Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/143/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloletého O. O. nar. XX.X.XXXX a J. O. nar. X.XX.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach detí rodičov matky T. O. nar. XX.X.XXXX trvale bývajúcej v W. na ulici U. č. XX toho času na L. ulici č. XX zastúpenej Advokátskou kanceláriou KAIFER, s.r.o. so sídlom na Fibichovej ulici č. 11 v Košiciach a otca Q. O. nar. XX.X.XXXX bývajúceho na ulici U. č. XX zastúpeného advokátom Alexandrom Farkašovským so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Nerudovej ulici č. 6 v konaní o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 23P 60/2015-166 z 27.1.2016 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o výživnom, dlžnom výživnom a spôsobe jeho zaplatenia.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 45P 58/2013 z 1.4.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8CoP 247/2014 z 28.11.2014 tak, že zveril maloleté deti O. O. a J. do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená a povinná sa o maloleté deti osobne starať, zastupovať ich a spravovať ich majetok. Otca maloletých detí zaviazal prispievať na ich výživu od 1.12.2015 do budúcna tak, že na maloletého O. 150 Eur mesačne a na maloletú J. 80 Eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred matke maloletých detí. Dlžné výživné za obdobie od 1.2.2015 do 31.1.2016 pre maloletého O. vo výške 1.800 Eur a pre maloletú J. 920,61 Eur zaviazal otca zaplatiť matke maloletých detí do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh matky na určenie výživného na maloletú J. v prevyšujúcej časti zamietol. Návrh matky na úpravu styku otca s maloletými deťmi vylúčil na samostatné konanie. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu

2. Proti výroku o určení výživného otca pre maloleté deti, dlžnom výživnom a spôsobe jeho zaplatenia podal v zákonnej lehote odvolanie otec. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok v jeho napadnutých výrokoch, a to o určení výživného a dlžnom výživnom zrušil, alternatívne zmenil v zmysle jeho návrhu a vyjadrenia. Vyslovil presvedčenie, že napadnuté výroky sú nesprávne a nezákonné z dôvodu, že v danom prípade konajúci súd nesprávne aplikoval ust. § 75 Zákona o rodine, kedy sa zameral na princíp potencionality príjmov, ktorý má v odôvodnených prípadoch prednosť pred princípom fakticity. Zdôraznil, že v jeho prípade nie je možné uplatniť uvedený princíp, pretože pracovný pomer so spoločnosťou U. U. ukončil dohodou ku dňu 11.7.2014, avšak tak, ako už uviedol, ak by nebol podpísal dohodu, zamestnávateľ by s ním okamžite skončil pracovný pomer pre závažné porušenie pracovnej disciplíny aj napriek tomu, že otec nijakú pracovnú disciplínu neporušil, a preto sa chcel vyhnúť okamžitému skončeniu pracovného pomeru z uvedeného dôvodu. Po skončení pracovného pomeru sa opätovne zamestnal. V tomto čase

ešte nemal určenú vyživovaciu povinnosť, nakoľko sa odvolal voči výroku súdu o výživnom. Deti boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a navyše matka sa následne po rozhodnutí súdu prvej inštancie vyjadrila, že nechce od otca výživné vzhľadom k tomu, že maloleté deti sú v ich striedavej starostlivosti. Uviedol, že pracovný pomer so spoločnosťou K.V.T., s.r.o. T. skončil z dôvodu, že zamestnávateľ chcel, aby otec pracoval v desaťdňových turnusov v obci Rohožník, medzi ktorými by mal štyri dni voľna. Vzhľadom na vzdialenosť medzi obcou Rohožník a Košicami, kde otec v súčasnej dobe žije a kde bývajú aj jeho dve deti, by v podstate dva zo štyroch voľných dní precestoval, čo by ho stálo aj nemalé finančné prostriedky a nemal by možnosť mať cez víkend dcéru u seba, čo považoval otec za nemysliteľné. Preto pracovný pomer v tejto firme ukončil. Z uvedených dôvodov považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne.

3. Matka a kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili.

4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie, na základe ktorého dospel k názoru, že zmena predchádzajúceho rozhodnutia o zverení detí do striedavej osobnej starostlivosti rodičov je dôvodná, preto maloleté deti zveril do výhradnej osobnej starostlivosti matky, v starostlivosti ktorej sa už v čase rozhodnutia reálne nachádzali od decembra 2014. Konštatoval, že táto zmena je predovšetkým v záujme maloletých detí, k čomu dospel dôsledne vykonaným dokazovaním, zistených vyjadrení rodičov, vôle maloletých detí ako i na základe rozsiahleho šetrenia kolízneho opatrovníka. Zdôraznil, že rozhodnutím o zmene výchovy v konečnom dôsledku súhlasil i samotný otec, rešpektujúc vôľu maloletých detí.

5. Pri určení výživného konajúci súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletých detí, ktorými potrebami sú potreby súvisiace s ich ošatením, bývaním, stravovaním ako i vzdelávaním, kultúrnym i športovým vyžitím, na úhrade ktorých potrieb sú povinní primerane sa podieľať obaja rodičia, dôsledne zohľadnil aj pomernú časť plnenia si vyživovacej povinnosti matky maloletých detí, prihliadol na jej osobnú starostlivosť, rodinné prídavky, ktoré sú príspevkom štátu určených na úhradu potrieb detí a ktoré sú vyplácané k rukám matky. Zohľadnil osobné, majetkové a zárobkové pomery, možnosti a schopnosti oboch rodičov, skutočnosť, že žiaden z rodičov nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť okrem týchto dvoch detí, obaja sú spoluvlastníkmi bytu, ktorý ale užíva otec sám a toto spoluvlastníctvo rodičov k nehnuteľnosti vysporiadané nebolo, zohľadnil skutočnosť, že matka žije v spoločnej domácnosti so svojím priateľom, ktorý je povinný primerane za svoju osobu sa podieľať na nákladoch spojených s réžiou domácnosti, čím sa matke o túto čiastku náklady znižujú, predovšetkým však vychádzal z možností a schopností otca prihliadnuc predovšetkým v danom prípade na zásadu potencionality príjmov, ktorá má jednoznačnú prednosť pred princípom fakticity (§ 75 Zákona o rodine), čo v danom prípade malo za dôsledok, že súd neprihliadol na pokles príjmov otca po jeho ukončení pracovného pomeru s predchádzajúcim zamestnávateľom spoločnosťou U. W. (ani na pokles jeho príjmov v čase trvania pracovného pomeru v spoločnosti K.V. T., s.r.o. v T.) z dôvodu, že pracovný pomer v spoločnosti U. otec ukončil bez vážneho dôvodu, svojvoľne, čo jednoznačne vyplýva zo správy spoločnosti U., ale aj z jeho výpovede, kedy uviedol, že pracovný pomer s týmto zamestnávateľom ukončil dohodou. Súd prvej inštancie zdôraznil, že z hľadiska rozhodnutia o výživnom sa tvrdenie otca o donútení dať výpoveď jeho zamestnávateľom javia byť ako nepodstatné, pretože pracovný pomer bol preukázateľne skončený dohodou, to znamená, že otec sa bez vážneho dôvodu vzdal majetkového prospechu (§ 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine). Majetkový prospech v danom prípade spočíval v priemernom mesačnom zárobku otca, ktorý predstavoval priemernú mesačnú mzdu 688 Eur, čo bolo o 88 Eur viac, než bola maximálna hranica jeho príjmu, z ktorého súd vychádzal pri predchádzajúcej úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Konajúci súd v odôvodnení konštatoval, že zo správy zamestnávateľa vyplynulo, že ak by v pracovnom pomere bol zotrval, mohol uvedený priemerný mesačný zárobok dosahovať aj naďalej. Súd prvej inštancie prístup otca k plneniu si vyživovacej povinnosti vyhodnotil ako nezodpovedný aj v prípade ukončenia pracovného pomeru zo zatiaľ posledným zamestnávateľom spoločnosťou K.V. T., s.r.o. v T. v januári 2016 opätovne na základe vlastného rozhodnutia dohodou. Súd prvej inštancie preto v odôvodnení konštatoval, že otec si musel a mal byť vedomý svojej vyživovacej povinnosti voči dvom maloletým deťom, ktoré svojou výživou sú odkázané na svojich rodičov a svojvoľné ukončenie pracovného pomeru bez vážneho dôvodu nemôže byť vyhodnocované v neprospech maloletých detí a v konečnom dôsledku sa otec nemôže spoliehať len na to, že matka bude uhrádzať všetky potreby spojené s výchovou a výživou maloletých detí. Ako nepodstatnú námietku vyhodnotil tvrdenie otca, že matka sa v minulosti mala zrieknuť nároku na výživné z jeho strany a preto konajúci súd zamietol aj návrh otca na vykonanie dôkazov v tomto smere. Súd prvej inštancie určil výživné otca pre obidve maloleté deti od prvého dňa v mesiaci, v ktorom matka doručila súdu

návrh vo veci, keďže dospel k jednoznačnému záveru, že takáto úprava je v záujme maloletých detí a neprieči sa zákonu a mal preukázané, že maloleté deti sú reálne vo výhradnej starostlivosti matky už od decembra 2014, pričom otec s výnimkou úhrady poplatkov za obedy v školskej družine u maloletej J. v mesiacoch február 2015 a marec 2015 ďalšími formami na úhradu potrieb detí neprispel. Z dôvodu určenia výživného spätne konajúci súd rozhodol aj o dlžnom výživnom pre obidve maloleté deti s tým, že voči maloletému O. vzniklo dlžné výživné 1.800 Eur, t.j. súdom určené výživné 150 Eur x 12 mesiacov sporeného obdobia a výživné otca pre maloletú J. vo výške 920,61 Eur určil tak, že 80 Eur za 12 mesiacov sporného obdobia, pričom zohľadnil a odčítal úhradu za obedy, ktoré otec platil vo februári 2015 22,22 Eur a v marci 2015 17,17 Eur.

6. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bol zrušený Občiansky súdny poriadok v znení platnom do 30.6.2016 (§ 473 a zároveň 1.7.2016 nadobudol účinnosť aj zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Podľa § 2 ods. 1 na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa § 395 ods. 1 ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

10. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

11. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

12. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 citovnaého ustanovenia, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

13. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

14. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

15. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 65, § 66 bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci, správne právne posúdil vec a rozhodol v súlade so zákonom.

16. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine so zmenou pomerov je potrebné považovať výraznú zmenu tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.

17. Odvolací súd na základe včas podaného odvolania otca preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 66 bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o určení výživného pre obidve maloleté deti. Súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, zistený skutkový stav správne právne posúdil podľa ustanovení Zákona o rodine. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a otec ako v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o výživnom pre maloleté deti. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s postupom súdu prvej inštancie, ktorý v danom prípade uprednostnil zásadu potencionality pred zásadou oficiality a dospel k záveru, že konanie otca týkajúce sa ukončenia pracovného pomeru u dvoch zamestnávateľov, u ktorých dosahoval dostatočný príjem na to, aby si mohol v dostatočnej a primeranej výške plniť vyživovacie povinnosti, vyhodnotil ako prístup nezodpovedný a postupoval podľa ust. § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine, kedy takéto správanie otca vyhodnotil ako nedôvodné a vzdanie sa majetkového prospechu. Preto sa aj odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, ktorý určil výživné primerané a zodpovedajúce výške priemerného mesačného zárobku, ktoré otec dosahoval u posledných dvoch zamestnávateľov, s ktorými dobrovoľne ukončil na základe vlastného rozhodnutia pracovný pomer a kde tak ako to aj zamestnávateľ otca uviedol, mohol pracovať aj naďalej za primeraného mesačného zárobku takého, aký v čase ukončenia pracovného pomeru dosahoval.

18. Odvolací súd sa stotožnil aj s výrokom súdu prvej inštancie v časti výške dlžného výživného a spôsobe jeho zaplatenia. V tejto súvislosti konštatuje, že vzhľadom k charakteru predmetu konania, t.j. výživné pre maloleté deti, by nebolo spravodlivé ani v záujme dieťaťa priznať výhodu splátok, prípadne dlhšiu lehotu splatnosti predovšetkým z dôvodu, že ide o výnimku zo zásady, že povinnosť uloženú v rozsudku treba splniť do troch dní. Určenie vyživovacej povinnosti otec mohol očakávať od začiatku konania, pripraviť sa na zaplatenie eventuálneho dlhu na výživnom, odkladaním časti príjmu, resp. sám dobrovoľne začať plniť výživné primerane oprávneným potrebám maloletých detí. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na to, že ani matka maloletých detí pri uspokojovaní ich potrieb nebola zvýhodnená splátkami, ale musela tieto potreby uspokojovať postupne tak, ako vznikali a javí sa byť účelné, aby dlžné výživné bolo zaplatené naraz, čo umožňuje jeho lepšie využitie v prospech maloletých detí. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, že odvolanie otca týkajúce sa napadnutých výrokov o výživnom, dlžnom výživnom a spôsobe jeho zaplatenia potvrdil v celom rozsahu.

19. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .