákonným postupom bola táto jeho výhrada už vyriešená nadriadeným súdom (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 11.10.2012, sp. zn. 24NcC/254/2012) s tým, že námietku zaujatosti aktuálne vec prejednávajúceho sudcu žalobca nepodal.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 23.10.2014 požadovala žalobu zamietnuť. Z procesného hľadiska namietala, že zo žaloby nie je zrejmé od čoho odvodzuje žalobca uplatnené nároky. Podal ju predčasne ešte pred uplynutím 6 mesačnej lehoty určenej na predbežné prerokovanie nároku podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Nakoľko žalobca neposkytol ani súčinnosť potrebnú na predbežné prerokovanie nárokov Ministerstvom spravodlivosti SR, nepovažuje žalované nároky za predbežne prerokované. Ohľadne veci samotnej žalovaná popierala, že by došlo k nesprávnemu úradnému postupu poukazujúc na judikatúru Ústavného súdu SR, podľa ktorej nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Vzniesla námietky voči výške vyčíslenej škody a nemajetkovej ujmy s tým, že žalobca nepreukázal vznik ani výšku škody, ani príčinnú súvislosť a rovnako nepreukázal ani splnenie podmienok na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy.

4. Na pojednávaní dňa 30.09.2016 súd prejednal vec v neprítomnosti riadne predvolaných sporových strán s použitím ust. § 180 zákona č.160/2015 Z.z. z 21. mája 2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), keď právnemu zástupcovi žalobcu a žalovanej bolo predvolanie doručené dňa 14.09.2016. Žalobca v podaní, ktorým ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní uviedol, že v tomto štádiu konania nemá námietky, aby sa v tejto veci otvorilo pojednávanie bez jeho účasti, odročiť pojednávanie nežiadal, pričom výslovne súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci bez jeho prítomnosti ako aj prítomnosti jeho právneho zástupcu. Rovnako žalovaná svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila a súhlasila, aby súd vo veci konal a rozhodol v jej neprítomnosti.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením obsahu žaloby s pripojenými prílohami, vyjadrením žalovanej s pripojenými prílohami a jednotlivými listinami tvoriacimi obsah exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5Er/1232/2009 a zistil tento skutkový a právny stav.

6. Žalobca ako oprávnený dňa 28.11.2009 do zápisnice spísanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým navrhol vykonanie exekúcie voči povinnému L. H., nar. XX.XX.XXXX na podklade exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 02.10.2009, sp. zn. SR/06978/09, ktorým bola menovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi čiastku 2.942,15 Eur s príslušenstvom. Súdny exekútor v zmysle návrhu na vykonanie exekúcie požiadal žiadosťou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.12.2009 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Tunajší súd následne dňa 26.01.2010 žiadal žalobcu cestou jeho právneho zástupcu o zaslanie úverovej zmluvy, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul. Túto žalobca nezaslal. Súd dňa 16.06.2010 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Podaním doručeným súdu dňa 13.07.2012 vrátil súdny exekútor súdu poverenie na vykonanie exekúcie z dôvodu, že exekučné konanie bolo ukončené vymožením pohľadávky.

7. Z hľadiska právneho posúdenia zisteného stavu veci súd uvádza, že zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci jeho orgánmi upravuje zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorý v § 3 určuje, že štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci: a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Svojej zodpovednosti sa štát nemôže zbaviť.

8. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že na vznik objektívnej zodpovednosti štátu (Slovenskej republiky) za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa vyžaduje kumulatívne (súčasné) splnenie troch podmienok: 1. nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, 2. vznik škody ako peniazmi vyčísliteľnej majetkovej ujmy na strane dotknutého subjektu a 3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Zákon č. 514/2003 Z.z. neobsahuje legálnu definíciu nesprávneho úradného postupu. Ust. § 9 uvedeného zákona v znení účinnom do 31.12.2012 príkladmo za nesprávny úradný postup označuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. V zásade možno nesprávny úradný postup definovať ako postup orgánu verejnej moci (teda aj štátneho orgánu), ktorý je v rozpore s platnými právnymi normami a ktorý spočíva v inej než rozhodovacej činnosti. V prípade rozhodovacej činnosti totiž zákon č. 514/2003 Z.z. zakladá zodpovednosť štátu za nezákonné rozhodnutie a špecificky za určité rozhodnutia týkajúce sa najmä osobnej slobody jednotlivca (rozhodnutia o zatknutí, zadržaní, o treste atď.). Inými slovami, pri nesprávnom úradnom postupe je činnosť orgánu verejnej moci v konkrétnom prípade upravená právnou normou, ktorú orgán pri jej aplikácii poruší. Treba ale zdôrazniť, že nesprávny úradný postup je potrebné posudzovať s prihliadnutím na konkrétne okolnosti daného prípadu. Súd preto skúmal, či bolo preukázané splnenie všetkých troch podmienok na to, aby bola založená zodpovednosť žalovanej za žalobcom tvrdenú škodu (resp. ujmu).

9. Z vykonaného dokazovania súd nemal preukázané tvrdenia žalobcu, že by postupom tunajšieho súdu v exekučnom konaní sp. zn. 5Er/1232/2009 v súvislosti so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie poverenia došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Ako vyplynulo z vykonaných dôkazov, žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku

Stáleho rozhodcovského súdu bola tunajšiemu súdu doručená dňa 28.12.2009. V tom čase účinné ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.) určovalo povinnosť súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia jeho žiadosti. V danom prípade súd síce nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora v zákonom určenej lehote, keď písomne poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie dňa 16.06.2010, no prekročenie stanovenej lehoty vzhľadom na všetky ostatné okolnosti prípadu nemožno kvalifikovať ako nesprávny úradný postup. Jednalo sa totiž o exekúciu navrhovanú na podklade exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok. Dovtedajšia aplikačná prax ukázala, že bolo problematickým v 15-dňovej lehote posúdiť všetky aspekty exekúcie, ktorá mala prebiehať na podklade rozhodcovského rozsudku. To následne viedlo zákonodarcu k tomu, že s účinnosťou od 01.06.2010 došlo zákonom č. 144/2010 Z.z. k novelizácii § 44 ods. 2 Exekučného poriadku tak, že lehota 15 dní neplatila ak exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok. V dôvodovej správe k čl. III bodu 2 zákona č. 144/2010 Z.z. ktorým došlo k uvedenej zmene sa okrem iného uvádza: „Prax ukázala, že lehota na poverenie exekútora v prípadoch, ak exekučným titulom je notárska zápisnica, alebo rozhodcovský rozsudok bola výraznou prekážkou na to, aby súdy mohli objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Prejavilo sa to vo veľkom počte nezákonných exekúcií, zbytočnom vzniku trov exekučného konania. ... Súdy nemali časový priestor ani na vyžiadanie napr. spotrebiteľskej zmluvy.” Tento zmysel novely č. 144/2010 Z.z. bol potom s účinnosťou od 01.06.2011 už vyjadrený aj explicitne v doslovnom zákonnom texte § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, ktorý výslovne za exekučný titul označil aj vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu, pri ktorom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku lehota 15 dní na poverenie súdneho exekútora neplatila.

10. Zákonom stanovená povinnosť súdu ako orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom určenej lehote predstavuje v tejto rovine garanciu ústavného práva každého na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 16/02 konštatoval, že pri posúdení toho, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Ústavný súd Slovenskej republiky prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v Ústave Slovenskej republiky alebo v zákone, ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. V rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 70/02 Ústavný súd Slovenskej republiky zasa uviedol, že ak je na jednej strane všeobecný súd viazaný v zákone ustanovenými lehotami na vykonanie procesného úkonu, na druhej strane ich dodržanie nemôže mať za následok porušenie základných zásad civilného procesu, ktoré sú nevyhnutným predpokladom realizácie širšieho základného práva - práva na spravodlivý proces, ktoré majú účastníci konania zaručené v ustanoveniach siedmeho oddielu druhej hlavy ústavy a v príslušných medzinárodných zmluvách o ľudských právach, ktoré majú prednosť pred zákonom. V tomto zmysle právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a právo na spravodlivý proces nemožno stavať proti sebe ani ich od seba oddeľovať. Porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy nemožno preto vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách.

11. Vychádzajúc z uvedeného súd preto uzavrel, že v danom prípade prekročenie lehoty určenej v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku nemožno považovať za nesprávny úradný postup prihliadajúc na to, že zdržanie bolo spôsobené konaním samotného žalobcu, ktorý napriek výzve súdu nepredložil požadovanú úverovú zmluvu zakladajúcu exekučne vymáhaný nárok. Súd tak v tejto súdenej veci nemal preukázané, že by zo strany tunajšieho súdu v dotknutom exekučnom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu v tom zmysle ako bol vyššie charakterizovaný. Ak potom nebolo preukázané splnenie už prvej najpodstatnejšej podmienky pre založenie zodpovednosti žalovanej za škodu, resp. ujmu (§ 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.) spôsobenú nesprávnym úradným postupom, logicky sa už ani nebolo potrebné zaoberať skúmaním ďalších dvoch podmienok (vznikom a výškou škody a príčinnou súvislosťou medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody). Keďže nebolo preukázané, že by v dotknutom exekučnom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nebolo potrebné zaoberať sa ani dopadom nesprávneho úradného postupu vo vzťahu k požadovanej náhrade nemajetkovej ujmy. Súd tak nemal preukázaný nesprávny úradný postup, vznik škody na strane žalobcu ani príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody a ani vznik nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

12. K tvrdeniam žalobcu súd uvádza, že podaná žaloba zo dňa 27.09.2012 nemôže byť dôvodná aj s poukazom na skutočnosť vyplývajúcu z priloženého súdneho exekučného spisu sp. zn. 5Er/1232/2009, z ktorého vyplýva, že súdny exekútor podaním doručeným súdu dňa 13.07.2012 vrátil súdu poverenie na vykonanie exekúcie z dôvodu, že exekučné konanie bolo ukončené vymožením pohľadávky. Pokiaľ bolo exekučné konanie ukončené vymožením pohľadávky, žaloba o náhradu škody a nemajetkovej ujmy nemôže byť dôvodná, nakoľko nie je splnená (popri 1. podmienke) ani 2. podmienka vzniku zodpovednosti za škodu, keďže k žiadnej škode, resp. ani k nemajetkovej ujme na strane žalobcu nedošlo. V žalobe síce poukázal na určité riziká vo vzťahu k povinnému (riziko zániku povinného, jeho insolvencia, riziko „zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným“), no nijako netvrdil ani nedokázal, že k takýmto následkom aj skutočne došlo v dôsledku postupu exekučného súdu. Súd tak nemal preukázaný ani vznik škody na strane žalobcu a ani vznik nemajetkovej ujmy, preto žalobný návrh zamietol. Treba tiež uviesť, že žalobca nielenže nepreukázal ale ani nijako bližšie nevysvetlil ako paušálne náklady na správu pohľadávky voči povinnému konkrétne súvisia s tvrdeným nesprávnym úradným postupom súdu, keď exekútor bol v konečnom dôsledku poverený vykonaním exekúcie vzhľadom na nesúčinnosť žalobcu v primeranej dobe. Ako už bolo uvedené, medzi nesprávnym úradným postupom a škodou musí existovať príčinná súvislosť, teda vzťah príčiny a následku, pričom je podľa názoru súdu logické, že určité administratívne náklady na správu pohľadávky mal žalobca nezávisle od toho, kedy exekučný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora.

13. Len záverom sa k vyjadreniu žalovanej poznamenáva, že zo žaloby podanej dňa 27.09.2012 je evidentné čoho sa žalobca v konaní domáhal a z akých dôvodov, pričom súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že žalobca po začatí tohto súdneho konania podal najneskôr dňa 25.09.2012 na Ministerstvo spravodlivosti SR písomnú žiadosť podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o predbežné prerokovanie nárokov uplatňovaných v tomto konaní. V dôsledku neuspokojenia nárokov do 6 mesiacov od podania žiadosti sa ich žalobca mohol domáhať na súde (§ 16 ods. 4 cit. zákona), keďže uvedená lehota počas tohto súdneho konania už uplynula.

14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Právo na náhradu trov konania by vzniklo žalovanej. Táto však nebola v konaní právne zastúpená, trovy právneho zastúpenie jej teda nevznikli. Z obsahu spisu zároveň nevyplýva vznik ani žiadnych iných trov, preto súd rozhodol tak, že žalovanej právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 .

Podľa § 363 sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 . Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 .

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).